Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/35/2019

Potvrdené rozhodnutím 8Co/11/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX K. zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné proti žalovanej: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T. D. zastúpená JUDr. Veronika Ruščanská, advokátka, so sídlom Mierová 1908/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.11.2020 č.k. 11C 35/2019-97, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: N. M., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXXX, XXX XX K. zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné proti žalovanej: M. R., H.. X.X.XXXX, C. K. XXX/XX, XXX XX T.H. D. zastúpená JUDr. Veronika Ruščanská, advokátka, so sídlom Mierová 1908/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.000,- eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie 7.000,- eur z a m i e t a .

II. Súd žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 20.11.2019 podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.000,- eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, žil so žalovanou vo vzťahu druh a družka odo dňa 05.01.2013 do 04.03.2019, kedy musel opustiť spoločnú domácnosť, ktorá je doposiaľ adresou trvalého pobytu žalovanej, pretože rodinný dom na tejto adrese je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Počas spoločného života žili nejaké obdobie v nájomných bytoch, ale keďže im tento spôsob bývania, už nevyhovoval, tak sa spoločne dohodli, že postavia menší rodinný dom v obci T. D., kde naposledy bývali v nájme v rodinnom dome. Keďže žalobca bol v tomto období pre bankové inštitúcie poskytujúce úvery insolventný, strany sporu boli nútení situáciu riešiť tak, že sa úver vybavoval a aj vybavil pre žalovanú. Žalobca však pred samotnou stavbou rodinného domu vybavoval všetky potrebné rozhodnutia a povolenia k tomu, aby mohli rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej postaviť, pretože žalovaná nevedela ako sa veci vybavujú, nepoznala inštitúcie, na ktoré sa bolo treba obrátiť a v podstate pri príprave jednak kúpy pozemku, ale aj výstavbe rodinného domu neurobila vôbec nič. Žalobca naprojektoval stavbu tohto rodinného domu, vybavil kúpu pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, vybavil veci súvisiace s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva a aj vybavil pre žalovanú úver na výstavbu rodinného domu. Žalobca ďalej zabezpečil všetok potrebný stavebný materiál na stavbu domu a jeho stavbu realizoval svojpomocne ešte za pomoci svojho známeho, a to okrem odborných prác, ktoré museli vykonať odborne spôsobilé profesionálne spoločnosti, a napr. rozvody vody a elektrickej energie.

Žalobca bol nútený dňa 04.03.2019 opustiť spoločnú domácnosť po tom, čo zistil neveru svojej družky. Žalovanej poslal jej dňa 18.04.2019 doporučene písomné podanie, v ktorom jej stručne vysvetlil fakty zo spoločného života so žalovanou a vyzval žalovanú, aby navrhla finančné vyrovnanie za účelom spokojnosti oboch, avšak žalovaná na túto výzvu žalobcu adresovanú jej dňa 18.04.2019 nereagovala a ani sa k nej nevyjadrila. Žalobca mal záujem vyriešiť vec mimosúdne, preto sa cestou právneho zástupcu

ešte raz pokúsil o mimosúdnu dohodu o urovnaní, avšak žalovaná ani na túto výzvu zo dňa 09.10.2019 č.j. XXX/XXXX nereagovala a ani sa k nej nevyjadrila, hoci túto výzvu ako doporučenú zásielku dňa 14.10.2019 prevzala. Podľa žalobcu z negatívneho postoja žalovanej je zrejmé, že pravdepodobne nemá záujem riešiť veci medzi ňou a žalobcom, naďalej si užíva nielen rodinný dom, ktorý z väčšej časti vybudoval žalobca, ale aj majetok, ktorý odmietla podľa jej postoja vydať žalobcovi pred jeho odchodom do cudziny a nechce sa so žalobcom mimosúdne urovnať napriek tomu, že bezprácne získala majetkový prospech a preto žalobca podal žalobu.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 23.8.2019, výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie T.Í. D., list žalobcu žalovanej z apríla 2019, výzva na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 s doručenkou. Žalobca tiež navrhol vykonať výsluch strán sporu.

4. V zmysle ust. a (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, procesným poučením, ako aj s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 9.12.2019.

5. Žalovaná dňa 24.2.2020 doručila k žalobe svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akého právneho nároku sa domáha žalovanej sumy, resp. akým spôsob došiel k jej výpočtu a iba nepriamo z nej vyplýva, že žalovaná suma by asi mala predstavovať protihodnotu práce, ktorú mal žalobca údajne vložiť do výstavby rodinného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Podľa žalovanej žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za klamlivé, ničím nepodložené a predovšetkým účelové.

K skutkovým tvrdeniam žalobcu žalovaná uviedla, že nie je pravda, že žalobca vybavoval poskytnutie úveru, resp. kúpu stavebného pozemku. Keďže žalovaná je výlučná vlastníčka tak pozemku ako aj rodinného domu, je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa kúpy nehnuteľnosti musela vybaviť osobne žalovaná, keďže to vyplýva z povahy veci. Všetky doklady a písomnosti žalovaná podpisovala osobne a predkladala vyžiadané dokumenty. Žalovaná nepoprela určitú participáciu žalobcu pri „vybavovaní“, a to takým spôsobom, že žalovaný priniesol domov potrebné tlačivá, keďže žalovaná bola v práci. Žalobca bol niekedy prítomný pri zariaďovaní záležitostí ohľadom kúpy nehnuteľnosti, ale to len z toho dôvodu, že v predmetnom čase žil so žalovanou vo vzťahu ako druh a družka.

Žalovaná potvrdila, že rodinný dom bol postavený svojpomocne, avšak väčšinu stavebných prác zrealizoval otec žalovanej - A. R. a brat žalovanej - Z. R.. Žalobca sa podieľal na výstavbe rodinného domu iba v nepatrnej miere, a to z dôvodu, ako už bolo uvedené, že žili vo vzťahu druh a družka. Žalobca bol počas celého ich vzťahu uzrozumený, že úver bol poskytnutý výlučne žalovanej a že výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sa stane žalovaná. Žalovaná poprela, že žalobca mal zabezpečiť všetok potrebný materiál, keďže žalobca v čase výstavby rodinného domu nebol držiteľom oprávnenia na vedenie motorového vozidla, pričom časť materiálu vozila na stavbu práve žalovaná, keďže tá takýmto oprávnením disponuje, a časť materiálu zakúpená na stavbu a zariadenie rodinného domu bola na stavbu dovezená predajcom.

Podľa žalovanej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu jeho dlhodobej zadlženosti s cieľom získať finančnú hotovosť, pričom poukázala, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. XOdk/XXX/XXXX zo dňa 24.08.2018, kde zistená suma pohľadávok predstavuje sumu vo výške 199.826,88 eur. Žalovaná poukázala na ust. (ďalej len ako „CSP“) s uvedením, že riadna špecifikácia požadovanej sumy je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Žalovaná navrhla súdu žalobu zamietnuť.

6. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny - výpisy z obchodného vestníka a navrhla vykonať dokazovanie vypočutím svedkov - A. R. B. Z. R. .

7. K vyjadreniu žalovanej doručil dňa 31.3.2020 svoje vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že sumu 7.000,- eur požaduje z dôvodu, že pri príprave stavby rodinného domu žalovanej a prácami súvisiacimi s touto stavbou, ako aj samotným osobným výkonom prác na výstavbe rodinného domu ohodnotil v

tomto súdnom konaní svoj osobný prínos za svoju prácu na tomto rodinnom dome na sumu 7.000,- eur, pričom podľa odhadu znalca vytvoril pre žalovanú rodinný dom v hodnote cca 47.000,- eur, čo žalovaná chce od žalobcu získať zadarmo bez akejkoľvek finančnej náhrady. Podľa názoru žalobcu žalovaná uvádza klamlivé a vymyslené skutočnosti. Žalobca trvá na tom, že všetky potrebné rozhodnutia a povolenia súvisiace s výstavbou rodinného domu žalovanej vybavoval on na meno žalovanej, ktorá síce bola žiadateľkou úveru, vlastníčkou pozemku a stavebníčkou, ale všetko potrebné k stavbe vybavoval žalobca a tieto dokumenty nosil domov žalovanej k tomu, aby ich len podpísala. Žalobca poprel, že na výstavbe sa podieľal iba nepatrný im nie je, pretože ony viedol na stavbe rodinného domu stavebný denník, ktoré všetko zdokumentované a, ktorý aj s ostatnou dokumentáciou ostal v rodinnom dome žalovanej. Podľa žalobcu otec žalovanej odpracoval na výstavbe rodinného domu odhadom 50 až 60 hodín a brat žalovanej Z. vykonal len pomocné práce malého rozsahu v podstatne menšom počte hodín ako jeho a žalovanej otec. Ďalej žalobca uviedol, že vykonal - výkopové práce, šalovanie základov, betónovanie základov, výstavba hlavnej kostry drevodomu, pomocné práce pri vodárenských a elektrikárskych prácach, osadzovanie okien, izolácia stien, položenie podlahy, realizácia parozábran, osadenie sadrokartónu, brúsenie špár na sadrokartónoch, maľovanie stien, osadenie sanity, osadenie kuchynskej linky, realizácia osadenia oplotenia pozemku, terénne práce okolia rodinného domu a ďalšie nešpecifikované práce na úprave rodinného domu a okolia, čo predstavovalo približne 550 hodín osobne vykonaných prác a asi 3 mesiace pri vybavovaní rôznych povolení a rozhodnutí pred tým, než sa začalo s realizáciou stavby.

Podľa žalobcu domnienka žalovanej, že sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu jeho dlhodobej zadlženosti, je účelová, pretože o tejto zadlženosti žalobcu z podnikania žalovaná vedela už v čase, keď sa spoznali a práve, keďže bol žalobca insolventný, nemohli úver na výstavbu domu vybavovať spoločne na oboch. Žalobca, aby dokázal, že všetko bolo tak, ako už uviedol, čiže vymyslel, navrhol, rozpočítal a vybavil všetko potrebné k realizácii a zrealizoval výstavbu rodinného domu, môže v rámci dokazovania zabezpečiť výsluch svedkov - úradníkov z úradu, na ktorých sa vybavovali povolenia a rozhodnutia, dodávateľov stavebného materiálu, správcov sietí, pomocníka žalobcu na stavbe rodinného domu a výsluch najbližších susedov, ktorí ho osobne videli vykonávať práce na tomto dome. Žalobca vlastnoručne viedol stavebný denník, avšak ostal v rodinnom dome, preto požiadal, aby žalovaná tento ako jeden z kľúčových dôkazov súdu predložila. žalobca nemá záujem od žalovanej bezdôvodne vytiahnuť finančnú hotovosť, avšak žalovaná ho podvádzala, klamala a pripravila ho od domu a bývanie, keďže žalobca dom postavil pre nich oboch a syna žalovanej a nielen pre ňu, preto požaduje aspoň sčasti zaplatenie svojej práce na tomto v rodinnom dome. Ďalej žalobca dodal že počas spolužitia so žalovanou zo spoločných finančných prostriedkov splácali úver poskytnutý na výstavbu tohto rodinného domu v období od mája 2018 do februára 2019 čo je 10 mesiacov po 310 euro, spolu 3100 euro a preto sa žalobca pýta či mu nepatrí z takto vyplatených finančných prostriedkov polovica, keďže nehnuteľnosť je výlučne vo vlastníctve žalovanej.

Žalobca navrhol, aby súd vyzval žalovanú na predloženie dôkazu a to znaleckého posudku vypracovaného P.. Z. N. a zároveň predložil fotodokumentáciu, ktorú si žalobca viedol pri prácach na stavbe.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu doručila dňa 19. 7. 2019 vyjadrenie, v ktorom poprela, že by žalobca že pre žalovanú „vytvoril“ rodinný dom v hodnote 47.000,- eur, pretože predmetnú nehnuteľnosť financovala z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne jej. Znalecký posudok vyhotovený znalcom P.. Z. N. nepreukazuje, aké práce mal žalobca údajne vykonať a v akom počte hodín, resp. v akej hodnote. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal tvrdenia, že otec žalovanej odpracoval na výstavbe rodinného domu odhadom 50 - 60 hodín a on sám v rozsahu 550 hodín. Žalovaná dodala, že jej otec je povolaním murár a má zručnosti a skúsenosti so stavbou rodinného domu. Žalovaná zotrvala, že žalobca vykonal určité práce v nepatrnej miere, pričom tieto práce žalobca vykonával dobrovoľne bez nároku na finančnú hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a družka a po celý čas výstavby rodinného domu bol uzrozumený so skutočnosťou, že nehnuteľnosť bude vo výlučnom vlastníctve žalovanej, keďže žalovanej bol poskytnutý hypotekárny úver.

K stavebnému denníku žalovaná uviedla, že v čase po ich rozchode žalobca ešte dva týždne býval so žalovanou v spoločnej domácnosti, aby mal čas vyriešiť si bytovú otázku. počas ktorého obdobia si sám žalobca priebežne sťahoval veci, a teda mal možnosť si zobrať všetky veci v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj spomínaný stavebný denník, ktorý si viedol, čo však neurobil. Žalovaná žiadala žalobcu, aby k

sťahovaniu došlo v jej prítomnosti, avšak žalobca sa vysťahoval v neprítomnosti žalovanej a kľúče od nehnuteľnosti jej hodil do schránky.

Podľa žalovanej žalobca nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych súm žalovaná čiastka pozostáva, vzhľadom k tomu, že riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Žalobca dospel k výške uplatňovaného nároku na základe vlastného ohodnotenia, pričom svoj osobný prínos ohodnotil na výšku 7.000,- eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia, preto je toho názoru, že nedostatočné vymedzenie skutkových okolností má za následok neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo.

9. Žalovaný ešte pred pojednávaním súdu doručil návrh na vykonanie dokazovania a navrhol vypočuť svedkov - P.. C. S. k tomu, že vedel o celej práci žalobcu takmer všetko, lebo mu pomáhal a radil a A. M. k tom, že ako žalobcov kamarát mu poskytol výpomoc a podieľal sa na stavbe rodinného domu od prvého dňa do cca 15.8.2018. Tiež navrhol, aby žalovaná predložila do konania stavebný denník a ďalšie podklady - náčrty, výpočty, rozpis nákladov, t. zn. projekt rodinného domu ako celku.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 9. 2019. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, ako aj na ostatných vyjadreniach a návrhoch na dokazovanie, ktoré súdu doručili pred pojednávaní a ak nastane potreba ďalších návrhov podajú návrh na vypočutie konkrétnych osôb, keďže v danom konaní by mohli byť vypočuté aj ďalšie osoby, a to úradníci ako aj dodávatelia stavebného materiálu, poprípade aj susedia. Iné návrhy v tomto štádiu konania žalobca nemal.

Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na svoje písomné vyjadrenia a dodala, že žalobca vo svojich podaniach, ale ani v prednese žaloby nezdôvodnil právny nárok, ktorý si uplatňuje a nepreukázal výpočet uplatňovanej sumy, teda z čoho pozostáva žalovaná čiastka, čo je nevyhnutným predpokladom pre posúdenie tohto nároku. Ďalej dodala, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bola žalovaná povinná niečo zaplatiť žalobcovi, preto navrhla súdu, aby túto žalobu zamietol. K návrhom na vykonanie zotrvala na tých návrhoch, ktoré predložili vo svojich písomných podaniach a to vypočutie svedkov A. R. B. Z. R., ako aj vypočutie strán sporu, iné návrhy na dokazovanie žalovaná nemala.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými podaniami strán sporu, listinami, ktoré strany sporu predložili a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav.

Skutkový stav

12. Z F. N. Č.. XXXX S. E. Ú. T. D. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti :

- pozemkov parcely registra „. S.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, S.. Č.. XXX/X - záhrada o výmere 408 m2, S.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a

- stavby so súpisným Č.. XXX - rod. dom postavený na parcele registra „C“ parc. Č.. XXX/X je žalovaná, kde sa ako titul nadobudnutia uvádza 1/ kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní pod číslom N. XXX/XX zo dňa 119.9.2016, 2/ stavebné povolenie K.-XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.4.2018 a 3/ oznámenie Obce T. D. o urč. súp. č. j. T.-XXXX/X-XX-X.-S. zo dňa 2.1.2019. Zároveň na predmetnom liste vlastníctva je v časti „C“ uvedená ťarcha a to pod N. XXXX/XX zo dňa 26.10.2018 záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa X.XX.XXXX

13. Žalobca žalovanej listom z apríla 2019 vysvetlil fakty zo spoločného žitia, kde žalovanej ostal dom a jemu podnájom, pričom dom vymyslel, nakreslil, vybavil všetko potrebné a postavil sám. Ďalej žalobca v liste uviedol, že zo spoločne zarobených peňazí sa splácala hypotéka žalovanej od 06/2018 do 2/2019 spolu 2.880,- eur a že žalovaná má majetok - dom s hodnotou 38.000,- eur bez pozemku a vnútorného vybavenia s materiálovou hodnotou - 15.000,- eur, zvyšok hodnoty domu 10.000,- eur je hodnota jeho práce. Preto žalovanú vyzval k finančnému vyrovnaniu a navrhol, aby mu žalovaná dala 6.000,- eur na vyplatenie jej dlhov. List bol odoslaný poštou ako doporučený list 2. triedy a ako odosielateľ na podacom lístku je uvedená spoločnosť Caffe Bar, s. r. o..

14. Vo výzve na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 žalobca cestou právneho zástupcu skonštatoval, že žalobca listom zo dňa 18.4.2019 vyzval žalovanú k dohode, na ktorú nereagovala a listom zo dňa 22.5.2019 žalobca žalovanú vyzval buď na vydanie hnuteľných vecí alebo na vyplatenie sumy 1.590,- eur, ktorú si žalovaná neprevzala. Keďže žalovaná na výzvy žalobcu doteraz nereagovala, žalobca uviedol, že netrvá na zaplatení sumy 10.000,- eur za svoju prácu, ktorú vykonal výstavbou rodinného domu, ale požaduje od žalovanej vyplatenie sumy 7.000,- eur za tieto jeho osobne vykonané práce. Pred uplatnením nárokov na súde preto žalobca opätovne žalovanú vyzval k podaniu stanoviska. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 14.10.2019.

15. Z Obchodného vestníka č. 168/2018 vydaného dňa 31.8.2018 verejne dostupného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E. Okresný súd Prešov zverejnil uznesenie sp. zn. XOdK/XXX/XXXX vo veci žalobcu ako dlžníka a vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a žalobcu ako dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

16. Z Obchodného vestníka č. 95/2019 vydaného dňa 20.5.2019 verejne dostupného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E. správca dlžníka - žalobcu oznámil, že konkurz na majetok žalobcu končí a týmto oznámením sa konkurz na majetok žalobcu vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zrušuje.

17. Žalobca k dohode so žalovanou o začatí výstavby rodinného domu, ako aj o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedol, že po piatich rokoch spoločného spolužitia so žalovanou sa dohodli a rozhodli, že si postavia spoločne dom, ktorý mal byť ich spoločným a keďže v tom čase žalobca nebol pre banky bonitný, dohodli sa, že úver vezme na seba žalovaná a teda niekedy v decembri 2017 začali na tomto pracovať, pričom žalobca upresnil, že na tom hlavne začal pracovať on sám, teda vybavil úver a všetko, čo bolo potrebné pred začatím výstavby. K sume 7.000,- eur, ktorú v tomto konaní požaduje, žalobca uviedol, že táto suma predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018 súvisiace jednak s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj so samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5 mesiaca, čo pre neho predstavovalo kus driny. Dohoda medzi ním a žalovanou nikdy nebola vyslovene vypovedaná, pretože sa na ničom nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca vyslovil názor, že má pravdu v tom, že všetko, čo teraz žalovaná vlastní, má vďaka nemu, pretože sám tento rodinný dom vymyslel, navrhol, nakreslil, vypočítal náklady a aj postavil. Podľa žalobcu nie je pravdou, že na tomto rodinnom dome vo zväčšenej miere pracoval otec žalovanej, pričom nepoprel, že im nepomáhal, ale nie v takom rozsahu ako uviedla žalovaná, pretože otec žalovanej nemohol tento dom postaviť za jeden až dve hodiny za 40 dní, keďže otec žalovanej je preukázateľne zamestnaný v stavebnej firme zo Sniny. Žalobca upriamil pozornosť predloženú fotodokumentáciu najmä na deň a čas vyhotovenia týchto fotografií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danom čase otec žalovanej musel byť v práci.

K stavebnému denníku žalobca uviedol, že tento ostal v rodinnom dome a preukazuje, čo všetko na tejto stavbe vykonal. Na otázku súdu, aby sa žalobca vyjadril, či medzi ním a žalovanou bola dohodnutá nejaká finančná odplata za tieto práce, žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo žalobca za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej. Žalobca nevidel dôvod na to, aby sa nemohol dožadovať v súdnom konaní o náhradu za túto hodnotu, ktorú pre žalovanú vytvoril.

18. Žalovaná k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným o výstavbe rodinného domu ako aj dohode o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa rozhodli ísť do toho, že si spoločne postavia rodinný dom, keďže už nechceli bývať v prenájme. Žalovaná potvrdila, že žalobca chodil po potrebné tlačivá, ktoré však všetky podpisovala žalovaná. Čo sa týka prác, ktoré žalobca vykonal, tak nebola medzi nimi žiadna dohoda, ani žiadna dohoda o financovaní týchto prác, pričom sa dohodli, že čo sa bude dať, tak si postavia sami, pričom žalovaná má na mysli svojho otca, brata, seba, ale aj žalobcu. Žalovaná neuviedla, že žalobca na stavbe vôbec nebol, práve naopak, podľa žalovanej žalobca vykonával práce, ale len tie, ktoré mohol. Jej otec chodil na stavbu pravidelne a to aj počas dovoleniek, ktoré si vyberal za tým účelom, ako aj v čase svojho osobného voľna, čo však nebolo len dve hodiny denne.

Žalovaná uviedla, že žalobca po celý čas vedel, že rodinný dom, ktorý sa postaví, bude v jej výlučnom vlastníctve. K stavebnému denníku žalovaná poukázala, že žalobca býval ešte v rodinnom dome aj potom, ako sa rozišli, sám sa sťahoval a všetko, čo bolo jeho, si mohol zobrať a stavebný denník sa v rodinnom dome nenachádza, taký nenašla. Taktiež nenašla ani kolaudačný list od rodinného domu. Žalovaná vedela, že žalobca si písal nejaké veci a tak isto aj stavebný denník videla, ale tento nemá a predpokladá, že si ho žalobca zobral so sebou pri sťahovaní. Na otázku súdu, či mal žalobca nejaké finančné požiadavky za vykonané práce, žalovaná opätovne poukázala, že medzi ňou a žalobcom nebola žiadna dohoda o finančnej odplate.

Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdí, že všetko urobil on, pričom je zrejmé, že na rodinný dom chodili aj firmy, ktoré robili strechu, robila sa elektrika, a chodil taktiež aj jej otec, pričom v tom čase, kedy prišiel jej otec, žalobca zo stavby odchádzal. Žalovaná nepoprela, že by žalobca nič na stavbe neurobil, ale určite nie v takom rozsahu, za ktorý by si mohol pýtať sumu 7.000,- eur, za ktorú sumu by si žalovaná zavolala aj firmu.

19. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohatenie tým, že po vzájomnej dohode so žalobcom realizovali jednak prípravné a jednak stavebné práce na rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a požaduje za práce, ktoré na tomto rodinnom dome respektíve s prípravou rodinného domu vykonal, paušálnu sumu, ktorú vyčíslil na sumu 7.000,- eur, pretože písomná dokumentácia, ktorá by mohla pomôcť pri špecifikácií nároku sa vraj v dome žalovanej nenachádza, nie je možné ju predložiť do súdneho konania. Svoj nárok odôvodňuje žalobca hlavne tým, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku tejto zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon, ani jeho zavinenie, ale podstatné je iba to, že ten stav bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vznikol. Preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

20. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom záverečnom zhrnutí uviedla, že žalobca vykonal nejaké práce, avšak vykonával ich dobrovoľne bez nároku na finančnú hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a družka, a tvrdenia ohľadom rozsahu prác, ohľadom miery participácie na vybavovaní záležitosti popiera. K právnej stránky veci uviedla, že absentuje splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúca mu z ustanovenia , keďže chýbajú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku, a žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom sumu. Žalobca dospel k žalovanej sume len na základe vlastného ohodnotenia, pričom ten svoj prínos ohodnotil na sumu 7.000,- eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Ak si žalobca žiada 7.000,- eur mal v žalobe uviesť konkrétne práce, ktoré špecifikoval, určiť čas, ktorý strávil vykonaním jednotlivých prác, mal si určiť cenu za jednotlivé práce. Ak tvrdí, že všetky tie práce vykonával, aspoň odhadom mohol uviesť aj bez stavebného denníka, na ktorý sa stále odvoláva, že teda aké práce v akom rozsahu a za akú cenu vykonal. Pravdivé a úplné opísanie tých rozhodujúcich skutočností predstavuje ten samotný základ žaloby a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a tak isto neuniesol ani dôkazné bremena a preto navrhla, aby súd žalobu zamietol.

Právny stav

21. Podľa ust. (ďalej len ako „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa ust. ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úprav.

Podľa ust. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

22. Podľa ust. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Posúdenie veci súdom

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.000,- eur a to z dôvodu, že pri stavbe rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a prácami súvisiacimi s touto stavbou vrátane kúpy pozemku ako aj jeho samotným osobným výkonom týchto prác, žalobca ohodnotil svoj osobný prínos na tomto rodinnom dome sumou 7.000,- eur. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pričom poukázala, že okrem toho, že so žalobcom žili ako druh a družka, nebol medzi nimi žiaden právny vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola povinná plniť žalobcovi žalovanú sumu a zároveň namietala, že žalobca požadovanú sumu riadne neodôvodnil a nepreukázal, čím neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

24. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že rodinný dom so súp. číslo XXX v obci T. D. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. D..

25. Ako sporné skutočnosti súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom, nakoľko žalovaná poprela, že by žalobca pre žalovanú vybavoval úver, poprela, že by žalobca vybavoval rozhodnutia a iné povolenia pre stavbu rodinného, poprela, že by žalobca zabezpečoval materiál, a tiež poprela tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca realizoval stavbu svojpomocne, pričom neprela, že by žalobca na stavbe nič neurobil, ale v takej miere, ako tvrdá žalobca. Sporný bol aj samotný nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy, teda otázka, či žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka voči žalovanej a z akého dôvodu, keďže žalovaná uviedla, že suma požadovaná žalobcom nie je špecifikovaná, túto neuznáva a medzi ňou a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah.

26. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sa spoločne dohodli na výstavbe rodinného domu s tým, že tento si postavia v rozsahu, v akom budú môcť svojpomocne, teda vlastnou činnosťou a prácou. Žiadnu dohodu medzi sebou strany sporu neuzatvárali, na ničom sa nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej.

27. Súd je teda toho názoru, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu právneho úkonu, teda zmluvy, na základe ktorej by vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku. Žalobca netvrdil, ale ani nepreukazoval, že by žalovanú sumu požadoval z dôvodu nesplnenia zmluvnej povinnosti.

28. Keďže do úvahy neprichádza posúdenie oprávnenosti nároku z dôvodu splnenia alebo nesplnenia zmluvných povinností, bolo potrebné posúdiť, či na strane žalovanej voči žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenie a ak vzniklo, v akej výške.

29. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

30. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú

- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech u obohateného),

- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, pričom nemôže ísť o prípad, kedy napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. XCdoXX/XXXX). Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami (prípadne medzi viacerými individuálne určenými osobami), samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

31. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na jeho úkor, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, čo vyplynulo z výsluchov strán sporu a taktiež majetkovú ujmu v objektívnej a preukázateľnej výške. Žalobca a aj žalovaná zhodne uviedli, že sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. To bol dôvod, prečo žalobca vykonával práce súvisiace s tak prípravou, ale aj výstavbou rodinného domu, pretože uskutočňoval dohodnutý cieľ so žalovanou - postaviť rodinný dom a spoločne v ňom bývať. Žalobca nevykonával tieto práce bezdôvodne, v čase ich výkonu vedel, že výsledkom týchto prác bude nehnuteľnosť - stavba. Žalovaná uviedla, že žalobca bol uzrozumený s tým, že túto stavbu nadobudne do výlučného vlastníctva ona, keďže na výstavbu tohto rodinného domu čerpala úver. Žalobca zjavne nemal voči tomu, že spoločne vytvorenú vec - rodinný dom nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, keďže voči žalovanej sa nedomáha určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele, vo výške v akej sa na vytvorení tohto rodinného domu podieľal. Až po rozchode so žalovanou žalobca vzniesol voči žalovanej finančné nároky, ktoré vypočítava aj v liste zaslanom žalovanej, v ktorom svojmu prínosu pri výstavbe rodinného domu určil peňažnú hodnotu vo výške 10.000 ,- eur.

32. V zmysle ust. ods. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie vypočutím svedkov, zabezpečením stavebného denníka a projektovej dokumentácie, zabezpečením prehľadu dochádzky otca žalovanej a žalovaná navrhla vykonať dokazovanie vypočutím svedkov a to svojho otca a brata. Súd tieto dôkazy nevykonal, pretože ich vykonanie nepovažoval za hospodárne, keďže tieto boli navrhnuté za účelom preukázania rozsahu

podielu žalobcu na výstavbe rodinného domu. Tieto dôkazy by však nepreukázali, že žalobca nevedel, že nemá povinnosť pre žalovanú činnosti súvisiace s výstavbou rodinného domu vykonať. Práve naopak, žalobca svojim podielom na výstavbe rodinného domu dosahoval zámer, na ktorom sa so žalovanou dohodli, a to výstavbu spoločného rodinného domu. Súd je preto toho názoru, že dokazovanie čo do zistenia skutočného času osobnej účasti žalobcu na vytvorení rodinného domu je vzhľadom na nepreukázanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady bezvýznamné. Pre úplnosť súd udáva, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne aj z dôvodu, že žalobca nenavrhoval a ani neoznačoval dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky, keďže túto čiastku si žalobca určil sám, pričom aj žalobca bol v požiadavke nejednotný, keď najprv svoj prínos ohodnotil na sumu 10.000,- eur a žiadal len 6.000,- a v žalobou sa rozhodol žalovať sumu 7.000,- eur.

33. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

34. Pre úspech v súdnom konaní tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pre žalovanú plnil výkonom prác a inej činnosti súvisiacich s výstavbou domu bez právneho dôvodu, v akom podiele tak učinil a v akom peňažnom ekvivalente za tento jeho výkon sa zväčšil majetok žalovanej na úkor žalobcu. Súd tiež poukazuje, že žalobca je v zmysle (, ) povinný uvádzať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamietol.

K trovám konania

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Súd teda v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu voči žalovanej priznal náhradu trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.