Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX K. zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné proti žalovanej: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T. D. zastúpená JUDr. Veronika Ruščanská, advokátka, so sídlom Mierová 1908/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.11.2020 č.k. -97, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Žalobou doručenou súdu 21.11.2019 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,-- eur. V žalobe tvrdil, že so žalovanou žil vo vzťahu druh a družka od 5.1.2013 do 4.3.2019, kedy musel opustiť spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

3. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že postavia menší rodinný dom v obci T. D.. Keďže žalobca v tom období bol pre bankové inštitúcie poskytujúce úvery insolventný, úver sa vybavoval a aj vybavil pre žalovanú. Žalobca naprojektoval stavbu, vybavil kúpu pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, vybavil veci súvisiace s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva a aj vybavil úver pre žalovanú na výstavbu rodinného domu. Žalobca ďalej zabezpečil všetok potrebný materiál na stavbu rodinného domu a jeho stavbu realizoval svojpomocne ešte za pomoci svojho známeho, okrem odborných prác - rozvody vody a elektrickej energie.

4. Po opustení spoločnej domácnosti vyzval žalovanú, aby navrhla finančné vyrovnanie k spokojnosti oboch, avšak žalovaná na výzvu nereagovala. Žalovaná bezprácne získala majetkový prospech, a preto bol žalobca nútený podať túto žalobu.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

6. Riadna špecifikácia požadovanej sumy je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.3.2020 uviedol, že sumu 7.000,-- eur požaduje za prípravu stavby, práce súvisiace s touto stavbou, samotným osobným výkonom prác na výstavbe a svoj osobný prínos. Dokumenty týkajúce sa výstavby rodinného domu zostali v rodinnom dome žalovanej a z toho dôvodu ich žalobca do tohto súdneho konania zabezpečiť nedokáže.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 28.9.2020 upresnil, že suma 7.000,-- eur, ktorú v tomto konaní od žalovanej požaduje predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018 a súvisia s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5 mesiaca.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. D. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti :

- pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 408 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a

- stavby so súpisným č. XXX - rod. dom postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X je žalovaná, kde sa ako titul nadobudnutia uvádza 1/ kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní pod číslom V XXX/XX zo dňa XXX.X.XXXX, 2/ stavebné povolenie SP-XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.4.2018 a 3/ oznámenie Obce T. D. o urč. súp. č. j. ZH-XXXX/X-XX-OcÚ-PA zo dňa 2.1.2019. Zároveň na predmetnom liste vlastníctva je v časti „C“ uvedená ťarcha a to pod V XXXX/XX zo dňa 26.10.2018 záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 1.10.2018

10. Žalobca žalovanej listom z apríla 2019 vysvetlil fakty zo spoločného žitia, kde žalovanej ostal dom a jemu podnájom, pričom dom vymyslel, nakreslil, vybavil všetko potrebné a postavil sám. Ďalej žalobca v liste uviedol, že zo spoločne zarobených peňazí sa splácala hypotéka žalovanej od 06/2018 do 2/2019 spolu 2.880,- eur a že žalovaná má majetok - dom s hodnotou 38.000,- eur bez pozemku a vnútorného vybavenia s materiálovou hodnotou - 15.000,- eur, zvyšok hodnoty domu 10.000,- eur je hodnota jeho práce. Preto žalovanú vyzval k finančnému vyrovnaniu a navrhol, aby mu žalovaná dala 6.000,- eur na vyplatenie jej dlhov. List bol odoslaný poštou ako doporučený list 2. triedy a ako odosielateľ na podacom lístku je uvedená spoločnosť Caffe Bar, s. r. o..

11. Vo výzve na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 žalobca cestou právneho zástupcu skonštatoval, že žalobca listom zo dňa 18.4.2019 vyzval žalovanú k dohode, na ktorú nereagovala a listom zo dňa 22.5.2019 žalobca žalovanú vyzval buď na vydanie hnuteľných vecí alebo na vyplatenie sumy 1.590,- eur, ktorú si žalovaná neprevzala. Keďže žalovaná na výzvy žalobcu doteraz nereagovala, žalobca uviedol, že netrvá na zaplatení sumy 10.000,- eur za svoju prácu, ktorú vykonal výstavbou rodinného domu, ale požaduje od žalovanej vyplatenie sumy 7.000,- eur za tieto jeho osobne vykonané práce. Pred uplatnením nárokov na súde preto žalobca opätovne žalovanú vyzval k podaniu stanoviska. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 14.10.2019.

12. Z Obchodného vestníka č. 168/2018 vydaného dňa 31.8.2018 verejne dostupného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E Okresný súd Prešov zverejnil uznesenie sp. zn. XOdK/XXX/XXXX vo veci žalobcu ako dlžníka a vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a žalobcu ako dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

13. Z Obchodného vestníka č. XX/XXXX vydaného dňa 20.5.2019 verejne dostupného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E správca dlžníka - žalobcu oznámil, že konkurz na majetok žalobcu končí a týmto oznámením sa konkurz na majetok žalobcu vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. zrušuje.

14. Žalobca k dohode so žalovanou o začatí výstavby rodinného domu, ako aj o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedol, že po piatich rokoch spoločného spolužitia so žalovanou sa dohodli a rozhodli, že si postavia spoločne dom, ktorý mal byť ich spoločným a keďže v tom čase žalobca nebol pre banky bonitný, dohodli sa, že úver vezme na seba žalovaná a teda niekedy v decembri 2017 začali na tomto pracovať, pričom žalobca upresnil, že na tom hlavne začal pracovať on sám, teda vybavil úver a všetko, čo bolo potrebné pred začatím výstavby. K sume 7.000,- eur, ktorú v tomto konaní požaduje, žalobca uviedol, že táto suma predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018 súvisiace jednak s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj so samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5 mesiaca, čo pre neho predstavovalo kus driny. Dohoda medzi ním a žalovanou nikdy nebola vyslovene vypovedaná, pretože sa na ničom nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca vyslovil názor, že má pravdu v tom, že všetko, čo teraz žalovaná vlastní, má vďaka nemu, pretože sám tento rodinný dom vymyslel, navrhol, nakreslil, vypočítal náklady a aj postavil. Podľa žalobcu nie je pravdou, že na tomto rodinnom dome vo zväčšenej miere pracoval otec žalovanej, pričom nepoprel, že im nepomáhal, ale nie v takom rozsahu ako uviedla žalovaná, pretože otec žalovanej nemohol tento dom postaviť za jeden až dve hodiny za 40 dní, keďže otec žalovanej je preukázateľne zamestnaný v stavebnej firme zo K.. Žalobca upriamil pozornosť predloženú fotodokumentáciu najmä na deň a čas vyhotovenia týchto fotografií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danom čase otec žalovanej musel byť v práci. K stavebnému denníku žalobca uviedol, že tento ostal v rodinnom dome a preukazuje, čo všetko na tejto stavbe vykonal. Na otázku súdu, aby sa žalobca vyjadril, či medzi ním a žalovanou bola dohodnutá nejaká finančná odplata za tieto práce, žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo žalobca za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej. Žalobca nevidel dôvod na to, aby sa nemohol dožadovať v súdnom konaní o náhradu za túto hodnotu, ktorú pre žalovanú vytvoril.

15. Žalovaná k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným o výstavbe rodinného domu ako aj dohode o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa rozhodli ísť do toho, že si spoločne postavia rodinný dom, keďže už nechceli bývať v prenájme. Žalovaná potvrdila, že žalobca chodil po potrebné tlačivá, ktoré však všetky podpisovala žalovaná. Čo sa týka prác, ktoré žalobca vykonal, tak nebola medzi nimi žiadna dohoda, ani žiadna dohoda o financovaní týchto prác, pričom sa dohodli, že čo sa bude dať, tak si postavia sami, pričom žalovaná má na mysli svojho otca, brata, seba, ale aj žalobcu. Žalovaná neuviedla, že žalobca na stavbe vôbec nebol, práve naopak, podľa žalovanej žalobca vykonával práce, ale len tie, ktoré mohol. Jej otec chodil na stavbu pravidelne a to aj počas dovoleniek, ktoré si vyberal za tým účelom, ako aj v čase svojho osobného voľna, čo však nebolo len dve hodiny denne. Žalovaná uviedla, že žalobca po celý čas vedel, že rodinný dom, ktorý sa postaví, bude v jej výlučnom vlastníctve. K stavebnému denníku žalovaná poukázala, že žalobca býval ešte v rodinnom dome aj potom, ako sa rozišli, sám sa sťahoval a všetko, čo bolo jeho, si mohol zobrať a stavebný denník sa v rodinnom dome nenachádza, taký nenašla. Taktiež nenašla ani kolaudačný list od rodinného domu. Žalovaná vedela, že žalobca si písal nejaké veci a tak isto aj stavebný denník videla, ale tento nemá a predpokladá, že si ho žalobca zobral so sebou pri sťahovaní. Na otázku súdu, či mal žalobca nejaké finančné požiadavky za vykonané práce, žalovaná opätovne poukázala, že medzi ňou a žalobcom nebola žiadna dohoda o finančnej odplate. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdí, že všetko urobil on, pričom je zrejmé, že na rodinný dom chodili aj firmy, ktoré robili strechu, robila sa elektrika, a chodil taktiež aj jej otec, pričom v tom čase, kedy prišiel jej otec, žalobca zo stavby odchádzal. Žalovaná nepoprela, že by žalobca nič na stavbe neurobil, ale určite nie v takom rozsahu, za ktorý by si mohol pýtať sumu 7.000,- eur, za ktorú sumu by si žalovaná zavolala aj firmu.

16. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohatenie tým, že po vzájomnej dohode so žalobcom realizovali jednak prípravné a jednak stavebné práce na rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a požaduje za práce, ktoré na tomto rodinnom dome respektíve s prípravou rodinného domu vykonal, paušálnu sumu, ktorú vyčíslil na sumu 7.000,- eur, pretože písomná dokumentácia, ktorá by mohla pomôcť pri špecifikácií nároku sa vraj v dome žalovanej nenachádza, nie je možné ju predložiť do súdneho konania. Svoj nárok odôvodňuje žalobca hlavne tým, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku tejto zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon, ani jeho zavinenie, ale podstatné je iba to, že ten stav bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej vznikol. Preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

17. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom záverečnom zhrnutí uviedla, že žalobca vykonal nejaké práce, avšak vykonával ich dobrovoľne bez nároku na finančnú hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a družka, a tvrdenia ohľadom rozsahu prác, ohľadom miery participácie na vybavovaní záležitosti popiera. K právnej stránky veci uviedla, že absentuje splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúca mu z ustanovenia , keďže chýbajú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku, a žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom sumu. Žalobca dospel k žalovanej sume len na základe vlastného ohodnotenia, pričom ten svoj prínos ohodnotil na sumu 7.000,- eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Ak si žalobca žiada 7.000,- eur mal v žalobe uviesť konkrétne práce, ktoré špecifikoval, určiť čas, ktorý strávil vykonaním jednotlivých prác, mal si určiť cenu za jednotlivé práce. Ak tvrdí, že všetky tie práce vykonával, aspoň odhadom mohol uviesť aj bez stavebného denníka, na ktorý sa stále odvoláva, že teda aké práce v akom rozsahu a za akú cenu vykonal. Pravdivé a úplné opísanie tých rozhodujúcich skutočností predstavuje ten samotný základ žaloby a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a tak isto neuniesol ani dôkazné bremena a preto navrhla, aby súd žalobu zamietol.

18. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci dospel k nasledovným záverom.

19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.000,- eur a to z dôvodu, že pri stavbe rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a prácami súvisiacimi s touto stavbou vrátane kúpy pozemku ako aj jeho samotným osobným výkonom týchto prác, žalobca ohodnotil svoj osobný prínos na tomto rodinnom dome sumou 7.000,- eur. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pričom poukázala, že okrem toho, že so žalobcom žili ako druh a družka, nebol medzi nimi žiaden právny vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola povinná plniť žalobcovi žalovanú sumu a zároveň namietala, že žalobca požadovanú sumu riadne neodôvodnil a nepreukázal, čím neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

20. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že rodinný dom so súp. číslom XXX v obci T. D. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. D..

21. Ako sporné skutočnosti súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom, nakoľko žalovaná poprela, že by žalobca pre žalovanú vybavoval úver, poprela, že by žalobca vybavoval rozhodnutia a iné povolenia pre stavbu rodinného, poprela, že by žalobca zabezpečoval materiál, a tiež poprela tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca realizoval stavbu svojpomocne, pričom nepoprela, že by žalobca na stavbe nič neurobil, ale v takej miere, ako tvrdá žalobca. Sporný bol aj samotný nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy, teda otázka, či žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka voči žalovanej a z akého dôvodu, keďže žalovaná uviedla, že suma požadovaná žalobcom nie je špecifikovaná, túto neuznáva a medzi ňou a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sa spoločne dohodli na výstavbe rodinného domu s tým, že tento si postavia v rozsahu, v akom budú môcť svojpomocne, teda vlastnou činnosťou a prácou. Žiadnu dohodu medzi sebou strany sporu neuzatvárali, na ničom sa nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej.

23. Súd je teda toho názoru, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu právneho úkonu, teda zmluvy, na základe ktorej by vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku. Žalobca netvrdil, ale ani nepreukazoval, že by žalovanú sumu požadoval z dôvodu nesplnenia zmluvnej povinnosti.

24. Keďže do úvahy neprichádza posúdenie oprávnenosti nároku z dôvodu splnenia alebo nesplnenia zmluvných povinností, bolo potrebné posúdiť, či na strane žalovanej voči žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenie a ak vzniklo, v akej výške.

25. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod

na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

26. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú

- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech u obohateného),

- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, pričom nemôže ísť o prípad, kedy napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19.1.2012, sp. zn. ). Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami (prípadne medzi viacerými individuálne určenými osobami), samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

27. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na jeho úkor, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, čo vyplynulo z výsluchov strán sporu a taktiež majetkovú ujmu v objektívnej a preukázateľnej výške. Žalobca a aj žalovaná zhodne uviedli, že sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. To bol dôvod, prečo žalobca vykonával práce súvisiace s tak prípravou, ale aj výstavbou rodinného domu, pretože uskutočňoval dohodnutý cieľ so žalovanou - postaviť rodinný dom a spoločne v ňom bývať. Žalobca nevykonával tieto práce bezdôvodne, v čase ich výkonu vedel, že výsledkom týchto prác bude nehnuteľnosť - stavba. Žalovaná uviedla, že žalobca bol uzrozumený s tým, že túto stavbu nadobudne do výlučného vlastníctva ona, keďže na výstavbu tohto rodinného domu čerpala úver. Žalobca zjavne nemal voči tomu, že spoločne vytvorenú vec - rodinný dom nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, keďže voči žalovanej sa nedomáha určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele, vo výške v akej sa na vytvorení tohto rodinného domu podieľal. Až po rozchode so žalovanou žalobca vzniesol voči žalovanej finančné nároky, ktoré vypočítava aj v liste zaslanom žalovanej, v ktorom svojmu prínosu pri výstavbe rodinného domu určil peňažnú hodnotu vo výške 10.000,- eur.

28. V zmysle ust. ods. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie vypočutím svedkov, zabezpečením stavebného denníka a projektovej dokumentácie, zabezpečením prehľadu dochádzky otca žalovanej a žalovaná navrhla vykonať dokazovanie vypočutím svedkov a to svojho otca a brata. Súd tieto dôkazy nevykonal, pretože ich vykonanie nepovažoval za hospodárne, keďže tieto boli navrhnuté za účelom preukázania rozsahu podielu žalobcu na výstavbe rodinného domu. Tieto dôkazy by však nepreukázali, že žalobca nevedel, že nemá povinnosť pre žalovanú činnosti súvisiace s výstavbou rodinného domu vykonať. Práve naopak, žalobca svojim podielom na výstavbe rodinného domu dosahoval zámer, na ktorom sa so žalovanou dohodli, a to výstavbu spoločného rodinného domu. Súd je preto toho názoru, že dokazovanie čo do zistenia skutočného času osobnej účasti žalobcu na vytvorení rodinného domu je vzhľadom na nepreukázanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady bezvýznamné. Pre úplnosť súd udáva, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne aj z dôvodu, že žalobca nenavrhoval a ani neoznačoval dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky, keďže túto čiastku si žalobca určil sám, pričom aj žalobca bol v požiadavke nejednotný, keď najprv svoj prínos ohodnotil na sumu 10.000,- eur a žiadal len 6.000,- a v žalobou sa rozhodol žalovať sumu 7.000,- eur.

29. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

30. Pre úspech v súdnom konaní tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pre žalovanú plnil výkonom prác a inej činnosti súvisiacich s výstavbou domu bez právneho dôvodu, v akom podiele tak učinil a v akom peňažnom ekvivalente za tento jeho výkon sa zväčšil majetok žalovanej na úkor žalobcu. Súd tiež poukazuje, že žalobca je v zmysle (, ) povinný uvádzať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamietol.

32. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Poukázal ďalej na to, že svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi uvedenými v ust. . Zvýraznil, že žalobca a žalovaná sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. Nespornou skutočnosťou je, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, zapísaným na LV č. XXXX, pre kat. úz. T. D. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, stavebné povolenie bolo vydané na žalovanú a tak analogicky z toho vyplýva, že výstavbu mala vykonávať žalovaná sama ako stavebník. Žalobca sa však značnou mierou podieľal na realizácii tejto stavby, nielen pri prípravách jej realizácie, ale najmä fyzickou aktivitou. Všetka písomná dokumentácia, ktorá by potvrdila tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ostala v rodinnom dome žalovanej, pričom tvrdenie žalovanej, že sa v rodinnom dome nenachádza, je jej účelovým a klamlivým tvrdením. S týmto tvrdením sa uspokojil konajúci súd, pričom sa ani nepokúsil v rámci dokazovania zistiť inými dôkaznými prostriedkami oprávnenosť alebo čiastočnú oprávnenosť nárokov žalobcu na základe dôkazných prostriedkov žalobcom do konania doložených alebo navrhnutých.

34. Súd v tomto konaní nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi stranami sporu, lebo zásada, že strana musí preukázať svoje tvrdenia, mohla byť zo strany žalobcu len ťažko naplniteľná a nemožno to od neho spravodlivo požadovať. Svoje tvrdenia mal žalobca záujem preukázať aj inými navrhnutými dôkazmi, avšak súd prvej inštancie ich nepripustil. Tento dôkazný deficit nepomohol odstrániť ani súd prvej inštancie.

35. Je pravdou, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy a ich výber je výlučne vecou konajúceho súdu, ale nemal by vylúčiť a mal by pripustiť taký dôkaz, ktorým môže byť preukázaný skutkový, resp. skutočný stav veci, čo sa podľa názoru žalobcu v tomto konaní nestalo a aj preto považuje rozhodnutie konajúceho súdu za arbitrárne, ktorým bol porušený aj SR v jeho neprospech, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu a článok 6 Európskeho dohovoru o Ľudských právach a to právo na spravodlivé súdne konanie.

36. Prílohou odvolania je „vyjadrenie žalobcu k odvolaniu“, obsahom ktorého je upresnenie a špecifikácia činnosti žalobcu pri výstavbe rodinného domu.

37. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Žalobca nenavrhol a ani neoznačil dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky.

38. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

39. Nespornou skutočnosťou, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania je skutočnosť, že žalobca vykonal práce súvisiace s prípravou výstavby rodinného domu, ako aj samotnou výstavbou.

40. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že ak sa tým podieľal na zhodnotení rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, vznikol medzi stranami sporu vzťah z bezdôvodného obohatenia.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že na zhodnotenie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej vykonanými prácami súvisiacimi s prípravou výstavby rodinného domu, ako aj samotnou výstavbou, sa podieľal sumou 7.000,-- eur.

42. Bolo preto na žalobcovi, aby v tomto konaní toto svoje tvrdenie preukázal.

43. Pri absencii akýchkoľvek dohôd na peňažné plnenie (teda aj paušálne plnenie) nezostalo žalobcovi iné, ako svoj nárok na zaplatenie 7.000,-- eur presne špecifikovať.

44. Žalobca však svoj nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani v žalobnom tvrdení, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Ak tak urobil v podaní, ktoré bolo prílohou podaného odvolania, odvolací súd už na také podanie prihliadať nemôže, pretože v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie ( ).

45. Nárok vyplývajúci z tvrdenia žalobcu možno špecifikovať najmä ako súčin množstva vykonanej práce a jej hodnoty. Uvedené skutočnosti je povinný tvrdiť žalobca a na preukázanie týchto tvrdení je povinný poskytnúť súdu dôkazy.

46. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi stranami sporu v neprospech žalobcu, ani s námietkou, že súd prvej inštancie mal žalobcovi pomôcť odstrániť jeho dôkazný deficit.

47. Ak súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním smenovky pána R., otca žalovanej, nemožno tomuto postupu súdu prvej inštancie nič vyčítať.

48. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 33., 34. a 35. napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

50. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

51. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).