Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Sa-15-2019.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Viktorom Novysedlákom, advokátom so sídlom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, proti žalovanej N., v konaní o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 3. júla 2019 č. XXXXX-X/XXXX - BA na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.09.2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 03.07.2019 č. XXXXX-X/XXXX - BA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka K. zo dňa 25.04.2019 č. XXX-XXXXXX-U ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské za obdobie od 18.04.2019 do zániku nároku na materské vo výške 8,20875 EUR za deň.
2. Uviedla, že dňa 18.04.2019 si uplatnila nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Ing. X. Y., J.. sv. D. XX/XX, K., pričom išlo o poistný vzťah, ktorý vznikol dňa 01.01.2019 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2018, s výškou mesačnej mzdy 1 910,- EUR, s dohodnutým druhom práce manažér účtovníckej firmy. Predchádzajúci pracovnoprávny vzťah zanikol dňa 31.12.2018 na základe dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 30.12.2018. Išlo o pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2015, s pozíciou fakturant, s dohodnutou mesačnou mzdou 250,- EUR. Je tak nepochybné, že išlo o dva samostatné pracovnoprávne pomery, založené dvoma samostatnými pracovnými zmluvami, aj keď pre rovnakého zamestnávateľa, pričom išlo o rôzne pozície, rôzne druhy práce s rozdielnou náročnosťou. Od 01.01.2019 žalobkyňa vykonávala funkciu manažéra s vymedzením pracovných činností ako je spracovanie firiem v oblasti podvojného a jednoduchého účtovníctva, mzdovej oblasti, iných ekonomických činností, riadenie podriadených. Bol tak dohodnutý podstatne náročnejší druh práce, čomu zodpovedalo aj finančné ohodnotenie.
3. S odkazom na § 54 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná nesprávne aplikovala § 54 ods. 1 tohto zákona, t.j. nesprávne určila rozhodné obdobie, z ktorého sa mal vypočítať nárok na materské. Ak nový pracovný pomer vznikol dňa 01.01.2019, pričom tento poistný vzťah je základom pre výpočet výšky materského, týmto dňom vzniklo z tohto pracovného pomeru nemocenské poistenie žalobkyne, ako aj dôvod pre poskytnutie nemocenskej dávky. Kalendárnym rokom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, je tak nesporne rok 2019. V takom prípade je vymeriavacím základom pre určenie materskej príjem za toho obdobie a materská tak mala byť určená v sume 62,7287 EUR denne. Žalobkyňa bola týmto nesprávnym postupom žalovanej ukrátená na svojich právach, na práve na materskú dávku v zákonom určenej výške.
4. Zároveň žalobkyňa namieta aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže každé rozhodnutie správneho orgánu musí byť vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. V rozhodnutí musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, a pri použití týchto právnych predpisov. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, čím bolo žalobkyni odňaté právo na spravodlivé prejednanie veci. Rozhodnutie žalovanej tak žalobkyňa považuje za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého žalovaná vychádzala, je nedostatočné pre posúdenie veci.
5. Žalobkyňa v zmysle podanej žaloby navrhla napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
6. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 16.10.2019 navrhla žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že nepopiera, že žalobkyňa mala so svojím zamestnávateľom uzatvorené dva samostatné pracovné pomery, pričom na základe nich vykonávala dva rozdielne druhy práce, s rozdielnou pracovnou náročnosťou a rozdielnym mzdovým ohodnotením. Poukázala na podstatnú skutočnosť, že tieto pracovné pomery na seba bezprostredne nadväzovali, keďže prvý trval do 31.12.2018 a druhý pracovný pomer vznikol nasledujúceho dňa 01.01.2019.
7. S odkazom na § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaná uviedla, že za nepretržité nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj také nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo znova. Ak by mal zákonodarca záujem takýto postup nepovažovať za nepretržité nemocenské poistenie, uviedol by to výslovne v tomto ustanovení; obdobne ako je to v § 57 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, kde je vymedzené, čo sa nepovažuje za nepretržité nemocenské poistenie (ak dobrovoľné nemocenské poistenie jeden deň zaniklo a na nasledujúci deň znova vzniklo, nepovažuje sa za nepretržité).
8. V tejto veci bolo nevyhnutné považovať pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa za nepretržitý, trvajúci od 01.01.2016 a z toho vychádzať pri určení rozhodného obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, v súlade s § 54 ods. 1 zákona.
9. S odkazom na § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaná poukázala na to, že v systéme sociálneho poistenia platí princíp solidarity, t.j. prerozdeľovanie peňazí od poistencov v prospech tých, ktorí poberajú v súvislosti s určitou životnou situáciou nemocenské dávky. Poistný princíp pritom odráža proporcionalitu systému, t.j. ak sa plní odvodová povinnosť po určité obdobie vo vyššej miere, z vyšších vymeriavacích základov, mal by poistenec poberať vyššiu mieru náhrady príjmov, t.j. vyššiu nemocenskú dávku počas trvania sociálnej udalosti, ako ten poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť z nižších vymeriavacích základov. Priznaná výška materského žalobkyni za obdobie od 18.04.2019 zodpovedá skôr odvedenému poistnému, ktoré žalobkyňa do sociálneho systému platila, ako je výška materského požadovaného žalobkyňou.
10. Ak žalobkyňa zdôrazňuje, že u nej došlo od 01.01.2019 k zmene pracovnej pozície, s tým súvisiacej zmene obsahu pracovnej náplne a mzdy, žalovaná poukázala na to, že takúto zmenu možno ošetriť aj dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy a nie je nevyhnutné ukončovať pracovný pomer a uzatvárať nový, t.j. javí sa, že ide o účelový postup za účelom dosiahnutia čo najvyššej sumy materského, keďže k tomu došlo v čase, kedy bola žalobkyňa už tehotná.
11. S odkazom na § 55 ods. 2 zákona žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa v žalobe zamieňa pojmy denný vymeriavací základ a suma priznaného materského, keďže ak by sa bral do úvahy príjem žalobkyne za január až marec 2019 by bol vymeriavací základ suma 62,7288 EUR, t.j. výška materského by bola 47,0466 EUR (75 % z denného vymeriavacieho základu).
12. Žalovaná nepovažuje za dôvodnú ani námietku ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže v rozhodnutí je presne uvedené, z akého vymeriavacieho základu žalovaná vychádzala, sú uvedené zákonné ustanovenia, o ktoré sa pri rozhodovaní oprela.
13. Žalovaná na podporu svojich argumentov a napadnutého rozhodnutia poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/10/2017 zo dňa 30.05.2018, v obdobnej právnej a skutkovej veci, z ktorého vyplýva, že je správna interpretácia § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak sa za nepretržitý pracovný pomer považuje aj ukončenie pracovného pomeru a vznik nového pracovného pomeru nasledujúci deň u toho istého zamestnávateľa, v prípade, ak ide o rovnaký typ nemocenského poistenia v oboch prípadoch. Iný výklad, resp. zmysel, by musel byť v zákone výslovne uvedený.
III.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej
14. Podaním zo dňa 27.11.2019 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej, pričom zotrvala na námietkach prezentovaných v správnej žalobe. Žalovaná podľa názoru žalobkyne nesprávne interpretuje pojem nepretržité trvanie pracovného pomeru, na základe čoho nesprávne aplikovala § 54 ods. 1, pričom mal byť správne použitý výklad v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak zákon nedefinuje jednoznačne, čo sa považuje za nepretržitý pracovný pomer, nemôže žalovaná jednostranne vykladať § 54 ods. 1 s tým, že nezohľadní zmysel definície podľa § 57 ods. 1 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení.
IV.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovanej
15. Žiadosťou o materské č. G. doručenou žalovanej dňa 24.04.2019 žalobkyňa požiadala o výplatu materského odo dňa 18.04.2019, kedy jej začala materská dovolenka, s pravdepodobným termínom pôrodu 30.05.2019, pričom žiadosť o nemocenskú dávku bola vo vzťahu k pracovnému pomeru u zamestnávateľa, Ing. Ladislav Y., K.. Za rozhodné obdobie relevantné pre výplatu materského bolo predložené potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, kde bol uvedený ako deň vzniku pracovného pomeru 01.01.2019, s potvrdeným príjmom za mesiac január 1 910,- EUR, za mesiac február 1 910,- EUR a za mesiac marec 1 920,46 EUR.
16. Po posúdení všetkých relevantných skutočností žalovanou, prvostupňový správny orgán vydal dňa 25.04.2019 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktorým rozhodol o tom, že žalobkyňa má nárok na materské v sume 8,20875 EUR za deň odo dňa 18.04.2019 do zániku nároku na materské. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán s odkazom na § 30, § 48 ods. 2, 3, 7 až 9, § 53, § 55 ods. 1, § 54 ods. 1, 10 zákona č. 461/2003 Z.z. uznal nárok žalobkyne na materské, no vo vzťahu k určeniu výšky dávky vychádzal z vlastných zistení, s evidencie v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pričom určil denný vymeriavací základ v sume 10,945 EUR, t.j. 75 % z tejto sumy je suma materského 8,20875 EUR za deň.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, kde namietala nesprávne určenie výšky vymeriavacieho základu a s tým spojené určenie sumy materského. Uviedla, že u tohto zamestnávateľa pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2016, no tento pracovný pomer bol ukončený k 31.12.2018 riadne, v zmysle Zákonníka práce. K 01.01.2019 bola medzi nimi uzavretá nová pracovná zmluva na úplne odlišnú pracovnú pozíciu manažérky, s odlišnou pracovnou náplňou, na plný úväzok 40 hodín týždenne, s novým platovým ohodnotením. V zmysle tejto novej pracovnej zmluvy žalobkyňa odpracovala 77 pracovných dní, 107 kalendárnych dní, čím boli splnené podmienky na určenie vymeriavacieho základu pre určenie materského z tohto nového pracovného pomeru. K odvolaniu predložila výplatné pásky za január až apríl 2019, pracovnú zmluvu.
18. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná v súlade s § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím zo dňa 03.07.2019 č. XXXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka K..
19. S poukazom na § 30, § 48 ods. 2, § 53, § 55 ods. 1, § 54 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalovaná stotožnila so závermi prijatými prvostupňovým orgánom, zdôraznila, že rovnako aj súdna prax vníma ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru a vznik nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa ako nepretržitý pracovný pomer, definovaný v praxi ako reťazenie poistných vzťahov, kedy sa na takýto poistný vzťah aplikuje § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Obe predmetné nemocenské poistenia žalobkyne boli založené pracovnými zmluvami, nešlo o dohodu alebo o iný obdobný pracovný pomer a rozhodujúcim obdobím pre výpočet denného vymeriavacieho základu je tak kalendárny rok predchádzajúci roku, kedy vznikol nárok na nemocenskú dávku, t.j. celý rok 2018. V tomto roku bol vymeriavací základ žalobkyne 460,- EUR mesačne za obdobia január až apríl 2018, suma 250,- EUR za obdobie máj až jún 2018, 277,31 EUR za august, 252,27 EUR za september, 253,68 EUR za október, 79,80 EUR za november a 82,15 EUR za december rozhodného roku. V zmysle § 51 ods. 1 zákona je denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky v sume 10,9450 EUR (príjem za 12 mesiacov 3 535,21 EUR : 323 dní), pričom výška materského je 75 % z takto určenej sumy, t.j. 8,20875 EUR za deň. Žalovaná zdôraznila, že skutočnosť, že žalobkyňa od 01.01.2019 mala zvýšený pracovný úväzok, so zmenenou pracovnou náplňou iný príjem, nie je relevantná pre určenie výšky materského. Tento postup určenia denného vymeriavacieho základu a následné určenie výšky materského je súladný s príslušnými právnymi predpismi a aplikačnou praxou súdov v obdobných veciach.
20. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty správneho súdu
21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
22. Podľa § 6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
26. Postup správneho súdu v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) je upravený v tretej časti, v tretej hlave Správneho súdneho poriadku, pričom ide o konanie o žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.
27. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
28. V zmysle § 203 ods. 1, 2 S.s.p. rozsah správnej žaloby možno meniť až do rozhodnutia súdu, pričom pri správnej žalobe fyzickej osoby súd nie je viazaný žalobnými bodmi.
29. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci prieskumu správny súd teda skúma aj prípadné procesné pochybenia správneho orgánu, či mohlo ísť o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
30. V predmetnom správnom konaní žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodovala o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 25.04.2019 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské podľa § 30, § 48, § 53 a § 55 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie od 18.04.2019 do zániku nároku na materské, v sume 8,20875 EUR za deň.
31. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.
32. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
33. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za dni.
35. Podľa § 53 zákona č. 461/2003 Z.z. výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
36. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
37. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
38. Podľa § 55 ods. 1 zákona denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
39. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti o nemocenskú dávku zamestnankyňou, pričom boli u nej splnené podmienky na priznanie dávky materského. Túto skutočnosť ani žalobkyňa ani žalovaná nenamietala. Spornou bola výška materského priznaného žalovanou, vzhľadom na rozdielne posúdenie výšky vymeriavacieho základu, z ktorého sa materské určilo.
40. Ako argumentovala žalovaná, pre určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vychádzala z ustanovenia § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom vzala do úvahy tú skutočnosť, že aj keď žalobkyňa predložila spolu s podanou žiadosťou potvrdenie o vzniku nového pracovného pomeru od 01.01.2019, žalobkyňa bola u totožného zamestnávateľa v pracovnom pomere aj pred týmto obdobím, a to na základe skôr uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2016, vo vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 31.12.2018. t.j. deň predchádzajúci dňu, kedy došlo k uzavretiu nového pracovného pomeru. Takýto postup žalovaná vo svojej praxi štandardne posudzuje ako reťazenie poistných vzťahov, t.j. ako keby poistný vzťah z pracovného pomeru trval nepretržite od 01.01.2016, a za rozhodujúce obdobie sa tak považuje predchádzajúci kalendárny rok tomu roku, kedy vznikol dôvod na poskytnutie dávky, t.j. celý kalendárny rok 2018.
41. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018 sp. zn. 10Sžsk/10/2017, kde sa tento súd konajúci ako kasačný súd stotožnil so záverom prijatým ako Sociálnou poisťovňou a tiež konajúcim krajským súdom, že v takýchto prípadoch nedochádza k zániku nemocenského poistenia a následne k jeho vzniku na základe novej pracovnej zmluvy, ale takéto nemocenské poistenie trvá nepretržite z dôvodu trvania zamestnania žalobkyne u toho istého zamestnávateľa, pričom sú splnené aj podmienky, že ide o tie isté subjekty (zamestnanec a zamestnávateľ) a nemocenské poistenie je toho istého druhu (t.j. ide o dva pracovné pomery uzavreté pracovnými zmluvami), pričom zároveň ide o na seba bezprostredne nadväzujúce obdobia. Za vznik nemocenského poistenia sa v takom prípade považuje čas uzavretia prvej pracovnej zmluvy (v tomto prípade ide o 01.01.2016).
42. Z pohľadu nemocenského poistenia takéto pracovné pomery je potrebné hodnotiť ako jeden celok, jedno rozhodné obdobie, keďže ide o rovnaký pracovnoprávny vzťah medzi tými istými účastníkmi, ktorý trval nepretržite a bez prerušenia, pričom zakladal rovnaký typ poistného vzťahu.
43. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/3/2016, kde súd aj v tejto veci zhodne vyslovil, že v obdobných prípadoch je správny postup správneho orgánu, ak sa pre určenie rozhodného obdobia vychádza z dikcie § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u toho istého zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znova vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Obdobný právny záver bol kasačným súdom prijatý tiež v rozhodnutí sp. zn. 10Sk/3/2017, príp. tiež Krajským súdom v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 1Sa/58/2018.
44. Súd zohľadnil prvostupňové a tiež druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, žalobné námietky žalobkyne, pričom zároveň preskúmal predmetné rozhodnutia aj mimo rozsahu vznesených námietok s odkazom na § 203 ods. 2 S.s.p. Súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vecne správne a zákonné, opiera sa o relevantné právne predpisy, pričom postup žalovanej bol súladný tiež s judikatúrou súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Napadnuté rozhodnutie je primerane zdôvodnené, pričom správny orgán uviedol v rozhodnutí všetky podstatné argumenty a dôvody, na základe ktorých bolo o nároku žalobkyne rozhodnuté.
45. Je potrebné v plnom rozsahu prisvedčiť prijatému záveru žalovanej, že v prípade žalobkyne ide nesporne o nepretržité trvanie pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa, t.j. nepretržité trvanie poistného vzťahu od 01.01.2016 a aplikácia § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. preto bola správna. V prípade, ak sa na právny vzťah aplikuje § 54 ods. 1 zákona, ktorý pokrýva vzniknutú situáciu, nemožno poistný vzťah, resp. pracovný pomer žiadateľky o materské posudzovať podľa § 54 ods. 2, ako namietala žalobkyňa, keďže ten prichádza do úvahy len vtedy, ak podmienky podľa § 54 ods. 1 nie sú splnené, čo nie je tento prípad.
46. Súd ešte dopĺňa, že výška materského bola správnym orgánom žalobkyni vypočítaná správna, a to v súlade s § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako podiel príjmu žalobkyne v roku 2018 (vymeriavací základ za 12 kalendárnych mesiacov roku 2018 v zmysle relevantných výkazov, prehľadov predpisov platieb poistného, ktorými žalovaná disponovala z vlastnej úradnej činnosti) a dní poistenia v rozhodnom období, v zmysle § 54 ods. 10 citovaného zákona.
47. K žalobnej námietke žalobkyne o nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na to, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne tiež rozhodnutia IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).
48. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na skutkové zistenia a uvedené zákonné ustanovenia žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.
49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a vo vzťahu k žalovanej nebol naplnený dôvod uvedený v § 168 S.s.p.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).