Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8S-100-2019.pdf
PDF · 197.23 KB
No categories available
8S/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: KORIDA SLOVAKIA a.s., IČO: 48 112 747, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 28, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36868434, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102203963/2019 zo dňa 20.09.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 09.10.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102203963/2019 zo dňa 20.09.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 101165209/2019 zo dňa 17.05.2019, a ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 43.996,20 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
administratívne konanie
2. Správca dane - Daňový úrad Košice (správny orgán prvého stupňa) začal dňa 15.11.2017 vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH alebo daň) za zdaňovacie obdobie júl 2017.
3. Oznámenie o daňovej kontrole č. 102119722/2017 zo dňa 06.10.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2017. Daňová kontrola bola ukončená dňa 06.11.2018 doručením Protokolu č. 102153438/2018 zo dňa 06.11.2018 (o výsledku daňovej kontroly) žalobcovi, spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 102153502/2018 zo dňa 06.11.2018, doručený podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku dňa 06.11.2018, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového
poriadku ukončená. Žalobca dňa 27.11.2018 doručil do elektronickej schránky správcu dane svoje vyjadrenie k zisteniam správcu dane (zaevidované pod č. 6/15554327/2018 dňa 27.11.2018). Dňa 05.03.2019 žalobca vyzval správcu dane na prerušenie daňového konania (Výzva zaevidovaná pod č. 6/03477062/2019 dňa 05.03.2019) z dôvodu, že podal správnu žalobu, na základe ktorej sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorého výsledkom bude rozhodnutie správneho súdu o splnení zákonných podmienok pre začatie a vykonávanie vyrubovacieho konania. Správca dane písomne odpovedal na výzvu žalobcu (Odpoveď č. 100711506/2019 zo dňa 21.03.2019).
4. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a dňa 09.04.2019 zaslal oznámenie, v ktorom určil deň prerokovania pripomienok žalobcu (Oznámenie č. 100828238/2019 zo dňa 09.04.2019). Dňa 30.04.2019 bola do elektronickej schránky správcu dane doručená ďalšia výzva na prerušenie daňového konania, v ktorej žalobca žiada aj o odloženie vykonania prerokovania pripomienok a o bezodkladné oznámenie o odložení predmetného úkonu. Žalobca sa v deň stanovený správcom dane k prerokovaniu jeho pripomienok k zisteniam uvedeným v Protokole (dňa 06.05.2019) nedostavil (Úradný záznam č. 101106389/2019 zo dňa 07.05.2019). Na výzvu žalobcu správca dane reagoval zaslaním Odpovede č. 101109393/2019 zo dňa 13.05.2019 a keďže výzvu žalobcu na prerušenie daňového konania nepovažoval za dôvod, pre ktorý sa žalobca alebo jeho splnomocnený zástupca nemohol zúčastniť prerokovania pripomienok a dôkazov k správcovi dane, správca dane ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a následne vydal rozhodnutie č. 101165209/2019 zo dňa 17.05.2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 43.996,20 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017 proti ktorému sa žalobca odvolal (odvolanie zaevidované pod č. 610839318/2019, podané dňa 26.06.2019). Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. 102203963/2019 zo dňa 20.09.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) rozhodnutie správcu dane potvrdil.
5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcom dane boli závery o porušení ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH).
6. Žalobca si za zdaňovacie obdobie júl 2017 odpočítal daň z nákupu tovarov a služieb v sume 103.707,36 eur, pričom správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 43.996,20 eur z faktúr vyhotovených:
A/ deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou PUBLICIDAD s.r.o., Žriedlová 28, 040 01 Košice, IČO: 47213442, DIČ:2023821041, IČ DPH: SK2023821041 (ďalej len „PUBLICIDAD s.r.o." alebo „dodávateľ"):
- č. 20172141 (DF171140) zo dňa 07.07.2017, predmet fakturácie: zimná bunda nepremokavá 400 ks, zimná bunda reflexná 350 ks, základ dane (ďalej len „ZD“) 40.195,00 eur, DPH 8.039,00 eur, celková fakturovaná suma 48.234,00 eur,
- č. 20172158 (DF171173) zo dňa 14.07.2017, predmet fakturácie: zimná bunda nepremokavá 150 ks, zimná bunda reflexná 200 ks, zimná pracovná bunda 350 ks, ZD 40.085,00 eur, DPH 8.017,00 eur, celková fakturovaná suma 48.102,00 eur,
- č. 20172161 (DF171243) zo dňa 26.07.2017, predmet fakturácie: zimná pracovná bunda 680 ks ZD 39.712.00 eur, DPH 7.942,40 eura, celková fakturovaná suma 47.654,40 eura,
B/ deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou WTT Slovakia s.r.o., Žriedlová 28, 040 01 Košice, IČO: 46314628, DIČ: 2023327361, IČ DPH: SK2023327361 (Ďalej len „WTT Slovakia s.r.o.“ alebo „dodávateľ“):
- č. 20172024 (DF171132) zo dňa 06.07.2017, predmet fakturácie: zimná bunda nepremokavá 500 ks, ZD 34.600,00 eur, DPH 6.920,00 eur, celková fakturovaná suma 41.520,00 eur,
- č. 20172025 (DF 171199) zo dňa 17.07.2017, predmet fakturácie: zimná bunda nepremokavá 280 ks, fleecová reflexná mikina 300 ks, ZD 30.116,00 eur, DPH 6.023,20 eura, celková fakturovaná suma 36.139,20 eura,
- č. 20172026 (DF171227) zo dňa 25.07.2017, predmet fakturácie: zimná bunda nepremokavá 40 ks, zimná pracovná bunda 550 ks, ZD 35.273,00 eur, DPH 7.054,60 eura, celková fakturovaná suma 42.327,60 eura.
7. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami a skutkovými závermi správcu dane, a to deklarované dodanie a následný predaj tovaru (pracovné oblečenie) bol predmetom fakturácie vo fakturačnom reťazci platiteľov DPH, a to: PABO, s.r.o. › Jusko & Partners, s.r.o. › PUBLICIDAD s.r.o., resp. WTT Slovakia s.r.o. › žalobca (KORIDA SLOVAKIA a.s.) › česká spoločnosť SPA CONSULT s.r.o., pričom:
- spoločnosť PABO, s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz za preverované zdaňovacie obdobie, správcovi dane neboli predložené žiadne doklady tejto spoločnosti, nebola preukázaná realizácia žiadnych zdaniteľných obchodov v júli 2017, k deklarovaným zdaniteľným obchodom sa nevyjadril ani jej konateľ - občan Veľkej Británie a Severného Írska; spoločnosť PABO, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou ZANNA s.r.o. a dňa 12.05.2018 bola vymazaná z Obchodného registra SR, nástupnícka spoločnosť je nekontaktná,
- konateľom spoločnosti PABO, s.r.o. mal byť v období od 16.06.2017 do 27.10.2017 W. R. Y., avšak k jeho zapísaniu ako konateľa do Obchodného registra Slovenskej republiky došlo až 30.09.2017 z dôvodu, že návrh na zápis zmien podala neoprávnená osoba (K. Y.), ktorý bol konateľom spoločnosti PABO, s.r.o. do 15.06.2017,
- spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. nekomunikovala so správcom dane pri výkone daňovej kontroly za 3.štvrťrok 2017, nepredložila doklady, ani žiadne faktúry, obchodní partneri tejto spoločnosti boli identifikovaní na základe poskytnutých evidencií a vystavené faktúry boli získané od odberateľských spoločností WTT Slovakia s.r.o. a PUBLICIDAD s.r.o.,
- dodávateľské faktúry, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou PABO, s.r.o. a na základe ktorých si spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. uplatnila odpočítanie dane, neboli správcovi dane nikým predložené a okrem údajov z evidencie (čísla faktúr, sumy, dátumu), nie je možné potvrdiť, že tieto faktúry boli skutočne vystavené, kto ich vystavil a podpísal, v akom účtovnom programe boli vystavené, že predmetom týchto faktúr bolo dodanie pracovného oblečenia spoločnosťou PABO, s.r.o.,
- spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s nekontaktnou spoločnosťou Semar s.r.o.,
- v spoločnosti Jusko & Partners, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017, ktorou nebolo priznané odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti PABO, s.r.o., pretože ani spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. ani jej právny nástupca nepreukázali, že spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. prijala tovary fakturované dodávateľom PABO, s.r.o. a že tieto tovary následne dodala svojim deklarovaným odberateľom - spoločnostiam PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o.,
- M. R., ktorý bol v preverovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti Jusko & Partners, s.r.o., uviedol, že pracovné oblečenie mu dodávala spoločnosť PABO, s.r.o., za ktorú jednal pán Mazúch na základe splnomocnenia, avšak toto splnomocnenie nebolo správcovi dane nikdy predložené a splnomocnenie, ktoré bolo predložené Okresnému súdu v Bratislave oprávňovalo K. Y. na konanie vo veci zápisu zmeny údajov do príslušného obchodného registra,
- M. R. ako konateľ spoločnosti Jusko & Partners, s.r.o. nemal vedomosti o pôvode tovaru, o značke, kvalite, nevedel identifikovať typ vozidla, ktorým mal byť tovar prepravený, reálne nedisponoval tovarom, uviedol, že fungovali skôr ako sprostredkovateľská spoločnosť,
- JUDr. Y. V. ako štatutár žalobcu ako aj spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. neposkytol dôkazy o reálnom dodaní tovaru,
- žalobca okrem stručného a všeobecného vyjadrenia neposkytol podrobný opis priebehu obchodu s pracovným oblečením od jeho nákupu po predaj, neuviedol konkrétne okolnosti uzatvorenia obchodu, neuviedol, kto hradil prepravu, neuviedol konkrétne mená osôb zúčastnených na obchode, napr. pri preberaní tovaru na sklad a jeho manipulácii, neuviedol kto, kde a ako tovar nakladal a vykladal a pod., nevyjadril sa ani k samotnému tovaru - neuviedol, kto bol jeho výrobca, akej značky bolo pracovné oblečenie, z akého materiálu bolo vyrobené, o aký typ pracovného oblečenia sa jednalo, pre aký druh práce bolo určené,
- nadobudnutie a zdanenie tovaru v Českej republike spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o., ktorého dodanie z tuzemska deklaruje daňový subjekt, nebolo taktiež preukázané,
- česká daňová správa uviedla, že nebolo možné preveriť požadované transakcie, sídlo spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. je virtuálne a spoločnosť je nekontaktná,
- konateľ českého odberateľa - Y. C. (Piešťany), neposkytol správcovi dane žiadne doklady tejto spoločnosti, pričom bolo zistené, že konal účelovo (oznámil, že všetky doklady odovzdal spoločnosti BIO MIO s.r.o., ktorá je so spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. majetkovo aj personálne prepojená, vo februári 2018 nepredložil správcovi dane doklady spoločnosti BIO MIO s.r.o. z dôvodu, že ich údajne mal odovzdať spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., na druhej strane v apríli 2018 za spoločnosť
SPA CONSULT s.r.o. nepredložil doklady k prevereniu českému správcovi dane z dôvodu, že ich mal odovzdať spoločnosti BIO MIO s.r.o.),
- žalobca preukazoval prepravu tovaru do Českej republiky vlastnými motorovými vozidlami, a to skriňovými dodávkami predložením CMR dokladov, ktoré neobsahujú údaje podľa § 43 ods. 5 písm. e/ bod 3. a 4. zákona o DPH, a to adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykoná dodávateľ, a tiež meno a priezvisko vodiča uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
- žalobca ani jeho odberateľ nepreukázali, kto, na akej adrese v Českej republike mal tovar prevziať.
8. K doručovaniu Protokolu z daňovej kontroly a k návrhom žalobcu na prerušenie daňovej kontroly, žalovaný uviedol (str. 17 na napadnuté rozhodnutie žalovaného): „... správca dane dňa 06.11.2018 na Daňovom úrade Košice, Tomášikova 35, Košice, 2. posch., číslo kancelárie 203 doručoval písomnosti - Protokol o daňovej kontrole č. 102153438/2018 zo dňa 06.11.2018 a Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102153502/2018 zo dňa 06.11.2018 adresované daňovému subjektu, členovi predstavenstva JUDr. Y. V.. Daňový subjekt v podanom vyjadrení k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole (zaevidované pod č. 615554327/2018 dňa 27.11.2018) namieta, že k doručeniu protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie sa nedošlo, pretože JUDr. Y. V. nebol v čase pokusu o doručenie predmetných písomností oprávnenou osobou na ich prijatie, a to z dôvodu, že dňa 05.11.2018 sa vo vedení rozhodli pre zastupovanie spoločnosti JUDr. Y. U., ktorému bola podpísaná plná moc na zastupovanie a preberanie písomností v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou. Z Evidencie návštev vstupujúcich do objektu FS na ulici M. 35, V., 2. poschodie, ktorá je súčasťou predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že JUDr. Y. V. bol u zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 v čase od 9:50 do 11:00. Do elektronickej podateľne správcu dane bolo dňa 06.11.2018 v čase 11:54:15 doručené podanie daňového subjektu
- Plná moc udelená daňovým subjektom KORIDA SLOVAKIA a. s. pre JUDr. Y. U., na ktorej je ako dátum udelenia uvedený deň 05.11.2018. Predmetné podanie daňového subjektu s prílohou - Plná moc bolo podané dňa 06.11.2018 o 11:53:04 hod. JUDr. Y. V. (ID EKR_1041850). Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa ustanovenia § 9 ods. 4 Daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Z uvedených zistení teda vyplýva, že v čase doručovania protokolu (dňa 06.11.2018, od 9:50 do 11:00) nemal daňový subjekt splnomocneného zástupcu, a teda na preberanie a prijímanie zásielok určených daňovému subjektu bol oprávnený štatutár, ktorým bol JUDr. Y. V.Í. ako člen predstavenstva daňového subjektu, JUDr. Y. V. po zistení, že správca dane daňovou kontrolou zistil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, odmietol prijať doručované písomnosti. Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 Daňového poriadku ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. Keďže správca dane doručoval protokol o daňovej kontrole oprávnenej osobe - JUDr. Y. V., ktorého poučil o dôsledkoch bezdôvodného odmietnutia prijatia písomností (Úradný záznam č. 102185677/2018 zo dňa 06.11.2018), k doručeniu protokolu z daňovej kontroly došlo dňa 06.11.2018. Keďže na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102119722/2017 zo dňa 06.10.2017 daňová kontrola začala dňa 15.11.2017, správca dane na jej vykonanie dodržal zákonom stanovenú lehotu jedného roka a daňová kontrola bola ukončená zákonným spôsobom.“ A ďalej: „Daňový subjekt podal dňa 26.02.2019 na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy - Daňového úradu Košice (konanie vedené na súde pod sp. zn. 7Sa/l/2019). V predmetnej žalobe daňový subjekt ako žalobca namieta nezákonný postup správcu dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktorý má za následok nevykonanie daňovej kontroly v zákonnej ročnej lehote, protokol z daňovej kontroly je tak podľa daňového subjektu nezákonný, a tým nebol dôvod na začatie a výkon vyrubovacieho konania. Na základe podanej žaloby daňový subjekt svojimi podaniami (zaevidované pod č. 6/03477062/2019, 6/07932663/2019), ktoré boli správcovi dane doručené v dňoch 05.03.2019 a 30.04.2019, vyzýva správcu dane na prerušenie daňového konania a na odloženie dátumu prerokovania jeho pripomienok. Daňovým konaním, na prerušenie ktorého vyzval daňový subjekt správcu dane, sa v tomto prípade rozumie vyrubovacie konanie po daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktoré začalo nasledujúci deň po doručení protokolu o daňovej kontrole, t.j. dňa 07.11.2018. Správca dane sa uvedenými podaniami daňového subjektu vysporiadal zaslaním Odpovedí na výzvy daňového subjektu (Odpoveď na výzvu č. 100711506/2019 zo dňa 21.03.2019- doručená dňa 09.04.2019, Odpoveď na výzvu č. 101109393/2019 zo dňa 13.05.2019- doručená dňa 28.05.2019), v ktorých uviedol, že nemá povinnosť prerušiť daňové konanie podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, pretože podaním správnej žaloby nezačalo konanie o predbežnej otázke.“
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu
9. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného žiada zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP, teda, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej; a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
10. Pokračoval, že so správcom dane riadne spolupracoval a preukázal dodanie tovarov po formálnej aj materiálnej stránke. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti, bolo jeho povinnosťou (§ 24 Daňového poriadku) zabezpečiť dôkazy reálne vyvracajúce tvrdenia žalobcu, a správca dane mal prihliadať aj na skutočnosti jemu známe z iných daňových kontrol. Žalobca namietal, že správca dane neprihliadal na zistenia svedčiace v jeho prospech a svoje rozhodnutie postavil len na domnienkach a pochybnostiach, pričom neprihliadol na podané súhrnné výkazy, účtovné závierky, skladové karty, ktoré preukazujú uskutočnenie obchodov a neoboznámil sa ani s kontrolnými výkazmi dodávateľov, aj keď tieto má k dispozícii. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nevykonal dokazovanie o pochybnostiach, ktoré uvádza na str. 19 - 23 napadnutého rozhodnutia a tieto neodstránil, aj keď mal postupovať podľa § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených zákonom o DPH, a teda že bolo preukázané dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH nielen po formálnej, ale aj vecnej stránke. Žalobca svoje tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi, a tvrdené skutočnosti potvrdili aj svedkovia. Skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede, potvrdzujúce existenciu tovaru, manipuláciu s tovarom, jeho kontrolu, kontrolu množstva ako aj druhu tovaru a jeho nezameniteľnosť.
11. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 žalobca namietal, že správca dane mu pripisuje na ťarchu nemožnosť preveriť uskutočnenie obchodov u dodávateľa dodávateľov žalobcu a v spoločnostiach Jusko & Partners, s.r.o. a PABO, s.r.o. Podľa žalobcu bolo preukázané dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, a teda aj to, že žalobca vierohodne preukázal vznik nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH.
12. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane, napriek ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 6Sžf/81/2013, str. 5 ods. 4), pripísal v neprospech žalobcu nespoluprácu jeho dodávateľov, pričom ním získané informácie a dôkazy majú len povahu formálneho dôkazu. Tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení zákonných podmienok je podľa názoru žalobcu predčasné a tento záver je zmätočný a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalobcu mal správca dane preukázať, že účasť osôb JUDr. Y. V. a Y. U. ovplyvnila právo dodávateľa predmet dodania vlastniť.
13. Žalobca považuje za ďalší formálny dôkaz správcu dane a žalovaného aj výpis mýtnych transakcií na vozidlá do 3,5 t, a teda správca dane nepreukázal dôvod pochybností o uskutočnení prepravy. Žalobcom predložené nákladné listy CMR doklady a ním preukázaný skutkový stav neumožňuje pochybnosti.
14. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré z predložených listinných dôkazov spochybňuje a ktoré listinné dôkazy mal mať žalobca evidované v účtovníctve a nepredložil ich správcovi dane.
15. Tvrdenia správcu dane a žalovaného založené na domnienkach a pochybnostiach považuje žalobca za neodôvodnené, nepreukázané a nemajúce oporu v zákone. Správca dane a žalovaný pripísali na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností iným subjektom a nevysporiadali sa s aktuálnou judikatúrou (C-439/04 Axel Kittel proti Belgicku, C-440/04 Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL, Optigen). Žalobca ďalej rozsiahlo poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Pétér Dávid, C-277/14 Stehcemp, ktorých vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj ich povinnosť toto nepriznanie práva objektívne preukázať.
16. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nezachovali nestrannosť, nepoužili všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistili a vyhodnotili skutkový stav, čím porušili práva žalobcu. Dodal, že
štátne orgány (v rámci verejného daňového práva) môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje, a teda pri ukladaní a vymáhaní daní sú povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane ani žalovanému právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania.
17. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a dodal, že žalovaný žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov na str. 19 - 23 napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal tiež na to, že podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2015 s dobrou povesťou, čo potvrdzujú aj výsledky na www.finstat.sk. Z uvedeného a z ukazovateľov dodávateľov vyplýva podľa žalobcu reálnosť dodaní a splnenie všetkých povinností stanovených zákonom.
18. Žalobca ďalej opakovane namietal, že počas celého trvania predmetného daňového konania žalobca so správcom dane komunikoval, poskytoval mu súčinnosť a zúčastňoval sa úkonov, pričom správcovi dane doložil všetky doklady preukazujúce reálnosť plnenia. Predmet plnenia bol okrem listinných dôkazov jednoznačne preukázaný aj svedeckými výpoveďami. Správca dane žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom by mal reálnosť obchodov preukázať, až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobca považuje za nezákonné z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akými úvahami sa riadil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, žalovaný sa nevysporiadal s námietkou ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nepreskúmal nezákonnosť doručenia Protokolu z daňovej kontroly.
19. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pochybenia a neplnenie si povinností inými subjektami vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Žalobou napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach, správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom.
20. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú obsahovo zhodné s jeho námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a sú doplnené o námietky smerujúce proti postupu žalovaného (žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a žalovaný neuviedol, akými úvahami sa riadil).
22. K zisteniu skutkového stavu žalovaný odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom zotrval.
23. Žalovaný tiež uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a preto opätovnú rozsiahlu argumentáciu v súvislosti s identickými žalobnými dôvodmi žalobcu považuje za neefektívnu.
24. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období júl 2017 uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 103.707,36 eur z faktúr vyhotovených rôznymi dodávateľmi. Predmetom sporu je neuznanie odpočítania dane v sume 43.996,20 eur z faktúr za deklarované dodávky pracovného oblečenia vyhotovených spoločnosťami PUBLICIDAD s.r.o. (so sídlom v Košiciach, Žriedlová 28) a WTT Slovakia s.r.o. (so sídlom v Košiciach, Žriedlová 28), ktoré sú so žalobcom personálne prepojené prostredníctvom osôb JUDr. Y. V. a Y. U. (členovia predstavenstva žalobcu a súčasne spoločníci a konatelia uvedených dodávateľských spoločností). V spoločnostiach PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. došlo k zmenám v Obchodnom registri Slovenskej republiky, a to dňa 14.01.2019 vstúpili do likvidácie, likvidátorom je JUDr. Y. U. a od 31.05.2019 zmenili sídlo na adresu Rázusová 49, Košice.
25. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane sa počas daňovej kontroly neobmedzil len na formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, ale preveroval, či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie odpočítania dane. Keďže správca dane mal o pravdivosti údajov uvedených na preverovaných
faktúrach pochybnosti, vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého opodstatnene dospel k záveru, že žalobca, ani jeho deklarovaní dodávatelia nepreukázali splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, keďže nepreukázali, že k dodaniu fakturovaného tovaru aj reálne došlo, pričom žalobca, na ktorom je v danej veci dôkazné bremeno, tieto pochybnosti správcu dane neodstránil.
26. Žalovaný je toho názoru, že na základe uvedených zistení možno konštatovať, že nebolo preukázané dodanie tovaru na žiadnom stupni zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca. Keďže k dodaniu fakturovaného tovaru a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov z titulu dodania tovaru podľa § 8 ods. l a § 19 ods. l zákona o DPH nedošlo, nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Z dôvodu, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru v celom obchodnom reťazci, nedošlo ani k dodaniu tovaru a vzniku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru žalobcom pre spoločnosť SPA CONSULT s.r.o., a to bez ohľadu na to, že žalobca preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH listinnými dokladmi, pretože prvoradým predpokladom oslobodenia od dane je preukázanie existencie zdaniteľného plnenia, reálne dodanie tovaru deklarované dodávateľom na faktúre pre odberateľa, ktoré následne podľa splnenia zákonných podmienok môže a nemusí byť od dane oslobodené. Žalovaný preto zdôraznil, že zistenia a závery o porušení § 43 ods. 1 zákona o DPH sú síce uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, avšak tieto závery nemajú vplyv na zistený rozdiel dane. V preverovanom prípade bolo preukázané, že tovar, ktorý mal podľa predložených dokladov žalobca nadobudnúť od spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. a následne dodať do Českej republiky s oslobodením od dane reálne neexistoval, a preto fakturovaný tovar nemohol byť prepravený do Českej republiky a ani nemohol byť predmetom dodania nekontaktnej českej spoločnosti SPA CONSULT s.r.o.
27. K opakovanej námietke žalobcu, že preukázal dodanie tovarov nielen po formálnej, ale aj materiálnej stránke žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí. Žalobca počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, v odvolacom konaní, ale ani v podanej žalobe nepreukázal, že údaje uvedené na faktúrach od spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. majú reálny a pravdivý základ. Žalobca svoj nárok na odpočítanie dane preukazoval iba formálnymi dôkazmi (faktúry, účtovníctvo) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov, zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré preukázali, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z preverovaných faktúr od personálne prepojených spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. neoprávnene.
28. Žalovaný nepovažuje za pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že správca dane neprihliadal na zistenia svedčiace v jeho prospech a že neprihliadol na podané súhrnné výkazy, účtovné závierky, skladové karty, ktoré preukazujú uskutočnenie obchodov a neoboznámil sa ani s kontrolnými výkazmi dodávateľov, pretože z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z predložených dôkazov, ako aj z vlastného dokazovania, a to svedčiace tak v prospech (napr. že žalobca má došlé faktúry zaúčtované a uvedené v záznamoch DPH, že dodávateľské spoločnosti potvrdili vystavenie faktúr, realizáciu obchodov, že preverované faktúry majú uvedené v účtovníctve a v záznamoch), ako aj v neprospech žalobcu, pretože správca dane je povinný uviesť všetko, čo v daňovej kontrole a daňovom konaní vyšlo najavo. Skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu však nemali takú silu, aby mohli zvrátiť závery správcu dane, ktoré vyplynuli z rozsiahlo vykonaného dokazovania, pretože to, že si priami dodávatelia, ktorí sú so žalobcom personálne prepojení a ktoré sám žalobca vníma ako „skupinu“, splnili povinnosti voči správcovi dane nie je absolútnym dôkazom o uskutočnení deklarovaných obchodov.
29. K námietke žalobcu, že správca dane žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalobca preukázať reálnosť obchodov, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/74/2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že nie je presne predpísané, aké dôkazy treba predložiť a správca dane ani nemôže žalobcovi ako daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Žalovaný tiež vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v rozsudku sp.zn. 3Sžf/81/2013. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu
správcovi dane. Je vecou platiteľa dane, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa riziku, že mu, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, nebude priznané právo na uplatnené odpočítanie dane.
30. K námietkam žalobcu týkajúcich sa dôkazného bremena a nedostatočne vykonaného dokazovania, žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno vo veci preukázania opodstatnenosti odpočítania dane z dodávateľských faktúr znáša žalobca. Správca dane žalobcom deklarované skutočnosti len preveruje. Žalobca predloženým účtovníctvom a formálnymi dôkazmi (faktúry, doklady Sklad odevov, CMR doklady) deklaroval, že v tuzemsku nakúpil a následne do Českej republiky predal tovar (pracovné oblečenie). Po preverení žalobcom predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania vznikli správcovi dane pochybnosti o ich pravdivosti, o čom správca dane informoval žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101225237/2018 zo dňa 26.06.2018, Oboznámenie č. 101965177/2018 zo dňa 04.10.2018), čím došlo k presunu dôkazného bremena opäť na žalobcu, ktorý na vyvrátenie záverov správcu dane nepredložil žiadny dôkaz a ktorý požadoval doplnenie dokazovania. Správca dane návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vyhovel ešte počas daňovej kontroly, avšak ani výpoveďou svedka pána M. R., ktorý bol v preverovanom období konateľom spoločnosti Jusko & Partners s.r.o. a ani dokazovaním vykonanom vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaného tovaru (pracovného oblečenia).
31. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje žalobné dôvody žalobcu týkajúce sa nevykonania dokazovania odvolacím orgánom za opodstatnené. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane, či žalovaného viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že dokazovanie v rozsahu, v akom ho vykonal správca dane, bolo plne postačujúce na vyslovenie záveru o neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr a z uvedeného dôvodu nebolo potrebné ho v odvolacom konaní dopĺňať. Z podanej žaloby nie je zrejmé, čo konkrétne mal žalovaný podľa žalobcu preverovať, aké ďalšie dokazovanie mal žalovaný vykonať.
32. Za nedôvodný žalobný dôvod považuje žalovaný aj to, že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s poukázaním žalobcu na aktuálnu a platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, pretože z napadnutého rozhodnutia (str. 25) je zrejmé, že žalovaný sa uvedeným zaoberal a v napadnutom rozhodnutí aj uviedol, z akého dôvodu nemožno aplikovať závery v uvedených rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preverovaný prípad.
33. V replike žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Uviedol, že dôkazné bremeno k okolnostiam preverovaným správcom dane (napr. u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu) nemôže správca dane prenášať na kontrolovaný daňový subjekt. Uvedené tvrdenie vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov ES a potvrdzuje to aj rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej repubiky sp.zn. 5Afs 131/2004, podľa ktorého „Od daňového subjektu totiž správca dane môže vyžadovať iba preukázanie skutočností, ktoré sa týkajú jeho činnosti a celkom logicky nemožno vyžadovať, aby v daňovom konaní daňový subjekt preukazoval skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu“.
34. Žalobca ďalej uviedol, že k uplatneniu práva na odpočítanie dane existuje aj bohatá judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá v princípe vylučuje, aby správca dane členského štátu neuznal právo na odpočítanie dane v prípade, že sú splnené všetky vecné, a formálne podmienky na uplatnenie tohto práva, okrem prípadu, ak správca dane s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt vedel, že tento obchod je súčasťou daňového podvodu (C 80/11 Mahagében. C-142/11 Dávid, C-25/07 Sosnowska). Vyžaduje sa, aby to, že došlo k daňovému podvodu preukázal správca dane, keďže celkom logicky nemožno od daňového subjektu vyžadovať, aby preukazoval negatívnu skutočnosť (že k daňovému podvodu nedošlo). Správca dane svoje závery a hodnotenia uvedené v predmetnom rozhodnutí nepreukázal a nedostatok dôkaznej povinnosti tretích osôb preniesol na kontrolovaný daňový subjekt.
35. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (okrem uvedených rozsudkov napr. aj rozsudok C- 80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a T. H. z 21.06.2012) vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel
alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a T. H. vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo, že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Rozsudky Súdneho dvora EÚ C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové konanie.
36. Žalobca ďalej konštatoval, že v priebehu vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní správca dane a žalovaný nepostupovali podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, teda z uvedeného možno konštatovať, že pre správcu dane nevznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Správca dane nespochybnil účtovné doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu.
37. Žalobca má za to, že je preukázané, že žalovaný postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, kedy sa v rámci odvolacieho konania nezaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu zisteniu, že dodanie sa uskutočnilo zákonom ustanoveným spôsobom a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nezákonné. Kľúčovým dôkazom je existencia materiálneho plnenia, známa správcovi dane z iných daňových konaní pri vykonaní miestnych zisťovaní. Dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru a viažucim sa k vydanej a v účtovnej evidencii vedenej faktúry sú listiny ako objednávka, dodací list, potvrdenie o prevzatí tovaru. Aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt riadne preukázal nadobudnutie a dodanie tovaru ako po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný a správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.
38. V závere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005), rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 1/2011 (na str. 6) a sp.zn. 6Sžf/81/2013 (na str. 5), a konštatoval, že tieto judikáty je možné aplikovať aj na túto prejednávanú vec, nakoľko podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca dodal, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, tieto transakcie boli okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené i štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými žalobca obchodoval, ako aj príslušnými dokladmi. Má za to, že žalobca preukázal i reálne plnenie a naplnil tak podmienky vyplývajúce zo zákona o DPH, a teda preukázal nadobudnutie a dodanie tovaru nielen po formálnej, ale aj vecnej stránke.
39. Žalovanému bola replika doručené dňa 19.08.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
právny názor správneho súdu
40. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívnych spisov, v konaní bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 26.11.2020 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.11.2020), ktorým žalobu ako nedôvodnú
zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ SSP, ktorý Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8S/100/2019-190 zo dňa 22.06.2020 zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2020.
41. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102203963/2019 zo dňa 20.09.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 101165209/2019 zo dňa 17.05.2019, a ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 43.996,20 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017.
42. Podľa § 3 ods. 2 zákona č 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
44. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
46. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
47. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
48. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
49. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.
50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
51. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
52. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.
53. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
54. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
55. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
56. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
57. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
58. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
59. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
61. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
62. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
63. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1.meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2.množstvo a druh tovaru, 3.adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4.meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5.evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
64. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
65. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
66. Správny súd úvodom pripomína, že účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Nakoľko ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť konkrétnym daňovým subjektom, a to v súlade so zákonom a zisteným skutkovým a právnym stavom veci, ktorá je predmetom administratívneho konania.
67. Podľa zákona o DPH, dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak sú splnené tieto podmienky: a/ tovar je fyzicky prepravený (t.j. tovar fyzicky opustil územie SR) do iného členského štátu, b/ ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom - predaj tovaru (nie darovanie), c/ o predaji tovaru musí byť vyhotovená faktúra, d/ tovar bude odberateľom objednaný pod identifikačným číslom DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štáte, e/ tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t.j. dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu).
68. Citované ustanovenia § 49 zákona o DPH vymedzujú právo platiteľa dane na odpočítanie DPH. Podmienky za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím treba tento nárok dôkazne podložiť, teda preukázať. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko teda ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry hoci má všetky formálno-právne náležitosti. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH, ako aj nároku na oslobodenie od DPH použiteľná, len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené správcovi dane daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie DPH môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
69. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania skutočností dôležitých pre správne určenie dane podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, t.j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani v prípade dobromyseľnosti platiteľa. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať na simulované právne úkony, keď tieto sa reálne neuskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu. Správca dane ako i žalovaný postupovali v preskúmavanej právnej veci v súlade s danými právnymi požiadavkami na preukázanie nároku na odpočítanie DPH.
70. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti doručenia Protokolu z daňovej kontroly, ktorý má za následok nevykonanie daňovej kontroly v zákonnej ročnej lehote a k návrhom žalobcu na prerušenie daňovej kontroly, súd poukazuje na napadnuté rozhodnutie žalovaného str. 17. Podľa názoru súdu, postupu správcu dane pri doručovaní Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi ako i posúdeniu návrhov žalobcu na prerušenie daňového konania nie je čo vytknúť, pretože sú v súlade s listinami tvoriacimi administratívny spis a ustanoveniami Daňového poriadku, a súd sa s nimi stotožnil.
71. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a žalobcom vytýkaného výlučne jednostranného hodnotia dôkazov a uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru (pracovné oblečenie) žalobcovi od pôvodných dodávateľov súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.
72. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že pri preverovaní sa správca dane neobmedzil len na predložené doklady a skutočnosti deklarované daňovým subjektom (pri ktorých mal pochybnosti o ich vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj súvisiace skutočnosti (napr. okolnosti deklarovaných obchodov u priamych personálne prepojených spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o., pôvod tovaru a jeho pôvodného dodávateľa, spôsob dodania, okolnosti deklarovaného následného predaja do iného členského štátu, jeho prepravu, spôsob úhrady faktúr), a to formou ústnych pojednávaní s daňovým subjektom (v dňoch 06.03.2018 a 26.06.2018) následne aj výsluchom svedka M. R. dňa 25.10.2018, výziev zasielaných ďalším dodávateľským spoločnostiam v obchodnom reťazci, prostredníctvom žiadostí o MVI (Česká republika a Spojené kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska), či nazeraním do spisu z daňových kontrol vykonávaných v iných spoločností. Správca dane preveroval reálnosť dodania fakturovaných tovarov a vzniku daňovej povinnosti v celom reťazci dodávateľsko-odberateľských spoločností. Správcom dane bolo preukázané, ako už bolo uvedené žalovaným, že deklarované dodanie a následný predaj tovaru (pracovné oblečenie) bol predmetom fakturácie vo fakturačnom reťazci platiteľov DPH, a to PABO, s.r.o. › Jusko & Partners, s.r.o. › PUBLICIDAD s.r.o., resp. WTT Slovakia s.r.o. › žalobca › česká spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. Spoločnosť PABO, s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie (teda nepriznala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov). Nebolo preukázané, že táto spoločnosť sa stala vlastníkom tovaru (pracovné oblečenie) a nebolo preukázané ani to, že by vlastníctvo previedla na spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. K deklarovaným zdaniteľným obchodom sa nevyjadril ani konateľ tejto spoločnosti (nekontaktný pán W. R. Y. resp. pán K. Y.), ktorý mal zabezpečiť prepravu tovaru (pracovné oblečenie) od spoločnosti PABO, s.r.o. do skladov odberateľom (spoločností PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o.). Spoločnosť PABO, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, a nástupnícka spoločnosť (ZANNA s.r.o.) je nekontaktná. V spoločnosti Jusko & Partners, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017, ktorou nebolo priznané odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti PABO, s.r.o., pretože ani spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. ani jej právny nástupca (nekontaktná spoločnosť Semar s.r.o.) nepreukázali, že spoločnosť Jusko & Partners, s.r.o. prijala tovary fakturované dodávateľom PABO, s.r.o. a že tieto tovary následne dodala svojim deklarovaným odberateľom, a to PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. Pán M. R., ktorý bol v preverovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti Jusko & Partners, s.r.o. sa k tovaru vyjadriť nevedel, nedokázal ho ani identifikovať (jeho pôvod, značku, kvalitu, uskladnenie, prepravu, nakládku, vykládku). K identifikácii tovaru sa nevedel vyjadriť ani JUDr. Y. V. (štatutárny orgán personálne prepojených spoločností, a to žalobcu, PUBLICIDAD s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o.). Dodanie deklarovaného tovaru (pracovné oblečenie) do Českej republiky tiež preukázané nebolo, nakoľko z odpovede českého správcu dane na žiadosť slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu informácii (MVI) vyplýva, že sídlo spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. je virtuálne a spoločnosť je nekontaktná. Správny súd je toho názoru, že námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP nie je dôvodná. Hoci žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval odber a dodanie tovaru listinnými dôkazmi, reálny nákup a následný predaj tovaru už nepreukázal.
73. V rámci dokazovania v daňovom konaní, dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dokazovanie v daňovej kontrole (v súlade s uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 401/09-17) nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení, keďže daňový subjekt má počas daňovej kontroly dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, ktorými sa žalovaný riadil, a preto mu nie je možné vytknúť, že jeho postup bol nezákonný.
74. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.
75. V rozsudku č.k. 1Sžfk/74/2017 z 09.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 28. odôvodnenia rozsudku nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.
76. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf 44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
77. Súd tiež poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu (Česká republika), t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD č. C-409/04 04 (Teleos), v ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a v ktorom bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t.j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie ESD C-146/05 (Albert Colleé).
78. Súdu sa tiež žiada dodať (aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf I7/97/2009), že s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku a na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu) by mal byť konateľ spoločnosti natoľko
zodpovedný a primerane obozretný, aby si overil subjekty s ktorými spolupracuje, v opačnom prípade sa na neho nazerá ako na nedobromyseľného.
79. Na základe uvedených skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane bolo podľa názoru súdu jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru (pracovné oblečenie) v celom obchodnom reťazci, a teda ani k nadobudnutiu tovaru žalobcom od spoločností PUBLICIDAD, s.r.o. a WTT Slovakia s.r.o. a následnému dodaniu tovaru a vzniku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru žalobcom do Českej republiky pre spoločnosť SPA CONSULT s.r.o., pretože tento tovar reálne neexistoval a prvoradým predpokladom oslobodenia od dane je preukázanie existencie zdaniteľného (reálne dodanie tovaru) deklarované dodávateľom (žalobcom) na faktúrach pre odberateľa, čím z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 43 zákona o DPH, a nevzniklo mu právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období júl 2017.
80. Súd k žalobnej námietke podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP uvádza, že žalovaný vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov správcu dane, mal dôvodne za to, že správca dane zistený skutkový stav podriadil pod správnu právnu normu, správne ju vyložil a tak dospel k správnym právnym záverom o tom, že nie sú naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, na odpočítanie dane.
81. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súd uvádza, že pri plnení svojich úloh daňové orgány postupujú v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konajú na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
82. Napadnuté rozhodnutie považuje súd presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, a preto ani námietku žalobcu podľa § 191 ods. písm. d/ SSP súd nepovažuje za dôvodnú.
83. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
84. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
85. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.