Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-108-2020.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/108/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2020, v trestnej veci proti odsúdenému T. Ž., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d) Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 8.10.2020 sp.zn. 7Nt/51/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného T. Ž..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.10.2020 sp.zn. 7Nt/51/2019 podľa § 399 ods.2 Tr.por. zamietol oba návrhy zo dňa 14.11.2019 a zo dňa zo dňa 27.12.2019 odsúdeného T. Ž., W.. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom Y. X, V., t.č. v ÚVTOS Ilava o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/25/2018, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, odsúdený T. Ž. do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť, ktorú následne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol:
Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 7Nt/51/2019 zo dňa 8.10.2020 boli menovanému podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnuté návrhy zo dňa 14.11.2019 a zo dňa 27.12.2019 odsúdeného T. Ž. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/25/2018, pretože nezistil podmienky obnovy konania § 394 Trestného poriadku s odôvodnením, že: „Vypočutie prípadných svedkov a prebratie kamerového záznamu nemalo a nemá zmysel nakoľko vina odsúdeného sa považuje za preukázanú. Dokazovať už preukázané nie je účelné ani hospodárne a je v rozpore so zásadou rýchlosti a plynulosti (konanie bez prieťahov). Z uvedeného vyplýva, že vypočutie svedkov a prebratie kamerového záznamu nie je dôkazom, ktorý by sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, než aké bolo vyhlásené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/25/2018 zo dňa 17.05.2018.“
Medzi základné zásady trestného konania v zmysle § 2 Trestného poriadku patrí: „Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.“
Súd nesprávne postupoval pri aplikácii základných zásad trestného konania ak odôvodňuje, že dokazovať už preukázané nie je účelné ani hospodárne, nakoľko uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku - konania o povolení obnovy konania je práve výnimkou zo zásady „ne bis in idem“. Použitie mimoriadneho opravného prostriedku nie je v priamom rozpore s touto zásadou, pretože dôvodom jeho použitia sú také významné skutočnosti, že predpoklad právnej istoty a zásada rýchlosti a plynulosti musia
pred ním ustúpiť. Samotné ustanovenie Trestného poriadku v § 394 „ Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.“
Argumentácia súdu, že odsúdený sa v pôvodnom konaní priznal a súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné, je rozporné k povahe inštitútu, akým je obnova konania a čo sa ním sleduje. Práve vykonaním tých dôkazov, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní z dôvodu vyhlásenia viny zo strany odsúdeného, je možné odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. „Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovanie už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia, či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t.j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.“ (uznesenie ÚS sp.zn. I. ÚS 302/2019).
V štádiu konania o návrhu na povolenie obnovy konania je v zmysle § 398 ods. 1 potreba „preverenia jeho dôvodnosti niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní.“ Z uvedeného vyplýva, že v tomto štádiu sa súd musí vysporiadať s tým t.j. preveriť jeho dôvodnosť, že vykoná dokazovanie, ktorým bude toto preverenie vôbec umožnené.
Odsúdeným navrhované dôkazné prostriedky v podobe vypočutia očitých svedkov a prehratie kamerového záznamu malo za cieľ ozrejmiť tie skutočnosti, ktoré by túto dôvodnosť pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania zakladali. Nevykonaním dokazovania súd nemohol dospieť k objektívnemu podkladu pre rozhodnutie o tom, či tu existujú skutkovo a právne relevantné dôvody pre samotné povolenie obnovy konania alebo nie a konal v rozpore so základnou zásadou trestného konania „ Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak“ a tak znemožnil odsúdenému si riadne uplatniť jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Na verejnom zasadnutí v konaní o povolení obnovy konania, v ktorom súd posudzuje či na základe navrhovaných dôkazov by bolo možné v novom konaní dospieť k novému zisteniu o skutkovom priebehu trestného činu. Právo na spravodlivý súdny proces predpokladá, že súd na verejnom zasadnutí vykoná dokazovanie a až z takto získaných dôkazov, návrh na obnovu konania buď povolí alebo zamietne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odsúdený T. Ž.K. navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie o zamietnutí konania o povolení obnovy konania a aby v súlade s § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uložil súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods.1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods.2 Tr.por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr.por.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia a z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že okresný súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2020 vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného T. Ž. a oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/25/2018.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.5.2018, konkrétne z č.l. 223 - 229, aj krajský súd zistil, že odsúdený T. Ž. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.
K vyjadreniu odsúdeného, že práve vykonaním tých dôkazov, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní z dôvodu vyhlásenia viny zo strany odsúdeného, je možné odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, krajský súd uvádza nasledovne. Z návrhov na obnovu konania a z obsahu prednesov na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2020, nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Z obsahu trestného spisu sp. zn. 4T/25/2018 a rovnako aj z kamerového záznamu z ulice G. U. V. je zistiteľné, že sa na mieste činu žiadni iní svedkovia nenachádzali. Po oboznámení sa s obsahom spisu ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie, pre ktorú bol odsúdený T. Ž. uznaný vinným (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Tr. zák. a § 127 ods.3) Tr. zák.)
Nakoľko odsúdený T. Ž. neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. o treste, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.5.2018 po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe za prítomnosti svojho obhajcu a navyše po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby, okresný súd správne rozhodol, ak návrh odsúdeného T. Ž. na obnovu konania podľa § 399 ods.2 Tr.por. zamietol.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.