Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-85-2020.pdf
PDF · 98.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcov: 1/ T. A., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX T., 2/ Q. A., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX T. a 3/ A. A., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX T., všetci zastúpení V.. V. R., P. so sídlom P. T. XX/XXXX, XXX XX R., proti žalovaným: 2/ M. C., neznámy vlastník, 3/ Z. C., rod. T., neznámy vlastník, 4/ M. O., neznámy vlastník, 5/ P. O., neznámy vlastník, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/3/2017-191 zo dňa 4. augusta 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 4C/3/2017-191 zo dňa 4. augusta 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podanie žalobcov 1/ až 3/ doručené Okresnému súdu Lučenec dňa 30.1.2017 odmietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaným 2/ až 5/ náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej v texte aj „žalobcovia“) sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia v žalobe a v návrhu na pripustenie ďalších účastníkov na žalovanej strane žalovaných 2/ až 5/ označili iba menom a priezviskom, súd uznesením č.k. 4C/3/2017-172 zo dňa 2.6.2020 žalobcov vyzval, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doplnili tak, že označia žalovaných ďalšími identifikačnými údajmi; žalobcovia boli poučení o tom, že súd nedoplnené podanie odmietne.
1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 161 ods.1, § 129 ods.1, § 132 ods.1, § 133 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); konštatoval, že jednou z procesných podmienok konania je aj to, že podanie vo veci samej musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti. Okresný súd žalobcom predĺžil lehotu na doplnenie podania; žalobcovia podanie nedoplnili v zmysle uznesenia súdu a podanie naďalej neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Absencia riadneho označenia žalovaných spôsobuje, že podanie žalobcov neobsahuje zákonom stanovené náležitosti; ide o vady, pre ktoré súd nemôže pokračovať v konaní. Žalobcovia neoznačili žalovaných 2/ až 5/ okrem mena a priezviska inými identifikačnými údajmi, nemožno ustáliť, či žalobcami označené osoby majú spôsobilosť byť stranou sporu a v nadväznosti na tieto závery ustáliť, či tieto osoby sú zo zákona zastúpené B. W. (ako neznámi vlastníci). Nikto okrem žalobcov žalovaných označiť nemôže. Nakoľko teda žalobcovia neodstránili vady podania tak, ako boli vyzvaní a poučení, súd nemohol o ich žalobe konať a rozhodovať. Z uvedeného dôvodu okresný súd podanie žalobcov odmietol.
1.3 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 256 ods.1 C.s.p. s použitím čl.4 ods.1 základných princípov C.s.p. a konštatoval, že odmietnutie podania bolo zapríčinené konaním žalobcov. Súd by mal v danom prípade priznať náhradu trov konania žalovaným, ktorí však žalobcami označení neboli, súd tak nemal komu nárok na náhradu trov konania priznať. Nakoľko súd nemal vymedzené subjekty na strane žalovaných, trovy konania im vzniknúť ani nemohli.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.b), d), g) a h) C.s.p.; tvrdili tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a lebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach namietali, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že žalovaní 2/-5/ boli za nezistených vlastníkov označení verejnou listinou - listom vlastníctva a boli označení náležitosťami označenia nezistených vlastníkov v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalobcovia vyvinuli snahu na zistenie ďalších údajov žalovaných a súd prvej inštancie sám vôbec neskúmal splnenie procesných podmienok na strane žalovaných.
2.2 Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie žalobcovia zdôraznili, že Civilný sporový poriadok síce žalobcom ukladá povinnosť označiť žalovaných - fyzické osoby menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytom, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom; v prípade označenia tzv. nezistených vlastníkov aj najvyšší súd pripustil modifikáciu označenia neznámych vlastníkov; z ustanovení zákona č.330/1991 Zb. pritom vyplýva zastupovanie nezistených vlastníkov B. Takéto označenie vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.2.2016 a 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019. Žalobcovia mali zato, že žalovaných označili dostatočne vzhľadom ku skutočnosti, že ide o neznámych vlastníkov; rozhodnutie o odmietnutí žaloby pre nedoplnenie označenia žalovaných 2/ až 5/ je tak nesprávne a nezákonné.
2.3 Žalobcovia zdôraznili, že súdu prvej inštancie priebežne oznamovali úkony, ktoré na výzvu okresného súdu vykonali, komunikovali a komunikujú s Okresným úradom R., katastrálny odbor a Y. U. R., žiadali o poskytnutie informácií v súvislosti s ďalšou identifikáciou žalovaných. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení prv vydaného rozsudku okresného súdu odvolacím súdom nebolo zabezpečiť postupom podľa § 129 C.s.p. doplnenie označenia žalovaných, ale zabezpečiť aktivitu žalobcov v súvislosti s doplnením označenia strán v súvislosti so skúmaním procesných podmienok; takáto aktivita zo strany žalobcov vyvinutá bola. Je neprípustné z hľadiska práva na spravodlivý proces žalobu zamietnuť (žalobcovia zrejme mienili „podanie odmietnuť“ - pozn. odvolacieho súdu) z dôvodu, že žalobcovia dostatočnými údajmi pre doplnenie označenia žalovaných nedisponujú, resp. požadované údaje včas neobdržali. Odvolatelia v tomto smere rovnako namietli, že súd nemôže žalobcov nespravodlivo zaťažiť neprimeraným bremenom tak, aby žalobca ako osoba, ktorý nedisponuje súdnou autoritou, musel uviesť jednoznačnú identifikáciu nezistených vlastníkov, ktorých ďalšie údaje je možné zistiť výlučne prostredníctvom žiadosti na kataster nehnuteľností a obec, ktorí však nie sú povinné týmto žiadostiam vyhovieť. Za situácie, kedy žalobcovia vyvinuli dostatočnú iniciatívu, nebolo v súlade so zásadou spravodlivého procesu žalobcu odmietnuť len pre nedoplnenie označenia žalovaných, najmä pokiaľ v prípade nezistených vlastníkov postačuje ich označenie v tvare - meno, priezvisko, neznámy vlastník zastúpený B. W.. Súd prvej inštancie pritom sám nevykonal žiadne úkony smerujúce k zisteniu splnenia procesných podmienok v prípade žalovaných 2/ až 5/, došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Vyjadrenie z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie podanie žalobcov odmietol, podané nebolo.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali žalobu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30. januára 2017, za subjekt na žalovanej strane označil Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava. Následne po vyjadrení nimi označeného žalovaného navrhli, aby súd pripustil pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaného postupom podľa ustanovenia § 79 C.s.p., ktoré označili v zhode s ich označením vyplývajúcim z predložených listov vlastníctva ako C. M., C. Z. (v časti LV č.XXX) a O. M., O. P. (v časti LV č.XXX). Súd prvej inštancie v nadväznosti na návrh žalobcov uznesením č.k. 4C/3/2017-50 zo dňa 21. januára 2019 pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako ďalšie strany sporu pristúpili M. C., neznámy vlastník ako žalovaný 2/, Z. C., rod. T., neznámy vlastník ako žalovaný 3/, M. O., neznámy vlastník ako žalovaný 4/ a P. O., neznámy vlastník ako žalovaný 5/; bez uvedenia zástupcu.
5.1 Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 4C/3/2017-103 zo dňa 17. mája 2019, ktorým žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ žalobu zamietol voči Slovenskému pozemkovému fondu (pôvodne žalovaný 1/), bolo to v dôsledku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore (nakoľko nejde o vlastníka spornej nehnuteľnosti). Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným 2/ až 5/, rozhodnutie založil na konštatovaní, že tieto subjekty sú ako neznámi vlastníci v spore pasívne vecne legitimovaní, avšak u nich ide o nedostatok zastúpenia.
5.2 Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č.k. 11Co/197/2019-151 zo dňa 30. januára 2020 rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým žalobu žalobcov zamietol vo vzťahu k žalovaným 2/ až 5/ a v časti druhého výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V citovanom uznesení odvolací súd:
- zdôraznil, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku zastúpenia, tento svoj záver ničím neodôvodnil a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je aj vnútorne rozporné a teda nepreskúmateľné;
- poukázal na to, že žalobcovia označili žalovaných 2/ - 5/ tak ako ich označenie vyplýva z listu vlastníctva;
- uviedol, že z označenia žalovaných 2/ - 5/ ako neznámych vlastníkov je zrejmé, že títo nie sú označení v súlade s ustanovením § 133 ods.1 C.s.p.; žalobcovia sa pri označovaní žalovaných uspokojili s ich označením tak ako to vyplýva z listov vlastníctva a rezignovali na možnosť a povinnosť pátrať po ďalších identifikačných údajoch jednotlivých žalovaných;
- poukázal na závery uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.1.2011, sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019;
- ustálil, že v ďalšom konaní bude zo strany žalobcov potrebné vyvinúť potrebnú aktivitu vo vzťahu k ďalšiemu identifikačnému znaku žalovaných 2/ až 5/, ako je len ich meno a priezvisko, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, či tieto osoby sú zastúpené zo zákona Slovenským pozemkovým fondom; túto aktivitu žalobcov súd prvej inštancie zabezpečí aj postupom podľa § 129 C.s.p.;
- uzavrel, že vada v označení subjektov na žalovanej strane nebola dôvodom pre zamietnutie žaloby v dôsledku nedostatku zastúpenia, tak ako to v rozsudku č.k. 4C/3/2017-103 zo dňa 17. mája 2019 uzavrel okresný súd;
- súdu prvej inštancie uložil povinnosť posúdiť, či osoby, ktoré žalobcovia označili ako žalovaných v rade 2/-5/ majú spôsobilosť byť účastníkmi konania a či v danom prípade ide o zákonného zastúpenie týchto osôb zo strany Slovenského pozemkového fondu. V prípade ustálenia okruhu účastníkov na žalovanej strane mal súd prvej inštancie žalobu vecne prejednať a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).
6. Okresný súd v ďalšom konaní uznesením zo dňa 2. júna 2020 žalobcov vyzval, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doplnili svoju žalobu tak, že označia žalovaných v rade 2/ až 5/ ďalšími identifikačnými údajmi s poučením, že v prípade, ak v určenej lehote žalobcovia podanie nedoplnia alebo
neopravia, súd podanie odmietne, to neplatí, ako pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcov doručená dňa 3.6.2020.
6.1 Právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému súdu dňa 6.7.2020 požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty 15 dní na doplnenie potrebných identifikačných znakov z dôvodu potreby nazretia do listinných dokumentov a prebiehajúcej komunikácie s Okresným úradom R., katastrálny odbor a Y. U. R.. Následne okresnému súdu dňa 20.7.2020 oznámil a preukázal, že žiadosť o poskytnutie súčinnosti zaslal príslušným orgánom.
6.2 Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa 4.8.2020, právny zástupca žalobcov uznesenie prevzal dňa 18.8.2020.
6.3 Právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.8.2020 oznámil, že P. (žalovaná 5/) sa narodila dňa XX.XX.XXXX, zomrela XX.X.XXXX; bol zistený príbuzný žalovaných 4/ a 5/, a to pani V., bytom W. X. O žalovaných 2/ a 3/ žalobcovia žiadne relevantné údaje nezistili.
7. Odvolanie je v celom rozsahu dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ uznesením 11Co/197/2019-151 zo dňa 30.1.2020 prv vydaný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku zastúpenia, tento svoj záver ničím neodôvodnil, napadnutý rozsudok okresného súdu bol v tomto smere nepreskúmateľný.
7.1 Pokiaľ odvolací súd vyžadoval aktivitu žalobcov pri označení žalovaných a ich povinnosť pátrať po ďalších identifikačných údajoch žalovaných, nemožnosť bližšej špecifikácie žalovaných žalobcami, pri dostatočnej aktivite žalobcov, sama o sebe nemôže mať za následok odmietnutie žaloby tak ako to spravil súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zabezpečiť aktivitu žalobcov aj postupom podľa § 129 C.s.p., nebolo možné z uvedeného bez ďalšieho vyvodiť, že bol dôvod na postup podľa § 129 ods.3 C.s.p. časť vety po bodkočiarku a teda odmietnutie podania. Odmietnuť podanie možno v takom prípade (ak strana podanie nedoplní alebo neopraví v lehote určenej súdom) len vtedy, ak pre uvedený nedostatok v konaní nemožno pokračovať.
7.2 O taký prípad v súdenej veci nejde.
7.3 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia žalovaných označili spôsobom vyplývajúcim z verejnej listiny
- listu vlastníctva č.. a č.XXX pre k.ú. R.. Žalobcovia tvrdia a preukazujú, že nehnuteľnosti, vedené na žalovaných na LV č.XXX a č.XXX pre k.ú. R. patria do dedičstva po poručiteľovi Z. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, o výške spoluvlastníckeho podielu 1 a do dedičstva po poručiteľovi C. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, o výške spoluvlastníckeho podielu 1. Okresný súd na návrh žalobcov pripustil, aby do konania na strane žalovaných okrem pôvodne žalovaného Slovenský pozemkový fond, pristúpili M. C., neznámy vlastník (žalovaný 2/), Z. C., rod. T., neznámy vlastník (žalovaný 3/), M. O., neznámy vlastník (žalovaný 4/) a P. O., neznámy vlastník (žalovaný 5/).
7.4 Povinnosťou súdu prvej inštancie, za aktivity žalobcov, bolo ustáliť, či v osobách žalovaných ide o osobu, ktorej pobyt nie je známy, alebo o osobu, ktorá vôbec nie je známa. Z citácie z rozhodnutia najvyššieho súdu (8Cdo/31/2018 zo dňa 15. apríla 2018) odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na záver, že „hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je prinajmenšom diskutabilná, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“ resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť..., ...zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“ resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam“.
7.5 V danom prípade žalobcovia označili žalovaných aj druhovým pomenovaním označenia strany (neznámy vlastník). Osobitné zákony (tu zákon č.330/1991 Zb. a zákon č.180/1995 Z.z.) vytvorili osobitnú kategóriu subjektov právnych vzťahov - takzvaných nezistených vlastníkov
poľnohospodárskych pozemkov, ktorým tieto zákony priznávajú hmotnoprávnu aj procesnoprávnu subjektivitu. Striktné vyžadovanie procesných predpisov vo vzťahu k identifikácii fyzickej osoby (§ 133 ods.1 C.s.p.) by prakticky úplne vylúčilo možnosť neznámych vlastníkov v spore vystupovať; uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nezbavuje žalobcov povinnosti vyvinúť primeranú aktivitu pre to, aby záver, že strana sporu je neznámym vlastníkom, bol dostatočne podložený; je potrebné prisvedčiť ale aj konštatovaniu, že niekedy ani takáto primeraná aktivita pre záver o „neznámom vlastníkovi“ ako strane sporu nepostačuje. Nič to ale nemení na skutočnosti, že osobitný zákon „neznámemu vlastníkovi“ hmotnoprávnu aj procesnoprávnu subjektivitu priznáva; aj z ustanovenia § 61 veta za bodkočiarkou C.s.p. vyplýva, že procesnú subjektivitu, okrem toho, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, má aj ten, komu ju zákon priznáva.
7.6 V zmysle vyššie uvedeného má tak odvolací súd zato, že žalobcovia vyvinuli potrebnú aktivitu pre to, aby bolo možné ustáliť, či v osobách žalovaných išlo o „neznámych vlastníkov“; absencia ďalších identifikačných údajov nebránila súdu prvej inštancie v konaní pokračovať. Potreba presného identifikovania nezistených vlastníkov subjektami súkromného práva za účelom viesť súdne konanie voči takýmto nezisteným vlastníkom, by týmto subjektom, ktoré neporušili žiadnu právnu povinnosť, obmedzila až znemožnila výkon práva na súdnu ochranu.
8. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.b) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom ku skutočnosti, že okresný súd prv vydaným rozsudkom žalobu zamietol z procesných dôvodov (absencia zastúpenia) a následne žalobu odmietol, je zrejmé, že spor nebol súdom prvej inštancie vecne prejednaný, tieto nedostatky nemožno napraviť v konaní pred okresným súdom bez ohľadu na ustanovenie § 390 C.s.p..
9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní spor vecne prejedná. Argument súdu prvej inštancie v prv vydanom rozsudku, že žalobca neoznačil zástupcu žalovaných, nemá relevanciu, pokiaľ z osobitného predpisu vyplýva, že Slovenský pozemkový fond takýchto neznámych vlastníkov zastupuje zo zákona (§ 16 ods.2 zákona č.180/1995 Z.z.).
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).