Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-154-2019.pdf
PDF · 164.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/154/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Ľ. Č., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, Š. L. O. U., o zaplatenie 8.254,15 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I.Súd konanie o zaplatenie sumy 325,10 eur z a s t a v u j e.
II.Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,39 eur od 20.11.2018 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.12.2018 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.1.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.2.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.3.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.4.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.5.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.6.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.7.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.8.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.9.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.10.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.11.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.12.2019 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.1.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.2.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.3.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.4.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.5.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.6.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.7.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.8.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.9.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.10.2020 do zaplatenia zo sumy 66,67 eur od 20.11.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na trovy konania vo výške 52 %, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou na upomínací súd Banská Bystrica dňa 3.7.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 6.828,62 eur, vyčísleného úroku z istiny vo výške 373,58 eur (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 1.022,30 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanej), zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.828,62 eur od 11.06.2019 do zaplatenia, poplatok vo výške 29,65 eur, ako aj trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1464069449. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej len „OP“). Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 8.000 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil dňa 02.09.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná vykonala nasledovné úhrady dňa 22.11.2016 sumu vo výške 55.60 eur, dňa 10.02.2017 sumu vo výške 17.10 eur, dňa 23.02.2017 sumu vo výške 55.60 eur, dňa 27.04.2017 sumu vo výške 29.90 eur, dňa 15.06.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 12.07.2017 sumu vo výške 17.10 eur, dňa 27.07.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 06.09.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 05.10.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 24.10.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 23.11.2017 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 18.01.2018 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 14.02.2018 sumu vo výške 42.80 eur, dňa 28.03.2018 sumu vo výške 29.90 eur, dňa 26.04.2018 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 31.05.2018 sumu vo výške 17.10 eur, dňa 11.07.2018 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 17.08.2018 sumu vo výške 29.90 eur, dňa 19.10.2018 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 13.12.2018 sumu vo výške 17.10 eur, dňa 14.01.2019 sumu vo výške 29.90 eur, dňa 04.02.2019 sumu vo výške 34.20 eur, dňa 12.03.2019 sumu vo výške 34.20 eur, dňa 25.03.2019 sumu vo výške 34.20 eur, dňa 25.04.2019 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 10.06.2019 sumu vo výške 21.40 eur, dňa 10.06.2019 sumu vo výške 21.40 eur. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru v časti „zaplatené splátky“ vyhotoveného z bankového informačného systému žalobcu. Žalobca pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 21.03.2019, opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná však do dnešného dňa žiadnu ďalšiu úhradu z úveru nevykonala. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 14,90 % ročne. Napriek tomu, že v súlade s Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, žalobca si neuplatňuje voči žalovanej zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania vo výške 5 %. Platby vykonané žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne na istinu.
2. Upomínací súd dňa 19.08.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.254,15 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.828,62 eur od 11.06.2019 do zaplatenia alebo aby podala odpor. Zároveň ju zaviazal na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že voči predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor doručený upomínaciemu súdu dňa 10.09.2019, ktorý odôvodnila tým, že uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu. Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s § 172 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa § 172 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Súd tu dodáva, že toto znenie nie je znením § 172 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale je to znenie § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do 30.6.2017. Ďalej dodala, že so žalobcom nepochybne uzavrela spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvné podmienky vopred určuje dodávateľ, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Občiansky zákonník upravuje pravidlá pre dojednanie podmienok a stanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Zmluva o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spĺňala prísne obsahové záležitosti. Taktiež poukázala nato, že nebola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Okresným súdom
Banská Bystrica bol prijatý návrh na začatie konania dňa 03.07.2019. Z uvedeného podľa názoru žalovanej vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 písm. d) Zákona o upomínacom konaní, návrh nie je prípustný. Žalobca ju vyzval výzvou zo dňa 21.03.2019, preto posledným dňom na podanie návrhu na začatie konania je deň 21.06.2019.
3. Upomínací súd preto výzvou zo dňa 08.11.2019 v súlade s § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z. vyzval žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a na vyjadrenie k odporu. Na túto výzvu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd dňa 21.11.2019 postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou. K odporu uviedol, že sa odpor žalovanej javí ako nejasný a zmätočný a žalovaná ním nepoprela tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na vydanie platobného rozkazu. K uvedeným tvrdeniam zastáva názor, že pokiaľ ide o popretie skutkových tvrdení žalovanou, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany znamená, že strana uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná v odpore neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaná svoj záväzok neplnila riadne, veriteľ uplatnil svoj nárok žalobou na príslušnom súde.
4. V duplikáte žalovaná doplnila obranu o námietku premlčania. Ďalej dodala, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Co/34/18 z 18.10.2018. Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu v samotnej žalobe a dôkazu „výzva na úhradu dlžnej sumy“ a dôkazu „upozornenie
- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ je toho názoru, že veriteľ využil svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2016, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu 02.09.2016 uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka viac ako tri mesiace v omeškaní. Veriteľ dodržal povinnosť upozorniť dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to predžalobnou upomienkou „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 08.08.2016, v ktorej uvádza, cit.: „V zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) Vás upozorňujeme, že ku dňu 05.08.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 423,15 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 397,- eur poplatkov vo výške 26,15 eur a poistné 0,- eur. Je zrejmé, že omeškanie splátok vo výške 397,- eur predstavuje omeškanie 3 riadnych mesačných splátok úveru (omeškanie 397,- eur / mesačná splátka vo výške 129,- eur). Suma omeškania tak predstavovala splátky splatné dňa 20.05.2016, dňa 20.06.2016 a dňa 20.07.2016. Žalovaná je toho názoru, že prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovaným právnym názorom, by sa malo skúmať, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z predžalobnej upomienky „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ je zrejmé, že veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu omeškania so splácaním vo výške 397,- eur, z čoho vyplýva, že právo zo strany veriteľa bolo vykonané z dôvodu celého omeškania dlhu (3 splátok), nie omeškania úhrady poslednej splátky splatnej pred dňom zosplatnenia, t.j. 20.07.2016. Je toho názoru, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.05.2016 a uplynula tak 20.05.2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 03.07.2019, bol podľa nej názoru žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.
5. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere dobrápôžička, predžalobnú výzvu zo dňa 21.03.2019 a 03.06.2019, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.09.2016, aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2019, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 05.08.2016.
6. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 22.05.2020 č.k. 7Csp/154/2019 -104 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpil ako nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.
7. Pred pojednávaním právny zástupca žalobcu zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaná dňa 16.12.2014 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 8.000 eur - čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „dátum poskytnutia“. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila ku dňu podania žaloby sumu v celkovej výške 2.744 eur, a to nasledovne: dňa 15.1.2015 v sume 129,00 eur, dňa 16.2.2015 v sume 129,00 eur, dňa 26.3.2015 v sume 129,00 eur, dňa 15.4.2015 v sume 129,00 eur, dňa 15.5.2015 v sume 129,00 eur, dňa 18.6.2015 v sume 129,00 eur, dňa 15.7.2015 v sume 129,00 eur, dňa 27.8.2015 v sume 129,00 eur, dňa 18.9.2015 v sume 129,00 eur, dňa 19.10.2015 v sume 129,00 eur, dňa 19.11.2015 v sume 129,00 eur, dňa 17.12.2015 v sume 129,00 eur, dňa 19.1.2016 v sume 129,00 eur, dňa 15.2.2016 v sume 129,00 eur, dňa 8.4.2016 v sume 129,00 eur, dňa 9.5.2016 v sume 129,00 eur, dňa 22.11.2016 v sume 55,60 eur, dňa 10.2.2017 v sume 17,10 eur, dňa 23.2.2017 v sume 55,60 eur, dňa 27.4.2017 v sume 29,90 eur, dňa 15.6.2017 v sume 21,40 eur, dňa 12.7.2017 v sume 17,10 eur, dňa 27.7.2017 v sume 21,40 eur, dňa 6.9.2017 v sume 21,40 eur, dňa 5.10.2017 v sume 21,40 eur, dňa 24.10.2017 v sume 21,40 eur, dňa 23.11.2017 v sume 21,40 eur, dňa 18.1.2018 v sume 21,40 eur, dňa 14.2.2018 v sume 42,80 eur, dňa 28.3.2018 v sume 29,90 eur, dňa 26.4.2018 v sume 21,40 eur, dňa 31.5.2018 v sume 17,10 eur, dňa 11.7.2018 v sume 21,40 eur, dňa 17.8.2018 v sume 29,90 eur, dňa 19.10.2018 v sume 21,40 eur, dňa 13.12.2018 v sume 17,10 eur, dňa 14.1.2019 v sume 29,90 eur, dňa 4.2.2019 v sume 34,20 eur, dňa 12.3.2019 v sume 34,20 eur, dňa 25.3.2019 v sume 34,20 eur, dňa 25.4.2019 v sume 21,40 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 1.128,58 eur, na poplatky suma vo výške 10,00 eur a na riadny úrok suma vo výške 1.605,42 eur, a úhrady po zosplatnení boli v plnom rozsahu započítané na dlžnú istinu. Istina ku dňu podania žaloby tak predstavuje čerpané finančné prostriedky mínus úhrady žalovanej započítané na istinu (8.000 eur - 1.128,58 eur = 6.871,42 eur ). Ďalej uviedol, že z úhrad žalovanej bola na zmluvný úrok započítaná suma 1.605,42 eur, neuhradený zmluvný úrok ku dňu zosplatnenia teda predstavuje sumu 368,30 eur. Zmluvný úrok z omeškania bol vo výške 5,28 eur. Zákonný úrok z omeškania bol vo výške 957,49 eur. Žalovanej boli po zosplatnení do dňa poslednej úhrady ku dňu vykonania poslednej úhrady pred podaním žaloby účtované úroky z omeškania v celkovej výške 957,49 eur. Po podaní žaloby vykonala žalovaná úhrady, ktoré boli v plnom rozsahu započítané na dlžnú istinu, v celkovej výške 325,10 eur, a to nasledovne: dňa 10.6.2019 v sume 42,80 eur, dňa 4.7.2019 v sume 21,40 eur, dňa 15.8.2019 v sume 21,40 eur, dňa 26.8.2019 v sume 21,40 eur, dňa 1.10.2019 v sume 55,60 eur, dňa 23.10.2019 v sume 21,40 eur, dňa 25.11.2019 v sume 29,90 eur, dňa 14.1.2020 v sume 25,60 eur, dňa 11.2.2020 v sume 21,40 eur, dňa 17.3.2020 v sume 42,80 eur, dňa 8.4.2020 v sume 21,40 eur. V zmysle vykonaných úhrad zobral žalobu späť v časti istiny 325,10 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7907,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 321,47 eur, a 5 % úrokom ročne zo sumy 6546,32 eur od 9.4.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na písomné vyjadrenia. Uplatňovaný nárok nepovažuje za premlčaný. Dátum, kedy mohol žalobca prvý krát uplatniť svoju pohľadávku na súde je viazaný na zosplatnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Nesúhlasil so splácaním pohľadávky v mesačných splátkach po 50,- eur. Výšku splátok ponechal na rozhodnutie súdu.
9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že spláca naďalej úver podľa možností a pravidelne. Aj po dátume 8.4.2020 vykonala úhrady, ktoré žalobca nezohľadnil. Predložila o tom dôkazy o úhrade splátok zo dňa 13.5.2020 v sume 29,90 eur, 15.6.2020 v sume 34,17 eur, 16.7.2020 v sume 21,40 eur na účet č. Sk67 7500 0000 0040 2440 0509. Všetky dokumenty k právnej veci posiela svojím právnym zástupcom do Bratislavy. Vie o tom, že jej bolo doručené aj oznámenie o postúpení pohľadávok, aj o tom, že platby mali ísť už na iný účet. Prečo sa tak stalo, ona nevie uviesť. Ona platby uhrádza spoločnosti, ktorá ju zastupuje. Mesačne posiela sumu rôzne, niekedy je to suma 300 eur, ktorú rozdeľujú a hradia na 3 úvery vo výške 8.000 eur, 7.000 eur a 6.500 eur a dva menšie úvery. Úvery má na 10 rokov.
Informovala sa, či neboli vrátené splátky, pretože po postúpení boli poukázané na zlý účet. Bolo jej oznámené, že peniaze sú uložené na depozičnom účte a následne budú použité a zaplatené na správny účet. Je nezamestnaná, poberá iba čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur. Jej manžel má nepravidelný príjem od 580 do 620 eur. Deti má plnoleté, avšak nezamestnané. Na domácnosť hradí elektrinu mesačne 110 eur, vodu 20 eur. Na zimu si zakúpili tuhé palivo a to v platbách 175 eur a 350 eur. Ďalej uhrádza daň za nehnuteľnosť a komunálny odpad. Žiadala o výšku úveru 8.000 eur. Zmluvu si ani veľmi nemala možnosť prečítať, pretože to bola podľa jej slov rýchlovka. Zrejme urobila aj ona chybu. Žiadala o splátkový kalendár v sume 50 eur mesačne. Na domácnosť hradí elektrinu mesačne 110 eur, vodu 20 eur, na zimu si zakúpili tuhé palivo a to v platbách 175 eur a 350 eur. Ďalej uhrádza daň za nehnuteľnosť a komunálny odpad. K úverom uviedla, že spoločnosti, ktorá ju zastupuje, mesačne posiela sumu rôzne, niekedy je to suma 300 eur, túto sumu oni rozdeľujú a hradia, ako uviedla, na 3 úvery a to 8.000 eur, 7.000 eur a 6.500 eur a ďalej má dva menšie úvery, jeden je jej a jeden manželov. Úvery má na 10 rokov.
10. V písomnom vyjadrení po pojednávaní právny zástupca uviedol, že v zmluve je správne vypočítaná hodnota - ročná percentuálna miera nákladov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 8.000,- eur čerpaný dňa16.12.2014. Úver žalovaná splácal formou 120 splátok so splatnosťou vždy k 20.dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2015. Výška splátky bola stanovená na 129,- eur, a výška poslednej splátky mala sumu 83,62 eur. V zmluve je uvedená mesačná splátka v sume 129,- eur, aj keď táto mesačná splátka mala byť stanovená 128,62 eur, avšak bola zaokrúhlená na celé desatinné miesta, a preto posledná splátka úveru bola tvorená zostatkom pohľadávky banky vo výške 83,62 eur. Z týchto dôvodov je preto podľa neho aj správne vypočítaná hodnota ročná percentuálna miera nákladov. V tejto súvislosti na takéto tvrdenie poukázal aj na právny názor vyjadrení v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2020, sp. zn. 3Co/232/2019. K namietaným nezohľadneným úhradám žalovanej od 13.5.2020 uviedol, že žalobca má za to, že predložené doklady o úhradách preukazujú úhrady žalovanej na účet pôvodného veriteľa po postúpení pohľadávky. Avšak nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň zrušeniu účtu žalovaného u pôvodného veriteľa, nebolo technicky možné na tento účet prijať platby žalovanej a teda všetky uvedené platby sa museli automaticky systémom vrátiť tam, odkiaľ boli odoslané. Podaním zo dňa 24.04.2020 označeným ako „oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky“, ku ktorému priložil podací hárok, preukazuje, že žalovaná bola informovaná, že úverový účet č. 015800-0080369560/6500 bol dňa 20.04.2020 zrušený a zároveň bola vyzvaná vkladať v prospech účtu nového veriteľa na číslo účtu: IBAN: SK 36 111 0000 0010 0480 4326 BIC: UNCRSKBX vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., s uvedením VS: 14640694489.
11. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2014 zmluvu o úvere - dobrápôžička, na základe ktorej podľa údajov v zmluve bol žalovanej poskytnutý úver v sume 8.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 129 eur, počnúc dňom 20.01.2015, pri výške úrokovej sadzby 14,90 % ročne, RPMN banky 15,96 % a priemernej RPMN na trhu 11,25 %. Celková čiastka úvere 15.434,62 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.12.2024.
12. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej čiastky úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.08.2016 žalovanú upozornil, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. 1464069449 zo dňa 16.12.2014 a obchodných podmienok. Ku dňu 5.8.2016 je pohľadávka zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pod následkom zosplatnenia. Túto poštovú zásielku si žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
13. Žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.09.2016 žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 1464069449 zo dňa 16.12.2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa úverová pohľadávka k 02.09.2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ju vyzval uhradiť dlžnú sumu vo výške 7.954,65 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote
14. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.3.2019 pôvodný žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške 11187,97 eur do 28.3.019. K tejto predžalobnej výzvy bol priložený poštový podací hárok zo dňa 22.3.2019.
15. Predžalobou výzvou zo dňa 3.6.2019 pôvodný žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške 11494,28 eur do 10.6.2019. K tejto predžalobnej výzvy bol priložený poštový podací hárok zo dňa 22.3.2019.
16. Na čl. 11 - 12 spisu sa nachádza podrobný prehľad čerpaného úveru aj splátok.
17. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Z §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
30. Podľa § 517 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
31. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
35. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
36. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W. (C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
38. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
40. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
41. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
42. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
43. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
44. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu.
45. Podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu.
46. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
47. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.
48. Dôvodnosť podaného návrhu skúma upomínací súd. Návrh na upomínací súd bol podaný dňa 3.7.2019. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dňa 3.6.2019, teda v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Návrh bol teda podaný podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. O odmietnutí odporu rozhoduje upomínací súd. Spis bol postúpení na tunajší súd, ktorý nemá právomoc odpor odmietnuť. Súd dodáva, že okrem tohto žalovaná v odpore namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve a ich neplatnosť.
49. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
50. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
51. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom zastavení späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
52. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy v časti istiny 325,10 eur späť, súd konanie o zaplatenie tejto sumy zastavil.
53. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2014 zmluvu o úvere - dobrápôžička, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 8.000 eur, ktorý sa podľa zmluvy žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 129 eur,
počnúc dňom 20.01.2015, pri výške úrokovej sadzby 14,90 % ročne, RPMN banky 15,96 %. Celková čiastka úveru, ktorú mala zaplatiť je 15.434,62 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.12.2024. Podľa prehľadu úhrad žalovaná splátky neuhrádzala riadne a načas vo výške 129 eur. Na omeškania bola žalovaná upozornená listom zo dňa 5.8.2016, a keďže omeškané splátky neuhradila, žalobca zosplatnil úver dňa 02.09.2016. V prospech žalobcu žalovaná uhradila celkovo sumu 4.733,57 eur. Žalovaná namietala, že zmluva obsahuje ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, neprijateľné zmluvné podmienky, a vzniesla taktiež námietku premlčania.
54. Súd preto najprv zaoberal náležitosťami zmluvy. Podľa zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver v sume 8.000 eur, ktorý sa podľa zmluvy žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 129 eur, pri výške úrokovej sadzby 14,90 % ročne, RPMN banky 15,96 %. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť, v zmluve je uvedená 15.434,62 eur. Odkontrolovaním tejto celkovej čiastky súd zistil, že je nesprávna, nakoľko 129 eur x 120 sa rovná 15.480 eur. Tento rozdiel žalobca odôvodnil tým, že žalovaná, aj keď v zmluve mala uvedenú výšky splátky 129 eur, v skutočnosti mala uhrádzať 119 splátok po 128, 62 eur, ktoré však zaokrúhlil na 129 eur a 120. splátku mala uhradiť vo výške 83,62 eur. Taktiež pri kontrole RPMN, výpočtom z údajoch uvedených v zmluve súd zistil, že jeho hodnota mala byť 15,87 %. V zmluve je uvedený iný údaj a to 15,96 %. Tento rozdiel žalobca odôvodnil tým, že pri výpočte RPMN bral do úvahy výšku splátky 128,62 eur a nie výšku 129 eur ako je uvedené v zmluve.
55. Na základe uvedeného teda sám žalobca uznal, že údaj celková čiastka úveru ako je uvedený v zmluve, nekorešponduje so vstupnými údajmi uvedenými v zmluve pre výpočet celkovej čiastky úveru, a taktiež aj hodnota RPMN uvedená v zmluve vychádza z iných údajov ako sú uvedené v zmluve. Preto súd mal zato, až ak zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, a nesprávnu celkovú čiastku úveru / prepočtom súdu tieto údaje mali byť iné, uznal to aj žalobca/ , aj keď tieto údaje v zmluve sú ( § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), ale sú nesprávne, akoby v zmluve neboli.
56. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.
57. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje nesprávne údaje o výške RPMN a údaj o celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.
58. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je nutné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
59. Žalobca uviedol žalovanú do omylu tým, že údaj o úvere RPMN vyjadril označením 15,96 %, čo nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi v zmluve o výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte pravidelným mesačných splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“.
60. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10 Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.
61. Do omylu uviedol žalovanú aj pri celkovej čiastke úveru, kde v zmluve je uvedená suma 15.434,62 eur. Žalovaná v zmluve mala uvedené, že žalobcovi má úver splácať 120 mesačnými splátkami vo výške 129 eur, čo je spolu 15.480 eur a nie v sume 15.434,62 eur. Žalovaná by teda žalobcovi uhradila viac ako je uvedené v zmluve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaná vedela, že posledná splátka mala byť iba vo výške 83,62 eur.
62. Keďže z dôvodu chybných údajov v zmluve žalobca od počiatku uzatvorenia zmluvy nemá nárok na úroky a poplatky, a strany si dohodli 120 splátok, výška splátky úveru mala byť vo výške 66,67 eur a nie 129 eur ( 8000/120= 66,67 eur). Súd sa preto zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Prvá splátka mala byť uhradená dňa 20.1.2015. Posledná dňa 20.10.2014. Žalobca pre omeškanie žalovanej ku dňu 2.9.2016 zosplatnil úver. Ku dňu 2.9.2016 žalovaná teda mala uhradiť 20 splátok po 66,67 eur, spolu 1.333,40 eur. Podľa prehľadu úhrad ku dňu 2.9.2016 uhradila žalobcovi sumu 2064 eur ( 16 splátok po 129 eur), a preto nebola ku dňu zosplatnenia v omeškaní s úhradou úveru a teda neboli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru pre omeškanie. Pre žalovanú naďalej platí splatnosť splátok úveru. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, tj. ku 27.11.2020 sú však už splatné splátky v počte 71, na ktoré má žalobca nárok. Žalovaná teda má ku dňu 27.11.2020 uhradiť žalobcovi sumu 4.733,57 eur. Žalobcovi uhradila sumu 3.069,10 eur, teda len 46 splátok po 66,67 eur a časť 47. splátky vo výške 2,28 eur. Keďže prvá splátka mala byť uhradená 20.1.2015, omeškaná 47. splátka mala byť uhradená teda 20.11.2018. Žalovaná je so sumou 1.664,47 eur/ 4.733,57 -3.069,10 / v omeškaní, teda so splátkami tejto sumy po 66,67 eur - 47. až 71. splátka, / spolu s úrokmi z omeškania z týchto splátok, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu týchto splátok spolu s úrokom z omeškania z týchto splátok tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že od dňa 20.11.2018 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % a preto výšku úroku z omeškania súd stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. vo výške 5 % ročne.
63. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 29,65 eur. Keďže úver podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov, sumu uplatňovanú z tohto titulu súd zamietol.
64. Žalovaná ďalej namietala, že predmetný nárok je už premlčaný.
65. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
66. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
67. Súd má za to, že žalobca má nárok na splátky splatné od 20.11.2018 do 27.11.2020. Žaloba bola podaná dňa 03.07.2019, teda pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby od splatnosti najstaršej splátky- 20.11.2018. Žalobcom uplatnený nárok je nárokom uplatneným pred uplynutím premlčacej lehoty, preto súd nepovažoval nárok za premlčaný.
68. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
69. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
70. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy spolu 8.254,15 eur. Úspech mal v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda v časti o zaplatenie 1.664,47 eur, ako aj v časti, v ktorej súd žalobu zastavil pre späťvzatie žaloby z dôvodu úhrady sumy žalovanej po podaní žaloby, avšak len do sumy 282,30 eur, pretože suma 42,80 eur bola uhradená dňa 10.6.2019, teda pred podaním žaloby, teda žalobca mal úspech spolu v časti 1.946,77 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 24 % a neúspech 76 %, čo predstavuje úspech žalovanej, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalovanej tak po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 52 %.
74. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.