Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-37-2020.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnom spore žalobcu: A.P. AUTO, s.r.o., Továrenská 1305/11, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 44 525 508, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 264,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 264,- eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 264,- eur od 20.12.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 264,00 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 266,00 eur od 20.12.2018 do zaplatenia a trov konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 14.9.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle. Škodovú udalosť spôsobil vodič, ktorý mal svoje motorové vozidlo poistené u žalovaného. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, pričom náklady na opravu boli uplatnené u žalovaného faktúrou vyúčtovanou na sumu 749,95 eur - žalovaná spoločnosť však poškodenému uhradila iba jej časť vo výške 485,96 eur. Zvyšok pohľadávky vo výške 264,00 eur bol poškodeným postúpený na žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom Oznámení o poistnom plnení, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. Poškodený dopravnú nehodu nezavinil, a preto má priamy zákonný nárok na poistné plnenie, ktoré vzniklo už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška tohto nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody a preto žalobca od žalovaného žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla v časti vymeneného nárazníka, nárok na výmenu ktorého mu žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepriznal. Žalovaný označil nárazník poškodeného motorového vozidla ako diel priznaný na výmenu, na základe čoho žalobca tento diel vymenil, avšak pri likvidácii poistnej udalosti žalovaný uviedol, že nárazník mal prasklinu ako staršie poškodenie, nesúvisiace so škodou. V danom prípade ide podľa žalobcu o svojvôľu žalovanej spoločnosti, čo je neakceptovateľné, nakoľko porušila svoju základnú povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a riadne odôvodniť svoje závery. Žalobca pritom vykonal iba opravy v takom rozsahu, aby motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred dopravnou nehodou. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z poistnej udalosti vo výške 264,00 eur s príslušenstvom, o ktorý bol žalovanou spoločnosťou neoprávnene ukrátený úhradou nižšej sumy, ako bola vyúčtovaná faktúrou za vykonané práce.
2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 8Up/1029/2020 zo dňa 17. 6. 2020. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom požadovanej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcov nárok neuznáva v plnom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému vôbec doručená a uplatňovaný nárok ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného žalobcov návrh nespĺňa základné zákonné náležitosti, nakoľko v ňom absentujú špecifické údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch. Žalobca zároveň nepredložil dôkaz o tom, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodenou osobou totiž neobsahuje prejav osoby postupcu o vôli postúpiť pohľadávku na postupníka, v dôsledku čoho nie je dodržaná podmienka určitosti právneho úkonu a podmienka vážnosti, nakoľko je dôvodná pochybnosť o tom, že postupcovi nemohlo byť z predloženého obsahu dokumentu jasné, čo je dôsledkom prejavu jeho vôle. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a teda poškodený bol žalobcovým dlžníkom. Na základe uvedeného poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok, nakoľko poškodený predmetnú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nemohla ani vzniknúť. Ide teda o postúpenie záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalobca preto nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Podľa žalovaného ide o neexistujúci predmet postúpenia, čo Zmluvu o postúpení pohľadávok postihuje absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu v predmetnej zmluve súčasne absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Aj samotný predmet Zmluvy o postúpení je rozporuplný a presne nešpecifikovaný - z textu zmluvy vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, avšak podľa jej obsahu je táto pohľadávka záväzkom poškodeného. Žalovaný ďalej namieta úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si voči poškodenému všetky povinnosti a uviedol dôvody, pre ktoré pre ktoré nebola ním uplatnená výška uhradená v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalobca sa s týmto odôvodnením nestotožňuje, nemožno vykladať ako nesplnenie povinností žalovanej spoločnosti.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že poistná udalosť je špecifikovaná dosť jasne a zrozumiteľne, pričom bola riadne nahlásená žalovanej spoločnosti, ktorá ju zaregistrovala a tým uznala nárok poškodeného na náhradu škody - sporný je len jej rozsah. Žalovaný prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, ktorý mu neuhradil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške a neuhradenú časť postúpil na žalobcu. Postúpená pohľadávka však predstavuje nárok na náhradu škody v z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorý vznikol krátením poistného plnenia. Žalobcov nárok vznikol okamihom vzniku škody a nie až okamihom vzniku opravy motorového vozidla, a teda nie je rozhodujúce - v prípade navrátenia veci do predošlého stavu
- kto a ako uhradí škodu. Ak by poškodení museli najprv uhradiť náklady na opravu a až následne žiadať jej preplatenie, poprel by sa základný význam a účel poistenia. Žalovaný v tomto prípade už čiastočne plnil, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry. Poškodený ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, pričom faktúra predstavovala iba vyčíslenie. Postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka
- žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Predmetná zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti - jasne špecifikuje zmluvných účastníkov, predmet postúpenia a obsahuje prejav vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žalobca preto navrhuje jeho žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 27. 11. 2020. Obidve sporové strany sa z neúčasti na uvedenom pojednávaní ospravedlnili a požiadali o konanie pojednávania v ich neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 5. 2020, Faktúrou č. K Zápisom o poškodení motorového vozidla zo dňa 20. 9. 2018, Oznámením o poistnom plnení, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 3. 2020 a vyjadreniami žalobcu i žalovaného, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
6. Dňa 14. 9. 2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle G. O., EČV: U ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej: O. J., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX. Predmetnú škodu spôsobil vlastník iného motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola ohlásená žalovanej spoločnosti, ktorá ju zaregistrovala ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise A. P. AUTO, s.r.o. so sídlom Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 525 508, ktorý si u žalovanej spoločnosti uplatnil náklady za uvedenú opravu v výške 749,95 eur faktúrou č. XXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 5. 12. 2018 žalovanou spoločnosťou oznámené, že dňa 4. 12. 2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Z vyúčtovanej sumy bola žalovanou spoločnosťou priznaná a následne uhradená iba suma vo výške 485,96 eur. Neuhradený zvyšok vyúčtovaných nákladov predstavoval sumu 264,00 eur. Dôvodom pre nepriznanie poistného plnenia v plnom rozsahu bolo krátenie odmeny za výmenu nárazníka, ktorý bol podľa vyjadrenia žalovaného poškodený už pred vznikom škodovej udalosti. Pohľadávka na zaplatenie nepriznanej sumy vo výške 264,00 eur bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení zo dňa 3. 3. 2020.
7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
8. Podľa § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
13. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
18. Podľa § 524 od. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa Čl. 8 zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov a uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je zákonný a dôvodný. Nespornými skutočnosťami bola existencia škody, ktorú spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovanou spoločnosťou. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, pričom vykonané opravy a ich rozsah neboli v konaní sporné. Spornou ostala iba časť vyúčtovanej sumy za výmenu nárazníka, ktorú mu žalovaná spoločnosť odmietla uhradiť. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť takéhoto krátenia ani spôsob, akým dospel k vyčísleniu tejto krátenej sumy. Zo žalobcom predloženého zápisu o poškodení vozidla jasne vyplýva, že technik žalovaného uviedol v rámci dielov potrebných na výmenu aj nárazník, čo žalobca v rámci opravy riadne vykonal. Žalovaný v konaní riadne nepreukázal dôvod, ktorý by odôvodňoval krátenie žalobcom vyúčtovanej sumy a teda neuniesol dôkazné bremeno v časti ním uvádzaných argumentov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že nebolo zistené ani namietaná nekvalitné vykonanie opravy, žalovaný taktiež nepoprel tvrdenia žalobcu, že pri oprave postupoval riadne a so všetkou obozretnosťou, oprava bola prevedená účelne s tým cieľom, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne a funkčné kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalovanému teda vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, čomu je potrebné zabezpečiť spravodlivú ochranu a teda zabezpečiť mu náhradu plnenia, ku ktorému bol žalobca donútený poistnou udalosťou.
23. Ďalej sa súd zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu a spornosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola žalovaná istina. Ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie až vykonaním opravy vozidla. Výška škoda nezávisí od toho, ako poškodený s poškodenou vecou naloží, nakoľko to nemá súvis so vzniknutou škodou. Z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Nie je podstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože táto nevznikla jeho opravou ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel najprv uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si tento nárok uplatniť u žalovanej spoločnosti, došlo by tým k popretiu samotnej podstaty poistenia - úhrada faktúry by mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovanej spoločnosti.
24. Postupovanou pohľadávkou bola žalovanou spoločnosťou neuhradená časť nároku na poistné plnenie. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne špecifikovaný predmet postúpenia (peňažná pohľadávka vo výške 264,00 eur), vznik pohľadávky (poistná udalosť č. XXXXXXXXXX), osoba postupcu (poškodená) a postupníka (žalobca). Súd sa nepriklonil k tvrdeniam žalovaného o tom, že predmet zmluvy je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Podľa súdu je predmet postúpenia je jednoznačne individualizovaný. Vo vzťahu k ďalším argumentom žalovanej spoločnosti o neplatnosti zmluvy o cesii súd konštatuje, že jeho výklad je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanda a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne a vážne, nie je preto možné odoprieť tomuto právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť ho za neplatný, v rozpore s vôľou zmluvných strán. Uvedený názor reflektuje aj judikatúra Ústavného súdu SR (nález z 3. júla 2008 sp. zn. ÚS 242/07, nález z 1. apríla sp. zn. ÚS 640/2014) ako aj Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/132/2007).
25. Poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú platne postúpila na žalobcu. Preto aj námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.
26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške počnúc prvým dňom omeškania, t.j. 16-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.