Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_25C-9-2020.pdf
PDF · 118.11 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: O. C., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. Y.V. XXX/X, XXX XX Ž. B. V., právne zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: W. R., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.S. V. XXX/XX, XXX XX Ž. B. V., právne zastúpená: Mgr. Martina Koková, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- € spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,- € od 21.06.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 15.04.2020 domáhal proti žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 15.000,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2.V rámci podania žaloby sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej zakázal nakladať so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Ž. B. V., obci Ž. B. V., k. ú. Ž. B. V., evidovaných Okresným úradom Ž. B. V., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, a to previesť vlastnícke právo k tomuto spoluvlastníckemu podielu na tretiu osobu, zriadiť k nemu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu alebo iné vecné alebo nájomné právo v prospech tretej osoby, a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobca si taktiež uplatnil právo na náhradu trov konania.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/213/2017
- 245 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. 4C/156/2013 zo dňa 20.02.2017, a to tak, že Krajský súd v Banskej Bystrici určil, že kúpna zmluva zo dňa 09.10.2012 uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim, na základe ktorej bol dňa 06.11.2012 povolený vklad k spoluvlastníckemu právu na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom v Žiari nad Hronom, katastrálnym úradom pre katastrálne územie Žiar nad Hronom na liste vlastníctva č. XXXX pod sp. zn. 2288/12, je neplatná. Následkom vydania špecifikovaného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici nastal stav spočívajúci v tom, že vlastnícke právo vo vzťahu k dotknutým spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach na základe vyššie špecifikovanej kúpnej zmluvy na žalobcu neprešlo, a to napriek tomu, že žalovanej uhradil pri podpise kúpnej zmluvy sumu vo výške 15.000,- €, ktorú žalovaná napriek viacerým výzvam
po vydaní rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici odmietla vrátiť. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná voči žalobcovi dopustila bezdôvodného obohatenia, a to vzhľadom na to, že prijala, resp. naďalej disponuje s plnením prijatým od žalobcu z neplatnej zmluvy vo výške 15.000,- €. V tomto smere poukázala na nález Ústavného súdu SR z 26.04.2013, č. k. IV.ÚS 554/2012 - 35, podľa ktorého „Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohateným je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonník). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Odo 882/2006 z 24. júna 2008).“
4. Keďže žalovaná sa dostala s plnením dlhu do omeškania, žalobca si uplatňuje voči žalovanej aj úroky z omeškania, a to počnúc dňom 21.06.2018, vzhľadom na to, že uvedeným dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, a teda uvedeným dňom vznikla žalobcovi, ako aj osobe žalovanej s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka vzájomná reštitučná povinnosť vydať si vzájomné plnenie z vyššie špecifikovanej neplatnej kúpnej zmluvy.
5. K žalobe žalobca pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 09.10.2012, uzavretú medzi predávajúcim - žalovanou a kupujúcim - žalobcom, rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 05.11.2012 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na návrh navrhovateľov, a to žalobcu a žalovanej č. vkladu: P., rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k . 4C/156/2013 - 204 zo dňa 20.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 17Co/213/2017 - 245 zo dňa 25.04.2018, LV č. XXXX zo dňa 23.12.2019, LV č. XXXX k. ú. Ž. B. V. zo dňa 14.04.2020, výzvu na zaplatenie 15.000,- € (vrátenie kúpnej ceny) zo dňa 23.12.2019, pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 07.04.2020, návrh na mimosúdnu dohodu, kópie poštových podacích lístkov, plnomocenstvo na zastupovanie.
6. Uznesením Okresný súd v Žiari nad Hronom č. k. 25C/9/2020 - 40 zo dňa 06.05.2020 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020.
7. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená do vlastných rúk dňa 15.05.2020. Právna zástupkyňa žalovanej súdu doručila plnomocenstvo na zastupovanie dňa 21.05.2020, z uvedeného dôvodu súd právnej zástupkyni žalovanej doručoval žalobu s výzvou na vyjadrenie, ktorú prevzala dňa 28.05.2020. Žalovaná a právna zástupkyňa žalovanej sa k žalobe nevyjadrili.
8. Súd vo veci vytýčil pojednávania na deň 30.09.2020, na deň 16.10.2020, ktoré boli bez prejednania veci odročené na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej (z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti).
9. Žalovaná sa prvýkrát k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 26.11.2020 a v rámci podanej vzájomnej žaloby z toho istého dňa. Vo vyjadrení žalovaná nárok žalobcu popiera v celom uplatnenom rozsahu. Za nesporné považovala uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcom, ktorú dňa 09.10.2012 ako predávajúca podpísala. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k jej spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Žiar nad Hronom. Poukázala, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2018, sp. zn. 17Co/2013/2017 - 45 súd určil, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 09.10.2012, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod zn. P. XXXX/XX dňa 06.11.2012, je neplatná. Skutočnosť, že od žalobcu prevzala v hotovosti kúpnu cenu vo výške 15.000,- € považuje za nepravdivú, nakoľko nikdy neprevzala do svojich
vlastných rúk uvedenú sumu ako kúpnu cenu za prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Ž. B. V.. O podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná so žalobcom vôbec nekomunikovala, osobne sa so žalobcom nestretla, ani v období pred podpísaním kúpnej zmluvy, ani pri samotnom podpísaní kúpnej zmluvy. So žalobcom sa osobne stretla prvýkrát až v roku 2016, t.j. štyri roky po podpísaní predmetnej kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu zo dňa 09.10.2012 podpísala až na naliehanie a pod fyzickým nátlakom pána T. T., s ktorým v danom období žila v spoločnej domácnosti a ktorý žalovanej oznámil, že má od žalobcu požičanú peňažnú hotovosť. Zmluvu podpísala pod nátlakom p. T. T., ktorý jej spôsobil aj zranenie, v dôsledku čoho musela dňa 13.10.2012 absolvovať chirurgické ošetrenie. Menovaný jej mal oznámiť, že ako náhle požičané peňažné prostriedky žalobcovi vráti, bude jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 3046 v k. ú. Žiar nad Hronom prevedený späť do jej vlastníctva. Z uvedeného dôvodu žalovaná dňa 25.10.2012 uzatvorila s bankou - OTP Banka Slovensko, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala peňažné prostriedky vo výške 10.000,- € a tieto prostredníctvom p. T. T. poslala žalobcovi. Uvedenou zmluvou zo dňa 09.10.2012 mal byť zastretý iný právny úkon, a to zabezpečovací prevod práva. O uvedenom žalobcu písomne informovala prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 14.01.2020, ktorý žalobca účelovo neprevzal. V konaní navrhla vypočuť žalobcu.
10. Vzájomnou žalobou sa žalovaná domáhala voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 47.975,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 47.975,00 € od 26.11.2020 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca aj po vydaní rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.04.2018, č. k. 17Co/2013/2017 - 245 reálne užíva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Ž. B. V., a to bez akéhokoľvek titulu, ktorý by ho k tomu oprávňoval a bez toho, že by za užívanie týchto nehnuteľností platil odplatu vo forme nájomného. Žalovaná si voči žalobcovi vzájomnou žalobou uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nezaplateného nájomného za obdobie dva a pol roka v celkovej výške 47.975,- € za obdobie od 25.04.2018 do 26.11.2020 (do podania tejto vzájomnej žaloby). K vzájomnej žalobe pripojila lekárske potvrdenie zo dňa 13.10.2012, zmluvu o úvere s OTP Bankou Slovensko, a.s. zo dňa 25.10.12, odpoveď na výzvu na zaplatenie 15.000,- € zo dňa 23.12.2019 adresovanú žalobcovi dňa 14.01.2020, kópiu poštového podacieho lístka, kópiu vrátenej doporučenej zásielky, LV č. XXXX k. ú. Žiar nad Hronom zo dňa 26.11.2020, kde pod B1/ je zapísaná žalovaná v podiele 1/2 - ici a pod B2/ je zapísaný žalobca v podiele 1/2 - ici.
11. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
12. Podľa § 147 ods. 4 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
13. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
14. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
15. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnený nárok vo vzájomnej žalobe uplatnila voči žalobcovi až podaním doručeným súdu dňa 27.11.2020 v deň vykonania pojednávania v poradí tretieho vo veci, nebola predložená včas tak ako to predpokladá ustanovenie § 153 ods. 1 CSP a preto súd aplikujúc ustanovenie § 153 ods. 2 CSP naň neprihliadal, nároky uplatňované vzájomnou žalobou
nesúviseli bezprostredne s nárokmi žalobcu, ktoré sú predmetom konania. Súd preto podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 vylúčil na samostatné konanie.
18. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.11.2020, na ktoré sa nedostavila žalovaná. Jej neprítomnosť ospravedlnila jej právna zástupkyňa, ktorá súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej, súd vec prejednal a rozhodol postupom podľa § 180 CSP. V konaní postupoval v súlade so zásadou zakotvenou v článku 17 Základných princípov civilného sporového poriadku tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov, hospodárne a bez neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, samotného žalobcu, právnej zástupkyne žalovanej a oboznámením sa s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i oboznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listín, ktorých obsah nebol žiadnou zo sporových strán spochybnený a s ktorými sa s úd oboznámil v rámci prípravy pojednávania, a to najmä s pripojeným spisom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 4C/156/2013, konkrétne s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/213/2017 - 245 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018, rozhodnutím Správy katastra Žiar nad Hronom V2288/12, kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2012.
20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že svoj nárok opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa inštitútu bezdôvodného obohatenia, nakoľko zo strany žalobcu došlo voči žalovanej k plneniu z neplatného právneho úkonu, a to z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2012 medzi žalobcom a žalovanou, ktorá bola právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici určená za neplatnú. Poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca prakticky nedostal nič, keďže vlastnícke právo právne platne nenadobudol, teda ani nemá žalovanej čo vracať. Na druhej strane žalovaná obdržala od žalobcu kúpnu cenu vo výške 15.000,- €, ktorú žiada titulom bezdôvodného obohatenia vydať. Vyplatenie kúpnej ceny vyplýva priamo z článku III. ods. 2 kúpnej zmluvy, v ktorom zmluvné strany podpisom potvrdili, že kúpna cena vo výške 15.000,- € bola žalovanej ako predávajúcej vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že takéto zmluvné dojednanie je samo o sebe postačujúcim dôkazom o tom, že kúpna cena bola vyplatená, čo viackrát bolo vyslovené aj v judikatúre vyššej súdnej inštitúcie ako napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.06.2019 sp. zn. 9Co/294/2018, v ktorom sa odvolací súd opieral o právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo/51/2017. Zo záverov rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že zmluvné dojednanie v kúpnej zmluve, ktorým predávajúci svojim podpisom potvrdil vyplatenie kúpnej ceny, je nutné považovať za dôkaz preukazujúci vyplatenie kúpnej ceny predávajúcemu. Zároveň na podporu svojich tvrdení, že kúpnu cenu vo výške 15.000,- € vyplatil žalobca žalovanej dňa 09.10.2012 podložil aj dvoma výpismi z bankového účtu, a to prvým výpisom z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva uskutočnený výber peňažných prostriedkov vo výške 3.000,- € a druhým výpisom z bankového účtu otca žalobcu p. O. C., z ktorého vyplýva výber peňažných prostriedkov v deň podpisu kúpnej zmluvy vo výške 11.500,- €. Sumárne týmito výpismi z účtu preukázal, že v deň podpisu kúpnej zmluvy, teda dňa 09.10.2012 došlo v sumáre z účtu žalobcu a z účtu otca žalobcu k výberu 14.500,- €. Zvyšných 500,- € ako dorovnanie spomenutej kúpnej ceny vo výške 15.000,- € mal žalobca k dispozícii v hotovosti a nimi dorovnal celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.000,- €.
21. Žalobca na pojednávaní uviedol, že peniaze reálne vybral aj so svojim otcom z účtu. Zo svojho osobného účtu vybral sumu 3.000,- €, čo dokladoval výpisom v deň podpisu kúpnej zmluvy a z účtu vybral sumu 11.500,- € aj jeho otec, čo taktiež dokladoval výpisom. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 500,- € mal v hotovosti a túto sumu doložil ku sume 14.500,- €. Kúpnu cenu priamo kupujúcej vyplatil pri podpise zmluvy, ktorá mu zmluvu s jej overeným podpisom doniesla oproti vyplateniu kúpnej ceny v hotovosti. Kúpna cena jej bola vyplatená v areáli, kde sa nehnuteľnosť od žalovanej kupovala. Tento fakt žalovaná nevyvracala až do doby kým žalobca nežiadal kúpnu cenu vrátiť.
22. Právna zástupkyňa žalovanej taktiež zotrvala na doterajších vyjadreniach, nárok žalobcu na vyplatenie kúpnej ceny popierala v celom rozsahu. Žalovaná nikdy neprevzala do svojich vlastných
rúk sumu 15.000,- € ako kúpnu cenu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Ž. B. V.. So žalovaným sa nikdy osobne nestretla, nekomunikovala s ním pred podpísaním kúpnej zmluvy a ani pri samotnom podpisovaní kúpnej zmluvy neprevzala do vlastných rúk finančnú hotovosť. Žalovaná nepoprela, že kúpnu zmluvu zo dňa 09.10.2012 podpísala, ale túto zmluvu podpísala pod nátlakom a na naliehanie tretej osoby, a to pána T. T., s ktorým v tom období žila v spoločnej domácnosti. Žalobcu o uvedených skutočnostiach informovala listom zo dňa 14.01.2020. List žalobca neprevzal, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovanej úmysel uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu nebol v prospech žalobcu, určite by kúpna cena týchto nehnuteľností nebola stanovená na 15.000,- €, ale na sumu podstatne vyššiu, ktorá zodpovedá trhovým cenám týchto nehnuteľností. Reálna cena spoluvlastníckeho podielu týchto nehnuteľností je približne 60,000,- €. Keďže žalobca nehnuteľnosť užíva aj po vydaní rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý určil kúpnu zmluvu za neplatnú a za užívanie nehnuteľnosti žalobca neplatil, žalobkyňa si voči žalobcovi uplatnila nárok na bezdôvodné obohatenie vo forme nezaplateného nájomného za obdobie dva a pol roka, teda od 25.04.2018 od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici do podania vzájomnej žaloby, ktorú doručila na súd dňa 27.11.2020.
23. Žalobca svoju výpoveď doplnil tým, že prakticky užíva 50 % nehnuteľnosti v areáli, keďže jednu polovici z nehnuteľností odkúpili po zrušení kúpnej zmluvy so žalovanou. V súčasnosti sú so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2 - ici. Žalobca užíva jednu polovicu z nehnuteľnosti a druhú časť môže užívať žalovaná. Naďalej má záujem odkúpiť aj spoluvlastnícky podiel žalovanej, keďže rozšíril podnikanie a tieto nehnuteľnosti potrebuje na podnikanie.
24. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 4C/156/2013 mal súd preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/213/2017 - 245 zo dňa 25. apríla 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018 súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 09.10.2012 uzavretá medzi žalovanou 1/ W. R. ako predávajúcou a žalovaným 2/ O. C. ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod zn. V 2288/12 dňa 06.11.2012, je neplatná.
25. Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2012 uzatvorenou medzi predávajúcou - žalovanou a kupujúcim - žalobcom súd zistil, že predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel predávajúcej vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3046 pre k. ú. Ž. B. V. v celosti na kupujúceho. Kúpna cena za odpredaj nehnuteľnosti v článku I., bola dohodnutá v článku III. bod 3.1. vzájomnou dohodou vo výške 15.000,- €.
26. V bode 3.2 bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že kúpna cena vo výške 15.000,- € bude zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy zo strany kupujúceho k rukám predávajúceho, pričom svojim vlastnoručným podpisom na tejto zmluve predávajúci potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny zo strany kupujúceho a o zaplatení kúpnej ceny si zmluvné strany po vzájomnej dohode nebudú vystavovať žiadny osobitný doklad a ako doklad o zaplatení a prijatí kúpnej ceny bude slúžiť táto zmluva. K overenému podpisu predávajúcej na zmluve došlo dňa 09.10.2012 v deň jej uzavretia.
27. Z rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom č. vkladu: V2288/12 zo dňa 05.11.2012 súd zistil, že o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam požiadali obaja navrhovatelia (účastníci zmluvy) návrhom doručeným dňa 09.10.2012. Vklad bol povolený dňa 05.11.2012, ktorým dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.
28. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 15.000,- € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na neplatnosť kúpnej zmluvy. Skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia je skutočné prijatie plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2012.
29. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol, alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, v danom prípade žalobca. V prípade plnenia neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu je od začiatku (ex tunc) neplatný. Na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu má otázka platnosti zmluvy význam len vtedy, ak bolo plnenie na základe zmluvy skutočne poskytnuté. Dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán) ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k neplatnej zmluve.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom sp. zn. 4C/156/2013, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/213/2017
- 245 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018 došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 09.10.2012 uzavretá medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod zn. P. dňa 06.11.2012, je neplatná. Kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2012, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod P. dňa 06.11.2012 žalobca odkúpil od žalovanej jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2 špecifikovaných v kúpnej zmluve, pričom žalovanej uhradil pri podpise kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 15.000,- €, čo vyplýva z článku III. zmluvy. Na základe tej skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú, žalobca sa dôvodne domáha vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka voči žalovanej, a to kúpnej ceny, ktorá jej bola vyplatená vo výške 15.000,- €. Súd skúmal, či sú splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej kúpnej ceny a dospel k právnemu záveru, že žalobca žalovanej kúpnu cenu dohodnutú v zmluve zo dňa 09.10.2012 vyplatil tak ako to vyplýva aj zo záverov rozhodnutí súdov v konaní 9Co/294/2018 Krajského súdu v Trnave, ktorý sa opieral o právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/51/2017 zo dňa 24.05.2017 (č.l. 109). Z právnych záverov Najvyššieho súdu SR 2Cdo/51/2017 zo dňa 24. mája 2017 vyplýva z bodu 21.: „.... Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ uniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že kúpna cena vo výške 260.000,- Sk (8.630,42 €) bola právnej predchodkyni žalovanej vyplatená - vyplatenie kúpnej ceny vyplýva priamo z čl. VI. Bod 3 kúpnej zmluvy, v ktorom zmluvné strany svojim podpisom potvrdili, že kúpna cena podľa čl. VI. Bodu 2 tejto zmluvy bola predávajúcej vyplatená pri podpise zmluvy...“, bodu 22.: “Dovolací súd preto na tomto mieste len poznamenáva, že skutkový záver odvolacieho súdu o preukázaní prevzatia žalovanej sumy má oporu vo vykonanom dokazovaní a následne je správny právny názor (z neho vyplývajúci) odvolacieho súdu o povinnosti žalovanej vydať žalobcom 1/, 2/ bezdôvodné obohatenie.“ Súd mal aj z ďalších dôkazov vykonaných nepriamo preukázané zaplatenie kúpnej ceny, a to z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 09.10.2012, ktorý uskutočnil
výber peňažných prostriedkov vo výške 3.000,- € a z bankového výpisu z účtu otca žalovaného, ktorý toho istého dňa, teda v deň podpisu kúpnej zmluvy uskutočnil výber peňažných prostriedkov vo výške 11.500,- €, ktoré podľa výpovede žalobcu boli použité na zaplatenie kúpnej ceny žalovanej. Žalovaná nedokázala preukázať, že kúpna cena jej nebola odovzdaná, že ju neprevzala, pričom dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na nej.
37. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla vo vyjadrení vykonať dôkaz, a to výsluch žalobcu, ktorého súd na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 vypočul za jej prítomnosti. Na pojednávaní navrhla vykonať aj ďalší dôkaz, a to výsluch svedka T. T., ktorý mal byť prítomný pri dojednaní obsahu kúpnej zmluvy a otca žalobcu. Právna zástupkyňa adresu navrhnutého svedka pána T. nevedela uviesť a taktiež nevedela uviesť, či žalovaná pozná jeho adresu, keďže už v súčasnosti spolu nežijú. Okresný súd nepovažoval za dôvodné vykonať dôkaz žalovanej, nakoľko by bol bez právneho významu v súvislosti s nárokom žalobcu z neplatnej kúpnej zmluvy. Tento dôkaz by nemohol privodiť iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe, ktoré spočívalo najmä na právnom posúdení veci, keďže súd svoje rozhodnutie opiera o právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/51/2017 zo dňa 24. mája 2017, nakoľko súd považoval zaplatenie kúpnej ceny na základe dojednaných podmienok v čl. III. kúpnej zmluvy žalovanému za vyplatenú, ktorú skutočnosť zmluvné strany potvrdili svojim podpisom.
38. Žalobca má nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o päť percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 15.000,- € od 21.06.2018 do zaplatenia, t.j. ku dňu vzniku bezdôvodného obohatenia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má adu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.