Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: JUDr. Ján Surma, Hlavná 122, 080 01 Prešov, správca úpadcu : GIRA - B.G H., spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská 27, 087 01 Giraltovce, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že pohľadávka žalobcu vo výške 326,14 EUR proti úpadcovi GIRA -B.G.H. spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská 27, 087 01 Giraltovce, z titulu hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrade príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 zo dňa 26.01.2017, uplatnená v konkurze na majetok úpadcu, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , je pohľadávka proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.3.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 326,14 EUR proti úpadcovi GIRA - B. G. H., spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská 27, 087 01 Giraltovce z titulu hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 zo dňa 26.1.2017, uplatnená v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 6.263,53 EUR proti úpadcovi GIRA - B. G. H., spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská 27, 087 01 Giraltovce z titulu Daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zo dňa 6.10.2016, uplatnená v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v konkurznej veci sp.zn. úpadcu: GIRA - B. G. H., spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská 27, 087 01 Giraltovce (ďalej len „úpadca“), podáva žalobca žalobu o určenie pohľadávky proti podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti žalovanému: JUDr. Ján Surma (ďalej len „žalovaný“).

3. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1.8.2016, sp. zn. bol dňa 9.8.2016 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň bol do funkcie správcu konkurznej podstaty správca v konkurznej veci úpadcu ustanovený žalovaný. Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2018 uzavretou dňa 22.11.2018 medzi postupcom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka - daňový nedoplatok vo výške 6.589,67 EUR postúpená na žalobcu: pohľadávka na dani z príjmu fyzických osôb vo výške 326,14 EUR - Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 zo dňa 26.1.2017. Pohľadávka na dani z príjmu právnických osôb so sídlom v tuzemsku vo výške 6.263,53 EUR - Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby zo dňa 6.10.2016 za obdobie 11.5.2015 - 8.8.2016. Podaním zo dňa 19.2.2019 (Uplatnenie pohľadávok proti podstate), doručeným do elektronickej schránky žalovaného dňa 20.2.2019, si žalobca uplatnil pohľadávku ako pohľadávku proti všeobecnej podstate v súlade s .

4. Podaním zo dňa 5.3.2019, doručeným do elektronickej schránky žalobcu dňa 5.3.2019, žalovaný v zmysle oznámil, že neuznáva právny dôvod pohľadávok vo výške 326,14 EUR a 6.263,53 EUR, nakoľko mal za to, že tieto pohľadávky na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, nesúvisia so správou a speňažovaním majetku.

5. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu vo výške 326,14 EUR vyplýva z hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie a o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse a uviedol, že predmetné hlásenie za zdaňovacie obdobie za rok 2016 bolo žalovaným podané dňa 26.1.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu.

6. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu vo výške 6.263,53 EUR uviedol, že táto vyplýva z daňového priznania k Dani z príjmov právnickej osoby. Predmetné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 11.5.2015 do 8.8.2016 bolo žalovaným podané dňa 6.10.2016, t.j. po dni vyhlásenia konkurzu.

7. Uviedol, že osobitný predpis a to zákon o dani z príjmov neustanovuje osobitné ustanovenia pre konkurz a použijú sa v zmysle § 1 ods. 1 a 2 daňového poriadku ako lex generalis, ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov aj iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

8. Žalobca poukázal na § 39 ods. 9 písm. b) a § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov s tým, že vznikla zamestnávateľovi, teda žalovanému povinnosť podať správcovi dane hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom úpadcu v lehote do 30. 4. 2017, v ktorej bol povinný daň aj zaplatiť.

9. Žalovaný podal dňa 26.1.2017 hlásenie správcovi dane, avšak daň v zákonnej lehote zaplatená nebola. V zmysle § 49 ods. 2 druhá veta a § 2 daňového poriadku sa tak stala splatnou dňa 1.5.2017, t. j. týmto dňom vznikol daňový nedoplatok vo výške 326,14 EUR. V súlade s § 158 ods. 3 daňového poriadku ide v prípade tejto pohľadávky žalobcu o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu a preto sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.

10. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle § 41 ods. 1a § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vznikla daňovníkovi žalovanému povinnosť podať správcovi dane daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia t. j. do 30.11.2016, v ktorej bol povinný daň zaplatiť. Žalovaný podal dňa 6.10.2016 daňové priznanie správcovi dane, avšak daň v zákonnej lehote zaplatená nebola. V zmysle § 49 ods. 2 druhá veta a § 2 daňového poriadku sa daň stala splatnou dňa 1.12.2016, t.j. týmto dňom vznikol daňový nedoplatok vo výške 6.263,53 EUR. V súlade s ustanovením § 158 ods. 3 daňového poriadku v prípade tejto pohľadávky žalobcu ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu a preto sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.

11. Žalobca poukázal na to, že v zmysle vyššie uvedeného má za preukázané, že pohľadávky žalobcu vznikli po vyhlásení konkurz a žalovaný si v rámci správy majetku úpadcu podaním hlásenia, resp. daňového priznania splnil svoju zákonnú povinnosť voči správcovi dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov a daňového poriadku.

12. Žalobca poukázal na to, že povinnosť podať hlásenie, resp. daňové priznanie vznikla žalovanému ako správcovi po vyhlásení konkurzu v zmysle § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu. Žalovaný si splnil túto povinnosť na základe oprávnenia mu daného ako aj v súlade s ustanovením § 86 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v rámci správy majetku. Plnenie povinnosti vyplývajúcej z § 39 ods. 9 písm. b), resp.§ 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov je nepochybne potrebné považovať za výkon správy majetku správcom, čím je splnená podmienka súvisiaca so správou a speňažovaním majetku v zmysle § 87 ods. 2 písm. k) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správa majetku totiž zahŕňa všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania a to k speňaženiu majetku a uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia tohto majetku. Pritom sa nemusí nevyhnutne jednať len o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou a poškodením alebo zničením, ale jedná sa v danom prípade aj o úkony správcu ako také, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Poukázal na to, že takýmto úkonom je aj podávanie hlásenia, resp. daňového priznania v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) a § 41 zákona o dani z príjmov, nakoľko v rámci správy majetku správca vykonáva aj naďalej úkony vo vzťahu k správcovi dane, čím si plní svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k tomuto orgánu verejnej správy. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu a preto podľa názoru žalobcu ide o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca poukázal na právny názor Krajského súdu v Nitre vyjadrený v rozsudku zo dňa 24.4.2018 vydaného pod sp.zn. .

13. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 16.04.2019, ktorý vo veci uviedol, že podľa ustanovenia § 87 ods.2 písm. k) zákona konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky na daniach, poplatku, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. Pre tieto verejnoprávne pohľadávky proti podstate sú charakteristické dva znaky a to, že vznikli počas konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu k to znamená, že nejde o verejnoprávne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, avšak vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Poukázal na to, že v súlade s vyššie citovaným výkladom zákonného ustanovenia rozhodol aj Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.12.2008 pod sp.zn. . Poukázal na to, že iný výklad vyššie citovaného zákonného ustanovenia by zvýhodňoval veriteľov verejnoprávnych nárokov z obdobia pred vyhlásením konkurzu na úkor ostatných veriteľov tak nezabezpečených ako aj zabezpečených (podľa priradenia k všeobecnej resp. oddelenej podstate), pretože by ukracoval uspokojovanie nimi prihlásených pohľadávok z obdobia spred konkurzu, ktoré sa stali splatnými dňom vyhlásenia konkurzu z dôvodu, že splatnosť týchto verejnoprávnych nárokov je špecificky upravená daňovými zákonmi. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 24.04.2018 sp. zn. , ktorým Krajský súd v Nitre ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o určení, že pohľadávka žalobcu na dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa ust. . Vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Nitre nie je možné aplikovať na žalobcom uplatnené nároky v predmetnej veci Okresného súdu Prešov z nasledujúcich dôvodov. Krajský súd v Nitre a predtým aj súd prvej inštancie prejednával žalobu o určenie, že pohľadávka na dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 je pohľadávkou proti všeobecnej podstate, čo je diametrálne odlišný právny stav, pretože zdaňovacie obdobie fyzickej osoby je vždy kalendárny rok (, písm. l/ a - výnimka je iba v prípade úmrtia daňovníka) a vyhlásenie konkurzu na zdaňovacie obdobie nemá žiadny vplyv. Preto súd správne rozhodol, že pohľadávka na dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 (konkurz vyhlásený 30.11.2015) je pohľadávkou proti podstate. Pre zdaňovacie obdobia právnickej osoby v likvidácii a v konkurze platia ustanovenia , ods. 4, 5, 6 Zákona o dani z príjmov. Zdaňovacie obdobie úpadcu GIRA - B.G.H. spol. s r. o. pre obdobie likvidácie začalo dňom vstupu do likvidácie dňa 11.05.2015 a skončilo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. dňom 08.08.2016. Pohľadávka na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je z obdobia mesiaca máj 2016, kedy počas likvidácie boli u vtedajšieho dlžníka v likvidácii zamestnaní dvaja zamestnanci. Správca po vyhlásení konkurzu (09.08.2016) nemal uzatvorený žiadny zamestnanecký vzťah v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a preto správcovi v tejto súvislosti nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti. Pohľadávka na dani z príjmu právnických osôb so sídlom v tuzemsku vo výške 6 263,53 EUR je pohľadávkou na dani z príjmu právnických osôb za obdobie od vstupu do likvidácie do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnené pohľadávky vecne súvisia s

obdobím pred vyhlásením konkurzu a preto nemôžu byť uznané ako pohľadávky proti podstate v zmysle ust. . S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.

14. Žalobca na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval a uviedol, že pohľadávky prihlásené žalobcom spĺňajú obe podmienky ustanovene zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu, nakoľko v zmysle Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. V zmysle DP je daňovým nedoplatkom existujúca pohľadávka na dani po lehote splatnosti, t.j. ak splatnosť pohľadávky nastala v deň vyhlásenia konkurzu alebo po tomto dni, považuje sa takáto pohľadávka ex lege za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, bez ohľadu na to, kedy skutočnosť zakladajúca daňovú povinnosť nastala. Nakoľko boli prihlásené pohľadávky na dani splatné v lehote na podanie daňového priznania, ktorá uplynula po vyhlásení konkurzu, považujú sa pohľadávky na DPFO vo výške 326,14 EUR a DPPO vo výške 6 263,53 EUR za pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.

15. Žalovaný sa opätovne vyjadril a poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 23.05.2019 sa žiadnym spôsobom nevyjadril k názoru žalovaného v súlade s komentárom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii autora JUDr. Branislava Pospíšila - strana č. 330. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra , ktoré nie je možné aplikovať na predmetnú vec z dôvodu, že Krajský súd v Nitre prejednával žalobu o určenie, že pohľadávka na dani z príjmov fyzickej osoby je pohľadávkou proti podstate a v predmetnej veci sú uplatňované pohľadávky na dani zo závislej činnosti a dani z príjmu právnickej osoby. Opätovne navrhol, aby súd žalobu zamietol a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu, a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2019 č. k. - 64, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu a vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.

17. Po podaní odvolania zo strany žalobcu súd druhej inštancie uznesením č.k. -91 zo dňa 27.08.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Súd druhej inštancie v rámci vyjadreného právneho záveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti daňovníka podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vyrubením dane správcom. Podľa ustanovenia prvej vety o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnej dobe (ďalej len ) vyplýva, že daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať v lehote podľa ustanovenia. Z ust. vyššie citovaného zákona vyplýva, že daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom v uvedenej lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. však neupravuje, kedy sa pohľadávka z titulu dane z príjmov právnickej osoby považuje za pohľadávku pre účely konkurzu. Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravuje Daňový poriadok, ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní (ustanovenie daňového poriadku), pričom v odkaze k ustanoveniu 1 k ustanoveniu odseku 2 Daňového poriadku zákonodarca výslovne ( okrem iných ) uvádza aj o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda ako lex specialis neobsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz, vrátane definície daňového nedoplatku ako pohľadávky pre účely konkurzu a tieto upravuje Daňový poriadok ako lex generalis, je potrebné pri definícii konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmu právnickej osoby postupovať podľa Daňového poriadku. Za pohľadávku pre účely konkurzu sa potom považuje daňový nedoplatok ( ustanovenie Daňového poriadku, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (ust. Daňového poriadku) s tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu (ustanovenie Daňového poriadku). Daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti, pretože daňovým nedoplatkom je až dlžná suma po lehote splatnosti dane. Právnou skutočnosťou vzniku verejnoprávneho záväzkového vzťahu, založenom na zákonom oprávnení správcu dane požadovať od daňového subjektu splnenie daňových povinností, je splnenie podmienok

zmysle ustanovenia § 68 ods. 4 Daňového poriadku. Citované ustanovenie rozlišuje okamih vzniku tohto zákonného oprávnenia správcu dane, ktorý môže nastať momentom podania daňového priznania (vrátane dodatočného daňového priznania) alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie alebo rozhodnutím správcu vo vyrubovacom konaní ( v rámci uplatňovania zákonných oprávnení správcu dane ). Súd druhej inštancie v bode 35 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma po dlžná suma dane po lehote splatnosti. Žalovaný podal dňa 26.01.2017 hlásenie správcovi dane, avšak daň zákonnej lehote zaplatená nebola. Podľa ustanovenia § 49 od ods. 2 druhá veta § 2 Daňového poriadku sa daň stala splatnou dňa 01.05.2017 t.j. týmto dňom vznikol daňový nedoplatok vo výške 326,14 EUR. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 a 49 ods. 2 ods. 1 a 2 Daňového poriadku vznikla daňovníkovi - žalovanému povinnosť podať správcovi dane daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia t.j. do 30.11.2016, ktorý bol povinný aj daň zaplatiť. Daňové priznanie bolo podané dňa 06.10.2016, avšak daň zákonnej lehote zaplatená nebola. Podľa § 49 ods. 2 druhá veta a § 2 Daňového poriadku sa daň stala splatnou 01.12.2016 t.j. týmto dňom vznikol daňový nedoplatok vo výške 6263,53 EUR. V posudzovanom prípade daňový nedoplatok vznikol až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu zmysle ustanovenia § 158 ods. 3 Daňového poriadku. Jedna sa preto o pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 a nie o takzv. predkonkurznú pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. A zároveň uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s obranou žalovaného, že daňové priznanie podal likvidátor a nie správca konkurznej podstaty, teda či likvidátor nepodal daňové priznanie na základe poverenia správcu konkurznej podstaty alebo z akého dôvodu. A uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného a zisťovať oprávnenosť likvidátora podať daňové priznanie za úpadcu v danej veci a vplyv tejto skutočnosti na oprávnenosť nároku žalobcu.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

20. Žalobca súdu predložil hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, ktorými súd vykonal dokazovanie a mal zistené, že uvedené vypracovala M.. D. H., datované dňa 26.1.2017, pričom išlo o hlásenie za rok 2016, kde je v časti I. vyúčtovanie dane je uvedená daň znížená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu po vyčíslení 326,14 EUR.

21. Podľa daňového priznania k dani príjmov právnickej osoby za obdobie od 11.5.2015 do 8.8.2016, ktoré bolo datované dňom 6. 10. 2016, kde je uvedená sadzba dane vo výške 6.263,53 EUR.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinným dôkazom a to „doložkou vykonateľnosti“ zo dňa 19.9.2018 pod č. 101849521/2018. Daňový úrad Prešov na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostavil ku dňu 19. 9. 2018 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového dlžníka JUDr. Ján Surma, Hlavná č. 122, 080 07 Prešov správca v konkurznom konaní úpadcu GIRA B. G. H., spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 463 191, Bardejovská č. 27, 087 01 Giraltovce, kde uviedol, okrem iného, že s dátumom pôvodnej splatnosti dane 2. 5.2017 eviduje výšku daňového nedoplatku z hlásenia zo dňa 30.1. 2017 za zdaňovacie obdobie rok 2016 na dani - daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činností 326,14 EUR, s dátumom pôvodnej splatnosti dane 30.11.2016 z daňového priznania zo dňa 6.10.2016 za zdaňovacie obdobie rok 2016 na dani z príjmu právnických osôb so sídlom v tuzemsku sumu 6.263,53 EUR.

23. Zo zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2018 uzatvorenej medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalobcom, dňa 22.11.2018 spolu s pripojenou prílohou mal súd zistené, že na žalobcu boli postúpené daňové pohľadávky okrem iného vo výše 326,14 EUR a 6.263,53 EUR.

24. K veci bolo vykonané dokazovanie listinným dôkazom a to elektronickou komunikáciou označenou v predmete: uplatnenie pohľadávky proti podstate vo veci vedenej pod sp.zn. , ktorým žalobca, ako nadobúdateľ pohľadávky na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2018 uplatnil pohľadávky spolu vo výške 6.602,07 EUR.

25. Podľa predloženého oznámenia žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dňa 20.2.2019 mu bolo doručené podanie, ktorým si uplatnil žalobca v predmetnej konkurznej veci pohľadávky proti podstate a to DPFO za rok 2016 splatné 2.5.2017 vo výške 326,14 EUR, DPH za august 2016 splatné dňa 2.9.2016 vo výške 12,40 EUR a DPPO za rok 2016 splatné dňa 30.11.2016 vo výške 6263,53 EUR. Správca oznámil, že uznáva právny dôvod, výšku a poradie uplatnenej pohľadávky proti podstate titulom DPH a za obdobie august 2016 vo výške 12,40 EUR a pre účely uspokojenia tejto pohľadávky proti podstate žiadal oznámiť číslo účtu a platobné údaje, na ktoré má uspokojiť túto pohľadávku proti všeobecnej podstate. Vo vzťahu k požiadavkám proti podstate uplatnených titulom dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa hlásenia zo dňa 30.1.2017 za zdaňovacie obdobie roku 2016 vo výške 326,14 EUR a titulom dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobia roku 2016 podľa daňového priznania zo dňa 6.10.2016 vo výške 6263,53 EUR v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií neuznáva právny dôvod o týchto uplatnených pohľadávok proti podstate z dôvodu, že vznikli po vyhlásení konkurzu, nesúvisia so správou a speňažovaním majetku. Správca poukázal na to, že pohľadávka na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je z obdobia mesiaca máj 2016, kedy počas likvidácie boli u vtedajšieho dlžníka v likvidácii zamestnaní dvaja zamestnanci. Správca po vyhlásení konkurzu (9.8.2016) nemal uzatvorený žiadny zamestnanecký vzťah v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a preto správcovi v tejto súvislosti nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Pokiaľ ide o požiadavku na dani z príjmu právnických osôb so sídlom v tuzemsku vo výške 6.263,53 EUR uviedol, že je pohľadávkou, za obdobie od vstupu do likvidácie (11.5.2015) do vyhlásenia konkurzu (9.8.2016) a preto táto pohľadávka taktiež nesúvisí so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Súčasne správca vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na podanie žaloby voči správcovi o určenie právneho dôvodu pohľadávky proti podstate v lehote pätnástich dní od doručenia výzvy.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o vytvorenie väzby zaslanú Daňovému úradu Prešov zo dňa 23.11.2016, ďalej plnomocenstvom zo dňa 23.11.2016 zo strany správcu konkurznej podstaty určené pre M.. N. L. a výpis zo stránky daňového úradu a to zoznam autorizačných používateľov pre M.. N. L. s tým, že bola oprávnená na elektronické väzby a na elektronickú komunikáciu od 25.11.2016 pre daňový subjekt GIRA - B.G.H. spol. s r.o.

27. Na pojednávaní vykonanom dňa 29.11.2020 žalobca vo veci zotrval na žalobe v celom rozsahu, vo vzťahu k podaniu zo dňa 10.03.2020, ktoré bolo adresované Okresnému súdu Prešov a postúpené Krajskému súdu Prešov podaním zo dňa 08.04.2020 doručené Krajskému súdu dňa 14.04.2020 (č.l.85), v ktorom žalobca uviedol, že v časti týkajúcej sa pohľadávky na dani z príjmu právnických osôb so sídlom v tuzemsku vo výške 6.263,53 EUR vyplývajúcej z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zo dňa 06.10.2016 za obdobie od 11.05.2015 do 08.08.2016 nakoľko z daňového priznania vyplýva, že bolo podané neoprávnenou osobou považuje jej popretie zo strany konkurzného správcu za dôvodné a na podanom odvolaní uviedol, že netrvá. Uviedol však , že zástupca žalovaného nemá mandát na späťvzatie žaloby (súd vo veci poznamenáva, že uvedenému podaniu zo strany odvolacieho súdu pozornosť venovaná nebola). V ďalšom žalobca vo vzťahu k druhému výroku zotrval na svojom vyjadrení, že ide o pohľadávku proti podstate tak, ako to bolo odôvodňované vo všetkých jeho vyjadreniach a žalobe a poukázal súčasne na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. zo dňa 27.09.2017, v ktorom dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrice a vyhovel dovolaniu žalobcu (teda bola opačná situácia), kde práve bolo konštatované, že v obdobnej právnej veci ide o pohľadávku proti podstate. Súčasne žalobca upozornil na komentár zákona o konkurze a reštrukturalizácii vydanom vydavateľom C. H. Beck. vo vzťahu k ustanoveniu § 87, kde doplnené rozhodnutie pod číslom R9/2018 lomené 94, ktoré sa síce netýka daňovej pohľadávky, ale sociálneho odvodu, kde práve bolo koniec datované, že je potrebné považovať tieto pohľadávky za pohľadávky proti podstate, aj vtedy, keď plynie výpovedná doba zamestnancov, a teda nejde o priamy súvis so speňažovaním majetku ako taký, a teda, že je potrebné použiť rozširujúci výklad na takéto pohľadávky.

28. Žalovaný taktiež poukázal na to, že trvá na svojich vyjadreniach pokiaľ však ide o hlásenie o vyúčtovaní dane poukázal na to, že ide iba o čiastkové hlásenie a vtedy má za to, že nastala aj splatnosť

tejto dane. Vo vzťahu k výroku týkajúceho sa dane z príjmov vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu poukázal na to, že splnomocnenie likvidátorovi na podanie daňového priznania nedal a teda pokiaľ ide o predmetné daňové priznanie, v tomto období bol problém vytvoriť elektronickú väzbu na daňový úrad. Teda nebolo možné vykonať väzbu správcu, kým nebol v obchodnom registri zapísaný správca úpadcu. Vo vzťahu k tomu daňové priznanie bolo podané likvidátorom bez poverenia a splnomocnenia správcu.

29. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií v znení k 9.8.2016 - Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

30. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií v znení k 09.08.2016 - Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky “), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

31. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií v znení k 9.8.2016 - Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.

32. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií v znení k 9.8.2016 Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

33. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií v znení k 9.8.2016 - Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

34. Podľa o dani z príjmov - Na účely tohto zákona sa rozumie a)daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba.

35. Podľa o dani z príjmov o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.

36. Podľa o dani z príjmov Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie - Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa .

37. Podľa o dani z príjmov - Daňové priznanie ( a 41), prehľad [] alebo [] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

38. Podľa o dani z príjmov - Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

39. Podľa , o správe daní - Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

40. Podľa o správe daní - b) daňou daň podľa osobitných predpisov1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

41. Podľa o správe daní - Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

42. Podľa o správe daní - Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „“) alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

43. Podľa Z.z o dani z príjmov Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil

do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

44. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

46. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

47. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že predmetné pohľadávky žalobcu proti úpadcovi sú pohľadávkami v zmysle § 87 ods. 2 písm. k) zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

48. Pohľadávky proti podstate podľa právnej úpravy zákon rozlišuje bežné pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou, a pohľadávky proti podstate, ktoré sú svojou podstatou nákladmi konkurzu a ktoré sa uplatňujú bežným spôsobom u správcu. Ďalej je dôležité uviesť, že pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú zákon za pohľadávku proti podstate výslovne označuje. Ide o pohľadávky, ktoré sú definované v § 87 ods. 2, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach (napr. § 21 ods. 3, § 45 ods. 6). Pohľadávka, ktorá hmotnoprávne vznikla počas konkurzu, nie je však označená zákonom za pohľadávku proti podstate, t.j. nie je pohľadávkou proti podstate. Takáto pohľadávka sa uplatňuje v konkurze prihláškou. Pohľadávka proti podstate je hmotnoprávne vždy pohľadávkou voči úpadcovi, nie voči správcovi, preto túto nie je možné uplatňovať a vymáhať voči správcovi, a to ani v prípade trov, ktoré vzniknú účastníkom v konaniach, v ktorých správca vystupuje namiesto úpadcu, resp. ktoré boli vyvolané žalobami podanými správcom, resp. voči správcovi. V prípade zrušenia konkurzu možno pohľadávku proti podstate vymáhať voči úpadcovi, ak sa objaví nový majetok.

49. Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré (AD 1) vznikli počas konkurzu a (AD 2) súvisia so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Zákonné ustanovenie vymedzuje podmienky, ktoré musia byť obligatórne splnené, aby bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate.

50. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1.8.2016, sp. zn. bol dňa 9.8.2016 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu GIRA B. G. H., spol. s r. o. (Publikované v Obchodnom vestníku č. 152 z roku 2016) a zároveň bol do funkcie správcu konkurznej podstaty správca v konkurznej veci úpadcu ustanovený žalovaný.

51. Z dôkazov produkovaných žalobcom mal súd preukázané, že daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 11.05.2015 do 08.08.2016 (teda do vyhlásenia konkurzu) nepodával správca ale likvidátor úpadcu. Táto skutočnosť vzišla z tej situácie, že likvidátor mal vytvorenú elektronickú väzbu so správcom dane, spracoval účtovnú závierku a podal daňové priznanie a až následne odovzdal účtovníctvo. Čo sa týka daňovej pohľadávky vo výške 6263,53 EUR nešlo o úkon správcu.

52. Súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že z uvedeného vyplývajú vyplynulo, že daňové priznanie bolo podané osobou neoprávnenou.

53. Pokiaľ ide o , ktoré bolo vypracované ku dňu 26.01.2017, to bolo vypracované taktiež likvidátorom, avšak komunikácia už prebehla medzi správcom a daňovým úradom prostredníctvom správcu.

54. Súd v tomto smere poukazuje na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, že zmysle ustanovenia Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti. Žalovaný tým, že podal dňa 26.01.2017 správcovi dane, avšak daň zákonnej lehote zaplatená nebola podľa ustanovenia druhá veta Daňového poriadku sa daň stala splatnou dňa 01.05.2017 t.j. týmto dňom vznikol daňový nedoplatok vo výške 326,14 EUR. V zmysle ustanovenia Daňového poriadku účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09.08.2016 na majetok úpadcu a jedná sa preto o pohľadávku (vo výške 326,14 EUR) proti podstate v zmysle ustanovenia , a nie o takzvanú pred konkurznú pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou v zmysle ustanovenia ZKR.

55. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

56. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia , keďže žalobca sa domáhal určenia dvoch pohľadávok, pričom v jednej bol úspešný a v druhej bol neúspešný, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.