Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Daňový úrad Nitra, so sídlom Damborského 5, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom kancelárie Farská 33, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: Ivan Soboňa, s miestom podnikania 951 81 Nemčiňany 340, IČO: 47 795 824, o určenie, že pohľadávka žalobcu vo výške 584,75 eura sa považuje za pohľadávku proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/12/2016-56 zo dňa 14.03.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/12/2016-56 zo dňa 14.03.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu na dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 vo výške 584,75 eura je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 44 ods. 1, § 87 ods. 2 písm. k), § 87 ods. 1, ods. 2, ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 2 písm. f), § 68 ods. 4, § 158 ods. 1, ods. 3, § 159 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b), §4 ods. 9, § 49 ods. 9, ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. a v časti trov konania ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalobca bol vyzvaný žalovaným na podanie žaloby do 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca prevzal výzvu dňa 28.07.2016. Žaloba bola na súd podaná dňa 12.08.2016, teda v lehote podľa § 87 ods. 8 ZKR. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, ako vyplynulo z podaného daňového priznania doručeného na Daňový úrad Nitra dňa 07.06.2016. V uvedenom daňovom priznaní vypočítal daň vo výške 584,75 eura. Podľa § 68 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania. Žalobca vyzval výzvou zo dňa 18.07.2016 žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 584,75 eura titulom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie za rok 2015, do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.07.2016. Podľa § 2 písm. f) zák. č. 563/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Pôvodná lehota splatnosti dane bola 31.03.2016. Žalovaný daňový nedoplatok nezaplatil, ani v dodatočnej lehote, ktorú mu žalobca poskytol. Pohľadávky proti podstate sú časovo limitované a uspokojujú sa ako pohľadávky proti podstate

len vtedy, ak vznikli po vyhlásení konkurzu. S poukazom na § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. podľa ktorého, ak daňový nedoplatok vznikol po vyhlásení konkurzu považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Konkurz bol vyhlásený dňa 23.11.2015. Z časového hľadiska daňový nedoplatok vo výške 584,75 eura, t. j. dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pôvodná splatnosť dane 31.03.2016, vznikol po vyhlásení konkurzu, z čoho mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu na dani z príjmu fyzickej osoby za kalendárny rok 2015, vznikla po vyhlásení konkurzu. Ďalším predpokladom pohľadávky, ktorá vnikla po vyhlásení konkurzu je skutočnosť, že pohľadávka na dani súvisí so správou a speňažovaním majetku. Inštitút správy majetku má v konkurznom konaní zabezpečiť ochranu a efektívne využívanie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, a to až do okamihu jeho speňaženia. Na správcu prechádza už vyhlásením konkurzu oprávnenie konať v mene úpadcu a na jeho účet vo všetkých veciach týkajúcich sa majetku zapísaného v konkurznej podstate. Správu majetku podliehajúceho konkurzu je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. Za úpadcu (daňovníka), podal daňové priznanie správca, ktorý konal v mene a na účet úpadcu podľa § 44 ods. 1 ZKR. Žalovaný bol povinný podľa § 49 ods. 9 zák. č. 595/2003 Z. z. ako osoba podľa osobitného predpisu v daňovom priznaní si daň vypočítať sám. S poukazom na § 4 ods. 9 zák. č. 595/2003 Z. z. u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Konkurz na daňovníka bol vyhlásený v mesiaci november 2015. Základ dane ako vyplynulo z podaného daňového priznania sa zisťoval za kalendárny rok 2015 teda za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Samotný žalovaný uviedol, že úpadca mal príjem za mesiac január až november 2015.

4. Súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalobcu z titulu dane z príjmu fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 za pohľadávku, ktorá súvisela so správou majetku úpadcu (§ 67 ods. 1 , a ktorú bol správca s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c) povinný zabezpečiť ako úpadcov záväzok, a teda išlo o činnosť správcu súvisiacu so správou majetku úpadcu. K námietke žalovaného, v ktorej poukázal na možnosť žalobcu uplatniť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty súd uviedol, že žalobca mal možnosť postupovať podľa § 87 ods. 1 v prípade, že nepovažoval daňový nedoplatok za pohľadávku, ktorú si uplatňuje veriteľ v konkurznom konaní prihláškou podľa § 28 ods. 1 ZKR. S poukazom na uvedené súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil, že pohľadávka žalobcu na dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 vo výške 584,75 eura, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že je potrebné rozlišovať termín medzi splatnosťou dane a vznikom pohľadávky. V danom prípade pohľadávka vznikla tým, že žalobca vykonával určitú činnosť, v súvislosti s ktorou mal zaplatiť daň z príjmu fyzickej osoby. Túto činnosť vykonával pred vyhlásením konkurzu. Priamo v žalobe sa uvádza na strane 11, že právne účinky konkurzu nastali dňom 01.12.2015. Na strane 51 zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.02.2017 samotný žalobca uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by mal úpadca príjem za december 2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vykonával činnosť pred 01.12.2015. Ak by aj žalobca nepodal daňové priznanie, pohľadávka by mu vznikla tým, že nejakú činnosť vykonával a je povinný platiť daň z príjmu fyzickej osoby. Splatnosť takejto dane je sekundárnou záležitosťou. Preto sa žalovaný domnieva, že predmetná pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu. Uviedol ďalej, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť, že pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku. Definícia termínu „správa majetku“ je obsiahnutá v ustanovení § 86 ods. 1 ZKR. Správou majetku sa rozumie chrániť majetok pred poškodením, stratou, zničením a podobne. Správca pritom nesmie zvýhodniť žiadneho z veriteľov. Speňažovaním majetku sa podľa § 91 ods. 1 rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu na peňažné prostriedky za účelom uspokojenia veriteľov. Žalobca nielenže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom daňovej povinnosti a správou a speňažovaním majetku, ale ani v rámci konania neuviedol žiadnu takúto skutkovú okolnosť, z ktorej by uvedený záver vyplýval. Keďže žalovaný popiera, že pohľadávka žalobcu vznikla so správou a speňažovaním majetku bolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť preukázať. Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný podal za úpadcu daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015 dňa 07.06.2016 ev. č. 2/01678856/2016. Podaním daňového priznania bola úpadcovi vyrubená daň vo výške 584,75 eura, pôvodná splatnosť dane 31.03.2016. Dňom 07.06.2016 žalobca vedie uvedenú pohľadávku v účtovníctve. Podľa § 158 ods.1 a ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní uvedená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu. U úpadcu bol základ dane vyčíslený ako rozdiel medzi príjmami (zo živnosti) a výdavkami za kalendárny rok 2015 v súlade s § 4 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní je uvedený úhrn príjmov zo živnosti za kalendárny rok 2015. V daňovom priznaní sú uplatnené výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov za 12 kalendárnych mesiacov, počas ktorých bol úpadca oprávnený vykonávať živnosť. Skutočnosť, že úpadca nemal príjem za december 2015 nie je rozhodujúca. Žalovaný za daňovníka - úpadcu bol povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane podľa § 49 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/74/2015-34 zo dňa 23.11.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 229/2015 dňa 30.11.2015. Podľa § 44 ods. l zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Úpadca mal príjem za január až november 2015. Základ dane bol zisťovaný za obdobie kalendárneho roku 2015, od 01.01.2015 do 31.12.2015. Poukázal na ustanovenie § 67 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Záverom dodal, že súhlasí preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý považoval pohľadávku žalobcu z titulu dane z príjmu fyzickej osoby za kalendárny rok 2015 za pohľadávku, ktorá súvisela so správou majetku úpadcu, a ktorú bol správca s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c) povinný zabezpečiť ako úpadcov záväzok, a teda išlo o činnosť správcu súvisiacu so správou majetku úpadcu. Žiada, aby odvolací súd, rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 .

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,- eur a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Súd prvej inštancie vydal dňa 01.03.2017 platobný rozkaz pod č. k. 5Cb/7/2017-39, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Cb/7/2017-45 zo dňa 20.03.2017 platobný rozkaz zrušil. Následne rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 2 ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je podľa citovaného ustanovenia aj vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové či právne argumenty, okrem tých, ktoré uviedol už v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku s argumentáciou žalovaného vyporiadal. Vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci je odôvodnenie súdu prvej inštancie nielen správne, ale aj presvedčivé a vyčerpávajúce. Keďže žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné tvrdenie (jeho argumenty uvedené v odvolaní sú bez právnej relevancie na prejednávanú vec), teda neuviedol žiadne také tvrdenie, ktoré by malo nielen súvis s prejednávanou vecou, ale ktoré by aj bolo takej povahy, že v prípade jeho preukázania by mohlo priniesť rozhodnutie pre odvolateľa priaznivejšie, nebola naplnená žiadna zo skutočností s ktorými ustanovenie § 387 ods. 3 spája vznik povinnosti odvolacieho súdu nad rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozsudku vyporiadať s podstatnými tvrdeniami odvolateľa.

14. Odvolací súd však fakultatívne z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 uvádza nasledovné. Ako správne už konštatoval aj súd prvej inštancie, predmetná pohľadávka, ktorej určenia právneho dôvodu sa žalobca domáhal, vznikla po vyhlásení konkurzu, čím je splnená prvá z podmienok, aby mohla byť pohľadávka považovaná za pohľadávku proti podstate. Napriek tomu, odvolací súd pre úplnosť k tejto otázke bližšie uvádza a konštatuje, že daň z príjmov fyzickej osoby podnikateľa je daňový subjekt povinný vypočítať sám, vyčísliť jej výšku, a základ dane sa zisťuje za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje právny záver, že daňový subjekt sa nemôže stať dlžníkom na dani skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť daň, teda skôr, než sa na základe podaného daňového priznania a následného vyrubenia dane nestane zrejmým, v akej výške daňový nedoplatok daňového subjektu vznikol. Druhá podmienka, ktorá musí byť kumulatívne splnená, aby mohla byť pohľadávka veriteľa definovaná ako pohľadávka proti podstate je podmienka súvislosti tejto pohľadávky so správou a speňažovaním majetku. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru, že ak žalovanému ako správcovi úpadcu vznikla zákonná povinnosť podať daňové priznanie, na podklade ktorého došlo k vyrubeniu dane z príjmov za rok 2015 a k vzniku daňového nedoplatku čo sporné medzi účastníkmi konania nebolo, je odvolací súd toho názoru, že takýto úkon správcu, t. j. žalovaného je úkonom nevyhnutne súvisiacim so správou majetku úpadcu.

15. Odvolací súd má tak, ako súd prvej inštancie preukázané splnenie obidvoch kumulatívnych podmienok na to, aby pohľadávka uplatnená žalobcom mohla byť definovaná ako pohľadávka proti podstate a to, že sa jedná o pohľadávku na dani z príjmov fyzickej osoby vzniknutú po vyhlásení konkurzu, a že sa jedná o pohľadávku súvisiacu so správou majetku. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k tomu istému záveru, ako súd prvej inštancie, že pohľadávka uplatnená žalobcom na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vo výške 584,75 eura je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

16. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom