Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Cb-26-2020.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnom spore žalobcu: A.P. AUTO, s.r.o., Továrenská 1305/11, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 44 525 508, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupaverom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 745,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 745,15 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 745,15 eur od 8.3.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 745,15 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 745,15 eur od 8.3.2018 do zaplatenia a trov konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 10.8.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle. Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, pričom náklady na opravu boli uplatnené u žalovaného faktúrou vyúčtovanou na sumu 1.741,62 eur - žalovaná spoločnosť však poškodenému uhradila iba jej časť vo výške 830,50 eur. Zvyšok pohľadávky vo výške 745,15 eur, po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 eur, bol poškodeným postúpený na žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom Oznámení o poistnom plnení, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. Poškodený má priamy zákonný nárok na poistné plnenie, ktoré vzniklo už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška tohto nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody a preto žalobca od žalovanej spoločnosti žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný neuviedol dôvody, na základe ktorých krátil nárok poškodeného na náhradu škody v časti normohodín, počas ktorých žalobca opravu vykonal. Žalobca pritom vykonal iba opravy v takom rozsahu, aby motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred dopravnou nehodou. Žalovaný taktiež krátil poistné plnenie z dôvodu vylúčenia komplet lakovania prednej kapoty, ktorá mala byť údajne poškodená už pred vstupom do poistenia s vozidlom - uvedenú skutočnosť však nereflektuje ani poistná zmluva, nakoľko žalovaný pristúpil k poisteniu motorového vozidla v stave, akom bolo, bez záznamu o uvedenej poškodení prednej kapoty. Žalovaný navyše, v rozpore s platnou právnou úpravou, rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, čo je podľa žalobcu v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko nikde nie je ustanovené, že poškodený si musí dať svoje motorové vozidlo opraviť práve v autorizovanom servise, práve naopak - poškodený má právo výberu. V opačnom prípade by
dochádzalo k obmedzeniu princípu autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného, čím by došlo k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z poistnej udalosti vo výške 745,15 eur s príslušenstvom, o ktorý bol žalovanou spoločnosťou neoprávnene ukrátený úhradou nižšej sumy, ako bola vyúčtovaná faktúrou za vykonané práce.
2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 16Up/52/2020 zo dňa 29. 1. 2020. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom požadovanej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcov nárok neuznáva v plnom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému vôbec doručená a uplatňovaný nárok ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného žalobcov návrh nespĺňa základné zákonné náležitosti, nakoľko v ňom absentujú špecifické údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch. Žalobca zároveň nepredložil dôkaz o tom, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodenou osobou totiž neobsahuje prejav osoby postupcu o vôli postúpiť pohľadávku na postupníka, v dôsledku čoho nie je dodržaná podmienka určitosti právneho úkonu a podmienka vážnosti, nakoľko je dôvodná pochybnosť o tom, že postupcovi nemohlo byť z predloženého obsahu dokumentu jasné, čo je dôsledkom prejavu jeho vôle. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a teda poškodený bol žalobcovým dlžníkom. Na základe uvedeného poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok, nakoľko poškodený predmetnú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nemohla ani vzniknúť. Ide teda o postúpenie záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalobca preto nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Podľa žalovaného ide o neexistujúci predmet postúpenia, čo Zmluvu o postúpení pohľadávok postihuje absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu v predmetnej zmluve súčasne absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Aj samotný predmet Zmluvy o postúpení je rozporuplný a presne nešpecifikovaný - z textu zmluvy vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, avšak podľa jej obsahu je táto pohľadávka záväzkom poškodeného. Žalovaný ďalej uvádza, že plnenie bolo poskytnuté po porovnaní faktúry s kalkulačným programom, na základe ktorého nebol poškodenému priznaný nárok na neprimerane uplatňovaný náklad za lakovanie a bolo vylúčené kompletné lakovanie prednej kapoty z dôvodu jej poškodenia pred vstupom do poistenia. Normohodina za prácu v neautorizovanom servise predstavuje sumu 23,00 eur s DPH, čo je realizáciou zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, na ktoré odkazuje sám žalobca. Plnenie zo strany žalovaného teda predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný neodôvodnene krátil poistné plnenie, na ktoré má poistený nárok z titulu havarijného poistenia. Rovnako poškodeného ukrátil o poistné plnenie z dôvodu vylúčenia komplet lakovania prednej kapoty, čo však nie je zakotvené v poistnej zmluve. Zákon umožňuje znížiť poistné iba v prípade, ak porušenie povinnosti poisteného bolo vedomé a malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, v opačnom prípade je takéto krátenie vylúčené. Žalobcov nárok vznikol okamihom vzniku škody a nie až okamihom vzniku opravy motorového vozidla, a teda nie je rozhodujúce - v prípade navrátenia veci do predošlého stavu - kto a ako uhradí škodu. Ak by poškodení museli najprv uhradiť náklady na opravu a až následne žiadať jej preplatenie, poprel by sa základný význam a účel poistenia. Žalovaný v tomto prípade už čiastočne plnil, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry. Poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na žalobcu. Účelom postúpenia je zmena veriteľa, nie zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Zákon taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie medzi tieto nároky nepatrí a teda je možné ho platne postúpiť. Postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka
- žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Predmetná zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti - jasne špecifikuje zmluvných účastníkov, predmet postúpenia a obsahuje prejav vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
Ak tvrdí, že krátenie bolo dôvodné a neakceptuje predloženú faktúru, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Žalobca preto navrhuje jeho žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 27. 11. 2020. Obe sporové strany sa z neúčasti na uvedenom pojednávaní ospravedlnili a požiadali o konanie pojednávania v ich neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17. 1. 2020, Kalkuláciou nákladov na opravu, Faktúrou č. P Cenami normohodín pre jednotlivé značky vozidiel, Oznámením o poistnom plnení, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6. 3. 2018, Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO, Návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, a vyjadreniami žalobcu i žalovaného, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
6. Dňa 10. 8. 2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SEAT Toledo, EČV: N ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: D. G., K. XXX, XXX XX S. nad K.. Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného, ktorému bola ohlásená škodová udalosť - zaregistrovaná ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. Poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise A. P. AUTO, s.r.o. so sídlom Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 525 508, ktorý si u žalovaného uplatnil náklady za uvedenú opravu v výške 1.741,62 eur faktúrou č. P Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23. 2. 2018 žalovanou spoločnosťou oznámené, že dňa 20. 2. 2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Z vyúčtovanej sumy bola po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 eur žalovanou spoločnosťou priznaná a následne uhradená iba suma vo výške 830,50 eur. Neuhradený zvyšok vyúčtovaných nákladov predstavoval sumu 745,15 eur. Dôvodom pre nepriznanie poistného plnenia v plnom rozsahu bolo krátenie odmeny za vykonané práce na sumu 23,00 eur bez DPH za jednu normohodinu z dôvodu vykonania práv v tzv. nezmluvnom servise a vylúčenie komplet lakovania prednej kapoty kvôli jej poškodeniu pred vstupom do poistenia s vozidlom. Pohľadávka na zaplatenie nepriznanej sumy vo výške 745,15 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení zo dňa 6. 3. 2018. Z cenníkov autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarske práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je Seat Toledo vyplývajú nasledovné ceny:
- Auto Gabriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č. 70, Košice - 37,00 eur bez DPH (mechanické práce), 40,00 eur bez DPH (klampiarske a lakovacie práce)
- Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice - 48,00 eur bez DPH (mechanické práce), 58,00 eur bez DPH (klampiarske a lakovacie práce)
- PK AUTO s.r.o. - Duklianska 23, Prešov - 59,00 eur bez DPH (klampiarske a lakovacie práce, 40,00 eur bez DPH (mechanické práce)
Žalobca si pri oprave poškodeného motorového vozidla účtoval sumu 30,00 eur bez DPH za mechanické a lakovacie práce, pričom nie je zmluvným servisom žalovanej spoločnosti.
7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
8. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
13. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
14. Podľa § 524 od. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa Čl. 8 zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov a uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je zákonný a dôvodný. Nespornými skutočnosťami bola existencia škody, ktorú spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovanou spoločnosťou. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, pričom ním vyúčtovaná suma za vykonané opravy a rozsah vykonaných prác neboli v konaní sporné. Skutočnosť, že opravu vykonal servis, s ktorým žalovaná spoločnosť nemá zmluvu, nepredstavuje dôvod na svojvoľné krátenie ceny práce. Poškodený má možnosť voľby servisu, ktorému zverí opravu svojho poškodeného motorového vozidla. Žalobca má v predmete svojej podnikateľskej činnosti uvedenú opravu motorových vozidiel - žalovanému teda neprináleží členiť subjekty s týmto predmetom činnosti na tie, s ktorými je v zmluvnom vzťahu a s ktorými nie je. Náklady na opravu motorového vozidla v nezmluvnom servise nemožno považovať za také, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Zo žalobcom predložených cenníkov jasne vyplýva, že hodnota prác účtovaných žalobcom bola vyčíslená v bežných cenových reláciách v danom regióne, podľa názoru súdu je preto primeranou hodnotou za vykonané práce. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že nebolo zistené ani namietaná nekvalitné vykonanie opravy, žalovaný taktiež nepoprel tvrdenia žalobcu, že pri oprave postupoval riadne a so všetkou obozretnosťou, oprava bola prevedená účelne s tým cieľom, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne a funkčné kritériá ako pred škodovou udalosťou.
19. Súd taktiež neprihliadol na argumenty žalovaného, podľa ktorých krátil poistné plnenie z dôvodu neuznania lakovania prednej kapoty, nakoľko táto bola poškodená už pred uzatvorením poistnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd preto dal za pravdu tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého by žalovaná spoločnosť poškodenie motorového vozidla takého rozsahu zakotvila v zmluve o havarijnom poistení s poškodeným.
20. Ďalej sa súd zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu a spornosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola žalovaná istina. Ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie až vykonaním opravy vozidla. Výška škoda nezávisí od toho, ako poškodený s poškodenou vecou naloží, nakoľko to nemá súvis so vzniknutou škodou. Z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Nie je podstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože táto nevznikla jeho opravou ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel najprv uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si tento nárok uplatniť u žalovanej spoločnosti, došlo by tým k
popretiu samotnej podstaty poistenia - úhrada faktúry by mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovanej spoločnosti.
21. Postupovanou pohľadávkou bola žalovanou spoločnosťou neuhradená časť nároku na poistné plnenie. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne špecifikovaný predmet postúpenia (peňažná pohľadávka vo výške 745,15 eur), vznik pohľadávky (poistná udalosť č.XXXXXXXXXX), osoba postupcu (poškodený) a postupníka (žalobca). Súd sa nepriklonil k tvrdeniam žalovaného o tom, že predmet zmluvy je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Podľa súdu je predmet postúpenia je jednoznačne individualizovaný. Vo vzťahu k ďalším argumentom žalovanej spoločnosti o neplatnosti zmluvy o cesii súd konštatuje, že jeho výklad je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanda a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne a vážne, nie je preto možné odoprieť tomuto právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť ho za neplatný, v rozpore s vôľou zmluvných strán. Uvedený názor reflektuje aj judikatúra Ústavného súdu SR (nález z 3. júla 2008 sp. zn. ÚS 242/07, nález z 1. apríla sp. zn. ÚS 640/2014) ako aj Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/132/2007).
22. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú platne postúpil na žalobcu. Preto aj námietka žalobcu, že medzi poškodeným a žalobcom došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.
23. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške počnúc prvým dňom omeškania, t.j. 16-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.