Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/55/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. N. - M. XXXX/X, V., zastúpenej: JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanej: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. XXXX/X, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Žalovaná je povinná zdržať sa voči žalobkyni konania, ktorým ju obmedzuje v nerušenom výkone práva doživotného užívania nehnuteľností: pozemkov - parciel registra "., parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X, a rodinného domu - M. X/A, so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku - parcele registra ". s parcelným číslom XXXX/X, vyplývajúceho z vecného bremena zriadeného na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena podľa X.-XXXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, a to konkrétne zdržať sa vulgárneho nadávania a slovného vyhrážania sa žalobkyni, zdržať sa konania, ktorým bráni žalobkyni v užívaní týchto nehnuteľností vrátane spoločných častí a spoločných zariadení, zdržať sa svojvoľného vstupovania do izby žalobkyne v rodinnom dome a zdržať sa konania, ktorým bráni žalobkyni v prijímaní návštev.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Súd poučuje žalovanú, že môže podať voči žalobkyni žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.03.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej (i) povinnosť zdržať sa voči žalobkyni konania, ktorým ju obmedzuje v nerušenom výkone práva doživotného užívania nehnuteľností: pozemkov - parciel registra "., parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X, a rodinného domu - M. X/A, so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku - parcele registra ". s parcelným číslom XXXX/X, vyplývajúceho z vecného bremena zriadeného na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena podľa X.-XXXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, (ii) povinnosť nevstupovať do izby žalobkyne nachádzajúcej sa v predmetnom rodinnom dome, (iii) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky alebo inými prostriedkami. Žalobkyňa sa domnievala, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu by bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi sporovými stranami, preto podľa jej názoru nebolo potrebné ukladať jej povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa týkala zdržania sa ďalšieho protiprávneho konania zo strany žalovanej [a to v súlade s (ďalej len "")].

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 19.07.2017 uzatvorila kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (zmluvy boli do katastra nehnuteľností zavkladované pod č. X.-XXXXX/XXXX dňa 19.07.2017), ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: Y., obec: V.-Y., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Súčasne bolo predmetnými zmluvami v prospech žalobkyne zriadené vecné bremeno in personam spočívajúce v práve doživotného užívania týchto nehnuteľností žalobkyňou. Žalobkyňa tak predmetné nehnuteľnosti pôvodne vlastnila, avšak v súčasnosti (vzhľadom na prevod vlastníckeho práva k nim na žalovanú) ich titulom vecného bremena len užíva. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že v rodinnom dome so žalobkyňou býva aj dcéra žalovanej F. P. so svojím maloletým dieťaťom a zhruba dva týždne už aj samotná žalovaná so svojím priateľom. Žalobkyňa v predmetnom dome obýva jednu izbu, druhú izbu spoločne obývajú žalovaná s priateľom, dcérou a vnučkou. Ostatné priestory (kuchyňa, chodba, sociálne zariadenie) sú spoločné. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia videla žalobkyňa v tom, že žalovaná dlhodobo vytvára žalobkyni prekážky pre nerušený výkon doživotného užívania nehnuteľností tým, že do nehnuteľnosti opakovane privádza (pre žalobkyňu) cudzie osoby, s ktorými potom neraz žalobkyňu slovne napáda, či už vulgárne alebo aj vyhrážkami smrťou, resp. inou ťažkou ujmou. Žalovaná sa žalobkyni vyhrážala aj tým, že ju príde zabiť jej priateľ. Ten so žalobkyňou napokon aj telefonoval, pričom jej tiež vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Obsah telefonátu podľa žalobkyne vie potvrdiť svedkyňa F. Z., ktorá bola v čase telefonátu na návšteve u žalobkyne aj s jej ďalšou spoločnou priateľkou. Žalobkyňa v obave o svoj život a zdravie vyššie uvedené situácie opakovane riešila privolaním policajnej hliadky. Takéto riešenie ale nebolo vo vzťahu k žalovanej dostatočne efektívne, keďže ataky voči žalobkyni aj naďalej pokračujú. Žalobkyňa nepozná identitu tretích osôb, ktoré si do domu vodí žalovaná, a ani nedisponuje dôkazom o zásahu polície v priestoroch domu, keďže o takomto úkone jej nebol nikdy vydaný žiaden doklad. Žalobkyňa sa pokúsila získať informáciu o zásahoch a ich výsledku na miestnom oddelení polície osobnou návštevou. Za týmto účelom žalobkyňa podala aj žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorej ale povinná osoba nevyhovela z dôvodu ochrany osobných údajov osôb, ktoré mali byť zásahom riešené. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 06.02.2024 však podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že polícia informáciami o tretích osobách disponuje, ako aj to, že žalobkyňa riešila vzniknutú situáciu privolaním policajnej hliadky. Žalobkyňa v návrhu poukázala aj na skutočnosť, že rodinný dom (najmä interiér obývaný žalobkyňou) je v zanedbanom stave, ktorý podstatne sťažuje jeho užívanie. V dome sú vlhké a plesnivé steny v takom rozsahu, že to podľa žalobkyne môže byť zdravotne nevyhovujúce pre dlhodobý pobyt. Žalovaná nejaví žiaden záujem o údržbu rodinného domu, pričom zo správania žalovanej je podľa žalobkyne zrejmé, že táto považuje žalobkyňu za príťaž, a ignorovanie stavu domu z jej strany smeruje k donúteniu žalobkyne opustiť predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa týmto pred žalobkyňou ani netají, keď opakovane žalobkyňu vyzývala, aby opustila dom alebo aby zomrela. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že žalovaná bráni žalobkyni aj v prijímaní návštev v rodinnom dome. Ako príklad uviedla situáciu, kedy sa žalovaná vrátila do domu v čase, keď v ňom ešte bola prítomná návšteva (F. Z.). Žalovaná spolu so svojím priateľom návštevu žalobkyne fyzicky vykázali z rodinného domu. Žalobkyňa preto považuje konanie žalovanej až za prejav týrania, kedy sa bojí vychádzať aj zo svojej izby. Žalovaná bráni žalobkyni aj vo využívaní kuchyne v predmetnom dome. Zo správania žalovanej podľa žalobkyne jasne vyplýva, že dochádza k porušovaniu jej práv vyplývajúcich z vecného bremena, pričom žalobkyňa sa cíti byť ohrozená aj na živote a zdraví. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené zastávala názor, že boli dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v ňou navrhnutom znení.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny: fotodokumentáciu izby (nachádzajúcej sa v rodinnom dome) užívanej žalobkyňou, rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 06.02.2024 č. M.-V.-XX-XXX/XXXX-F., čestné vyhlásenie F. Z. zo dňa 09.03.2024, informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y. zo dňa 20.03.2024.

4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa a neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa vety prvej a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa (ďalej len "") vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

11. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

12. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Ustanovenie výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch, typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr. ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Ide o také situácie, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne ani potrebné, no zároveň je potrebné zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme, resp. ktoré neustále spôsobuje (narastajúcu) ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci samej by bolo nemožné alebo prinajmenšom nedostatočné.

16. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

17. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či povaha veci pripúšťa, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Dospel pritom k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je možné a aj vhodné, pretože je potrebné zabrániť tomu, aby aj naďalej dochádzalo k zásahom do práva žalobkyne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti, vyplývajúceho z vecného bremena zapísaného do katastra nehnuteľností pod č. vkladu X.-XXXXX/ XXXX zo dňa 19.07.2017. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, prichádza do úvahy najmä pri zdržovacích nárokoch, typických aj pre vecné práva, medzi ktoré patrí aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nariadeným neodkladným opatrením sa žalovanej ukladá povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobkyne na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností, pričom toto právo žalobkyne zodpovedá vecnému bremenu viaznucemu na predmetných nehnuteľnostiach a zaväzujúcemu žalovanú ako vlastníčku predmetných nehnuteľností. Ide teda o zdržovací nárok žalobkyne vyplývajúci z ustanovenia . Konajúci súd je presvedčený, že je potrebné zamedziť ďalšiemu narastaniu ujmy na strane žalobkyne poskytnutím predbežnej ochrany a že prípadná následná ochrana poskytnutá konečným rozhodnutím vo veci samej by nebola dostatočne efektívna. Nariadenie iného neodkladného opatrenia, ktorého obsah by nebol totožný s výrokom vo veci samej, pritom neprichádzalo do úvahy. Súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladané ustanovením .

18. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takisto hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Z predloženého informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y. vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zapísanej do katastra nehnuteľností pod č. vkladu X.-XXXXX/XXXX dňa 19.07.2017. Predávajúcou bola žalobkyňa, pričom tou istou zmluvou zároveň došlo k zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkyne spočívajúceho "v práve doživotného užívania nehnuteľnosti pozemku registra N. M. parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na stavbu rodinný dom - M. X/A so súpisným číslom XXXX na pozemku registra N. M. s parcelným číslom XXXX/X". Žalovanú ako vlastníčku predmetných nehnuteľností tak zaťažuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo žalobkyne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. Existencia subjektívneho nároku (práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) na strane žalobkyne tak bola v konaní osvedčená.

19. Žalobkyňa podľa názoru konajúceho súdu rovnako osvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. V konaní bolo osvedčené, že žalobkyni patrí právo doživotného užívania predmetných nehnuteľností. V konaní bolo takisto osvedčené, že ide o obydlie žalobkyne, ktoré požíva ústavnú ochranu (porovnaj SR). Obydlie žalobkyne (izba, v ktorej žalobkyňa žije) je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez jej súhlasu. Žalobkyňa má v súvislosti s užívaním svojho obydlia právo na rešpektovanie jej súkromia a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života (porovnaj a SR). Žalobkyňa má takisto právo na ochranu jej života a zdravia a ochranu jej ľudskej dôstojnosti (porovnaj SR a a nasl. ). V tomto ústavnom kontexte bolo potrebné posudzovať žalobkyňou požadovanú neodkladnú súdnu ochranu jej subjektívnych práv a oprávnených záujmov. V nadväznosti na to súd konštatuje, že žalobkyni jednoznačne náleží právo nerušene užívať nielen jej prináležiacu izbu, ale rovnako tak aj spoločné časti a spoločné zariadenia rodinného domu (chodba, kuchyňa, sociálne zariadenie, dvor rodinného domu). Právo užívať predmetnú nehnuteľnosť svedčí nielen žalobkyni, ale pri rešpektovaní jej práva na súkromný a rodinný život takisto aj ďalším osobám, ktoré k tomu majú súhlas od žalobkyne. To v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu znamená, že žalobkyňa má právo prijímať návštevy, t. j. vpúšťať do svojho obydlia a spoločných častí a spoločných zariadení rodinného domu iné osoby. Žalovaná naopak nesie zodpovednosť nielen za svoje správanie, ale aj za správanie osôb, ktorým umožní (z titulu svojho vlastníckeho práva) užívať predmetnú nehnuteľnosť. Ďalšie osoby, ktoré odvíjajú svoje užívacie právo k nehnuteľnosti od žalovanej, sú takisto povinné rešpektovať právo žalobkyne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná a s ňou žijúce osoby sú teda povinné zdržať sa takého správania, ktorým by zasahovali do práva žalobkyne doživotne užívať predmetnú nehnuteľnosť, a sú povinné strpieť výkon tohto práva zo strany žalobkyne.

20. Nerušenému výkonu práva žalobkyne na doživotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti pritom určite nezodpovedá taký stav, keď žalovaná a s ňou žijúce osoby (napr. jej partner) žalobkyni vulgárne nadávajú či sa jej slovne vyhrážajú, bránia žalobkyni v riadnom užívaní nehnuteľností (vrátane spoločných častí a spoločných zariadení), vstupujú do obydlia žalobkyne a bránia jej v prijímaní návštev, resp. tieto návštevy fyzicky vykazujú von. Práve takéto správanie pritom mal súd osvedčené z čestného vyhlásenia očitej svedkyne F. Z. zo dňa 09.03.2024. Z tohto čestného vyhlásenia vyplýva, že menovaná bola svedkom telefonátu od priateľa žalovanej, v ktorom žalobkyni vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. V tomto čestnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že menovaná má vedomosť o tom, že žalovaná žalobkyni "ani pohár vody nepodala", skôr ju "okradli s kľudným svedomím". V čestnom vyhlásení sa takisto uvádza, že priateľ žalovanej vyhodil z domu návštevu žalobkyne, vyhrážal sa tejto návšteve a opitý sa oháňal palicou, vyhrážal sa tiež žalobkyni, že ju vyhodí z domu alebo predá aj s domom, pričom podľa menovanej to nemalo byť prvýkrát, čo v opitosti robil takéto veci. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci (žalobkyňa je osamelo žijúca osoba, ktorá v rodinnom dome žije so žalovanou a jej rodinou) a charakter žalobkyňou namietaného konania zo strany žalovanej a s ňou žijúcich osôb (najmä slovné útoky a vyhrážky), a z toho vyplývajúcu dôkaznú núdzu na strane žalobkyne, považoval súd takéto osvedčenie rozhodujúcich skutočností za dostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako pritom konajúci súd uviedol už vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia v inom znení nebolo možné ani účelné, pričom od žalobkyne nebolo možné spravodlivo požadovať, aby strpela ďalšie zasahovanie do jej práva na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností, resp. aby jej bola poskytnutá ochrana pred neoprávnenými zásahmi do tohto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Ujma spôsobovaná žalobkyni môže narastať každým dňom, pričom pokračovanie v protiprávnom konaní by mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp.

ťažko napraviteľnej ujme na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne. Poskytnutie následnej ochrany v rozhodnutí vo veci samej sa preto súdu javilo ako nedostatočné. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v konaní bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

21. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa názoru konajúceho súdu objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní uplatnených práv. Nariadené neodkladné opatrenie takisto nevytvorí nenávratný stav - žalovaná môže podať žalobu vo veci samej, resp. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle , ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Rovnako platí, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia ( ).

22. Napokon sa konajúci súd zaoberal otázkou primeranosti žalobkyňou navrhnutého znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie totiž nesmie obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd pritom nie je viazaný doslovným znením návrhu, ale tento posudzuje podľa jeho obsahu (v spojení so skutkovým odôvodnením návrhu). Len súd totiž nesie zodpovednosť za to, že výrok jeho rozhodnutia bude dostatočne určitý, a teda aj vykonateľný. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala v prvom rade toho, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa voči nej konania, ktorým ju obmedzuje v nerušenom výkone práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Takto formulované znenie návrhu však bolo podľa názoru súdu príliš všeobecné a neurčité, a teda nevykonateľné. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu musí návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať uloženia konkrétnych povinností, ktoré je v prípade ich nedodržania možné nútene vymáhať v rámci exekučného konania. Súd, preskúmajúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho skutkového odôvodnenia, identifikoval nasledovné konanie, ktorým dochádza k rušeniu práva žalobkyne na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností: (i) vulgárne nadávanie a slovné vyhrážanie, (ii) bránenie v riadnom užívaní nehnuteľností vrátane spoločných častí a spoločných zariadení, (iii) svojvoľné vstupovanie na izby (obydlia) žalobkyne, (iv) bránenie v prijímaní návštev a (v) nedostatočná údržba a opravy nehnuteľností. Vo vzťahu k prvým štyrom namietaným konaniam mal súd osvedčenú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu (pozri vyššie). Vo vzťahu k nedostatočnej údržbe nehnuteľností však konajúci súd uvádza, že skutkové tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti a predložené dôkazy boli úplne nedostačujúce pre prijatie záveru o tom, či žalovaná porušuje svoje povinnosti (zákonné či zmluvné) alebo nie. Z ustanovenia totiž vyplýva, že aj oprávnený z vecného bremena je povinný - pokiaľ nebolo dohodnuté inak - znášať primerane náklady na zachovanie a opravy nehnuteľnosti; ak však nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Žalobkyňa však vo svojom návrhu vôbec netvrdila, ako (a či vôbec) sa so žalovanou dohodla na znášaní nákladov na údržbu a opravy nehnuteľnosti. Žalobkyňa ani súdu nepredložila predmetnú kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, z ktorej by úprava vzájomných práv a povinností žalobkyne a žalovanej mohla vyplývať. Súd preto vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len vo vzťahu k prvým štyrom namietaným konaniam a vo vzťahu k namietanej nedostatočnej údržbe a opravám nehnuteľností súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa sa ďalej domáhala uloženia povinnosti žalovanej, aby nevstupovala do jej izby v rodinnom dome. Súd uložil žalovanej neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa svojvoľného vstupovania do izby žalobkyne v rodinnom dome. Vstup žalovanej (a s ňou žijúcich osôb) do izby žalobkyne je v zásade možný len so súhlasom žalobkyne (pokiaľ žalobkyňa neodopiera súhlas svojvoľne) a len v nevyhnutnom rozsahu (napr. za účelom vykonania údržby a opráv). Žalobkyňa sa takisto domáhala uloženia povinnosti žalovanej, aby ju nekontaktovala písomne, telefonicky alebo inými prostriedkami (osobne). Takto formulovaná povinnosť však podľa názoru súdu obmedzovala žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom ani nešlo o rozumné usporiadanie vzájomných vzťahov, keďže žalobkyňa a žalovaná sú existujúcou situáciou "nútené" ku vzájomnej komunikácii (napr. práve pri údržbe a opravách nehnuteľnosti). Podľa názoru súdu tak bolo dostačujúce uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa vulgárneho nadávania a slovných vyhrážok. Súd preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel a v zmysle nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle , pretože bol toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd preto v zmysle a poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že v konaní v prevažnej miere úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu čo do základu uplatneného nároku (t. j. bola jej súdom priznaná ochrana jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), pričom v konaní mala nepatrný neúspech len čo do rozsahu súdom priznanej ochrany (t. j. rozsahu uloženej povinnosti žalovanej). Rozsah súdom poskytnutej ochrany závisel najmä od úvahy súdu, pričom procesný neúspech žalobkyne možno hodnotiť len ako nepatrný. V takom prípade bolo podľa názoru súdu spravodlivé, aby bola žalobkyni priznaná plná náhrada trov konania. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne sa odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v . Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v , ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v . Ani nová právna úprava však nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017 sp. zn. , nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.04.2020 sp. zn. a nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2021 sp. zn. ). Podľa platilo, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, mohol mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.