Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-42-2020.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Trnava, VI. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 806 559 (ex offo výmaz z ORSR dňa 22.03.2018) vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica, o vymoženie sumy 529,45 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13Er/1541/2013-15 zo dňa 29.11.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Z výpisu z Obchodného registra okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 99952/B súd zistil, že pôvodný povinný UNIMAT- INŠT s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia, pričom dobrovoľný výmaz nastal dňa 20.08.2014. Právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť JUVENUS s.r.o. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 65093/B súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného
- obchodnej spoločnosti JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 806 559, ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 22.03.2018. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania. Exekučné súdy sú povinné skúmať, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Ide o skutočnosť rozhodujúcu pre určenie dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a pre následné rozhodnutie o trovách konania. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd zistil, že právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 36CbR/231/2013 zo dňa 17.01.2018, právoplatným dňa 09.03.2018, súd zrušil obchodnú spoločnosť : JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 806 559 bez likvidácie.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že podáva odvolanie proti prvej a druhej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Trnava. Podľa právneho názoru oprávneného súd nemal v prvej výrokovej vete, exekučné konanie zastaviť v danej veci, s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale mal zastaviť predmetné exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal, že stratu spôsobilosti byť účastníkom konania nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. Smrť
ako objektívnu právnu skutočnosť nemohol v žiadnom prípade oprávnený predvídať a ani ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto nie je dané zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. V danom prípade sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 06.06.2014 a k úmrtiu povinného došlo dňa 04.04.2017. Povinný mal v čase podania návrhu 54 rokov, na základe čoho oprávnený konštatoval že uskutočnil všetky potrebné právne kroky smerujúc k vymoženiu svojej pohľadávky. Oprávnený poukázal, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá EP môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí opravný uhradiť trovy exekúcie hoci zastavenie exekúcie nezavinil. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť úmrtiu povinného a zániku jeho právnej subjektivity a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie nemožno vyvodiť. Na základe uvedeného navrhol oprávnený aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, tak že exekúcia bude zastavená z dôvodu jej neprípustnosti a nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nepriznáva. Súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného vzhľadom na to, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 386 písm. c) C.s.p.).
4. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
7. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
8. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 C.s.p.). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
10. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti výrokom I. a II. odmietol, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu ani v časti odôvodnenia (výrok I. napadnutého uznesenia) ani v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).