Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10CoCsp-50-2020.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. Mája 173/11, proti žalovanému P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.681,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 32Csp/23/2019-92 zo dňa 19. mája 2020 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 707,19 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 707,19 eur od 1.9.2018 do zaplatenia v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 562,85 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 707,19 eur od 1.9.2018 do zaplatenia.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 707,19 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 707,19 eur od 1.9.2018 do zaplatenia v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 144,34 eur. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 707,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 1.9.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že medzi stranami bola uzavretá úverová zmluva dňa 16.9.2015, na ktorej základe žalobca poskytol žalovanému sumu 1.980 eur. Po preskúmaní dotknutej zmluvy okresný súd uzavrel, že táto nespĺňa náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), z ktorého titulu je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ označeného zákona predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaný v súvislosti s dotknutým úverovým vzťahom zaplatil žalobcovi sumu 1.272,81 eur, zaťažuje ho ešte povinnosť zaplatiť čiastku 707,19 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a súčtom zaplatených splátok. Práve z titulu posúdenia (spotrebiteľského) úveru ako bezúročného a bez poplatkov okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 2. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie uplatňovaného nároku, dotknutú námietku okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K zosplatneniu/vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru došlo totiž v súvislosti so splátkou zročnou 20.10.2017, pričom žaloba bola podaná na súde 18.2.2019. To
znamená v rámci trojročnej premlčacej doby podľa § 103 Obč. zák. Žalobca mimoriadnu splatnosť vyhlásil listom z 16.8.2018, pričom určil žalovanému na zaplatenie lehotu 15 dní od odoslania dotknutej výzvy; v ktorej lehote žalovaný svoj dlh neuhradil. Nadväzne sa odo dňa 1.9.2018 ocitol v omeškaní a zaťažuje ho tiež povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 15,88%, keď prihliadol na pomer úspechu (pomerovaním uplatňovaného a priznaného nároku) oboch sporových strán v prvoinštančnom konaní.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (na hranici úplnosti z hľadiska náležitostí tohto opravného prostriedku podľa § 363 CSP) žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude povinný žalobcovi zaplatiť len sumu 144,34 eur; prípadne „zrušenia žaloby a rozhodnutia v plnom rozsahu". Opakovane uvádzal, že dotknutá spotrebiteľská zmluva je bezúročná (čo potvrdilo i Ministerstvo spravodlivosti SR), a preto nemá platiť (žiadne) úroky. Keďže celkovo uhradil splátky vo výške 1.835,46 eur, je ochotný doplatiť protistrane sumu 144,34 eur.
5. Žalobca považoval odvolanie za zmätočné a nedôvodné a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené. Bol presvedčený o tom, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán „ku škode spotrebiteľa". V širších súvislostiach uviedol, že štát prostredníctvom súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať do dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného štátu. Pozornosť upriamil aj na odlišné stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Ľalíka, v rámci ktorého kritizuje všeobecné súdy, ktoré sa pustili až tak ďaleko, že spotrebitelia nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za ich konania.
6. V následnej reakcii žalovaný podal „protest voči odvolaniu sa Home Credit Slovakia, a.s.". Trval na svojom odvolaní a na tom, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Ostro kritizoval vyjadrenie žalobcu, vrátane obsahu stanoviska bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR. 7. K uvedenému podaniu žalovaného/odvolateľa žalobca dodal, že žalovaný neuvádza žiadne nové okolnosti, ku ktorým by sa už v predchádzajúcom štádiu nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu tak v odvolaním nenapadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, ako aj v časti výroku I. v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 144,34 eur. V preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Žalovaný síce v rámci odvolania uvádza aj to, že sa „odvoláva voči žalobcovi v plnom rozsahu", ale z obsahu odvolania, ktoré hľadisko je určujúce (§ 124 ods. 1 CSP), je zrejmé, že nenapáda výrok II. rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a ani výrok I. v rozsahu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 144,34 eur. Pokiaľ by aj odvolací súd (pri značne formalistickom prístupe) rešpektoval vymedzenie rozsahu odvolania ako smerujúce proti „celému" rozsudku okresného súdu, muselo by byť v dotknutých častiach odmietnuté (vecne by rozsudok okresného súdu nebol - taktiež - preskúmavaný), lebo vo vzťahu k nim nie je žalovaný subjektívne oprávnený podať odvolanie, keďže tento výrok vyznieva v jeho prospech, resp. odporuje výslovne a nepochybne prejavenej vôli žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 144,34 eur (§ 359 v spojení s § 386 písm. b/ CSP).
10. Ako už je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia, okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je úverom bezúročným a bez poplatkov. To znamená, že povinnosťou žalovaného bolo/je vrátiť len bezprostredne poskytnutú sumu úveru 1.980 eur a nezaťažuje ho povinnosť zaplatiť žalobcovi v súvislosti s dotknutou úverovou zmluvou zo dňa 16.9.2015 akékoľvek poplatky a ani odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov - úroky (presnejšie a výstižnejšie povedané úroky z úveru). V tomto smere teda okresný súd rozhodol presne podľa požiadavky opakovane prezentovanej žalovaným tak v odvolacom konaní, ako i v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Je však potrebné zdôrazniť, že pojem bezúročnosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa viaže len na úrok spojený s poskytnutím úveru, nie však na (prípadný) úrok z
omeškania. Ide totiž o dva kvalitatívne (i kvantitatívne) odlišné právne inštitúty. Úrok z úveru je svojou povahou odplatou za (dočasné) poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi a má základ v zmluvnom dojednaní strán. Naproti tomu úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za to, že dlžník (v súdenej veci žalovaný) nesplnil svoj záväzok riadne a včas. 12. Odvolateľ ani len netvrdí, že by po (celú) dohodnutú dobu riadne splácal úver poskytnutý žalobcom, resp. že by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom nemalo základ v neplnení jeho (žalovaného) povinnosti splácať úver riadne a včas. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje právo vyhlásiť predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru, bol žalovaný povinný splatiť celý zostatok úveru do 31.8.2018. Nakoľko tak neučinil (čo vôbec žalovaný nerozporuje), ocitol sa od 1.9.2018 v omeškaní a je preto povinný za/platiť aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od daného dátumu do zaplatenia.
13. Žalovaný namietal výšku zostatku nesplateného úveru (po akceptácii jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti), pričom tvrdil, že celkovo zaplatil sumu 1.835,46 eur, a nielen 1.272,81 eur, ako uvádza žalobca. Toto svoje tvrdenie však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a ani konkrétnejšie skutkovo nevymedzil. Dokonca sám výslovne poukazoval na rozpis čerpania, splátok a úhrad úveru (čl. 23 až 24 spisu), z ktorého je nepochybné, že v súvislosti s predmetným úverom v úhrne zaplatil (práve a len) 1.272,81 eur. Ak v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní okresného súdu spomína počet zaplatených splátok 34, tak nepresne (nie je podstatné, či nevedome alebo úmyselne) odkazuje na stĺpec týkajúci sa rozpisu splátok; nie však na stĺpec ním (žalovaným) vykonaných úhrad. Údajné úhrady od 25. splátky vyššie vykazujú nulovú hodnotu (t.j. žalovaný v súvislosti s predpísanými splátkami v poradí 25. až 34. neuhradil žiadnu sumu) a aj 24. splátka bola realizovaná len vo výške 31,04 eur.
14. Nadväzne je nutné uzavrieť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 707,19 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.980 eur a súčtom všetkých úhrad žalovaného 1.272,81 eur) spoločne s vyššie vymedzeným úrokom z omeškania 5% ročne z danej sumy. Keďže do výšky 144,34 eur žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi akceptoval (v tomto rozsahu výslovne ani nenapádal nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu), bezprostredne potvrdzujúci charakter má tento rozsudok odvolacieho súdu iba vo vzťahu k zvyšnej sume 562,85 eur; spoločne s úrokom z omeškania z „celej" sumy 707,19 eur, lebo úrok z omeškania namietal žalovaný aj vo vzťahu k inak akceptovanej výške svojho dlhu/ záväzku 144,34 eur. 15. V záujme jednoznačnosti krajský súd dopĺňa, že v predchádzajúcej vete rozoberané súvislosti sú dôsledkom právnej úpravy odvolacieho konania a vymedzenia rozsahu, v akom odvolateľ spochybňoval rozhodnutie okresného súdu. Celkovo však naďalej platí, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 707,19 spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 1.9.2018 do zaplatenia. Sumu 144,34 eur i sám uznáva a povinnosť zaplatiť 562,85 eur spoločne s úrokom z omeškania 5% ročne od 1.9.2018 do zaplatenia zo sumy 707,19 bola potvrdená v tomto odvolacom konaní.
16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
17. Žalovaný odvolaním výslovne nenapadol (aj) výrok rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Keďže svojou povahou ide o výrok závislý na meritórnom rozhodnutí, podlieha v zmysle § 379 písm. a/ CSP taktiež odvolaciemu prieskumu. Vo vzťahu k predmetnému výroku však odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v preskúmavanej meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
18. O náhrade trov odvolacieho konania, ktoré predstavuje relatívne samostatnú časť konania, rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.