Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_32P-135-2020.pdf
PDF · 125.95 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/135/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou v právnej veci navrhovateľa U. právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom nám. sv. R. XX, Z. a manželky navrhovateľa U.. P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. M. F. XXXX/XX, Y. nad X., právne zastúpenej JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom Murgašova 919/47, Dubnica nad Váhom, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom E. E., nar. XX.XX.XXXX a U. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov U.. E. E. a U.. P. E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. nad X., zapísané v knihe manželstiev U. úradu Y. nad X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, sa r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e s a rodičovská dohoda o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nasledovného znenia:
,,Maloleté deti E. E., nar. XX.XX.XXXX a U. E., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi E. a U. každú stredu od 15:30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 15:30 hod. do nedele do 18:30 hod.
Počas pracovných dní si otec bude preberať deti v školskom zariadení a odovzdávať ich bude vždy v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.“
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. sumou 300,- Eur mesačne a na maloletého U. sumou 300,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným prostredníctvom právneho zástupcu tunajšiemu súdu dňa 09.06.2020 žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. a U. tak, že maloleté deti budú na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. E. sumou 200,- Eur mesačne a mal. U. sumou 200,- Eur mesačne.
Styk otca s maloletými deťmi žiadal neupraviť. Na pojednávaní konanom dňa 17.08.2020 otec žiadal rozhodnúť aj o úprave styku otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň od piatka od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod do 19.00 hod. Súd preto na pojednávaní pripustil zmenu petitu v časti úpravy styku v zmysle uvedeného. V návrhu na začatie konania otec uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Dubnici nad X., u navrhovateľa sa jedná o manželstvo druhé a u manželky navrhovateľa o manželstvo prvé. Účastníci uzavreli manželstvo po predchádzajúcej asi 5-ročnej známosti, pričom v čase uzavretia manželstva už očakávali narodenie dieťaťa z ich vzťahu. Po uzavretí manželstva začali bývať v spoločnej domácnosti v byte navrhovateľa a tento stav trvá doposiaľ. Manželstvo účastníkov bolo dobré len po krátku dobu a vážnejšie nezhody v manželstve sa začali prejavovať už od konca roku 2017, najmä po narodení druhého dieťaťa. Príčinou týchto nezhôd boli zásadne rozdielne názory účastníkov predovšetkým na rodinný život a výchovu detí, ktoré pramenili z rozdielnych povahových vlastností účastníkov. Účastníci sa snažili spočiatku takéto nezhody prekonať, avšak toto sa im nepodarilo a naopak sa stále viac prejavovala odlišnosť názorov účastníkov na základné veci manželského a rodinného spolužitia. Následkom takýchto vzťahov medzi účastníkmi boli aj časté slovné hádky, ktoré nevplývali dobre ani na maloleté deti. Práve v snahe vyhnúť sa takémuto stresovému prostrediu v spoločnej domácnosti účastníkov, začali títo stále viac času tráviť samostatne, čo napokon viedlo k úplnému citovému odcudzeniu, v dôsledku ktorého prestali viesť aj intímny život. Takýto stav v manželstve účastníkov trvá najmenej od marca 2018 až doposiaľ a v súčasnosti komunikujú účastníci v nevyhnutnej miere už len v rámci riešenia vecí týkajúcich sa maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Z týchto dôvodov manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní prakticky žiadnu zo svojich základných funkcií a je už len formálnym zväzkom, ktorého zotrvanie nie je v záujme účastníkov ani maloletých detí. Navrhovateľ oznámil manželke, že sa chce rozviesť a nemá záujem v manželstve ďalej zotrvať a podľa vyjadrenia manželky navrhovateľa v reakcii na takéto oznámenie, ani ona už nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a zotrvanie v manželstve a s rozvodom manželstva súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode navrhovateľ navrhol, aby obe maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov boli na čas po rozvode tohto manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhovateľ uviedol, že by bol ochotný plniť vyživovaciu povinnosť na každé maloleté dieťa vo výške 200,- Eur mesačne. Navrhovateľ pracuje ako zubný lekár v stomatologickej ambulancii v P. a U. a dosahuje čistý mesačný príjem okolo 700,- Eur, má vyživovaciu povinnosť voči dcére maloletej M. E., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z prvého manželstva navrhovateľa, vo výške 200,- Eur mesačne a túto si riadne plní. Manželka navrhovateľa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, iný príjem v súčasnosti nemá a nemá ani inú vyživovaciu povinnosť.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
3. Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na deň 17.08.2020, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania ohľadne príjmových pomerov otca a výdavkových pomerov detí a realizácie skúšobnej úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od 12.9.2020 každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletých na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov, najmä sobášneho listu, rodného listu maloletého E., rodného listu maloletého U., správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, potvrdenia o príjme matky, potvrdenia o príjme otca, daňového priznania E. za rok 2019, účtovných dokladov predložených navrhovateľom, potvrdeniami a pokladničnými dokladmi matky o výdavkoch detí, a zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U navrhovateľa išlo o druhé manželstvo a u manželky navrhovateľa o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti, E. E., nar. XX.XX.XXXX a U. E., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M. E., nar. XX.X.XXXX.
5. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 17.08.2020 mal súd za preukázané, že manželia už nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žili v byte v Y. nad X. vo vlastníctve navrhovateľa, odkiaľ sa navrhovateľ odsťahoval asi dva týždne pred pojednávaním. Navrhovateľ uviedol, že prespáva rôzne po hoteloch a podobne s tým, že ak súd manželstvo rozvedie manželka sa z bytu odsťahuje a on sa tam vráti bývať. Vyjadril sa, že spočiatku bolo ich manželstvo dobré, nezhody začali po narodení prvého dieťaťa. Manželka mala problém s navrhovateľovou dcérou z prvého manželstva. Manželské
nezhody pramenili z rozdielnych názorov manželov na život, na výchovu detí a z manželkinej žiarlivosti. Hádky manželov sprevádzali urážky. Navrhovateľ sa vyjadril, že mimomanželský vzťah nenadviazal. Uviedol, že s manželkou voľný čas už netrávia a intímne sa spolu nestýkajú asi od marca 2020.
6. Na pojednávaní dňa 30.11.2020 navrhovateľ uviedol, že v mesiacoch september až október prespával opäť zopár nocí v byte, kde žili manželia spoločne s tým, že spával v detskej izbe. Aktuálne býva s novou partnerkou W. R. v prenajatom byte v O. U. nad X. spolu s jej dvomi maloletými deťmi. Partnerka pracuje v ambulanciách navrhovateľa ako zdravotná sestra.
7. Manželka na pojednávaní dňa 17.08.2020 uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí. Manželia svoj vzťah začali ešte počas prvého manželstva navrhovateľa. Manželka navrhovateľa pracovala v jeho ambulancii ako zdravotná sestra. Po rozvode manžela s prvou manželkou, uzavreli sobáš asi mesiac a pol pred narodením prvého syna. Problémy boli v manželstve od začiatku, tieto boli spôsobené manželovým životným štandardom, trávil každý druhý deň alebo celý víkend s dcérou z prvého manželstva, mal veľa aktivít mimo rodiny. V čase keď bola manželka na rodičovskej dovolenke manžel si našiel novú zdravotnú sestru do ambulancie. Manželka mala podozrenie na mimomanželský pomer manžela, ten sa jej potvrdil asi dva týždne pred pojednávaním, kedy manželku kontaktoval manžel W. R.. Mimomanželský pomer manžela má trvať od decembra 2017. Naposledy bola manželka s manželom na pobyte na Silvester 2019, pričom odvtedy spoločný čas netrávia.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku 2016. Problémy v manželstve boli od jeho začiatku. Manžel začal mimomanželský vzťah, ktorý podľa manželky navrhovateľa má trvať od decembra 2017. Navrhovateľ neuviedol, kedy tento vzťah začal. Na prvom pojednávaní nový vzťah popieral, na druhom pojednávaní uviedol, že s touto novou partnerkou už býva, pričom je zrejmé, že ide o totožnú partnerku, zdravotnú sestru v ambulancii navrhovateľa, ktorú manželka spomínala na prvom pojednávaní. Príčinu rozvratu manželstva videl navrhovateľ v rozdielnych názoroch manželov na život, na výchovu detí. Manželka navrhovateľa za hlavnú príčinu rozvratu považovala manželove trávenie času mimo domov, jeho nový vzťah a následné citové odcudzenie.
9. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už spolu nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ má novú partnerku a na obnovení manželského spolužitia nemá ani jeden z nich záujem.
10. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
11. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 ZoR).
14. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, výchovu detí. Účastníci už ani nežijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú od marca 2020, navrhovateľ má novú partnerku. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v dôsledku rozdielnosti ich pováh, pohľadu na život, výchovu detí a v dôsledku nadviazania nového partnerského vzťahu navrhovateľom. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
15. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
16. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.
17. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
18. Podľa § 24 ods. 1 a 2 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
19. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.
25. Manželka navrhovateľa je zamestnaná v špecializovanom K..., P. ako zdravotná sestra s čistým príjmom 707 Eur. Tento príjem matka deklarovala predložením výplatnej pásky za júl 2020. Z výplatnej pásky za október 2020 vyplýva jej čistá mzdy 737 Eur. Poberá rodinné prídavky na dve mal. deti, daňový bonus, majetok vyššej hodnoty nevlastní. Užíva motorové vozidlo vo vlastníctve firmy E.. manžela. V čase pojednávania manželka bývala v byte v Y. vo vlastníctve navrhovateľa, kde žili spolu ako rodina, s predpokladom sa v decembri 2020 presťahovať s maloletými deťmi do nájomného bytu. Predmetný nájomný byt je vo vlastníctve sestry manželky, pričom za nájomné manželka má hradiť 100,- Eur a ďalšie mesačné náklady na bývanie majú predstavovať poplatok bytovému fondu 151 Eur, za ďalší bytový fond 41 Eur, elektrika 40 Eur, plyn 5 Eur, internet, TV a telefón 50 Eur. Ročný poplatok za komunálny
odpad manželky a detí predstavuje 90 Eur ročne. Ďalšie výdavky manželka uviedla na PHM 60-80 Eur, životné poistenie 25 Eur každý druhý mesiac, bežné výdavky 150 Eur. Deťom zriadila životné poistky s poplatkom 55 Eur spolu mesačne. Na zariadenia bytu si manželka zobrala pôžičku 8.000 Eur, ktorú bude splácať po 110 Eur mesačne. Do decembra 2020 bude manželka poberať rodičovský príspevok na mal. U. vo výške 370 Eur. Majetok vyššej hodnoty nevlastní.
26. Navrhovateľ pracuje ako zubný lekár. Je zamestnaný v spoločnosti E.om N. II. XX/XX-XX, Y. nad X. XXX XX, C. XX XXX XXX, ktorej je i jediným majiteľom a konateľom. Ako zamestnancovi mu je vyplácaná mesačná mzda cca 780,- Eur netto. Zároveň otec uviedol, že z pokladnice spoločnosti si z vyplatených divident spoločnosti berie asi 1.500 Eur mesačne. Z daňového priznania spoločnosti E.. vyplýva, že výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti firmy boli 60 602,21 Eur a náklady z hospodárskej a finančnej činnosti firmy 73 452,01 Eur. Otec uviedol, že náklady jeho spoločnosti, ktoré si účtuje v daňovom priznaní zahŕňajú výdavky na čistiace prostriedky, materiál, pohonné hmoty, nájomné za dve ambulancie, mzdové náklady na dvoch zamestnancov, t.j. jeho a zubnej sestry. Otec má dve zubné ambulancie v obcC.. Zároveň v priebehu pojednávania otec potvrdil, že do nákladov spoločnosti si účtoval vybavenie zakupované do jeho bytu v Y. nad X., ktorý zakúpil tesne pred manželstvom. Manželka vyčíslila hodnotu vybavenia nábytku a elektrospotrebičov do bytu v sume 22 900,- Eur (č.l. 69). Navrhovateľ sa vyjadril, že toto vyčíslenie môže byť pravdivé, nepamätá si už presne jednotlivé sumy. Ďalej navrhovateľ potvrdil, že do nákladov spoločnosti si účtoval motorové vozidlo F. G. zakúpené na firmu v roku 2017 za 28 000 Eur s tým, že bolo kupované na štvrtiny a posledná splátka je v januári 2021 vo výške 7.000 Eur. V roku 2011 zakúpil ako fyzická osoba motorové vozidlo F. G. v hodnote 21 000 Eur na úver, toto je už splatené a auto užíva manželka. Navrhovateľ má okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére M. pochádzajúcej z jeho prvého manželského zväzku, na ktorej výživu prispieva vo výške 200,- Eur mesačne. Navrhovateľ sa vyjadril, že nad rámec bežného výživného nič výrazné nezakupuje, prispieva podľa vyžiadania matky maloletej asi 50,- Eur mesačne, dcéru má v týždni každý pondelok, stredu a každý druhý víkend. Na tvrdenia manželky navrhovateľ reagoval, že je možné, že maloletej zakúpil na Vianoce darčeky za 300-500 Eur. Potvrdil, že maloletej zakúpil školskú tašku za 150 Eur. K svojim výdavkom navrhovateľ uviedol hypotéka 550 Eur, elektrika 31 eur mesačne, internet TV 27 Eur, poplatok bytovému družstvu 173 Eur, RTVS 5 Eur mesačne, na sporenie detí M. a E. prispieva 120 Eur mesačne, na stravu 100 Eur, drogéria 30 Eur, dlh spotrebný úver so splátkou 350 Eur, ktorý bol poberaný za účelom rekonštrukcie ambulancie na U. a navrhovateľ ho čerpal ako fyzická osoba, splácaný matke navrhovateľa v splátke 300 Eur mesačne, ktorý bol poberaný tiež kvôli rekonštrukcii ambulancie na U.. Navrhovateľ vlastní 3-izbový byt v Y. nad X. a v osobnom vlastníctve má jedno motorové vozidlo F. G. r.v. 2011. Na pojednávaní dňa 30.11.2020 navrhovateľ potvrdil svoj partnerský vzťah s W. R., svojou zdravotnou sestrou, s ktorou žije v dvojizbovom nájomnom byte v O. U. nad X. spolu s jej dvomi maloletými deťmi. Uviedol, že partnerka je toho času vydatá, ohľadne partnerkinho manželstva prebieha rozvodové konanie. Partnerkin manžel jej na každé mal. dieťa prispieva 150 Eur. Partnerka je zamestnaná v spoločnosti E. s.r.o. a kde dosahuje príjem 570 Eur netto. Nájomné za byt vo výške 440,- Eur hradí v celom rozsahu partnerka. Navrhovateľ sa po odsťahovaní manželky z bytu v Y. jeho vlastníctve plánuje do tohto bytu vrátiť bývať.
27. Maloletý E. má 4 roky a od septembra 2020 navštevuje materskú školu s poplatkom 60 Eur (podľa potvrdenia na č.l. 115 76 Eur), ktorý jeden mesiac hradila matka a druhý mesiac otec. Maloletý nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Na pojednávaní matka uviedla výdavky - strava 100 Eur, PHM na dopravu maloletého 40 Eur, oblečenie 50-70 Eur, hygiena 20 Eur, lieky 15 Eur. V písomnom vyjadrení matka zahrnula do výdavkov aj ďalšie položky (č.l. 54), najmä výdavok na bývanie v nájomnom byte. Platené krúžky maloletý nenavštevuje.
28. Maloletý U. bude mať 3 roky, navštevuje jasličky. Poplatok za jasličky predstavuje 350 Eur podľa potvrdenia na č.l. 115 320 Eur) a tento jeden mesiac hradila matka a druhý mesiac otec. V septembri 2021 je predpoklad odbudnutia tohto výdavku a návštevy materskej školy maloletým s poplatkom cca vo výške 70 Eur, ako v prípade mal. E.. Maloletý nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Je ešte plienkovaný. Výdavky okrem poplatku za jasličky na pojednávaní matka uviedla - PHM na dopravu maloletého 40 Eur, strava 100 Eur, oblečenie 50-70 Eur, hygiena 20, plienky 30 Eur, lieky 15 Eur. V písomnom vyjadrení matka zahrnula do výdavkov aj ďalšie položky (č.l. 54), najmä výdavok na bývanie v nájomnom byte.
29. Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2020 obaja rodičia zhodne navrhli, aby súd schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia detí, tak že deti budú zverené matke, a v časti úpravy styku otca s deťmi. Kolízny opatrovník súhlasil s uzatvorením rodičovskej dohody v navrhovanom znení, ohľadne výšky vyživovacej povinnosti navrhol určiť výživné na každé dieťa 300 Eur s tým, že mal za preukázané, že navrhovateľova životná úroveň je vyššia ako príjmy, ktoré deklaruje. Súd rodičovskú dohodu v znení druhého výroku tohto rozsudku schválil, nakoľko ju posúdil ako zákonnú a súladnú s potrebami a záujmami maloletých detí. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rodiča k dohode nedospeli a preto súd v tejto časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol autoritatívne.
30. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti navrhovateľ navrhol v návrhu určiť výživné na každé dieťa v sume 200 Eur, na pojednávaní dňa 17.08.2020 uviedol, že by súhlasil s 250 Eur na každé dieťa. Manželka nesúhlasila s navrhovaným výživným a žiadala určiť výživné v sume 500 Eur na každé dieťa, pričom v priebehu konania navrhla prispievať 350 Eur na každé dieťa s tým, že v rámci záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že súhlasí s výživným 300 Eur na každé dieťa, ale dáva na zváženie 50 na tvorbu úspor. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na vek oboch mal. detí, ich odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ktorých životná úroveň je značne odlišná a na strane otca nesporne vyššia a určil výživné na maloletého E. v sume 300,- Eur mesačne, a na maloletého U. sumou 300,- Eur. Súd ohľadne zisťovania skutočných majetkových pomerov otca vykonal dokazovanie dopytom na zdravotné poisťovne za účelom zistenia príjmu za výkony, ktoré sú navrhovateľovi uhrádzané za obdobie január 2019 až august 2020 a preskúmaním od navrhovateľa súdom vyžiadaných podkladov, faktúr, na základe ktorých podával daňové priznanie za rok 2019 za firmu E. Y. s.r.o., výpisov z jeho osobného účtu vo X. banke od januára 2019, výpisov z účtu firmy E.. s.r.o. vo X. banke od januára 2019. Súd teda nevychádzal len z predložených potvrdení o príjme otca, t.j. jeho mzdy ako zamestnanca E.. a jeho tvrdení o braní si z pokladnice uvedenej firmy 1500,- Eur mesačne. Navrhovateľ pracuje ako stomatológ s niekoľkoročnou praxou, nie začínajúci absolvent vysokoškolského štúdia, má zriadené dve ambulancie. Jediným majiteľom a konateľom spoločnosti E. je navrhovateľ. Výsledok hospodárenia spoločnosti E. vyplývajúci z daňového priznania za rok 2019 je záporný, vo výške - 12 849,80 Eur. Navrhovateľ potvrdil využívanie benefitov ako firemné vozidlo, účtovanie zariadenia jeho bytu do nákladov firmy. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení na č.l. 69 poukázala na viaceré nadštandardné výdavky manžela. Navrhovateľ výdavky na maloletú M. nad rámec bežného potvrdil z časti, potvrdil kúpu bytu pred manželstvom v hodnote 125.000 Eur a dvoch aut (súkromné a firemné) s tým, že na byt má hypotéku so splátkou 550 Eur mesačne, k víkendovým pobytom a dovolenkám uviedol, že neišlo o nákladné pobyty, potvrdil, že lyžovačku v s kamarátmi v Rakúsku v 2017 a dovolenky s rodinou v N. 2017 a 2019 hradil v celom rozsahu navrhovateľ, z výdavkov na značkové oblečenie potvrdil sveter za 150 Eur, navigačný prístroj za 400 Eur, ostatné výdavky ohľadne značkového oblečenia poprel. Potvrdil, že má kreditnú kartu s mesačnými splátkami asi 400-500 Eur. S prihliadnutím na navrhovateľom vyčíslené výdavky a osvedčený životný štandard navrhovateľa počas manželstva má súd za to, že navrhovateľom preukázané a potvrdené príjmy nezohľadňujú dosahovanú životnú úroveň navrhovateľa, ktorá je podstatne vyššia. To predpokladá aj samotné podnikanie navrhovateľa, kde požíva benefity spojené s podnikaním. Je tak zrejmé, že nemožno vychádzať z formálne uvádzaných príjmov a je v podstate je v danej veci nemožné presné určenie príjmu na podklade predloženého daňového priznania, podkladov k nemu a uplatnenia nákladov, ktoré sú účelne daňovo zohľadniteľné. Súd si uvedomuje, že pokiaľ príjem nespočíva len v čistej mzde, ale je naviazaný na hospodársky výsledok v podnikaní, príjmy a uplatnené výdavky na daňové účely, môže byť určený vo všeobecnosti len približne, pričom v danom prípade keď firma navrhovateľa preukázala záporný hospodársky výsledok takmer úplne nemožne. Naviac mimo hospodárenia firmy navrhovateľovi je vyplácaná mzda ako zamestnancovi jeho spoločnosti vo výške cca 780,- Eur netto. Naviac z výpisu z osobného účtu navrhovateľa súd zistil, že napr. za marec 2020 bola mzda navrhovateľa 1590,- Eur v dôsledku daňového vyrovnania. Rovnako sú z výpisov zrejmé nepravidelné vklady v rôznych sumách napr. 11.6.2020 1.000 Eur , 25.6.2020 500 Eur, 21.7.2020 400 Eur, 20.8.2020 1.000 Eur. Navrhovateľ uviedol, že sú to vklady zo zisku firmy, vkladá ich podľa potreby ak je potrebné niečo z jeho účtu zaplatiť. Z dopytu na zdravotné poisťovne zaslala súdu informáciu o príjme, ktorý je vyplácaný za výkony a úkony navrhovateľa ako stomatológa, poisťovňa Dôvera (č.l. 84) a poisťovňa VZP (č.l. 86-87). Z týchto informácii vyplýva, že vyplatené sumy sú spolu priemerne 2500 - 3000 Eur mesačne za obdobie 01/2019 až 7/2020. Navrhovateľ uviedol, že ošetruje aj pacientov Union poisťovne, ale v minimálnom počte. Na pojednávaní sa navrhovateľ vyjadril, že denne ošetrení 6-7 pacientov a tržba od nich predstavuje cca 150,- Eur mesačne, pričom uvedená tržba predstavuje zisk mimo vyplatených súm od poisťovní. Ak by súd i uveril tomuto tvrdeniu navrhovateľa,
mesačne by tržby od pacientov predstavovali cca 3000 Eur. S prihliadnutím na všetky skutočnosti súd má dôvod pochybovať o tvrdených príjmových pomeroch a životnej úrovni navrhovateľa, tak ako má dôvod pochybovať o jeho popieraní mimomanželského vzťahu na prvom pojednávaní, keď na druhom pojednávaní potvrdil, že s touto partnerkou už bývajú. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa uhrádzať výživné na maloleté deti v súdom určenej výške. Súd takéto výživné považuje napriek nízkemu veku detí a predpokladu zvýšenia výživného do budúcnosti za primerané s dôrazom na zákonnú premisu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, kedy v danom prípade je životná úroveň rodičov v značnej nerovnováhe a životná úroveň otca je zjavne vyššia ako deklaruje.
31. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).