Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-293-2019.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/293/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: Bc. I. S., nar. XX. G. XXXX, bytom R. H. XXX, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX. Z. XXXX, bytom H. XXX, 2/ N. G., nar. X. I. XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A, Trnava, o odstránenie stavby, vypratanie pozemku a o náhradu škody, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. apríla 2019 č. k. 14C/59/2012-181, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 276,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,50 eur od 15.9.2017 do zaplatenia, v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 1,02 eur s príslušenstvom zastavil, II. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. vo zvyšku žalobu zamietol, VI. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a povinnosti vypratať a uviesť pozemok do pôvodného stavu vo výške 100 %, V. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v časti o plnenie vo výške 90,16 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 563, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len “O. z.“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1, § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že predmetom konania bol po upresnení a následnom rozšírení žaloby nárok žalobcu na odstránenie čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. 96/1 na parcelu č. 97 v k. ú. H., vypratanie pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu, zaplatenie náhrady škody v sume 276,50 eur za vytýčenie hraníc medzi pozemkami, zaplatenie náhrady škody vo výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014. Konanie v časti o zaplatenie 1,02 eur (daň z nehnuteľnosti pripadajúca na časť pozemku, ktorú žalobca nemohol užívať v období od 22.5.2009 do 14.2.2014) z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie zastavil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 CSP. Pokiaľ išlo o zaplatenie náhrady škody vo výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný nárok nemôže predstavovať škodu, mohlo by sa jednať o bezdôvodné obohatenie. Nebolo sporné užívanie časti parcely č. 97 vo výmere 26,8632 m2 žalovanými, za čo počas celej rozhodnej doby žalobcovi neplatili žiadnu náhradu, a teda na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď získali majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Po tom, ako bolo súdu zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo zrejmé obdobie, počas ktorého k obohateniu žalovaných došlo (od 22.5.2009 do 14.2.2014), ako aj to, na úkor koho sa žalovaní obohatili, zaoberal sa súd výškou bezdôvodného obohatenia,
ktorú si žalobca uplatnil v sume 5.400 eur. Výšku náhrady za užívanie žalobca stanovil sumou 100 eur mesačne za celú výmeru 26,8632 m2, keď náhradu v takejto výške považoval za primeranú. Dôvodnosť výšky náhrady žalobca súdu žiadnym iným dôkazom nepreukázal. Žalovaní výšku sumy požadovanú žalobcom spochybnili a predložili súdu dôkaz (nájomnú zmluvu) o tom, v akých výškach sa pohybovalo nájomné za prenájom zastavanej plochy v k. ú. H.. Na základe údajov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy žalovaní súdu predložili spôsob výpočtu, ktorým dospeli k záveru, aké je primerané nájomné za užívanie nehnuteľností v danej lokalite a v danom období. Žalovaní vypočítali nájomné za 5 rokov užívania pozemku (od 22.5.2009 do 14.2.2014) vo výške 2,85 eur, a v tejto výške nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj uznali. Žalobca nesúhlasil s výpočtom predloženým žalovanými. Napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu žalobca okrem svojich ničím nepodložených tvrdení vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie toho, že ním požadovaná výška náhrady za užívanie pozemku žalovanými vo výške 100 eur mesačne je správna, nenavrhol. Za dôvodný preto súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu len vo výške 2,85 eur, teda vo výške, ktorá medzi stranami sporná nebola, nakoľko v tejto výške žalovaní uznali dôvodnosť nároku žalobcu. Súd preto priznal žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 2,85 eur a vo zvyšku žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 276,50 eur (platba za vytyčovací náčrt hranice medzi parcelami č. 97 a č. 96/1), tento považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Išlo o náklady žalobcu vzniknuté pred podaním žaloby z toho dôvodu, aby mohol zistiť presnú výmeru tej časti parcely č. 97, ktorú žalovaní užívajú, a za užívanie ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia náhrady. Vypracovanie vytyčovacieho náčrtu bol podľa názoru súdu pre žalobcu potrebný pre uplatnenie si jeho nároku, v tejto časti preto žalobe vyhovel. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania odo dňa, kedy vyplatil jednotlivé sumy za vytyčovací náčrt geodetovi. Nakoľko v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaných na zaplatenie týchto súm žiadnym spôsobom nevyzval, súd v danej veci považoval za výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu žalovaným priamo žalobu, obsahom ktorej je výška dlhu a aj jeho titul. Žalovaným bola žaloba doručená dňa 13.9.2017. Rovnako tak súd postupoval aj v prípade priznania úroku z omeškania z priznanej sumy vo výške 2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z celkovej sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia (2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia + 276,50 eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na vytyčovací náčrt). V časti uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu stavbu zasahujúcu z parcely č. 96 na parcelu č. 97, vypratania tejto parcely a jej uvedenia do pôvodného stavu, žalovaní v priebehu konania namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby z dôvodu, že žalobca predmetnú parcelu č. 97 už nevlastní. Uvedenú námietku považoval súd prvej inštancie za dôvodnú, keď bolo nepochybné, že žalobca pozemok previedol kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014 na iné osoby. V tejto časti bolo preto potrebné žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnuť. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu, vypratať pozemok a uviesť ho do pôvodného stavu, boli žalovaní úspešní v celom rozsahu, preto žalovaným priznal nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 100 %. V časti o plnenie peňažnej sumy bol hrubý úspech žalobcu 4,92 % a hrubý úspech žalovaných 95,08 %, teda konečný čistý úspech žalovaných 90,16 % (95,08 % - 4,92 %). V tomto rozsahu majú žalovaní nárok na trovy konania. Súd prvej inštancie zohľadnil i zavinenie žalobcu na zastavení konania o zaplatenie sumy 1,02 eur a súčasne konštatoval nezistenie dôvodov pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 276,50 eur s príslušenstvom, podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/. Uviedli, že žalobca vytyčovací náčrt nikdy nepredložil. Tento slúžil iba žalobcovi, pretože žalovaní si dali vyhotoviť geometrický plán a pre potreby tohto plánu bol vyhovený záznam podrobného merania zmien ohľadom nového stavu parc. č. 96/1, 96/2 s podrobným nákresom dotknutých nehnuteľností. Uvedená listina bola pripojená k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ k žalobe. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3. Žalobca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti (o zaplatenie 276,50 eur s príslušenstvom) na názore o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 276,50 eur, ktorú sumu žalobca zaplatil za vytyčovací náčrt s tým, že malo ísť o výdavok potrebný pre uplatnenie si nároku žalobcom na súde, pričom súd prvej inštancie posudzoval predmetný nárok s odkazom na § 251 CSP (pozn.: uvedené ustanovenie sa týka trov konania).
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
9. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
10. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
11. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo nárok žalobcu v napadnutej časti posudzoval podľa ust. § 251 CSP, ktoré sa týka trov konania, pričom o trovách konania rozhodoval aj v závere rozhodnutia (kde zisťoval pomer úspechu). Súčasne tento nárok žalobcu je spomínaný i ako výdavok v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
12. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že zákon ustanovuje, že výdavky (§ 251 CSP) musia vzniknúť v konaní. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 893 s.).
13. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania/strany musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu najmä vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu v napadnutej časti, chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľom bolo znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
15. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania posúdiť uplatnený nárok žalobcu (v časti, ktorá zostala predmetom konania) podľa relevantných ustanovení zákona, i v súvislosti s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
17. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.