Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-59-2012.pdf
PDF · 122.77 KB
No categories available
14C/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: H.. I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. XXX, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX a 2/ N. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka so sídlom Hlavná 27/A, Trnava, o odstránenie stavby, vypratanie pozemku a o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 1,02 eur spolu s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 279,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a povinnosti vypratať a uviesť pozemok do pôvodného stavu vo výške 100 %.
V. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v časti o plnenie vo výške 90,16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.5.2012, doručenou súdu dňa 21.5.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť stavbu z pozemku žalobcu, vypratať tento pozemok a uviesť ho do stavu bez stavieb a znehodnotenia pozemku, zaplatiť mu náhradu škody za vymeranie hranice vo výške 276,50 eur a zaplatiť mu príslušnú daň za neoprávnene užívanú časť jeho pozemku. Žalobca upresnil svoju žalobu opravujúcimi a doplňujúcimi podaniami, na základe ktorých sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu stavbu zasahujúcu z parcely č. XX na parcelu č. XX v katastrálnom území H. na náklady žalovaných, vypratania a uvedenia do pôvodného stavu časti parcely č. XX v katastrálnom území H. ktorú neoprávnene zaberajú na náklady žalovaných, zaplatenia náhrady škody vo výške 0,17 eur ročne čo predstavuje 4,08 % z dane za nehnuteľnosť za roky 2009-2011 s príslušenstvom, náhrady škody vo výške 0,51 eur čo predstavuje 4,08 % z dane za nehnuteľnosť za roky 2012-2014 s príslušenstvom, zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 276,50 eur s príslušenstvom za vymeranie hranice pozemku a zaplatenia náhrady škody za neoprávnené využívanie časti žalobcovho pozemku vo výške 5.400 eur. O zmene petitu žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 14C/59/2012-153 zo dňa 18.12.2018.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že bol od roku 2005 vlastníkom parcely č. XX v katastrálnom území H. s rozlohou 698 m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom so súpisným č. XXX a drobné stavby. Okolo roku 2005, žalovaní v 1. a 2. rade zabrali časť jeho pozemku lichobežníkového tvaru o rozlohe 14,1 m x 3,44 m x 0,37 m, spolu plochu o rozlohe 26,8623 m2 a to takým spôsobom, že na tomto pozemku postavili stenu, na ktorej je položená podlaha a spustená strecha rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XX/2. Žalobca žiadal o predloženie kolaudačného rozhodnutia, prípadne ďalšej dokumentácie a požiadal príslušný stavebný úrad, aby preveril príslušnú stavbu presahujúcu na jeho pozemok, pretože bola nebezpečná, nakoľko sa z nej zosypalo obrovské množstvo snehu. V roku 2009 žiadal o zameranie pozemku, aby zistil plochu za ktorú platí dane a ktorá mu bola bezdôvodne zabraná. Tiež zistil, že žalovaní mu spôsobili škodu, lebo nemohol užívať predmetnú plochu. V roku 2014 nehnuteľnosť previedol na V.. U. Y. a jeho manželku I.. U. Y., a to Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že svojou žalobou sa domáha vyplatenia spôsobenej škody za obdobie kedy pozemok ešte vlastnil spolu s príslušenstvom, náhrady za zbytočné zameranie pozemku a rozdielu ním zaplatenej dane. Pokiaľ ide o náhradu za zbytočné zameranie pozemku, žalobca žiadal zaplatenie sumy 65 eur s úrokom z omeškania od 22.5.2009 do zaplatenia a zaplatenie sumy 211,50 eur, čo predstavuje druhú časť sumy vyplatenej za zameranie pozemku, s úrokom z omeškania od 25.5.2009 do zaplatenia, keď bol toho názoru, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením týchto súm hneď ako si pozemok nechal zamerať. Domáhal sa zaplatenia náhrady škody za neužívanie pozemku o rozlohe 26,8623 m2 vo výške 100 eur za mesiac za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014 v celkovej sume 5.400 eur. Ďalej sa pôvodne domáhal zaplatenia aj časti dane za nehnuteľnosť, ktorú zaplatil za celú plochu pozemku vrátane tej, ktorú nemohol užívať, a to za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014 vo výške po zaokrúhlení 0,17 eur ročne, teda sumy v celkovej výške 1,02 eur za celé obdobie. V tejto časti o zaplatenie dane vrátane príslušenstva, zobral žalobca na pojednávaní dňa 24.1.2019 svoju žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Svojou žalobou sa žalobca domáhal aj odstránenia stavby a úpravy pozemku do pôvodného stavu, k tomuto však uviedol, že už nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Pokiaľ ide o dôkaz predložený žalovanými, a to nájomnú zmluvu uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom a obchodnou spoločnosťou, podľa názoru žalobcu, žalovaní porovnávajú zastavanú časť pozemku a ornú pôdu, čo nie je možné, pretože v danej veci sa jedná o neoprávnenú stavbu, postavenú bez povolenia a bez kolaudácie. Nie je možné vychádzať z hodnoty uvádzanej žalovanými pokiaľ ide o nájomné za užívanie zabranej časti pozemku. Na preukázanie ním tvrdených skutočností, žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 5.2.2019 navrhol doplniť dokazovanie o predloženie pozičného uloženia žumpy vzhľadom k parcele č. XX, predloženie kolaudačného rozhodnutia k žumpe a predloženie testu nepriepustnosti žumpy.
3. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 13.9.2017. V písomnom vyjadrení k žalobe, doručenej súdu dňa 28.9.2017, namietali nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby z dôvodu, že žalobca už nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území H., zapísaný na LV č. XXX, parcela č. XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 698 m2. Právna zástupkyňa žalovaných navrhovala, aby súd žalobu v časti odstránenia čiernej stavby, ktorá zasahuje do časti pozemku parcely č. XX, a v časti uvedenia pozemku do pôvodného stavu zamietol, z titulu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšie uplatňované nároky, tak poukázala na to, že z vytyčovacieho náčrtu predloženého žalobcom je zrejmé, že hranica medzi parcelami strán sporu je nesúmerná a preto žalovaní už v minulosti rokovali so žalobcom o zámene časti pozemkov, po prípadnom zameraní geometrickým plánom. Žalobca zo začiatku na takéto riešenie pristupoval a rokoval o danej veci, ale potom z neznámych príčin prestal. Pokiaľ ide o finančné nároky žalobcom uplatnené, žalovaní v 1. a 2. rade ich neuznávajú, jednak z titulu nepreukázania požiadavky žalobcu pokiaľ ide o náhradu škody 100 eur mesačne za nemožnosť užívania časti pozemku vo veľkosti 26,8632 m2, keď absolútne nie je zrejmé, ako došiel k takémuto vyčísleniu škody. Z toho dôvodu žalovaní popierajú výšku uplatnenej náhrady škody v celkovej sume 5.400 eur. Žalovaní tiež neuznávajú úročenie tejto sumy, pretože žalobca im nikdy neuviedol za čo sú mu dlžní, v akej sume sú mu dlžní, dokedy mu to majú zaplatiť a o požadovaných nárokoch sa dozvedeli až na pojednávaní súdu. Žalovaní nesúhlasili ani so zaplatením súm za vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, pretože tento si žalobca nechal zhotoviť iba pre svoju potrebu a žalovaní si pred vytýčením zo strany žalobcu, dňa 7.5.2007, sami nechali zamerať nové hranice pozemku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie dane vrátane príslušenstva, so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 1.2.2019, právna zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že i keď žalobca žiada od žalovaných náhradu škody za neoprávnené užívanie časti pozemku, k neoprávnenému užívaniu časti pozemku sa terminologicky najviac približuje inštitút nájom pozemku. Na preukázanie približnej výšky nájmu a jeho výpočtu, si ako pomôcku žalovaní zabezpečili nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel Slovenský pozemkový fond Bratislava s obchodnou spoločnosťou RUPOS, s.r.o. Ružindol, ohľadom nájmu pozemkov v okrese U. v katastrálnom území H., S., M., G. nad C. a F., v ktorej bolo vypočítavané ročné nájomné za prenajaté zastavané plochy tak, že nájomné sa vypočítavalo ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa BPEJ, čím žalovaní došli k ročnej sume za prenájom časti pozemku v bývalom vlastníctve žalobcu vo výmere 26,8632 m2 vo výške 0,569844 eur, keď hodnota ornej pôdy v katastrálnom území H. je 0,5785 eur za 1 m2 a pri zábere 26,8632 m2 pozemku z parcely č. XX vychádza hodnota takto zabratého pozemku vo výške 15,5398 eur, takže pri ročnej sadzbe nájomného 3,667 % vychádza ročné nájomné za zabratú časť parcely č. XX vo výške 0,569844 eur, zaokrúhlene 0,57 eur. Nakoľko si žalobca uplatňuje svoj nárok za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014, žalovaní vychádzajúc zo svojho výpočtu uznávajú nárok žalobcu len vo výške 2,85 eur, čo predstavuje nájom za 5 rokov za užívanie časti parcely č. XX a zvyšok jeho uplatneného nároku vo výške 5.3XX,15 eur výslovne popierajú. Poukázala na to, že zo strany žalobcu nebol súdu predložený žiaden dôkaz, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 5.400 eur a svoj nárok na náhradu škody vo výške 100 eur za mesiac, za neužívanie časti pozemku, ničím nepodložil. Žalovaní sa týmto spôsobom snažili predložiť aspoň to, ako si Slovenský pozemkový fond určil nájomné za prenajaté zastavané plochy v obci H..
4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (tiež len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s Vytyčovacím náčrtom hranice medzi pozemkami parcela č. XX a č. XX/X zo dňa 26.5.2009, s príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 22.5.2009 a zo dňa 25.5.2009, s platobnými výmermi dane z nehnuteľností vydanými Obcou H., s výpisom z LV č. XXX zo dňa 30.4.2012 a zo dňa 28.9.2017, s Nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
6. Žalobca bol do 27.2.2014 výlučným vlastníkom pozemku parcela registra C č. XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 698 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., ktorý je zapísaný na LV č. XXX Katastrálneho odboru Okresného úradu v U., keď tento pozemok previedol Kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený dňa 27.2.2014, na Ing. U. Y. a jeho manželku I.. U. Y.. Uvedené mal súd preukázané výpisom z LV č. XXX, keď táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalovaní, ako vlastníci susediaceho pozemku, parcely č. XX/X v katastrálnom území H., užívajú časť parcely č. XX vo výmere 26,8632 m2, ktorú časť parcely majú prekrytú strechou. Toto tvrdenie rovnako nebolo medzi stranami sporné, keď žalovaní nespochybnili výmeru nimi užívanej časti pozemku a ani to, že túto časť z pozemku v bývalom vlastníctve žalobcu užívajú oni. Sporné ďalej nebolo ani to, že žalobca si nechal vypracovať vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami parcela č. XX a parcela č. XX/1, za ktoré vytýčenie zaplatil dňa 22.5.2009 zálohu vo výške 65 eur a dňa 25.5.2009 zvyšnú časť sumy 211,50 eur, keď žalovaní vytýčenie hranice nesporovali, namietali len dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie týchto súm z ich strany. Okrem nároku žalobcu na zaplatenie náhrady súm za vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, bol medzi stranami spor aj ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody za neužívanie časti parcely č. XX vo výmere 26,8632 m2, ďalej ohľadom výšky odplaty za užívanie tejto časti pozemku, ako aj aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby na odstránenie stavby a uvedenie pozemku parcely č. XX do pôvodného stavu.
7. Predmetom žaloby bol po jej upresnení a následnom rozšírení, nárok žalobcu na odstránenie čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. XX/X na parcelu č. XX v katastrálnom území H., vypratanie pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu, zaplatenie náhrady škody v celkovej výške 276,50 eur za vytýčenie hraníc medzi týmito pozemkami, a zaplatenie náhrady škody v celkovej výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014. Pôvodne bol predmetom žaloby aj nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 1,02 eur, čo predstavovalo časť dane za nehnuteľnosť, pripadajúcu na časť pozemku, ktorú žalobca nemohol užívať v období od 22.5.2009 do 14.2.2014, vo výške 0,17 eur ročne. V tejto časti vrátane príslušenstva zobral žalobca svoju žalobu späť, preto súd konanie o zaplatenie sumy 1,02 eur spolu s príslušenstvom, so súhlasom žalovaných, vo výroku I. rozsudku zastavil.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
14. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody v celkovej výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014, dospel súd k záveru, že v danej veci, i keď žalobca svoj nárok voči žalovaným označil ako nárok na náhradu škody, nejedná sa o takýto nárok, keď v konaní neboli preukázané (a ani tvrdené) predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom k tomu, aby majetková ujma bola škodou je nevyhnutné, aby ujma na majetku, vznikla porušením právnej povinnosti. Pre vznik zodpovednosti nahradiť škodu sa vyžaduje, aby boli naplnené aspoň tri predpoklady, a to protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (prípadne štvrtý predpoklad: zavinenie), pričom tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne. V danej veci súd však nemal preukázaný vznik škody na strane žalobcu, keď nebol preukázaný ani jeden predpoklad zodpovednosti za škodu. Ako bolo konštatované vyššie, žalobca nepreukázal a ani netvrdil, žiaden protiprávny úkon zo strany žalovaných, rovnako tak ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (a uvedené súdom zistené ani nebolo). Žalobca v konaní tvrdil, že užívaním časti pozemku v jeho vlastníctve žalovanými, sa žalovaní na jeho úkor obohatili, keď za takéto užívanie pozemku mu žiadnu náhradu neplatili, a to ani na základe dohody, ani na základe nájomnej zmluvy ktorú uzavretú nemali. Z toho dôvodu súd po posúdení celej veci, vychádzajúc zo skutkových tvrdení sporových strán dospel k záveru, že v danom prípade by mohlo prichádzať do úvahy bezdôvodné obohatenie žalovaných (a nie náhrada škody). Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia, predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah, pri ktorom reparačný následok vo forme povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia, nie je viazaný na predpoklad porušenia akejkoľvek právnej povinnosti zo strany obohacujúceho sa subjektu (v tomto prípade žalovaných). Právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní len vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy subjektov vzťahu nie sú dôsledkom právnej skutočnosti kontraktného či deliktného charakteru. Ak je teda právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu, povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody, ak je naopak, právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu určitá konkrétna zmluva, povinnosť majetkovej reparácie sa bude riadiť režimom upraveným touto zmluvou. Len vtedy, pokiaľ vznik majetkovej nerovnováhy subjektov vzťahu nebude dôsledkom protiprávneho konania, ale ani nebude vyplývať zo žiadnej zmluvy, sa bude jednať o bezdôvodné obohatenie. Predpokladom bezdôvodného obohatenia je kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to vznik majetkového prospechu vyjadriteľný peňažným ekvivalentom, absencia relevantného právneho dôvodu vzniku obohatenia a existencia súvislosti medzi majetkovým prospechom (obohatením) jedného subjektu a majetkovým úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že nárok žalobcu nevyplýva z titulu náhrady škody, keď neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, na strane žalobcu nedošlo k vzniku žiadnej škody a teda nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Zároveň bolo dokazovaním preukázané aj to, že medzi stranami sporu k uzavretiu žiadnej zmluvy týkajúcej sa predmetnej časti pozemku parcely č. XX, ktorú žalovaní užívajú, nedošlo. Nakoľko však medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní užívajú časť parcely č. XX vo výmere 26,8632 m2, za čo počas celej rozhodnej doby žalobcovi neplatili žiadnu náhradu, súd skonštatoval, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď získali majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní preukázané aj obdobie, za ktoré sa žalovaní bezdôvodne obohatili, a to obdobie za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku v danom konaní, od 22.5.2009 do 14.2.2014, keď žalovaní nespochybnili to, že počas celého tohto obdobia časť parcely č. XX užívali, keď ju v podstate užívajú až do súčasnej doby. Zároveň mal súd výpisom z LV č. XXX pre katastrálne územie H. preukázané, že žalobca počas celého tohto obdobia bol vlastníkom predmetnej parcely č. XX, čo medzi stranami sporné ani nebolo, preto dospel súd k záveru, že v tomto období sa žalovaní obohatili práve na úkor žalobcu.
15. Po tom, ako bolo súdu zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo zrejmé obdobie, počas ktorého k obohateniu žalovaných došlo, ako aj to, na úkor koho sa žalovaní obohatili, zaoberal sa súd výškou bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobca uplatnil v sume 5.400 eur za rozhodné obdobie. Žalobca súdu uviedol, že výšku náhrady za užívanie časti pozemku si stanovil sumou 100 eur mesačne za celú výmeru 26,8632 m2, keď náhradu v takejto výške považoval za primeranú. Dôvodnosť výšky náhrady žalobca súdu žiadnym iným dôkazom, napríklad listinným, nepreukázal, keď išlo iba o jeho názor ohľadom primeranosti sumy za užívanie pozemku v danej lokalite. Naproti tomu žalovaní okrem toho, že výšku požadovanú žalobcom spochybnili a poukázali na to, že z jeho strany súdu žiaden dôkaz o dôvodnosti výšky náhrady poskytnutý nebol, priamo predložili súdu dôkaz o tom, v akých výškach sa pohybuje nájomné za prenájom zastavanej plochy v katastrálnom území H.. Do spisu založili nájomnú zmluvu aktuálnu v období, za ktoré žalobca žiadal náhradu, na základe ktorej boli prenajímané nehnuteľnosti okrem iného aj v katastrálnom území H.. Z údajov vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy, žalovaní potom súdu predložili spôsob výpočtu ktorým dospeli k záveru, aké je primerané nájomné za užívanie nehnuteľností v danej lokalite katastrálneho územia H. v danom období. Pri svojich výpočtoch vychádzajúc z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky dospeli k ročnej sume za prenájom zastavanej plochy v katastrálnom území H. pri zábere vo výške 26,8632 m2, po zaokrúhlení 0,57 eur ročne. Z toho vychádzajúc, potom vypočítali nájomné za 5 rokov užívania pozemku (od 22.5.2009 do 14.2.2014) vo výške 2,85 eur, a v tejto výške nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj uznali. Žalobca nesúhlasil s výpočtom predloženým zo strany žalovaných keď tvrdil, že výpočty žalovaných sú nesprávne. Napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu, žalobca okrem svojich ničím nepodložených tvrdení, vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie toho, že ním požadovaná výška náhrady za užívanie pozemku žalovanými vo výške 100 eur mesačne je správna, nenavrhol. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 5.2.2019 žalobca navrhol doplniť dokazovanie len v tom smere, aby bolo predložené pozičné uloženie žumpy vzhľadom k parcele č. XX, kolaudačné rozhodnutie k žumpe a test nepriepustnosti žumpy. O takto navrhnutých dôkazoch súd v zmysle § 185 ods. 1 CSP rozhodol tak, že ich nevykoná, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko tieto listinné dôkazy žalobca súdu nepredložil takže by sa vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania a neuviedol ani spôsob ako má byť tento dôkaz vykonaný. Čo je však rozhodujúce, vzhľadom k predmetu konania dospel súd k záveru, že ani prípadné vykonanie týchto dôkazov, by neprispelo k náležitému objasneniu veci, nakoľko ich vykonanie by na rozhodnutie súdu vplyv nemalo. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.400 eur za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014, je dôvodný jeho nárok len vo výške 2,85 eur, teda vo výške, ktorá medzi stranami sporná nebola, nakoľko v tejto výške žalovaní uznali dôvodnosť nároku žalobcu. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu bol žalovanými spochybnený pokiaľ ide o jeho výšku. V tejto súvislosti súd musí prisvedčiť žalovaným, že v časti mesačnej výšky náhrady za užívanie pozemku, stanovenú žalobcom na sumu 100 eur mesačne, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svoj nárok ničím nepodložil a súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že náhrada za užívanie pozemkov v takejto výške je v danej lokalite a v danom období obvyklá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že výška náhrady 100 eur mesačne za užívanie časti pozemku v katastrálnom území H. vo výmere 26,8632 m2 je obvyklá a teda správna, ťaží žalobcu, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by nárok žalobcu v takejto výške existoval a teda, že mu prináleží suma 5.400 eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Súd preto priznal z týchto dôvodov žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 2,85 eur, teda sumu, výška ktorej medzi stranami sporná nebola, a to vo výroku II.
16. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia aj sumy v celkovej výške 276,50 eur, ktorú sumu zaplatil za vytyčovací náčrt hranice medzi parcelami č. XX a č. XX/1. Ohľadom tohto nároku žalobcu súd dospel k záveru že je dôvodný, nakoľko z predmetu konania je zrejmé, že ide o náklady žalobcu vzniknuté pred podaním žaloby preukázateľne z toho dôvodu, aby mohol zistiť presnú výmeru tej časti parcely č. XX, ktorú žalovaní užívajú, a za užívanie ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia náhrady. Žalovaní v priebehu konania síce tvrdili, že si v minulosti nechali zamerať hranicu medzi ich pozemkom a pozemkom vo vlastníctve žalobcu, tento listinný doklad však žalobcovi nikdy nepredložili (a ani to netvrdili), aby z neho mohol prípadne vychádzať pri určení presnej výmery zabratej časti parcely. Žalovaní spochybnili aj nárok žalobcu na úroky z omeškania z tejto sumy, pretože žalobca ich nikdy nevyzval na zaplatenie nákladov za vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, o vypracovaní ktorého vedomosť ani nemali. Pretože vypracovanie vytyčovacieho náčrtu bol podľa názoru súdu pre žalobcu potrebný pre uplatnenie si jeho nároku, rozhodol vo výroku II. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 276,50 eur. Tu sa žiada poukázať, že na dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy za vytyčovaní náčrt nič nemení ani tá skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol žalobca v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v prevažnej miere neúspešný, pretože takýto výsledok konania o predmetnom nároku, bol dôsledkom len nedostatočného procesného postupu žalobcu.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania odo dňa, kedy vyplatil jednotlivé sumy za vytyčovací náčrt geodetovi. Nakoľko v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaných na zaplatenie týchto súm žiadnym spôsobom nevyzval, súd v danej veci považoval za výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu žalovaných priamo žalobu, obsahom ktorej je výška dlhu a aj jeho titul. Žalovaným bola žaloba doručená dňa 13.9.2017. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia §-u 563 Občianskeho zákonníka, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V závislosti od toho, splatnosť dlhu žalovaných nastala v nasledujúci deň po doručení žaloby z ktorej sa o svojom dlhu dozvedeli (14.9.2017), po uplynutí ktorého sa dňa 15.9.2017 žalovaní dostali do omeškania. Žalovaní sa ocitli so zaplatením dlhu voči žalobcovi v omeškaní, preto má žalobca popri istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 15.9.2017 vo výške 0,00 %. Rovnako tak súd postupoval aj v prípade priznania úroku z omeškania z priznanej sumy vo výške 2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z celkovej sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia (2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia + 276,50 eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na vytyčovací náčrt), o čom súd rozhodol vo výroku II.
22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. A napokon, žalobca sa svojou žalobou domáhal aj uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu stavbu zasahujúcu z parcely č. XX na parcelu č. XX, vypratania tejto parcely a jej uvedenia do pôvodného stavu. Žalovaní v priebehu konania namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby z dôvodu, že žalobca predmetnú parcelu č. XX v katastrálnom území už nevlastní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V predmetnom konaní z výsledkov dokazovania súdu vyplynulo, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku parcela registra C č. XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 698 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., ktorý je zapísaný na LV č. XXX Katastrálneho odboru Okresného úradu v U. do dňa 27.2.2014, ktorého dňa bol povolený vklad vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech V.. U. Y. a jeho manželky I.. U. Y., na ktorých žalobca pozemok previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014. Uvedené mal súd preukázané výpisom z LV č. XXX, keď táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Povinnosťou súdu je skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v priebehu celého konania. Vychádzajúc zo skutočností preukázaných v konaní potom súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je aktívna legitimácia domáhať sa odstránenia čiernej stavby z pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Ochrany svojho vlastníckeho práva takouto žalobou, prináleží v zmysle ustanovenia §-u 126 Občianskeho zákonníka, len vlastníkovi tohto pozemku. Z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať z nespornej skutočnosti, že žalobca vlastníkom parcely č. XX v katastrálnom území H., ochrany ktorej sa podanou žalobou domáha, nie je. Preto bolo potrebné žalobu v časti o odstránenie čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. XX na parcelu č. XX v katastrálnom území H., vypratanie parcely č. XX a jej uvedenie do pôvodného stavu zamietnuť, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, o čom súd rozhodol vo výroku III.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a povinnosti vypratať pozemok a uviesť ho do pôvodného stavu, súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli v tejto časti konania úspešní v celom rozsahu, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaných 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 100 % trov konania. O nároku na náhradu trov konania v časti o plnenie súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 5.677,52 eur s príslušenstvom (5.400 eur náhrada za užívanie pozemku + 276,50 eur celková výška náhrady za vytyčovací náčrt + 1,02 eur časť dane z nehnuteľností) priznaná suma 279,35 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 4,92 % a hrubý úspech žalovaných 95,08 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 90,16 % (95,08 % - 4,92 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 90,16 % trov konania, keď aj zastavenie konania o zaplatenie sumy 1,02 eur z procesného hľadiska zavinil žalobca, v dôsledku čoho majú aj v tejto časti žalovaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O nárokoch na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. a V. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).