Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/151/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. F. P. XXXX, právne zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. F. P. XXX, 2/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. F. P. XXX, o žalobe na obnovu konania sp. zn. , o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. -16 zo dňa 18. augusta 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. -16 zo dňa 18. augusta 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ až 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle (ďalej „“) odmietol žalobu na obnovu konania sp. zn. (výrok I.) a žalovaným v rade I. a II. náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2019 domáha v zmysle povolenia obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Čadca sp. zn. . Uvedené konanie bolo meritórne skončené vyhlásením rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2016, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 13.06.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2017. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.06.2016, potvrdeným vyššie uvedeným rozhodnutím krajského súdu, zamietol návrh žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k parcele CKN 3484/86 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 33/2013 vyhotoviteľa Miloša Macuru - GEODET, Krásno nad Kysucou z parcely CKN 3484/82

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v kat. území P. F. P.. Žalobu na obnovu konania žalobkyňa primárne odôvodnila tým, že v mesiaci október 2019 sa dozvedela o rozhodnutí nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, ktorým bolo podľa jej názoru zásadným spôsobom prelomené pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bol realizovaný výklad ustanovení a . 3. Súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok pre prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa , pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalobkyňa poukazuje, konajúci súd neposúdil ako rozhodnutie, s ktorým ustanovenie počíta (jedná sa o rozhodnutia, ktoré strana bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, rozhodnutia nové, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci a neskoršie). Aj keď bol predmetný nález Ústavného súdu SR vydaný po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , týmto nálezom nebolo rozhodnuté o žiadnej prejudiciálnej otázke vo vzťahu k uvedenému konaniu. Účastníkom konania pred Ústavným súdom SR, v ktorom bol predmetný nález vydaný, nebola žalobkyňa ani žalovaní, ale úplne rozdielne subjekty. Nejedná sa tak o rozhodnutie, ktoré by sa týkalo strán sporu a uvedený nález sa

netýka ani konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , t.j. predmetu konania. Na základe toho prvoinštančný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle . Ďalšou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je, že takého rozhodnutie je spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po dôkladnom oboznámení sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 30.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 13.06.2017 dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňou odkazovaný nález Ústavného súdu SR nemôže sám o sebe priniesť žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré bola žaloba v pôvodnom konaní zamietnutá, boli, že žalobkyňa nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zámenou, čo i neplatnou, nepreukázala ani nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti počas celej doby vydržacej lehoty a iné. Z uvedeného vyplýva, že žaloba vo veci nebola zamietnutá len z dôvodu, že by žalobkyňa nebola dobromyseľná, ktorou otázkou (dobromyseľnosti) sa nález Ústavného súdu zaoberá. Ako zjavne nedôvodnú posúdil prvoinštančný súd žalobu o obnovu konania aj preto, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy (bližšie odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2011). Právny názor na výklad zákona prezentovaný iným orgánom (t.j. ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. V danej súvislosti konajúci súd poukázal na judikát R 105/1998. Keďže žalobkyňa uviedla ako dôvod obnovy konania právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 11. 2018 týkajúci sa výkladu ustanovenia v spojení s , v zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže ísť o spôsobilý dôvod obnovy konania. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa , keď úspešnej žalovanej sporovej strane náhradu nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia. 6. Odvolateľka akcentovala, že v čase rozhodovania súdu o jej žalobe o určenie vlastníckeho práva vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. bola súdna prax ustálená na základe ustálenej judikatúry ustálená tak, že riadne nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním muselo byť spojené s písomnosťou a teda, že vlastníctvo sa dalo nadobudnúť uzatvorením písomnej zmluvy a všetky prejavy museli byť na tejto listine zachytené a bolo to podmieňované registráciou na bývalom štátnom notárstve. Ak takáto situácia nenastala, nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018 došlo však k prelomeniu ustálenej judikatúry a súdnej praxe, keď Ústavný súd SR konštatoval, že doterajšia prax je neprípustne reštriktívna, nerešpektujúca podstatu a zmysel a inštitútu vydržania a teda je ústavne neakceptovateľná. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť pri tom rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Aj keď sa uvedený nález netýka priamo sporového konania medzi žalobkyňou a žalovanými vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. , súdy sú povinné takéto rozhodnutie rešpektovať, s prihliadnutím na zásadu právnej istoty. Keďže ustálením judikatúry sa zmenil pohľad na dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, uvedený stav je pre žalobkyňu priaznivejší, čím bol v danom prípade riadne preukázaný dôvod na obnovu konania. Odvolateľka sa nestotožnila so závermi súdu, ktorý poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2011 z ktorého vyplýva, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci. V danom prípade sa nejedná o pochybenie pri právnom posudzovaní veci, ale o dlhodobo neprávny výklad ustanovenia súdmi, až do času vydania nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018.

7. Žalovaní odvolanie žalobkyne považujú za nedôvodné, keď na obnovu konania žiadne nové skutočnosti nenastali. Vyjadrili sa aj k aktuálnym susedským vzťahom so žalobkyňou.

8. Žalobkyňa, ktorej bolo vyjadrenie žalovaných doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.09.2020, ďalej nereagovala.

9. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie v zmysle potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, procesne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

12. Žalobkyňa v rámci svojho opravného prostriedku v prevažnej miere len zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predkladá svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

13. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

14. V zmysle ustanovenia je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Okresný súd vyhodnotil žalobkyňou podanú žalobu na obnovu konania správne ako zjavne nedôvodnú, pričom svoje závery jasným a dostatočným spôsobom popísal v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

16. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, len samotná existencia takéhoto rozhodnutia, v rámci ktorého Ústavný súd SR vyslovil právny názor týkajúci sa predmetu konania o určenie vlastníckeho práva na základe dobromyseľného vydržania, t.j. obdobného predmetu konania ako tomu bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , automaticky nezakladá splnenie jednej zo zákonných podmienok pripustenia žaloby na obnovu konania, konkrétne dôvodu upraveného v ustanovení . Ako správne uviedol prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, dokazovanie v konaní, ktorého obnovy sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, sa týkalo komplexného posúdenia žaloby o určenie vlastníckeho práva, a žaloba nebola zamietnutá len z dôvodu absencie písomnosti preukazujúcej dobromyseľné domnelé nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobnom návrhu.

17. Dôvod pre odmietnutie žaloby na obnovu konania ako zjavne neopodstatnenej okresný súd správne vyhodnotil aj v súvislosti s tým, že sa žalobkyňa domáha obnovy konania spočíva len na právnom názore na výklad zákona vysloveným iným orgánom, než bol konajúci súd prvej inštancie, k čomu bližšie odkázal na judikát R 105/1998.

18. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (, ), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa potvrdil, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému odvolateľka neprezentovala žiadne konkrétne odvolacie námietky a ktorý plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní.

19. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane (neúspech žalobkyne súd konštatuje na základe porovnania ňou predloženého odvolacieho petitu s rozhodnutím odvolacieho súdu) nepriznal ich náhradu. 20. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )