Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu: S. H., bytom K. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zast. JUDr. Stanislav Pavol PhD. - advokát, so sídlom Bratislava, Šancová 58, IČO: 42 171 067, proti žalovaným 1/ S.P. AUTO s.r.o., IČO: 44 132 930, so sídlom Partizánske, Malá okružná 28/933, 2/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. J. J. XX o zaplatenie 4.157,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 4 157,- € spolu s úrokmi z omeškania 9,25% ročne zo sumy 4 157,- € od 01.07.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade bol rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 08.04.2015 uznaný za vinného z prečinu podvodu, ktorý spáchal tým, že uviedol do omylu spoločníkov spoločnosti JUMAPERT s.r.o. pri kúpe motorového vozidla, keď úmyselne zamlčal skutočnú najazdenú hodnotu kilometrov, v dôsledku čoho zaplatili kupujúci kúpnu cenu, ktorá nezodpovedala počtu najazdených kilometrov. Poškodená spoločnosť NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii bola so svojim nárokom odkázaná na civilné konanie. Žalovaný v 2. rade spôsobil škodu ako konateľ žalovaného v 1. rade. Krajský súd v Trenčíne odvolanie žalovaného v 2. rade zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie odmietol. Právnym nástupcom spoločnosti JUMAPERT, s.r.o. bola spoločnosť NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii. Tá svoju pohľadávku z náhrady škody postúpila dňa 25.07.2016 na žalobcu a postúpenie oznámila písomne žalovanému v 1. rade. Škoda bola spôsobená trestným činom žalovaného v 2. rade ako konateľa žalovaného v 1. rade podľa . Žalovaný v 2. rade bol uznaný vinným a odsúdený zo spáchania trestného činu, pričom v tom čase konal ako jediný konateľ žalovaného v 1. rade. Pri určení výšky uplatnenej škody žalobca vychádzal z odborného vyjadrenia Ing. Vladislava Gubku, PhD, podľa ktorého bola reálna hodnota vozidla 7 243 €. Vozidlo bolo v skutočnosti zakúpené za sumu 11 400 €, rozdiel je v sume 4 157,- €. (3) Ako dôkazy v žalobe označil rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. zo dňa 08.04.2015, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 30.11.2015, výpis z obchodného registra spoločnosti NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému v 1. rade dňa 25.07.2016, podací lístok k adresátovi žalovaného v 1. rade zo dňa 27.07.2016.

(4) Súd žalobu doručil dňa 06.12.2019 žalovanému v 2. rade, ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade. Poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu vyjadriť sa k nej. (5) Žalovaný v 2. rade aj za žalovaného v 1. rade k žalobe v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.12.2019 uviedol, že s podanou žalobu nesúhlasia. Namietali spôsob nadobudnutia uplatnenej pohľadávky žalobcom, keď toto bolo podľa nich v rozpore s právom, keďže likvidátor právneho predchodcu žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku žalobcovi bezodplatne, hoci žalovaný v 1. rade mal proti predchodcovi žalobcu pohľadávku. Poukázal na ustanovenie . Zmluvu o postúpení pohľadávky považujú preto za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže nezodpovedá za škodu. Obaja žalovaní zároveň podali námietku premlčania. (6) Vyjadrenie k žalobe spolu s prílohami k nemu súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k nemu v lehote 15 dní. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu v súdom určenej lehote nevyjadril. (7) Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 30.09.2020. Predvolal naň právneho zástupcu žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalovanému v 2. rade sa nepodarilo riadne doručiť predvolanie na pojednávanie, preto neboli splnené podmienky na jeho otvorenie. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na 11.11.2020. Právny zástupca žalobcu následne požiadal elektronicky o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Súd jeho žiadosti vyhovel a nový termín pojednávania nariadil na 30.11.2020. Upovedomil o ňom právneho zástupcu žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalovaný v 2. rade (a zároveň štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade) sa elektronickým podaním doručeným súdu dňa 26.11.2020 z účasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že mal príznaky ochorenia a bol povinný podrobiť sa testovaniu. Odročiť pojednávanie nežiadal. (8) Súd spor prejednal dňa 30.11.2020 na pojednávaní v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez prítomnosti zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, pretože boli na pojednávanie riadne predvolaní, predvolanie im bolo včas doručené a napriek tomu sa na pojednávanie neustanovili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. (9) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (podľa ) a zistil z nich nasledujúci skutkový stav: (10) Z rozsudku Okresného súdu Partizánske vo veci sp. zn. zo dňa 08.04.2015 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 5 vyplýva, že obžalovaný K. Š. (žalovaný v 2. rade) bol uznaný vinným, že dňa 16.06.2011 v presne nezistenom čase v Ž. J. J. uviedol do omylu spoločníkov spoločnosti JUMAPERT, s.r.o. ohľadne vlastností kupovaného tovaru, motorového vozidla Fiat Ducato 2,3 JTD s počtom kilometrov na tachometri 138 728 km, pričom úmyselne zamlčal skutočnosť, o ktorej mal vedomosť, že došlo k zásahu do tachometra predávaného vozidla, čím došlo k zníženiu hodnoty ukazovateľa kilometrov o najmenej 351 601 km, vzhľadom k čomu kupujúci zaplatili bankovým prevodom na účet spoločnosti S.P. AUTO s.r.o. (žalovaného v 1. rade) kúpnu cenu 11 400 €, ktorá bola neoprávnene navýšená, čím bola spôsobená poškodenej spoločnosti JUMAPERT s.r.o. škoda vo výške 2 923,- € (skutková veta rozsudku bola pre účely tohto konania skrátená - pozn. súdu). V trestnom konaní bol poškodený - spoločnosť NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. (11) Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 30.11.2015 na č.l. 10 súd zistil, že odvolanie obžalovaného (v tomto konaní žalovaného v 2. rade) bolo zamietnuté ako nedôvodné. Uznesenie bolo vyhlásené dňa 30.11.2015. (12) Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti NPN - priemyselné lepidlá s.r.o. v likvidácii na č.l. 12 vyplýva, že uvedená spoločnosť predtým podnikala pod obchodným menom JUMAPERT, s.r.o. Spoločnosť je od 19.12.2014 v likvidácii. (13) Z oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému v 1. rade dňa 25.07.2016 na č.l. 14 vyplýva, že uvedená spoločnosť oznámila oznámením zo dňa 25.07.2016 žalovanému v 1. rade, že došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky na náhradu škody na postupníka - žalobcu. (14) Z podacieho lístka zo dňa 27.07.2016 na č.l. 15 súd zistil, že zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 27.07.2016. (15) Z podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. , najmä z trestného oznámenia na č.l. 2, záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu na č.l. 198 a rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2015 č.k. -289 súd zistil, že vtedajší konateľ spoločnosti Jumapert s.r.o. (ktorý je v tomto spore žalobcom) podal dňa 18.04.2013 na Okresnej prokuratúre Topoľčany trestné oznámenie, z

obsahu ktorého vyplýva, že spoločnosť Jumapert s.r.o. mala byť poškodená pri kúpe motorového vozidla, a to žalovaným v 2. rade, ktorý neuviedol pravdu o skutočnom počte najazdených kilometrov motorového vozidla. Po vykonaných úkonoch trestného konania došlo dňa 27.01.2015 k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu, ktorého sa žalobca ako zástupca poškodeného nezúčastnil. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 08.04.2015 č.k. -246, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.06.2015 a likvidátorovi právneho predchodcu žalobcu dňa 02.06.2015. Na odvolanie obžalovaného vo veci rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.11.2015 č.k. -287 tak, že odvolanie zamietol. Uznesenie bolo vyhlásené dňa 30.11.2015, žalobcovi bolo doručené 08.01.2016 a likvidátorovi právneho predchodcu žalobcu dňa 14.1.2016 ( ). (16) Súd považuje pre rozhodnutie v tejto veci za podstatné uviesť, že žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 27.06.2019, prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie. (17) Súd v spore aplikoval nasledujúce právne predpisy: (18) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. (19) Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (20) Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. (21) Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (22) Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. (23) Podľa pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. (24) Podľa zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. (25) Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. (26) Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (27) Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (28) Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (29) Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (30) Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. (31) Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (32) Súd po aplikácii citovaných právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel k nasledujúcim záverom. (33) Žalobca je právnym nástupcom spoločnosti NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii, ktorá mu ako postupca postúpila pohľadávku na náhradu škody v súvislosti s konaním pred tunajším súdom vedeným pod spisovou značkou a pred Krajským súdom v Trenčíne pod spisovou značkou . Postupca predtým podnikal pod obchodným menom JUMAPERT, s.r.o. (34) Žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade spáchal trestný čin tým, že uviedol do omylu spoločníkov spoločnosti JUMAPERT, s.r.o. ohľadne vlastností kupovaného tovaru, motorového vozidla Fiat Ducato 2,3 JTD s počtom kilometrov na tachometri 138 728 km, pričom úmyselne zamlčal skutočnosť, o ktorej mal vedomosť, že došlo k zásahu do tachometra predávaného vozidla, čím došlo

k zníženiu hodnoty ukazovateľa kilometrov o najmenej 351 601 km, vzhľadom k čomu kupujúci zaplatili bankovým prevodom na účet spoločnosti S.P. AUTO s.r.o. (žalovaného v 1. rade) kúpnu cenu 11 400 €, ktorá bola neoprávnene navýšená, čím bola podľa rozhodnutia v trestnom konaní spôsobená poškodenej spoločnosti JUMAPERT s.r.o. škoda vo výške 2 923,- €. Skutočnosťou, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal práve žalovaný v 2. rade je súd v zmysle viazaný a bude z nej vychádzať. Z trestného rozsudku vyplýva, že k spáchaniu trestného činu došlo 16.06.2011. (35) Uplatnený nárok je teda nárokom na náhradu škody. Jeho charakter je daný tým, že vznikol zo vzťahu obchodnej spoločnosti JUMAPERT s.r.o. (neskôr podnikajúcej pod obchodným menom NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. (v likvidácii) a žalovaného v 1. rade, a to v dôsledku porušenia povinností pri uzatváraní kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ide teda o obchodnoprávny nárok na náhradu škody, vychádzajúci z . Poukaz žalobcu na tú skutočnosť, že v čase, keď bol spáchaný trestný čin, nebola zavedená v našom právnom poriadku trestná zodpovednosť právnických osôb nemá z hľadiska predmetu tohto konania žiaden právny význam. Hoci žalovaný v 1. rade ako právnická osoba nebol a nie je za konanie, za ktoré bol odsúdený žalovaný v 2. rade trestne zodpovedný, nemá to žiaden vplyv na jeho obchodnoprávnu zodpovednosť. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, ktoré urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.11.2020, že žalovaný v 1. rade nemal trestnú zodpovednosť, je však potrebné poukázať na to, že za svoje konanie (ku ktorému došlo prostredníctvom žalovaného v 2. rade) mal zodpovednosť na základe iných právnych predpisov. Charakter záväzku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade má iný pôvod, vychádza z trestného konania a z porušenia povinnosti žalovaného v 2. rade nekonať v rozpore s ustanoveniami . Právne vychádza z ustanovenia . Zodpovednosť žalovaného v 2. rade bola priamo vyslovená v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku a súd nemá dôvod o nej pochybovať. Aj s poukazom na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. je súd viazaný trestným rozsudkom nielen v tej časti, kde sa konštatuje protiprávne správanie (žalovaného v 2. rade) a v tej časti, kde sa konštatuje, kto ho spáchal, ale aj inými okolnosťami tvoriacimi zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Skutkový stav, ktorým žalovaný v 2. rade porušil svoju právnu povinnosť teda bol konštatovaný rozhodnutím v trestnom konaní a z tohto je potrebné vychádzať. (36) Uvedené východiská súd považuje za dôležité pre posúdenie premlčania uplatneného nároku, keďže obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania. (37) Keďže právny vzťah vychádza vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z rôznych právnych predpisov, je potrebné vo vzťahu ku každému z nich rozlične skúmať aj otázku premlčania uplatneného nároku. (38) Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd vychádza pri posúdení dĺžky premlčacej doby z ustanovenia a . Premlčacia doba je štvorročná (subjektívna), najdlhšie však 10 ročná (objektívna). (39) Začiatok plynutia premlčacej doby súd posúdil podľa . Objektívna premlčacia doba začala plynúť 16.06.2011 a do podania žaloby (27.06.2019) neuplynula. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Na rozdiel od začiatku plynutia premlčacej doby podľa tu nie je potrebná skutočná vedomosť poškodeného, ale postačí, že sa o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, mohol dozvedieť. Poškodený (právny predchodca žalobcu) musel vedieť o tom, že mu vznikla škoda a kto mu škodu spôsobil už dňa 18.04.2013. Vtedy totiž podal trestné oznámenie, v ktorom popísal skutok, pri ktorom mu mala škoda vzniknúť, vrátane označenia osoby, ktorá mu mala škodu spôsobiť a vrátane predloženia faktúry vystavenej žalovaným v 1. rade, za ktorého konal žalovaný v 2. rade. Premlčacia doba teda uplynula 4 roky po tomto dátume, teda 18.04.2017. V rámci jej plynutia si žalobca, respektíve ani jeho právny predchodca, nárok proti žalovanému v 1. rade neuplatnili. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že trestná (ne)zodpovednosť žalovaného v 1. rade je irelevantná, pretože žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi nič nebránilo uplatniť si nárok podaním žaloby v civilnom (obchodnom) spore. Ani prípadná obrana spočívajúca v tom, že v tom čase nemohol poškodený poznať výšku škody (bola ustálená v trestnom konaní) by neobstála, pretože poškodený sa ju mohol pri náležitej starostlivosti dozvedieť najneskôr pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ku ktorému došlo 27.01.2015. Premlčacia doba by v takom prípade uplynula 27.01.2019, pričom žaloba bola podaná až 27.06.2019. Aj pri takomto posúdení začiatku plynutia premlčacej doby by teda uplatnený nárok bol premlčaný. (40) V súlade s súd nemôže žalobcovi premlčané právo proti žalovanému v 1. rade priznať, pretože žalovaný v 1. rade vzniesol v konaní procesne účinným spôsobom námietku premlčania. (41) Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd vychádza pri posúdení dĺžky premlčacej doby z ustanovenia . Premlčacia doba je dvojročná (subjektívna), najdlhšie však 10 ročná (objektívna). Desaťročná premlčacia doba sa uplatní z dôvodu, že k škode došlo úmyselným trestným činom žalovaného v 2. rade.

(42) Ako v prípade zodpovednosti žalovaného v 1. rade, ani v tomto prípade neuplynula 10 ročná objektívna premlčacia doba. Skutok bol spáchaný 16.06.2011, žaloba bola podaná pred uplynutím desiatich rokov od tohto dátumu (27.06.2019). Je však potrebné skúmať plynutie a prípadné uplynutie subjektívnej premlčacej doby. (43) Súd najskôr skúmal začiatok jej plynutia. Na rozdiel od obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, v prípade zodpovednosti podľa nepostačuje možnosť, že sa poškodený o škode mohol dozvedieť, ale je potrebné skúmať jeho skutočnú vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca, respektíve jeho právny predchodca sa o tom, kto za škodu zodpovedá, objektívne dozvedeli v súvislosti s výsledkami trestného konania. Okamihom, kedy boli zrejmé všetky zložky, o ktorých musel mať poškodený vedomosť pre prípad uplatnenia nároku na náhrady škody proti škodcovi, je okamih doručenia konečného rozhodnutia v trestnom konaní, proti ktorému už nebolo možné podať riadny opravný prostriedok. Už vtedy totiž s definitívnou platnosťou bola vyriešená otázka zodpovednosti za spôsobenú škodu a žalobca, respektíve jeho právny predchodca mali proti žalovanému v 2. rade podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Konečné rozhodnutie v trestnom konaní bolo doručené žalobcovi dňa 08.01.2016 a zástupcovi oprávnenému konať za poškodeného (za právneho predchodcu žalobcu) dňa 14.01.2016. Z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, avšak z oznámenia o postúpení na č.l. 14 implicitne vyplýva, že to nemohlo byť skôr, ako nadobudlo rozhodnutie v trestnom konaní právoplatnosť, pretože sa naň v oznámení odkazuje. Okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby preto súd ustálil na 14.01.2016, kedy bolo doručené konečné rozhodnutie v trestnom konaní poškodenému. Už vtedy mohol poškodený podať žalobu proti žalovanému v 2. rade, pretože vedel, že mu bola spôsobená škoda i to, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba podľa mu uplynula 14.01.2018. Žalobu v rámci jej plynutia nepodal. Aj ak by sme skúmali plynutie subjektívnej premlčacej doby osobitne len vo vzťahu k žalobcovi (ignorujúc, že je právnym nástupcom poškodeného /a ignorujúc ustanovenie /), tak nepochybne 25.07.2016 už bol osobou, ktorá si mohla uplatniť nárok na náhradu škody (v oznámení o postúpení pohľadávky sa deklaruje, že bol v tom čase veriteľom) a vzhľadom na už skončené trestné konanie, v ktorom mu bolo doručené konečné rozhodnutie, vedel, že bola spôsobená poškodenému škoda a kto za ňu zodpovedá. Aj počítajúc od 25.07.2016 by bol uplatnený nárok premlčaný, pretože subjektívna premlčacia doba by uplynula 25.07.2018 a žaloba bola podaná až 27.06.2019. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel, kto za škodu zodpovedá, pretože konečné rozhodnutie v trestnom konaní jemu aj jeho právnemu predchodcovi doručené bolo a trestnú zodpovednosť žalovaného v 2. rade z tohto rozhodnutia museli obaja poznať. Neobstojí ani poukaz na ochranu poškodeného 10-ročnou objektívnou premlčacou dobou, pretože v rámci jej plynutia plynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba, uplynutím ktorej došlo k premlčaniu (bez ohľadu na to, že k uplynutiu objektívnej premlčacej doby nedošlo). Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že nemal povinnosť informovať sa o právoplatnosti (a vykonateľnosti) trestného rozhodnutia, pretože skutočnosť, že uznesenie krajského súdu v trestnom konaní (proti ktorému nie je prípustná sťažnosť) je právoplatné vyplýva priamo zo zákona (z ustanovenia ). Už v čase doručenia konečného (druhostupňového) rozhodnutia v trestnom konaní tak žalobca, respektíve jeho právny predchodca museli vedieť, že rozhodnutie v trestnom konaní je právoplatné (bez toho, že by sa na túto skutočnosť museli osobitne informovať, neznalosť zákona // ich neospravedlňuje). (44) V súlade s súd nemôže žalobcovi premlčané právo proti žalovanému v 2. rade priznať, pretože žalovaný v 2. rade vzniesol v konaní procesne účinným spôsobom námietku premlčania. (45) Vzhľadom k premlčaniu uplatneného nároku súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími skutkovými tvrdeniami strán a ich právnym hodnotením. Hocako by ich totiž posúdil, nemohol by rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť. (46) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (47) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (48) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že žalovaní boli v spore v celom rozsahu procesne úspešní, preto im (každému osobitne, keďže netvorili nerozlučné procesné spoločenstvo) súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na

náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.