Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: J., s.r.o., so sídlom P. X. XXX, XXX XX P. X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. januára 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25. septembra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.09.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 15.363,39 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie september 2014, v podstate z dôvodu neuznania odpočítanej z výdavkových pokladničných dokladov vystavených dodávateľskou spoločnosťou V. U. spol. s r.o., a faktúr vystavených spoločnosťami S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o.

2. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, pre nesprávne právne posúdenie a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

3. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov v súvislosti s uplatneným odpočtom z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou od spoločnosti V. U. spol. s r.o., keďže prijaté pokladničné bloky za nákup tovaru od tejto spoločnosti boli vystavené elektronickou pokladňou a obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti, dodávateľská spoločnosť sa nenachádzala v zozname neplatičov na portáli finančnej správy, a preto žalobca nemal dôvod nadobudnúť akékoľvek pochybnosti o uvedenom obchodnom partnerovi. Tvrdenie zástupcu dodávateľskej spoločnosti, že tovar nedodala a doklady nevystavila, žalobca považuje za prejav nefunkčnej kontroly u dodávateľa

a obhajovanie skutočnosti, že z vystavených dokladov nevznikla u dodávateľa daňová povinnosť. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný jeho námietky vyhodnotil ako nedôvodné, neprihliadol na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ktorý predložil zákonom stanovené daňové doklady k preukázaniu odpočtu a predložil napr. aj skladové výdajky, s ktorým dôkazom sa žalovaný nevyporiadal. Zároveň žalovaný nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch osôb, uvedených na príjmových dokladoch, opätovné vypočutie svedka J., výsluch zamestnancov žalobcu.

4. Ohľadom dodávateľských spoločností S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o. žalobca namietal nevykonanie dokazovania oboznámením sa s kontrolnými výkazmi týchto spoločností. Žalobca má za to, že žalovaný vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nesúhlasil s tým, že neuniesol dôkazné bremeno, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. , ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-483/03 (X.), v ktorých SD EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo námietku žalobcu ohľadom aktuálnej judikatúry NS SR považuje za nedôvodnú. K dodávateľskej spoločnosti S. H. s.r.o. žalobca uviedol, že uvedená spoločnosť dodala tovar, vystavila daňové doklady, ktoré obsahujú zákonné náležitosti, spoločnosť sa nenachádzala v zozname neplatičov daní, poistného. Uvedené platí aj na dodávateľskú spoločnosť Q.-K s.r.o., ktorá dodala žalobcovi služby v roku 2014 a skutočnosti, na ktoré poukazuje správca dane sa týkajú roku 2015. Žalovaný neprihliadal na čestné vyhlásenia štatutárnych orgánov uvedených dodávateľských spoločností, v ktorých boli potvrdené dodania žalobcovi. Správca dane pripísal na ťarchu žalobcovi neplnenie si povinností iných subjektov a nevysporiadal sa s aktuálnou judikatúrou, týkajúcou sa vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k , pričom poukázal na judikatúru SD EÚ, v zmysle ktorej je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že daňové orgány postupovali v zmysle procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o ).

6. V ďalšom konaní sa žalobca vyjadril v rámci repliky, následne žalovaný v rámci dupliky, pričom obaja zotrvali na svojich argumentačných pozíciách.

7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu, bez nariadenia pojednávania vo veci, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania, zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný odpočet za mesiac september 2014 z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou od spoločnosti V. U. spol. s r.o., z faktúr od dodávateľských spoločností S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o., z dôvodu, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru - náhradných dielov od spoločnosti V. U. spol. s r.o. a tiež nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach od spoločnosti S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o. boli týmito spoločnosťami skutočne dodané.

9. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil nasledovné:

- Dňa 17.12.2015 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na za zdaňovacie obdobie január až december 2014.

- V zdaňovacom období september 2014 si žalobca uplatnil odpočet vo výške 10.607,06 Eur z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou od dodávateľskej spoločnosti V. U. spol. s r.o., Z. nám. 3, X., N.: XX XXX XXX za nákup náhradných dielov, vo výške 2.328,67 Eur

z dodávateľských faktúr č. XXXXXX - č. XXXXX vystavených spoločnosťou S. H. s.r.o., M. R. P. 7, Z., IČO: XX XXX XXX za dodanie služieb (diagnostika vozidiel, repas a oprava komponentov, oprava prevodoviek), vo výške 2.427,66 Eur z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX - č. XXXXXXXX vystavených spoločnosťou Q.-K spol. s r.o., B. SR 5, X., IČO: XX XXX XXX za vykonané služby (oprava a servis vozidiel, oprava a lakovanie návesov a ťahačov).

- Správca dane v daňovej kontrole vykonal šetrenie týkajúce sa uplatneného odpočtu a dňa 24.11.2016 vyhotovil protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručil žalobcovi dňa 10.12.2016. V protokole bol vyčíslený rozdiel vzniku práva na odpočet za zdaňovacie obdobie september 2014 vo výške 15.363,39 Eur.

- Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu vyjadril, nesúhlasil so zisteniami správcu dane a žiadal doplniť dokazovanie.

- Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a dňa 13.09.2018 so žalobcom prerokoval pripomienky a doplnené dokazovanie k protokolu. Následne dňa 25.09.2018 vydal prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15.363,39 Eur na za zdaňovacie obdobie september 2014.

- Správca dane žalobcovi neuznal odpočet od dodávateľskej spoločnosti V. U. spol. s r.o. za nákup náhradných dielov na základe výdavkových pokladničných dokladov z ERP, keď z výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti - L. J. - zistil, že pokladničné doklady predložené žalobcom neboli vystavené dodávateľskou spoločnosťou, tovar spoločnosť žalobcovi nedodala, tovar uvedený na dokladoch spoločnosť nepredáva, nakoľko ide o náhradné diely na ťahače a spoločnosť predáva náhradné diely na návesy. Predložené pokladničné bloky nie sú vizuálne totožné s pokladničnými blokmi vydávanými ERP patriacej spoločnosti - napr. rozdiely v hlavičke, chýbajúce dvojbodky a ďalšie. Svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti bola podporená výpoveďou svedka Ing. L. L.

- vedúceho skladu dodávateľskej spoločnosti, ktorého správca dane vypočul vo vyrubovacom konaní na za mesiac jún 2015. Uvedené pokladničné bloky sa nenachádzali v kontrolných záznamoch ERP dodávateľskej spoločnosti. Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné tovary, fakturované zjednodušenými faktúrami - dokladmi z ERP od dodávateľskej spoločnosti V. U. spol. s r.o. boli uvedenou spoločnosťou skutočne dodané.

- Správca dane tiež neuznal žalobcovi odpočet z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou S. H. s.r.o., keď vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené dodanie tovaru a služieb deklarovaných na faktúrach č. XXXXXX - č. XXXXXX, dodávateľská spoločnosť nepredložila na výzvu správcu dane žiadne doklady, správca dane v tejto spoločnosti za rok 2014 neeviduje prehľady alebo hlásenie zo závislej činnosti. Konateľ dodávateľskej spoločnosti Y. X. (bol konateľom od 18.03.2014 do 13.02.2015) najskôr ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní s tým, že nevlastní žiadne doklady spoločnosti S. H. s.r.o. a po rokoch si nepamätá transakcie vykonané v tejto spoločnosti. Pri ďalšom ústnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, odmietol vypovedať ako svedok. U. S. H. s.r.o. na uvedenom sídle už reálne nesídli, zmluva s poskytovateľom sídla - spoločnosťou L. X. s.r.o. - bola vypovedaná, pričom predmetný zmluvný vzťah od 14.03.2014 napĺňal charakteristiku virtuálneho sídla. Spoločnosť bola k 25.09.2015 vymazaná zo zoznamu platiteľov . Existenciu obchodných, výrobných alebo prevádzkových priestorov a ani technických a personálnych predpokladov na výkon predmetu faktúry dodávateľská spoločnosť napriek výzve správcu dane nepreukázala, taktiež ani dodanie a riadne zaúčtovanie, priznanie dane z preverovanej faktúry.

- Ďalej správca dane neuznal žalobcovi odpočet z faktúr č. XXXXXXXX - č. XXXXXXXX od dodávateľskej spoločnosti Q.-K spol. s r.o. za vykonané služby - oprava a servis vozidiel, oprava a lakovanie návesov a ťahačov, keď nebolo preukázané dodanie týchto služieb uvedenou dodávateľskou spoločnosťou. Správca dane vykonaným šetrením zistil, že spoločnosť na uvedenom sídle už reálne nesídli, poštu nepreberá a zmluva o prenájme bola ukončená 16.03.2015. V rámci daňovej kontroly za obdobie máj až december 2014 u tejto spoločnosti nebola zistená existencia skladových, výrobných alebo prevádzkových priestorov, technických a personálnych predpokladov na výkon daných služieb. Bývalý konateľ spoločnosti Y. J. nemohol byť vypočutý ako svedok z dôvodu vážneho zdravotného stavu a ďalší svedok, G. X. (jediný spoločník v danom období) sa na predvolanie nedostavil, nepredložil požadované doklady a svedok nebol ani predvedený policajnými orgánmi.

- O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a vykonané šetrenie, citoval zákonné ustanovenia zákona o podľa ktorých vec správca dane správne posúdil a stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal vystavenie dokladov z ERP dodávateľskou spoločnosťou V. U. spol. s r.o. a teda, že jej vznikla daňová povinnosť a že tovar a služby na faktúrach od dodávateľských spoločností S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o. boli týmto spoločnosťami

skutočne dodané. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17, v zmysle ktorých je primárne nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu; dôkazné bremeno správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených žalobcom a žalobca jeho pochybnosti nevyvrátil. Námietky žalobcu v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné, pričom poukázal i na judikatúru NS SR. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vec správne právne posúdil.

10. Podľa veta prvá <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o “ alebo „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

11. Podľa zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

12. Podľa zákona o právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

13. Podľa zákona o platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

14. Podľa zákona o právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa § 24 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a zákona o nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný ( zákona o ), a to práve osobou ako platiteľom uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje .

22. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne a dôvodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu a správny súd sa stotožnil s jeho názorom, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru a služieb od dodávateľských spoločností uvedených na faktúrach a vyhotovenie dokladov registračnou pokladnicou dodávateľskej spoločnosti, ktorá dodanie tovaru žalobcovi poprela.

23. Z judikatúry NS SR vyplýva, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (, ). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (, ). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane ().

24. K časti neuznania odpočtu z pokladničných blokov vyhotovených registračnou pokladnicou spoločnosti V. U. spol. s r.o. správny súd dospel k záveru, že správca dane preukázateľne spochybnil pravosť dokladov predložených žalobcom, keď nielen vizuálne predložené doklady sa nezhodovali s dokladmi vydanými registračnou pokladnicou uvedenej dodávateľskej spoločnosti, ale aj konateľ tejto spoločnosti poprel dodanie tovaru uvedeného na dokladoch, pretože taký tovar ich spoločnosť nepredáva. Jeho výpoveď bola v súlade aj s výpoveďou ďalšieho svedka - vedúceho skladu, ktorý tiež poprel, že by predmetný tovar (náhradné diely na ťahače) spoločnosť predávala. Dôvodne potom správne orgány spochybnili i vierohodnosť skladových výdajok a na tento dôkaz žalobcu neprihliadli. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane a žalovaný nevykonaním ďalšieho dokazovania (napr. výsluch osôb uvedených na príjmovom doklade a zistenie ich vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou, opätovné vypočutie konateľa spoločnosti p. J. nedostatočne zistili skutkový stav a ukrátili žalobcu na jeho právach. Správny súd poukazuje na to, že výpoveď svedka - konateľa dodávateľskej spoločnosti bola jasná, presvedčivá, žalobca nemal na svedka žiadne otázky. Jeho opätovné vypočutie je preto nadbytočné. Tiež pokiaľ sa týka výsluchu ďalších svedkov, správny súd má za to, že by ich výpovede nemohli zvrátiť pochybnosti správcu dane, ak zo skutočností zistených správcom dane je nepochybné, že pokladničné bloky sa vizuálne nezhodujú s dokladmi vystavenými

registračnou pokladňou dodávateľskej spoločnosti, spoločnosť poprela dodanie tovaru a tým aj vznik jej daňovej povinnosti, predmetné doklady sa nenachádzali ani v žurnále dokladov z ERP za rok 2014, predloženom správcovi dane dodávateľskou spoločnosťou a tovar uvedený na dokladoch žalobcu spoločnosť nepredáva.

25. K časti neuznania odpočtu z faktúr od dodávateľských spoločností S. H. s.r.o. a Q.-K spol. s r.o. správny súd poukazuje na to, že žalobca samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, keďže ide o formálne doklady, ktoré nepreukazujú skutočné dodanie tovaru a služieb. V prejednávanej veci správca dane spochybnil, že obchodné transakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným na faktúrach, keďže dodávateľské spoločnosti nepredložili žiadne doklady, preukazujúce vznik ich daňovej povinnosti a dodanie tovaru a služieb žalobcovi, nešlo o riadne fungujúce spoločnosti, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti, nemali vytvorené prevádzkové priestory na dodanie služieb, ani technické a personálne predpoklady na ich výkon. Ďalšie dôkazy, ktoré žalobca predložil - zošit s údajmi, nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Správca dane a žalovaný tiež dôvodne neprihliadli k čestným prehláseniam konateľov týchto spoločností, keďže boli predvolaní ako svedkovia, pričom konateľ spoločnosti S. H. s.r.o. odmietol vypovedať ako svedok, konateľ spoločnosti Q.-K spol. s r.o. pre zdravotný stav nebol schopný vypovedať a splnomocnený zástupca spoločnosti G. X. nepredložil žiadne doklady, nedostavil sa na výsluch. Naviac s G. X. boli prepojené obe dodávateľské spoločnosti, keďže bol súčasne jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Q. s.r.o., ktorá bola v danom zdaňovacom období jediným spoločníkom S. H. s.r.o. a tiež jediným spoločníkom Q.-K spol. s r.o., od 23.10.2013 do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra. Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach a správny súd sa stotožňuje s ich záverom, že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb žalobcovi uvedenými dodávateľskými spoločnosťami.

26. Námietku žalobcu, že žalovaný a správca dane nesprávne zistili skutkový stav správny súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány dôvodne spochybnili odpočet od uvedených dodávateľských spoločností a žalobca pochybnosti nevyvrátil, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazy správne orgány hodnotili vo vzájomných súvislostiach v zmysle daňového poriadku a v rozhodnutí uviedli svoju správnu úvahu, odôvodnili, z akých dôvodov neuznali uplatnený odpočet žalobcovi, poukázali na jednotlivé ustanovenia zákona o , podľa ktorých vo veci rozhodovali, ako i na judikatúru NS SR vo veciach odpočtu . Správne orgány na žalobcu neprenášali bezdôvodne dôkazné bremeno, ale až na základe vlastného šetrenia, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom, pričom na ťarchu žalobcu nepripísali neplnenie daňových povinností dodávateľských spoločností, ale žiadali preukázanie fakturovaných dodaní. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt má možnosť si zaobstarať dôkazy, ktoré preukážu reálnosť zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje odpočet . Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Preto ak si žalobca uplatnil odpočet , mal sa správať obozretne a zabezpečiť si okrem faktúr či pokladničných blokov ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť fakturovaných plnení a vyvrátili pochybnosti správnych orgánov.

27. Správny súd poukazuje na názor NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.06.2019: „Daňový subjekt zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje, teda že prijal zdaniteľné plnenia v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených dokladov a od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu nárok na odpočet dane len z dôvodu zneužitia práva alebo pre účasť na daňovom podvode. Inak platí zásada neutrality dane, v zmysle ktorej má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich . Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku nároku na odpočet dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si nárok uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane.“

28. V prejednávanej veci správne orgány neuznali odpočet žalobcovi z dôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako deklarovali sporné faktúry a že pokladničné bloky neboli vystavené a tovar predaný dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na pokladničných blokoch, a nie pre zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Z uvedeného dôvodu správny súd ako

nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreukázania jeho vedomosti o zneužívajúcom či podvodnom konaní a odvolávanie sa na judikatúru SD EÚ v súvislosti s dôkazným bremenom správcu dane.

29. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V konaní pred správnymi orgánmi nebol zistený postup v rozpore s daňovým poriadkom alebo nesprávna aplikácia zákona o .

31. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

32. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.