Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-13-2020.pdf
PDF · 110.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róbert Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa D. B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - X. C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom C. - G., V. XXXX/X, právne zastúpená spoločnosťou Fons iuris s.r.o., so sídlom Bratislava, Kominárska 2,4; a otec - I. I. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom c/N. X, C., Španielske kráľovstvo, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Žilina, Moyzesova 20, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/141/2013-976 zo dňa 24. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletej D., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o vyživovacej povinnosti otca tak, že: otec j e p o v i n n ý v období od 5.4.2013 do 31.8.2015 prispievať na výživu maloletej D., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumou 180 eur a s účinnosťou od 1.9.2015 mesačne sumou 230 eur.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že: Otec je o p r á v n e n ý telefonicky komunikovať s maloletou D. každý párny týždeň v utorok od 19.00 hod. Matka je p o v i n n á otcovi oznámiť telefónne číslo, na ktorom sa bude telefonický kontakt uskutočňovať, zabezpečiť prítomnosť maloletej D. v určenom čase na predmetnom telefónnom čísle a maloletú na telefonický kontakt pripraviť.
Matka j e p o v i n n á podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v počte 10 stretnutí v období 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Maloletá D. j e p o v i n n á podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v počte 10 stretnutí v období 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podrobnosti vykonania poradenstva určia odborní zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Po ukončení poradenstva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin podá Okresnému súdu Martin správu o priebehu a výsledkoch poradenstva.
Matka j e p o v i n n á písomne alebo formou elektronickej komunikácie informovať otca raz štvrťročne, najneskôr vždy do 31.3., 30.6, 30.9. a 31.12 kalendárneho roku, o zdravotnom stave, študijných výsledkoch a záujmových mimoškolských aktivitách maloletej D.. Súčasťou informácie budú i obrazové snímky alebo obrazové záznamy maloletej D..
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. V otázkach právomoci súdu, ktorá sa v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 odvíja od obvyklého pobytu dieťaťa, konštatoval, že presná definícia tohto pojmu neexistuje, ale „možno ním chápať štát a miesto, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky, je zdravotne poistené, má svojho lekára a pod.". Hoci maloletá D. prvých 9 mesiacov života žila v Španielsku, narodila sa na Slovensku, je občiankou Slovenskej republiky, trvalý pobyt má od narodenia evidovaný v C. a po celý čas tam má tiež detského lekára. V čase podania posudzovaného návrhu (5.4.2013) sa maloletá permanentne zdržiavala na Slovensku dva roky a takmer 9 mesiacov; v čase rozhodovania okresného súdu išlo už o obdobie v trvaní skoro 6 rokov. Nadväzne okresný súd uzavrel, že obvyklý pobyt maloletej D. je daný na území Slovenskej republiky. Dodal, že otec žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by v Španielsku podal návrh o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pokiaľ aj nejaké konanie v Španielsku bolo vedené, išlo o konanie v trestnej veci, s ktorou však konanie o úpravu práv a povinností k maloletej D. nemôže byť spojené. 2. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Nepretržite od 21.7.2010 žije maloletá D. s matkou v meste C., pričom jej výchovu a komplexnú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka (aktuálne už aj spoločne s manželom C. C.). V predmetnej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, z ktorého titulu zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. Okresný súd doplnil, že otec by prípadnú starostlivosť o dcéru v Španielsku nezabezpečoval osobne, ale prostredníctvom opatrovateľky. Navyše, ani v priebehu konania dcéru nenavštívil a „svoj záujem deklaruje len formálne". 3. Za „prirodzené a spravodlivé" považoval okresný súd určiť výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh - v konkrétnostiach súdenej veci od 1.4.2013. Prihliadol na zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletej D., ktorá v čase rozhodovania už bola žiačkou základnej školy a za primerané výživné otca určil sumu 230 eur mesačne. V danej spojitosti uviedol, že matka sa na potrebách dieťaťa podieľa i osobnou starostlivosťou spojenou s uspokojovaním každodenných potrieb. Vzhľadom na spätné určenie výživného od 1.4.2013 okresný súd vyčíslil aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2016 v celkovej výške 6.170 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 4. Nakoľko styk otca s maloletou D. sa dlhodobo nerealizuje a otec je s ňou len v pravidelnom telefonickom kontakte, mal okresný súd za to, že nie je dôvodné upravovať styk otca s maloletou dcérou. Rovnako neboli preukázané žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, žeby otec v období, odkedy sa maloletá nachádza na území Slovenska, realizoval „špekulatívne kroky" smerujúce k tomu, aby ju vzal zo Slovenska a aby sa vrátila do Španielska. Nadväzne okresný súd vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu a nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov.
5. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal porušenie základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pretože napadnuté rozhodnutie nestanovuje žiadne právo návštevy maloletej. Mal za to, že ako otec má právo stretávať sa s dcérou minimálne počas jednotlivých prázdnin, resp. počas ich častí. Takéto rozhodnutie by zohľadňovalo aj vzdialenosť bydlísk otca a maloletej D., pri ktorej je z ekonomického hľadiska neprijateľné navštevovať dcéru každý mesiac. Otec poukazoval na to, že maloletá je od malička manipulovaná, nemohol ju vidieť ani cez internet (skype) a značné problémy má tiež s telefonickou komunikáciou. 6. Nesúhlasil ani so spätným určením výživného, keďže až do 23.12.2015 nebolo v Španielsku právoplatne ukončené ním iniciované súdne konanie. Nadväzne má byť platba nedoplatku výživného pozastavená. Napokon, namietal porušenie práva obhajoby, lebo obdržal z okresného súdu (navyše až dňa 30.9.2016) písomnosť, ktorej nemohol porozumieť, nakoľko k nej nebol priložený preklad do španielčiny. Súčasťou predmetnej zásielky bola aj informácia, že ďalšie konanie sa uskutoční 24.6.2016; z predmetných časových súvislostí je ale jasné, že v daný deň sa konania reálne nemohol zúčastniť.
7. Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť; eventuálne (ak rozsudok potvrdený nebude) zmeniť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 500 eur mesačne a zároveň stanoviť aj povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej v sume 100 eur mesačne. Bola presvedčená, že nie je v záujme dieťaťa upravovať stretávanie sa s otcom. V predchádzajúcom období - v štádiu rozhodovania o predbežných opatreniach - otec výslovne deklaroval, že o úpravu styku nežiadal; rovnako neskôr v konaní sa k danej otázke vôbec nevyjadroval a o stretnutie s dcérou nemal záujem, ani keď sa osobne zúčastnil pojednávania na okresnom súde. 8. Matka poukazovala na to, že pri telefonickom kontakte otec nerešpektuje režim dieťaťa, voláva nepravidelne a neraz aj po 20.00 hod. Maloletá s ním často nechce komunikovať, a to aj napriek dohováraniu zo strany matky, čo je zrejme dôsledkom toho, že v jednom z rozhovorov jej otec povedal, že si ju príde vziať. Matka poprela, že by dcéru manipulovala proti otcovi; naopak, nerozpráva o ňom v negatívnom zmysle a v dcére „nepestuje zlosť voči otcovi". 9. V súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti matka dávala do pozornosti, že túto si otec plní v neprimerane nízkej výške. Domnievala sa, že by na výživu mohol prispievať aj v širšom rozsahu, než určil okresný súd; vrátane eventuality prispievania na tvorbu úspor. Matka trvala na tom, že otec napriek opakovaným výzvam nepredložil žiadne doklady potvrdzujúce, žeby v Španielsku bolo vedené konanie o starostlivosti o maloletú D.. V reakcii na námietky otca viažuce k doručovaniu písomností poukázala na to, že otec bol v konaní právne zastúpený advokátom a v súvislosti s pojednávaním dňa 24.6.2016 účelovo odvolal plnomocenstvo pre svojho advokáta. Navyše, písomnosti doručené v slovenskom jazyku boli písomnosťami, ktoré mu zasielal jeho právny zástupca, a nie konajúci súd. V žiadnom prípade teda v súdenej veci v otázkach výživného nešlo o konanie, v ktorom by otec „nebol prítomný".
10. V nasledujúcich vyjadreniach vykonaných v priebehu odvolacieho konania (aj nad rámec predpokladaný procesnými predpismi) rodičia zotrvali na svojich pôvodných postojoch, vrátane opätovného, resp. podrobnejšieho uvedenia podstatnej časti už prezentovaných argumentácií.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku a podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o výživnom a úprave styku, vrátane uloženia výchovných opatrení a povinnosti informovania tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. Neobstojí námietka otca, že konaním okresného súdu (osobitne v jeho záverečnej fáze pred vydaním napadnutého rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa prejednávania a rozhodovania súdenej veci. Zodpovedajúco priebehu konania argumentuje matka, že otec v prevažnej časti konania bol právne zastúpený; čo platí i o procesných úkonoch bezprostredne predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozsudku. 13. Okresný súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania nariadeného na deň 22.4.2016, ktorú skutočnosť dotknutému advokátovi náležite (dokonca opakovane) oznámil. Predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 24.6.2016, na ktoré pojednávanie bol právny zástupca otca písomne predvolaný a predvolanie mu bolo doručené dňa 2.5.2016. Napriek tomuto niekoľkotýždňovému predstihu predvolania právny zástupca otca až dňa 23.6.2016 (deň pred pojednávaním) oznámil odvolanie mu plnomocenstva zo strany otca, ako aj neprítomnosť na danom pojednávaní. Len na okraj odvolací súd dodáva, že elektronické podanie (e-mail), ktorým malo dôjsť k odvolaniu plnomocenstva, predložené nebolo. Pokiaľ za takejto situácie okresný súd na pojednávaní dňa 24.6.2016 meritórne rozhodol, neporušil procesné práva otca. Je totiž nepochybné, že otec bol prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas (dokonca s niekoľkotýždňovým predstihom) o predmetnom úkone súdu informovaný. Eventuálne nezrovnalosti vo vzťahu právneho zástupcu a klienta (otca) nemôžu ísť na úkor ostatných účastníkov konania.
14. Uvedené zároveň znamená, že otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu boli riadne doručené i všetky relevantné písomnosti viažuce sa k štádiu predchádzajúcemu vydanie napadnutého rozsudku. Pokiaľ aj zo strany okresného súdu bolo priamo otcovi neskôr (dňa 30.9.2016) doručené do španielskeho jazyka nepreložené oznámenie o predĺžení lehoty na vyhotovenia dotknutého rozhodnutia, nejde o nedôslednosť majúcu akýkoľvek relevantný vplyv tak na samotné (už predtým verejne vyhlásené) rozhodnutie, ako ani na procesné práva otca. Tie mohol realizovať podaním odvolania proti napadnutému rozsudku po doručení jeho úradného prekladu; čo aj vykonal.
15. Do španielskeho jazyka nepreložené písomnosti, ktoré spomína otec v odvolaní a ktoré sa týkali pojednávania nariadeného na deň 24.6.2016, boli otcovi zaslané jeho právnym zástupcom. To znamená, že nešlo o písomnosti zasielané otcovi konajúcim súdom. Ako už bolo uvedené, prípadné nezrovnalosti vo vzťahu advokát-klient nemôžu byť na úkor ostatných účastníkov konania a nemajú vplyv ani na vecnú správnosť rozhodnutia súdu.
16. Je nepochybné, že osobnú starostlivosť o maloletú D. dlhodobo v plnej miere vykonáva matka a otec na nej nie je vôbec zúčastnený. Zároveň zo súvisiacich dokladov bolo preukázané, že táto starostlivosť nevykazuje nedostatky. Uvedené platí o všetkých zásadných oblastiach života dieťaťa; predovšetkým o zdravotnej starostlivosti, bývaní, vzdelávaní, či voľnočasových aktivitách. Nadväzne, konkrétne skutkové okolnosti súdenej veci nepripúšťali inú alternatívu riešenia, ako je zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorý výrok napadnutého rozsudku krajský súd potvrdil.
17. V zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine sa výživné určuje odo dňa podania návrhu na začatie konania. V súdenej veci ide o deň 5.4.2013. Veta tretia označeného zákonného ustanovenia v prípade maloletého dieťaťa pripúšťa aj určenie (začiatku) vyživovacej povinnosti spätne pred dátum podania návrhu, avšak pre uvedené musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. odo dňa 1.4.2013, lebo to považoval za „prirodzené a spravodlivé". 18. Takéto všeobecné konštatovanie je použiteľné v akomkoľvek konaní a vo vzťahu k akémukoľvek posunutiu začiatku vyživovacej povinnosti pred dátum podania návrhu na začatie konania, čo však jednoznačne odporuje podstate daného inštitútu, ktorej základom musia byť individuálne (vlastné len konkrétnemu prípadu) okolnosti majúce charakter dôvodov osobitného zreteľa. Takéto dôvody v súdenej veci prezentované (a ani zistené) neboli, z ktorého titulu krajský súd v otázke začiatku vyživovacej povinnosti zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyživovaciu povinnosť určil s účinnosťou od 5.4.2013. 19. Na druhej strane nebolo preukázané a otcom ani konkrétne tvrdené, že by v Španielsku bolo vedené konanie týkajúce sa jeho vyživovacej povinnosti k maloletej D., ktorého výsledkom by bolo právoplatné súdne rozhodnutie ohľadne akéhokoľvek časového obdobia od 5.4.2013 do 23.12.2015, ktorý dátum otec opakovane zdôrazňuje. Inými slovami, pokiaľ aj prebiehali pred súdnymi orgánmi Španielska, resp. Španielskeho kráľovstva na základe podaní otca nejaké konania, ich výsledkom nebolo rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca v relevantnom období. Nadväzne je plne legitímne určenie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 5.4.2013. Rovnako neobstojí otcove tvrdenie, že by nebol v konaní o výživnom prítomný; t.j., že by o tejto otázke bolo rozhodnuté bez jeho účasti v konaní. Okolnosť, že svoje procesné práva dôsledne pred okresným súdom nevyužil (čo sa vzťahuje i na postup ním zvoleného právneho zástupcu/advokáta) nemá zásadnejší vplyv na správnosť napadnutého rozsudku.
20. Vzhľadom na nízky vek maloletej v úvodnej časti rozhodného obdobia, jej dobrý zdravotný stav nevyžadujúci mimoriadne či osobitnejšie výdavky a neexistenciu iných okolností podmieňujúcich zvýšenú mieru odôvodnených potrieb dieťaťa, krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu ohľadne výšky vyživovacej povinnosti v časovom intervale od 5.4.2013 do 31.8.2015. Za zodpovedajúcu výšku výživného v označenom období ustálil sumu 180 eur mesačne, v ktorom smere zmenil napadnutý rozsudok. 21. Od 1.9.2015 maloletá začala (základnú) školskú dochádzku, s čím sú spojené nielen bezprostredne vyššie výdavky (na zakúpenie rôznych učebných pomôcok, či príspevky na organizované aktivity), ale aj celkovo vyššie náklady odvíjajúce sa od postupného rastu a vývinu dieťaťa, v ktorom procese je začiatok školskej dochádzky (vzdelávania i vo formálnom zmysle) zásadným zlomom. Nadväzne s účinnosťou od daného dátumu krajský súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 230 eur mesačne, ktorou je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
22. Krajský súd nerozhodoval o nedoplatku otca na určenom výživnom. Hoci takéto konštatovania sú spravidla súčasťou výrokov súdnych rozhodnutí, nemajú základ v (aktuálne účinnej) právnej úprave. Svojou povahou ide skôr o akúsi neformálnu tradíciu v činnosti (slovenských) súdov bezprostredne v základných konaniach o výživnom nahrádzať aj prípadné exekučné konania; ku ktorým však reálne ani nemusí dôjsť. 23. V súdenej veci medzi rodičmi nie sú faktické rozpory ohľadne rozsahu platieb z titulu výživného na dcéru zasielaných otcom matke. Po právoplatnom ustálení vyživovacej povinnosti v relevantnom období, k čomu dôjde doručením tohto rozhodnutia, bude pre účastníkov konania možné pomerne jednoduchou matematickou operáciou vymedziť nedoplatok na určenom výživnom. Pokiaľ medzi rodičmi nedôjde
k dohode o spôsobe jeho splatenia, resp. pokiaľ výživou povinná osoba (otec) dotknutú povinnosť dobrovoľne nesplní, prichádza do úvahy nútený výkon rozhodnutia, t.j. exekúcia, práve ktorému procesu je vlastné presné ustálenie výšky nedoplatku výživného.
24. Maloletá D. nie je v osobnom kontakte s otcom už niekoľko rokov; dlhodobo žije na Slovensku, zatiaľ čo otec žije a pracuje v Španielsku a tiež všetky svoje aktivity, kontakty i sociálne väzby má koncentrované k danej krajine. Aj sám otec si je vedomý toho, že vzhľadom na značnú geografickú vzdialenosť jeho bydliska a bydliska maloletej nie sú reálnymi opakované, resp. pravidelné krátkodobejšie stretnutia, ale skôr dlhodobé (viacdenné, či týždenné) stretnutia. Nakoľko medzi otcom a maloletou D. nie sú aktuálne vybudované takmer žiadne relevantné vzájomné väzby, neprichádza do úvahy hneď momentálne úprava bezprostredne fyzických stretnutí otca s dcérou. V dlhodobejšom horizonte, aj s poukazom na blížiace sa dospievanie maloletej, je nutné s takouto eventualitou stretnutí pracovať a naň všetkých zainteresovaných pripravovať, a to predovšetkým po psychickej a emocionálnej stránke.
25. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že otec neprejavil dostatočný záujem o stretávanie sa s dcérou, resp. že jeho záujem bol/je iba formálny. Z celkového prístupu otca je zrejmé, že o maloletú D. má úprimný záujem, o čom v neposlednom rade svedčí pomerne intenzívne využívanie rôznych právnych inštitútov, prezentované i v súdenej veci. Obaja rodičia chcú žiť vo svojej domovskej krajine, preto nemožno zazlievať otcovi, že jeho právne kroky smerovali k dosiahnutiu navrátenia maloletej do Španielska, kde spolu s rodičmi žila v úvodných mesiacoch svojho života. Úplne identickú ambíciu - žiť s vlastným dieťaťom vo svojej domovskej krajine - totiž prejavila i matka, ktorá ju aj - navyše bez preukázateľnej existencie dohody rodičov - i zrealizovala. Krajský súd zdôrazňuje, že v priebehu celého konania, zahŕňajúceho i predchádzajúce relatívne samostatné konanie o predbežných opatreniach, sa otec nikdy neuchýlil k protiprávnym, resp. svojpomocným konaniam.
26. Z vyjadrení oboch rodičov síce vyplýva existencia telefonického kontaktu otca s maloletou D., avšak súčasne obaja prezentujú (samozrejme, každý zo svojho pohľadu) nespokojnosť s jeho faktickým priebehom. Za daného stavu bolo nevyhnutné vymedziť aspoň základný pevný rámec tejto komunikácie. Krajský súd za elementárny základ stanovil telefonický kontakt otca s maloletou D. každý párny týždeň v utorok od 19.00 hod. a zároveň uložil matke povinnosť oznámiť otcovi telefónne číslo, na ktorom sa bude telefonický kontakt uskutočňovať, zabezpečiť prítomnosť maloletej v určenom čase na predmetnom telefónnom čísle a maloletú na telefonický kontakt pripraviť. Obaja rodičia a aj maloletá sú povinní dotknuté vymedzenie rešpektovať; samozrejme, pokiaľ sa dokážu dohodnúť, môžu otec s dcérou komunikovať i v iných časoch/hodinách, či inými formami. Prioritné však bolo stanoviť základné rámce telefonického kontaktu otca s maloletou D., aby sa vytvorila elementárna platforma pre stabilizáciu ich vzájomných väzieb.
27. Krajský súd nestanovil striktné trvanie telefonického rozhovoru. Je prirodzené, že vzhľadom na doterajšie nevybudovanie náležitých vzájomných väzieb medzi otcom a dcérou, ako i na jazykovú bariéru môžu byť niektoré telefonáty kratšie. Krajský súd nepochybuje o úprimnosti záujmu otca o maloletú D. a je presvedčený, že i on sám sa bude na jednotlivé telefonáty náležite pripravovať a prispôsobovať svoje komunikačné zručnosti aktuálnym okolnostiam. Vzhľadom na postupný vývin maloletej a predovšetkým jej pokroky vo vzdelávaní, osobitne vo vzdelávaní v anglickom jazyku, v ktorom bezproblémovo komunikuje i otec, sa ako najvhodnejšie javí viesť komunikáciu v tomto jazyku. Rovnako v tejto spojitosti závisí len od zainteresovaných účastníkov, či sa budú učiť, resp. zdokonaľovať v komunikácii i v jazyku toho druhého; otec v jazyku slovenskom a dcéra v jazyku španielskom. Prehĺbeniu vzájomného vzťahu by to určite prospelo.
28. V procese dotknutej komunikácie je zároveň nezastupiteľná úloha matky, ktorá musí podnetne vplývať na maloleté dieťa. Nemožno akceptovať matkino vyjadrenie, že v predmetnej otázke nechá na dcéru, aby „robila slobodne to, čo cíti". Nielen z tohto vyjadrenia je zrejmé, že hoci matka formálne deklaruje, že nijako komunikácii nebráni (resp. ju až podporuje), jej bezprostredný faktický prístup vyznieva v nemalej miere opačne. Samozrejme, vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným ich záujem; uvedené však neznamená, že rodič/rodičia sa musia podriadiť momentálnemu prejavu vôle (či skôr nálade) maloletého dieťaťa. Naopak, je prirodzené, že rodič usmerní dieťa aj iným spôsobom, ako je bezprostredná predstava dieťaťa o trávení (voľného) času.
29. Rola rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (aktuálne už i súdnym rozhodnutím), je oveľa zásadnejšia. Jeho povinnosťou je dieťa na styk, vrátane telefonického kontaktu s druhým rodičom, pripraviť predovšetkým duševne a emocionálne. Schopnosť rodiča vytvoriť reálne podmienky pre naplnenie kontaktu s druhým (biologickým) rodičom je pritom významná i z hľadiska spôsobilosti daného rodiča byť tým, kto má zodpovednosť za bezprostrednú a každodennú starostlivosť o dieťa; t.j. byť určujúcim subjektom v procese celkového osobnostného vývinu dieťaťa. Nedostatky v danej spôsobilosti môžu v konečnom dôsledku viesť až ku zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine). Tieto všetky súvislosti si matka zatiaľ dostatočne neuvedomuje.
30. V súvislosti nielen s náležitým a reálnym naplnením telefonickej komunikácie s otcom krajský súd považoval za nevyhnutné uložiť matke i maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu (§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine v spojení s § 73 ods. 2 písm. b/ bod 10 zákona č. 305/2005 Z.z.) prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. U matky pôjde predovšetkým o nevyhnutné si uvedomenie práv otca v celkovom procese výchovy a starostlivosti o maloletú, ktoré postavenie v žiadnom prípade nesmie byť zredukované na platiteľa výživného; k čomu niektoré vyjadrenia matky v konečnom dôsledku smerujú. Zároveň matka si musí osvojiť aspoň základné zručnosti z hľadiska podnetného pôsobenia na maloletú v otázkach kontaktov s otcom, či vôbec v otázkach komunikácie o existencii jej biologického otca. 31. Nakoľko doterajšie pôsobenie matky na dcéru v spojitosti s jej biologickým otcom a jeho miestom v živote dieťaťa bolo výrazne limitované snahou matky zabrániť navráteniu maloletej do Španielska, je zároveň nevyhnutná odborná intervencia aj vo vzťahu k maloletej. Túto je možné dosiahnuť pôsobením príslušných odborných pracovníkov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, resp. organizácií a inštitúcií, ktoré s ním v problematike psychologického poradenstva spolupracujú. Maloletá D. začína prichádzať do veku, ktorému je vlastná určitá miera odporu k autoritám (niekedy až rebelantstvo) a nespracovanie, či skôr ani náležité nerozdiskutovanie otázok vzťahu k biologickému otcovi môže predstavovať hrozbu psychickej nestability v tomto pre dospievajúceho jedinca emočne komplikovanom období.
32. Počet stretnutí v rámci psychologického poradenstva tak matky, ako aj maloletej stanovil krajský súd na desať. S poukazom na aktuálne obmedzenia vyplývajúce z opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19 určil na ich absolvovanie relatívne dlhšie obdobie - 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Bezprostredný spôsob a čas jednotlivých stretnutí je plne v kompetencii príslušných odborných pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorí po vykonaní poradenstva podajú okresnému súdu správu o jeho priebehu a výsledkoch.
33. Priamo výrokom rozsudku krajský súd uložil matke povinnosť (minimálne) raz štvrťročne informovať otca o maloletej. Pôjde prioritne o informácie o zdravotnom stave, študijných výsledkoch a zásadnejších mimoškolských aktivitách. Z pohľadu formy matka môže dotknuté informovanie realizovať štandardnou písomnou formou prostredníctvom využitia poštovných prepravných služieb alebo s využitím elektronickej komunikácie; samozrejme takej, ktorá nebude vyžadovať od otca špeciálne softvérové, či hardvérové vybavenie. 34. Vzhľadom na relatívne dlhšiu periodicitu (raz štvrťročne) je namieste, aby informácia zo strany matky nebola strohá (napríklad vo vzťahu k zdravotnému stavu len to, že dcéra je zdravá), ale aby obsahovala aspoň základné rámcové údaje týkajúce sa označených elementárnych stránok života a vývoja maloletej D.. Súčasťou dotknutej informácie budú i obrazové záznamy alebo snímky, na ktorých bude maloletá zachytená.
35. Napokon krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku. Ako už bolo konštatované i vyššie, nebolo zo strany otca zistené žiadne také správanie (čo v plnom rozsahu platí aj pre odvolacie konanie), ktoré by smerovalo k protiprávnemu, svojvoľnému, či svojpomocnému premiestneniu maloletej do Španielska.
36. V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na východiskové ustanovenie § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Zároveň v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo výnimočné skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.