Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/86/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Ing. Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom so sídlom O. X, V., proti žalovaným: 1/ Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Y. XXX, 2/ Ing. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom A. G. X, V., o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -274 zo dňa 19. marca 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 1/43 vo vzťahu k pozemkom EKN parc. č. 94/2 lesný pozemok o výmere 248 344 m2, EKN parc. č. 104/1 trvalý trávny porast o výmere 142 877 m2, EKN parc. č. 110/1 trvalý trávny porast o výmere 1 706 m2, EKN parc. č. 110/2 trvalý trávny porast o výmere 4 925 m2, EKN parc. č. 110/3 trvalý trávny porast o výmere 683 m2 a EKN parc. č. 110/4 trvalý trávny porast o výmere 36 493 m2 vedených Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre katastrálne územie obce F. na Liste vlastníctva č. XXX. 2.Za nesporné východiskovo súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosti, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti (podľa o pozemkových spoločenstvách), na ktorej hospodári Pozemkové spoločenstvo F., a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1536 (zapísanej na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX a XXXX k.ú. F. a na LV č. XXXX k.ú. X. N.), resp. že žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/43 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. F. previedol svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2016 žalovanému 2/ ako kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu 3.000 eur, pričom na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, povolený vklad vlastníckeho práva - rozhodnutím V 1784/2016 zo dňa 02.08.2016. Žalobca sa listom zo dňa 29.05.2019 adresovanými žalovanému 1/ dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy z 13.07.2016 pre porušenie predkupného práva žalobcu, keď žalovanému 2/ bola predmetná zásielka doručená do vlastných rúk dňa 05.06.2019, žalovanému 1/ bola doručovaná zásielka dňa 03.06.2019 na adresu Obecný úrad X. Y. XXX, pričom zásielka bola uložená na Pošte X. Y.. Podľa registra obyvateľov má totiž žalovaný 1/ uvedený trvalý pobyt na adrese Obec X. Y. od 03.03.2018.

3. Primárne - s ohľadom na žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti - okresný súd (po pojmovom vymedzení objektívneho charakteru účinnosti adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov) dospel k záveru, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy včas, t.j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

4.Následne súd prvej inštancie konštatoval, že podmienkou úspešnosti určovacej žaloby v zmysle je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti je potrebné považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, nakoľko neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a vedie k nárastu počtu súdnych sporov. 5.V súdenej veci žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje tým, že bolo porušené jeho predkupné právo, ktoré by v prípade ponuky zo strany žalovaného 1/ využil. Vzhľadom na osobitný charakter hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou tvrdí žalobca svoj záujem na tom, aby sa členmi pozemkového spoločenstva v dôsledku porušenia jeho predkupného práva nestali osoby, ktorých záujmy v rámci hospodárenia pozemkového spoločenstva môžu byť iné ako záujmy žalobcu a bez určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ bude žalobca v tomto svojom právom chránenom záujme ukrátený. 6.Okresný súd tu zdôraznil, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber:

- domáhať sa žalobou vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ),

- domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osoby) ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného spoluvlastníka,

- domáhať sa žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa.

7.Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. 8.Súd prvej inštancie nadväzne uzavrel, že pokiaľ žalobca zvolil ako prostriedok svojej ochrany žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/, z hmotného práva mu takéto právo nevyplýva. Žalobca teda nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v čase rozhodovania súdu došlo v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva žalobcu kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými 1/ a 2/.

9.O trovách konania súd rozhodol okresný súd s poukazom na tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli vo veci úspešní, priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. 11.Primárne namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Neuviedol totiž, že zo strany žalobcu predbežne nemá preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 1/. Vyjadril sa iba k námietke premlčania práva domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú, a ďalej uviedol, že sporným ostáva to, či boli spoluvlastnícke podiely ponúknuté ostatným spoluvlastníkom. Žiadnym spôsobom sa teda pri predbežnom právnom posúdení nevyjadril k otázke naliehavého právneho záujmu, hoci sa žalobca i žalovaní tejto otázke v žalobe a následných vyjadreniach venovali. V záujme hospodárnosti konania mal pritom súd túto procesnú otázku skúmať prednostne a nemal vykonávať dokazovanie o iných skutočnostiach, ak nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobca sa preto domnieval (aj s ohľadom na jednoznačnosť právneho názoru obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. ), že existenciu naliehavého právneho záujmu má súd za preukázanú.

Rozsudok súdu tak bol pre žalobcu prekvapivý, lebo priebeh celého konania a obzvlášť pojednávania nenaznačoval, že žaloba by mala byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu spočívajúci v nemožnosti žalovať uvedeným spôsobom. 12.Ďalej odvolateľ napadnutému rozhodnutiu vytýkal nepreskúmateľnosť, keďže nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že možnosť žalobcu domáhať sa určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ musí vyplývať z hmotného práva. Odôvodneniu rozsudku v tomto smere chýba odkaz na procesnú právnu normu, ktorá by vyžadovala zakotvenie možnosti domáhať sa určenia práva tretej osoby v hmotnoprávnej norme. Tento názor súdu nemá oporu ani v právnej vede. Podľa komentára k totiž „Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému žalovanému), samozrejme za predpokladu, že má na určení naliehavý právny záujem.“ (In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha, C. H. Beck, 2016, 499. strana). 13.Pokiaľ samotný okresný súd uvádza, že pri porušení predkupného práva má opomenutý spoluvlastník na výber tri možnosti, pravdepodobne sa podľa odvolateľa domnieva (z odôvodnenia rozsudku to nie je zrejmé), že v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy mal žalobca podať žalobu o určenie jej neplatnosti, čo bol za účinnosti bežný spôsob ochrany predkupného práva opomenutého spoluvlastníka. Súd však nezohľadnil procesnoprávnu zmenu, ku ktorej došlo prijatím , konkrétne jeho ustanovenia . Zmyslom obmedzenia možnosti podania žalôb o určenie právnej skutočnosti bolo zamedziť žalobám, ktoré s konečnou platnosťou neriešia otázku medzi stranami spornú. Pokiaľ by bol žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, tým ešte nie je vyriešená otázka, kto je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. 14.Keďže v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa ex tunc obnovuje právny stav pred uskutočnením právneho úkonu, čo pripúšťa i konajúci súd, jedinou možnosťou aktuálne je podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka, čím súd deklaruje právny stav, ktorý nastal v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a iba takýto výrok rozsudku odstraňuje spornosť medzi stranami konania, keďže bude podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Súd teda nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že žalobca sa nemôže úspešne domôcť ochrany svojho porušeného predkupného práva podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka (žalovaného 1/). Právny poriadok aj s ohľadom na znenie nedáva žalobcovi iný prostriedok nápravy ako žalobu o určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/. Inými slovami, žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie neprípustná. 15.Okrem toho, súdy v minulosti bežne pripúšťali žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok v takomto prípade znamenal zmenu zápisu vlastníckeho práva tretieho subjektu (pôvodného spoluvlastníka) v katastri nehnuteľností. Rovnako však bolo bežné žalovať o určenie práva tretej osoby (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -76, ktorým odvolací súd zmenil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -43 tak, že určil vlastnícke právo žalovaných, ktorí ako rodičia previedli na svoje dcéry vlastnícke právo k domu s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa jedného z rodičov v uspokojení jeho pohľadávky). 16.Ak by sa pripustil názor, že pokiaľ má opomenutý spoluvlastník možnosť domáhať sa prevodu podielu od nadobúdateľa podľa a preto nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ako dôsledku neplatnosti zmluvy o jeho prevode, znamenalo by to, že opomenutý spoluvlastník nikdy nebude mať možnosť domôcť sa neplatnosti zmluvy, t.j. obsolétnosť v spojení s . V súkromnom práve by však mala platiť istá prednosť hmotného práva pred právom procesným a výklad procesných ustanovení by nemal viesť k tomu, že nejaké hmotné právo nebude možné uplatniť na súde. To by sa stalo v prípade, ak by sa žaloby o určenie vlastníckeho práva pre porušenie predkupného práva zamietali s odôvodnením, že pri možnosti domáhania sa prevodu podielu od nadobúdateľa alebo pri zachovaní predkupného práva opomenutého spoluvlastníka nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka. Takýto výklad by viedol k absurdnému záveru, že takéto žaloby by museli byť zamietané a možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného práva by stratila význam. K takejto strate by mohlo dôjsť iba v prípade legislatívnej zmeny, ale nie v dôsledku rozhodovacej činnosti súdov. 17.Zároveň je podľa odvolateľa potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že úspešné domáhanie sa prevodu scudzeného podielu od nadobúdateľa vyžaduje uskutočnenie tohto prevodu za rovnakých podmienok, za ktorých nadobúdateľ nadobudol podiel od prevodcu. Podľa sa údaje o cene nehnuteľností poskytujú na požiadanie vlastníkovi, čím sa myslí účastník právneho úkonu. Taktiež podľa tohto zákona je verejnosť zbierky listín obmedzená a prístup

k listinám v nej uloženým sa umožňuje len vlastníkovi (teda účastníkovi právneho úkonu) a iným osobám tam uvedeným. Opomenutý spoluvlastník tak nemá zákonnú možnosť dostať sa k zmluve, ktorou bolo porušené jeho predkupné právo. Preto sa ani nemôže domáhať prevodu podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za akých ho on sám nadobudol, lebo tieto podmienky nemá odkiaľ poznať. Aj keby vyzval nadobúdateľa podielu na jeho prevod, v prípade odmietnutia tohto prevodu nedokáže sformulovať žalobu o nahradenie prejavu vôle, ktorej by bolo vyhovené. Opomenutý spoluvlastník tak nemá inú možnosť bránenia svojho práva, ako dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a následne podať žalobu o určenie vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka. 18.Ak tiež žalovaný 2/ v danej spojitosti tvrdil, že žalobca nemôže byť na svojom právom chránenom záujme ukrátený, keďže má predkupné právo rovnako zachované aj pri žalovanom 2/, okrem vyššie uvedenej argumentácie žalobca zdôraznil, že podmienky, za ktorých by nadobúdateľ podiel prevádzal, môžu byť pre opomenutého spoluvlastníka výrazne horšie ako tie, za ktorých ich nadobúdal. Zároveň z povahy spoluvlastníctva vyplýva, že spoluvlastník musí mať možnosť (v zákonom stanovených prípadoch) vplývať na okruh spoluvlastníkov, lebo nemusí mať záujem byť v spoluvlastníckom vzťahu s nadobúdateľom podielu. Prostredníctvom predkupného práva dáva zákonodarca spoluvlastníkom možnosť, aby do istej miery ovplyvnili to, kto bude ďalším podielovým spoluvlastníkom. Aj preto má opomenutý spoluvlastník naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka, pokiaľ bolo porušené jeho predkupné právo.

19.Nesprávne tiež podľa žalobcu okresný súd aplikoval právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. z 31.8.2010. Tie sa totiž týkajú situácie, kedy sa oprávnený spoluvlastník domáha nahradenia prejavu vôle prevádzajúceho (teda nie nadobúdateľa), čo však žalobca v tomto konaní neurobil. Na skutkový stav v tomto konaní je potrebné aplikovať skôr tú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu, v rámci ktorej odobril ochranu porušeného predkupného práva oprávneného spoluvlastníka podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to z hľadiska hmotného i procesného práva (naliehavého právneho záujmu). 20.V ďalšej časti odvolania žalobca predložil argumentáciu vo vzťahu k vecnému posúdeniu (nad rámec naliehavého právneho záujmu), t.j. k samotnému skutkovému vymedzeniu porušenia jeho predkupného práva a dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

21. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 2/ navrhol rozsudok potvrdiť. Zopakoval podstatné dôvody konštatované okresným súdom a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého z konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. 22.Pokiaľ žalobca uvádzal, že s ohľadom na osobitný charakter hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou má záujem na tom, aby sa členmi pozemkového spoločenstva v dôsledku porušenia jeho predkupného práva nestali osoby, ktorých záujmy v rámci hospodárenia pozemkového spoločenstva môžu byť iné ako záujmy žalobcu, toto v konaní žalobca nijak nepreukázal. Práve naopak, bol to práve žalobca, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavoval na valné zhromaždenia a neprejavoval záujem o spôsob hospodárenia pozemkového spoločenstva. Žalobca preto nielenže nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ale rovnako nepreukázal naliehavý právny záujem na tom, z akého dôvodu chce zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. 23.Rovnako za irelevantné žalovaný 2/ označil tvrdenie žalobcu, že „podmienky, za ktorých by nadobúdateľ podiel prevádzal, môžu byť pre opomenutého spoluvlastníka výrazne horšie ako tie, za ktorých ich nadobúdal“. Žalovaný 2/ totiž ponúkal žalobcovi v rámci mimosúdneho vyrovnania na predaj spoluvlastnícky podiel a to len za mierne zvýšenú cenu, ktorá súvisela s nákladmi, ktoré žalovanému 2/ s prevodom vznikli, zatiaľ čo žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nakoľko vidí, aký je o spoluvlastnícky podiel záujem, tak v prípade, že v spore neuspeje, tak ho bude predávať za mnohonásobne vyššiu sumu, čím by žalobca sám seba v prípade záujmu o spoluvlastnícky podiel znevýhodnil. Z uvedeného možno preto tiež usúdiť, že žalobca o spoluvlastnícky podiel záujem nemá, a pokiaľ má záujem o zachovanie predkupného práva, tak toto mu zostáva stále zachované aj voči žalovanému 2/ ako nadobúdateľovi.

24.V písomnom stanovisku k opísanému vyjadreniu žalobca uviedol, že právny názor vyslovený Najvyšším súdom v konaní vedenom pod spis. zn. trpí vnútornou rozpornosťou. Žalobca totiž môže (úspešne) podať žalobu o nahradenie prejavu vôle jedine v prípade, že sa nedovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené jeho predkupné právo. V takom prípade nemôže byť posudzovaná otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako otázka predbežná, keďže relatívna neplatnosť vôbec nemohla nastať. Zároveň názor vyslovený Najvyšším súdom predpokladá, že opomenutý spoluvlastník pozná podmienky pôvodného prevodu spoluvlastníckeho podielu, lebo len tak môže úspešne žalovať o nahradenie prejavu vôle za rovnakých podmienok, aké boli pri pôvodnom prevode. V konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod spis. zn. sa však žalobca o podmienkach prevodu dozvedel až z vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe. V čase zistenia porušenia svojho predkupného práva nepoznal podmienky prevodu (najmä kúpnu cenu) a ani ich nemal ako zistiť, keďže podľa katastrálneho zákona sa kúpna cena nezverejňuje. Ak chcel nejakým spôsobom ochrániť svoje predkupné právo, nemal inú možnosť, ako dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Po úspešnom dovolaní sa neplatnosti však už nemal možnosť domáhať sa prevodu podielu od nadobúdateľa, keďže sa obnovilo vlastnícke právo žalovaného 1/. Právny názor obsiahnutý v uznesení najvyššieho súdu spis. zn. tak nie je v tomto prípade aplikovateľný, keďže skutkový stav je iný. Jedinou možnosťou, ktorá žalobcovi na obranu predkupného práva v tomto prípade zostala, tak bola žaloba o určenie vlastníckeho práva, pričom z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný už samou spornosťou spoluvlastníckeho práva, ktorú je potrebné odstrániť. Dodal, že vo veci vedenej NS SR pod spis. zn. žalovaní sami obnovili zápis vlastníckeho práva predávajúceho, čím došlo k odstráneniu spornosti ohľadom spoluvlastníckeho práva (hoci Najvyšší súd vo veci spis. zn. pripúšťa naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva aj v prípade obnovenia zápisu spoluvlastníckeho práva pôvodného predávajúceho, ak k nemu došlo na základe právnych úkonov, ktorých platnosť je sporná). V tomto prípade () však žalovaní odmietli po doručení dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy upraviť svoje vzťahy, a preto žalobcovi nezostávalo nič iné, ako podať žalobu o určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/.

25.Rozpornosť uznesenia Najvyššieho súdu spis. zn. sa prejavuje i v tom, že hoci súd tvrdí, že je prakticky možné podať len žalobu o nahradenie prejavu vôle a relatívna neplatnosť sa skúma ako predbežná otázka, v ďalšej časti uvádza, že „v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ) platne ju nenadobudol.“ S týmto možno súhlasiť, avšak protirečí to názoru, ktorý v tej istej veci Najvyšší súd vyslovil. Ak sa v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobu o nahradenie prejavu vôle nepripúšťa, je zrejmé, že musí pripúšťať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ by ju nepripustil, znamenalo by to, že opomenutý spoluvlastník, ktorý využil svoje hmotné právo a dovolal sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (čo je vzhľadom na častú neznalosť podmienok prevodu jediným nástrojom ochrany porušeného predkupného práva), nemá žiadny procesný nástroj na ochranu porušeného predkupného práva, čo je absurdné a v právnom štáte neprípustné. Každé porušené hmotné právo musí mať procesný nástroj na svoju ochranu (okrem nevymáhateľných nárokov), v opačnom prípade by bola ochrana subjektívnych práv iba iluzórna. 26.Podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/ tento nie je nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu ani nie je obmedzené jeho právo nakladať so svojím podielom, ako sa to snaží naznačiť uznesenie Najvyššieho súdu spis. zn. . Nič mu totiž nebráni po obnovení svojho spoluvlastníckeho práva podiel opätovne predať, ale musí dodržať zákonný postup pri jeho prevode, aby opätovne nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Právny názor Najvyššieho súdu, na ktorý poukázal žalovaný 2/ sa v rozhodovacej praxi zjavne neujal, keď dve neskoršie rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, zastávajú iný názor a naliehavý právny záujem žalobcu chápu omnoho širšie. Najlogickejším a aj právne najčistejším (bez zbytočných špekulácií, čo má vplyv na právnu istotu účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, ktorá vyžaduje, aby rozhodovacia činnosť dovolacieho súdu bola konštantná a predvídateľná) sa javí právny názor obsiahnutý v uznesení najvyššieho súdu spis. zn. , ktorý vhodnosť zvoleného procesného nástroja posudzuje podľa toho, aký hmotnoprávny úkon sa žalobca rozhodne použiť. 27. Zároveň, podľa žalobcu, je nemožnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle daná aj tým, že žalobca nie je jediným opomenutým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. V čase dovolania sa relatívnej neplatnosti a podania žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobca nevedel, či svoje porušené predkupné právo bránil aj iný spoluvlastník. Ak by už prebiehalo konanie o nahradenie prejavu vôle na základe žaloby iného opomenutého spoluvlastníka, musela by byť rovnaká žaloba žalobcu neúspešná. Nebolo

teda zrejmé, či by žalobca mohol od žalovaného 2/ žiadať na prevod celý spoluvlastnícky podiel, alebo iba jeho časť a aká časť by to mala byť, keďže to závisí od veľkosti podielu iného opomenutého spoluvlastníka. 28.Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že žalobcovi ponúkal podiel na predaj za mierne zvýšenú cenu, ktorá súvisela s nákladmi, ktoré mu s ich prevodom vznikli, ide len o jeho subjektívne hodnotenie. Žalobca túto cenu považoval za neprimerane vysokú, obzvlášť v prípade, že žalovaný 2/ poberá podiel na výnosoch z hospodárenia pozemkového spoločenstva, ktoré by mali podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahovať stovky eur ročne. Taktiež žalobca má náklady s bránením svojho porušeného práva, a preto sa mu ponuka žalovaného 2/ zdala neprimeraná. Úvahy o tom, či bude v prípade úspechu žaloby žalovaný 1/ podiel predávať za mnohonásobne vyššiu sumu, sú irelevantné, keďže súd vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku, a akékoľvek úvahy o ďalšom vývoji nemajú pri jeho rozhodovaní miesto. Ak by aj žalovaný 1/ opätovne podiely prevádzal za mnohonásobne vyššiu sumu a za takúto ich kúpil žalovaný 2/, bolo by potrebné skúmať platnosť takéhoto úkonu aj z hľadiska obchádzania zákona, keďže jediným zmyslom takejto ceny by mohlo byť len neuplatnenie predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a v skutočnosti by medzi zmluvnými stranami neexistovala vôľa zaplatiť za podiel mnohonásobne vyššiu kúpnu cenu.

29.V následnom stanovisku žalovaný 2/ zotrval na svojom vyjadrení a zopakoval, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanom určení.

30.Napokon v poslednom vyjadrení žalobca taktiež len zdôraznil, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

31.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná - neúspešná - strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu vrátil ( ) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32.Opodstatnenou je odvolacia námietka založená na tvrdení o atribúte prekvapivosti napadnutého rozsudku. V zmysle (v podstate) v úvode pojednávania súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 20.2.2020 súd prvej inštancie skutočne - ako namieta žalobca

- vôbec nespochybnil otázku prípadného nedostatku naliehavého právneho záujmu na predostretej určovacej žalobe, naopak, ako sporné vymedzil otázky súvisiace (už) s vecným posúdením, t.j. či bola vo vzťahu k (opomenutému) podielovému spoluvlastníkovi riadne splnená ponuková povinnosť. 33.Je však nepochybné, že k takémuto - vecnému/meritórnemu - posúdeniu určovacej žaloby je možné pristúpiť len za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu (na takomto určení). Pokiaľ naliehavý právny záujem na určení nie je daný, žaloba musí byť bez ďalšieho (t.j. bez jej vecného prejednania) zamietnutá. V okolnostiach súdenej veci potom platí jednak, že proces dokazovania (vrátane vypočutia svedka) nemal/nemusel byť vykonávaný, predovšetkým však takýto postup konajúceho súdu (bod 32 veta štvrtá tohto odôvodnenia) dôvodne/legitímne vyvolal u žalobcu očakávanie/úsudok, že jeho žaloba nevykazuje základný nedostatok v podobe absencie naliehavého právneho záujmu (na jej podaní). Z tohto dôvodu následne žalobca nemohol efektívnym spôsobom predostrieť právnu argumentáciu tak, aby dosiahol možnosť reálneho uplatnenia dotknutých práv.

34.Odhliadnuc od konštatovaného záveru (prekvapivosti napadnutého rozsudku), nie je možné sa v konečnom dôsledku ani vecne stotožniť s napadnutým rozhodnutím. Hoci totiž prezentované úvahy sudu prvej inštancie (predovšetkým bod 6 tohto odôvodnenia) zodpovedajú skoršej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, v zmysle záväzných záverov vyslovených dovolacím súdom vo veci (práve tunajšieho odvolacieho súdu) vedenej pod sp. zn. , z určujúceho hľadiska platí (ako náležite argumentuje i odvolateľ), že pokiaľ sa žalobca rozhodol dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nemohol v prípade spornosti danej v podobe neuznania neplatnosti kúpnej zmluvy žalovanými, zvoliť iný procesný prostriedok ochrany, než určovaciu žalobu. Podstatné je pritom predovšetkým to, či oprávnený spoluvlastník uplatneným procesným prostriedkom (vo vzťahu k výkladu právnych prepisov smerujúcemu k zabezpečeniu plnohodnotnej realizácie ústavných práv pozri tiež obdobne R 30/2019, resp. R 31/2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) môže

dosiahnuť odstránenie spornosti. Ak účelom tohto špecifického oprávnenia úkonom dotknutej osoby je reparácia porušenia právnej povinnosti, potom z pohľadu naliehavého právneho záujmu je v prípade, ak predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť a na jej základe už bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa významné to, či výrok vyhovujúceho rozsudku môže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, ktorým sa obnoví pôvodný vlastnícky stav. 35.V rozpore s uvedeným je preto úvaha okresného súdu, v zmysle ktorej žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v čase rozhodovania súdu došlo v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy k obnoveniu právneho stavu (existujúceho) pred porušením predkupného práva žalobcu kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými 1/ a 2/. K obnove evidovaného vecného (spoluvlastníckeho) práva v katastri nehnuteľností totiž s ohľadom na evidentnú spornosť nedošlo a túto spornosť je možné odstrániť aktuálne len autoritatívnym rozhodnutím súdu.

36.Opísané okolnosti - v spojitosti so skutočnosťou, že predmetom ďalšieho konania musí byť v zásade komplexné/úplné meritórne posúdenie veci (ne/porušenia predkupného práva žalobcu), vlastné prioritne súdu prvej inštancie - vo svojom súhrne viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko nezodpovedá prieskumnému charakteru konania pred odvolacím súdom ich dopĺňanie (fakticky nahradenie celého prvoinštančného konania) v tomto štádiu súdneho procesu.

37.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.