Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoCsp-2-2024.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. X/X, XXXX E., E., o zaplatenie 15 528,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. januára 2024, č. k. 15Csp/69/2023-126, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) uznesením zo dňa 17. januára 2024, č. k. 15Csp/69/2023-126, pri právnom posúdení podľa ust. čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. a/, čl. 18 ods. 2, čl. 19, čl. 28 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“), § 161 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších ustanovení (ďalej len CSP), vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Druhým výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, v upomínacom konaní, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 15 528,88 eura s príslušenstvom ako nesplatenej časti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155) a žalovaným dňa 08. 12. 2017. Súdny poplatok vo výške 465,50 eura žalobca zložil dňa 29. 03. 2023 na účet Slovenskej pošty, a.s.. V uvedenej právnej veci vydal Okresný súd Banská Bystrica, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp. zn. 3Up/522/2023 zo dňa 18. 04. 2023 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vrátane úrokov z omeškania a trov konania. Predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému, preto žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Z uvedených dôvodov bol návrh prijatý na súd prvej inštancie dňa 22. 09. 2023. Elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 10. 2023 Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky oznámil súdu, že žalovaný má na území SR registrovaný trvalý pobyt s platnosťou od 16. 10. 2012 ako občan EÚ na adrese F. XXX. Ako adresu v domovskom štáte uviedol B. G. F. H. X, XXXX I., E.. Okresný súd Nové Zámky dožiadaním o vykonanie dôkazu zo dňa 24. 10. 2023 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1783 z 25. 11. 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, požiadal dožiadaný súd v Maďarsku o predloženie lustrácie v registri obyvateľov v tomto štáte na osobu žalovaného a tiež o oznámenie, či sa žalovaný zdržiava na adrese B. G. F. H. X, I. XXXX. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 12. 2023 zaslal dožiadaný súd v Maďarsku informáciu
o vykonaní dožiadania, podľa ktorej je žalovaný občanom Maďarska, žijúci v Maďarsku a jeho aktuálne platná adresa bydliska od 07. 09. 2020 je C. D. X/X, XXXX E..
3. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko žalobca má sídlo v Slovenskej republike a žalovaný podľa preukázaných skutočností bydlisko v Maďarsku, a preto bolo potrebné posúdiť, či má súd prvej inštancie medzinárodnú právomoc. Súd posúdil svoju právomoc podľa nariadenia Brusel I vzhľadom na vecnú a časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 15 528,88 eura ako nesplatenej časti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155) a žalovaným dňa 08. 12. 2017, teda ide o občianskoprávny vzťah (čl. 1 ods. 1 nariadenia Brusel I). Žalobca podal svoju žalobu dňa 24. 03. 2023, a preto sa na predmetnú vec použije nariadenie Brusel I bis v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže konanie sa začalo po 10. 01. 2015.
4. V predmetnej veci uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, a zároveň žalovaný v pozícii spotrebiteľa (odberateľa), keďže podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Pretože ide o spotrebiteľský vzťah, prvoinštančný súd aplikoval na určenie medzinárodnej právomoci aj ustanovenia oddielu 4 nariadenia Brusel I. V zmysle čl. 18 môže druhý účastník zmluvy (dodávateľ) žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda v danej veci len na súdoch v Maďarsku, a teda nie je možné použiť alternatívne určenie právomoci podľa miesta plnenia uvedené vyššie. Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu (spotrebiteľa), ktorého možno vždy žalovať len v jeho domovskom štáte, a preto je táto norma lex specialis k norme o alternatívnej právomoci obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 písm. a/ nariadenia Brusel I. Jediným miestom, kde možno žalovaného žalovať sú preto maďarské súdy. Jedinú výnimku predstavuje dohoda medzi účastníkmi dojednaná po vzniku sporu, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na § 161 ods.1 CSP konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.
6. S poukazom na ust. § 255, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania tak, že žalovaný v prejednávanom prípade procesne nezavinil zastavenie konania, principiálne by preto bolo na mieste priznať náhradu trov konania žalovanému. Žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že súčasným bydliskom žalovaného je adresa C. D. X/X, XXXX E..
8. Ďalej poukázal na to, že ak by žalovaný mal úmysel zdržiavať sa na uvedenej adrese v Maďarsku trvalo, potom by logickým krokom z jeho strany bolo ohlásenie skončenia trvalého pobytu na adrese F. XXX, XXX XX F., F. J., čo je zároveň aj jeho povinnosťou v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu. Žalobca má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak na základe šetrenia uzavrel, že adresa v Maďarsku je skutočným bydliskom žalovaného. V konaní však podľa názoru žalobcu nebolo dostatočne a spoľahlivo preukázané a súdom zdôvodnené, že by sa žalovaný mal úmysel trvalo zdržiavať práve na adrese C. D. X/X, XXXX E., a preto je toho názoru, že bydliskom žalovaného je i k dnešnému dňu
adresa F. XXX, XXX XX F., F. J.. V tejto súvislosti uviedol, že pri ustálení bydliska žalovaného v inom štáte, ako má trvalý pobyt, musí mať súd veľmi starostlivo preukázaný skutkový stav, t. j. preukázať reálnu existenciu záujmov žalovaného pre život v inej krajine, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že súd cudzieho štátu (Maďarsko), v ktorom má žalovaný domnelé bydlisko sa taktiež vyhlási za neprávomocný vo veci konať a žalobca sa nedomôže spravodlivosti (v konečnom dôsledku ani možnosti uplatniť svoje ústavné práva na spravodlivý súdny proces). Žalobca preto zastáva ten názor, že hoci sa žalovaný aktuálne môže dočasne zdržiavať v inom štáte, t. j. v Maďarsku, tak z uvedených súdom zistených informácií ešte nie je možné jednoznačne uzavrieť, že tam má žalovaný bydlisko, t. j. že sa tam trvalo zdržiava, nakoľko sa dá predpokladať, že môže ísť iba o dočasný pobyt. Súd zároveň nevzal do úvahy ani tú skutočnosť, že žalovaný v Slovenskej republike žil, vytváral rodinné a priateľské vzťahy a v neposlednom rade i uzatvoril Zmluvu, z ktorej vznikol nárok žalobcu a je predmetom tohto konania. Potom je vysoko pravdepodobné, že ide zo strany žalovaného iba o dočasnú relokáciu. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné uviesť, že konajúci súd v upomínacom konaní, t. j. Okresný súd v Banskej Bystrici už raz vo veci rozhodol a vydal rozhodnutie vo forme platobného rozkazu zo dňa 18. 04. 2023 so sp. zn. 3Up/522/2023. V súlade s uvedeným je preto dôvodné predpokladať a následne uzavrieť, že jeho šetrením v danom konaní bolo zistené práve to, že za bydlisko žalovaného bolo v čase daného súdneho konania potrebné považovať Slovenskú republiku, a teda o právomoci súdu vo veci konať neboli žiadne pochybnosti. Na podporu svojich argumentov žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru tuzemských súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/28/2023 zo dňa 18. 09. 2023 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8CoCsp/16/2023.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie rešpektujúc pritom rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Následne odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa čl. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Dohovor“), ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
Hlava II Oddiel 4, čl. 15 Dohovoru upravuje právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
Podľa čl. 16 ods. 2 Dohovoru, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom týmto dohovorom, žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto dohovoru.
Podľa čl. 69 ods. 6 Dohovoru, bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 3 protokolu 2, týmto dohovorom sa nahrádza Dohovor o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Lugane 16. septembra 1988, odo dňa nadobudnutia jeho platnosti v súlade s predchádzajúcimi odsekmi 4 a 5. Každý odkaz na Lugánsky dohovor z roku 1988 v iných predpisoch sa rozumie ako odkaz na tento dohovor.
Podľa Článku 19 nariadenie Brusel I, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica, ako upomínacom súde, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15 523,88 eur s príslušenstvom na základe uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 08. 12. 2017 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Dňa 18. 04. 2023 vydal upomínací súd platobný rozkaz pod sp. zn. 3Up/522/2023, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vrátane trov konania. Z dôvodu neúspešného doručovania predmetného platobného rozkazu a návrhu žalobcu, aby predmetné konanie pokračovalo na príslušnom súde, bola vec postúpená súdu prvej inštancie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 10. 2023 oznámil Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, že žalovaný má na území SR registrovaný trvalý pobyt od 16. 10. 2012 na adrese F. XXX. Ako adresu v domovskom štáte má žalovaný uvedenú B. G. F. H. X, I. XXXX. Súd prvej inštancie z odpovede na žiadosť o zisťovanie pobytu žalovaného adresovanej maďarskému súdu zistil, že žalovaný je občanom Maďarskej republiky, žijúci v Maďarsku a súčasným bydliskom žalovaného je od 07. 09. 2020 adresa C. D. X/X, XXXX E.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že v danej veci nemá právomoc a konanie zastavil z dôvodu, že v čase začatia konania mali žalovaný bydlisko na území Maďarskej republiky a právomoc konať o predmetnej žalobe majú súdy Maďarskej republiky.
13. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).
14. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že uplatňovaný nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. V prípade nárokov zo spotrebiteľských zmlúv je právomoc súdov členských štátov Európskej únie upravená v oddiele 4 (čl. 17 - 19) nariadenia Brusel I. V zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I teda právomoc v prípade konania, v ktorom spotrebiteľ vystupuje ako žalovaný, majú len súdy členského štátu podľa bydliska spotrebiteľa. Pre riadne založenie právomoci konajúceho orgánu v zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I je primárnou úlohou súdu vyriešenie otázky bydliska žalovaného subjektu v spore, pričom pre možnú aplikáciu predmetného článku nariadenia Brusel I. sa musí jednať o spotrebiteľa.
15. V súvislosti s uvedenou problematikou odvolací súd uvádza, že nariadenie Brusel I používa pojem „bydlisko“, avšak tento termín nemožno považovať za totožný s adresou evidovaného trvalého pobytu fyzickej osoby na území Slovenskej republiky. Pojem „bydlisko“ v zmysle unijného práva tak, ako ho používajú nariadenia, nie je v týchto definovaný. Bližšie upresnenie je ustálené iba v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, prípadne ustálenou vnútroštátnou judikatúrou. Vo všeobecnosti však možno zhrnúť, že pri určení bydliska v zmysle medzinárodného práva nie je vnútroštátna evidencia trvalého pobytu osoby rozhodujúca, prihliada sa na zámer fyzickej osoby zotrvať na určitom mieste z hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila ako miesto kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom časovom horizonte. Súdny dvor tento časový úsek už trvalejšieho charakteru z hľadiska založenia takzvaného „obvyklého pobytu“, ktoré používalo nariadenie Rady (EÚ) číslo 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré bolo nahradené nariadením Brusel I, vo svojej judikatúre vymedzil ako pobyt trvajúci minimálne po dobu 6 mesiacov nepretržite. Judikatúra slovenských súdov ohľadom definovania kritéria bydliska/obvyklého pobytu fyzickej osoby pre účely výkladu nariadení Európskeho parlamentu a Rady konštatovala obdobne, že bydliskom v zmysle týchto nariadení sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne a s charakterom trvalosti zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode súdu iného
členského štátu a pojmy bydlisko (v zmysle unijného práva) a trvalý pobyt (v zmysle vnútroštátneho práva) nie je možné stotožňovať a vnútroštátne registrovaný právny stav nie je zásadný, pretože fyzická osoba sa v mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/40/2014 a spis. zn. 30Cdo/444/2004).
16. Pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt, je potrebné brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc či voľbu rozhodného práva sledovalo a ktorým bola teda snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie tak v rovine právnej, ako aj praktickej, a teda v rovine súdnej právomoci, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je danej osobe najbližší; to znamená, konať by mal súd miesta, kde sa osoba prevažne nachádza, aby sa táto osoba mohla bez problémov konania aj fyzicky zúčastniť a súčasne aj miesta, kde sa nachádzajú všetky alebo aspoň väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo vzťahu k danej osobe.
17. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázane zistený trvalý pobyt žalovaného na adrese F. XXX, t. j. na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu nevyplývajú také relevantné skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol jednoznačne uzavrieť, že žalovaný má bydlisko na území Maďarskej republiky, kde má evidovaný pobyt, čím je založená v predmetnej spornej veci právomoc maďarských súdov. Odvolací súd má potom za to, že súd prvej inštancie predčasne uzavrel, resp. nedostatočne posúdil a nevyhodnotil, či žalovaný v mieste pobytu na území Maďarskej republiky má v úmysle sa dlhodobo a reálne zdržovať na danej adrese, a či má na území Maďarskej republiky vytvorené centrum záujmov alebo iné sociálne väzby. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že žalovaný má naďalej na území Slovenskej republiky evidovanú adresu trvalého pobytu. Súd prvej inštancie tak v dostatočnej miere nepreskúmal a nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne (bez akýchkoľvek pochybností) ustáliť tie skutočnosti, ktoré majú zásadný význam pre určenie bydliska žalovaného a s tým súvisiace určenie právomoci súdu vec prejedať. Súd prvej inštancie tak predčasne ustálil, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť.
18. Námietku žalobcu, že pri ustálení bydliska žalovaného v cudzom štáte musí mať súd starostlivo preukázaný skutkový stav, že žalovaný tam má úmysel sa dlhodobo zdržiavať a žiť, že má úmysel vytvoriť si tam sociálne väzby, a pod. pokladá odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou súhlasí, pretože zo spisu a ani z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nič z toho nevyplýva, a preto záver súdu prvej inštancie o tejto otázke nie je správny. Konanie v skutočnosti nedostatkom procesnej podmienky netrpí, nakoľko opak nebol preukázaný, a preto súd prvej inštancie si svojím postupom odvodil nedostatok procesnej podmienky bez právneho základu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. V kontexte uvedeného bude preto úlohou súdu prvej inštancie, v jeho novom rozhodnutí, jednoznačne a bez pochybností vyriešiť otázku bydliska žalovaného a to vzhľadom na tú skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese F. XXX, avšak by sa v súčasnosti mal zdržiavať na území Maďarskej republiky na adrese C. D. X/X, XXXX E.. Charakter takéhoto zdržiavania je potrebné prešetriť napríklad dopytom na žalovaného, predovšetkým z dôvodu, že práve on môže poskytnúť súdu prvej inštancie relevantné vyjadrenie v tomto smere. Súd prvej inštancie obdobným spôsobom prešetrí aj prípadný pobyt žalovaného na adrese F. XXX, a to výzvou adresovanou obecnému úradu o poskytnutí informácií o jeho pobyte, napr. či žalovaný platí miestnu daň, či tam má vytvorené sociálne väzby a pod. Za predpokladu, že súd prvej inštancie v konaní nebude mať za preukázané, že úmysel žalovaného je na území Maďarskej republiky sa trvalo zdržiavať, bude daná (v zmysle vyššie uvedeného) právomoc súdu prvej inštancie predmetnú vec prejednať. V prípade, že dospeje k opačnému záveru, že nemá právomoc, bude postupovať podľa § 161 CSP. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní v súvislosti s vydaním v poradí druhého rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vyjadreným v tomto uznesení.
21. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).