Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-104-2004.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/104/2004
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Mondi Štětí a.s., Litoměřická 272, 411 08 Štětí, Česká republika, IČO: 26 161 516, proti povinnému B. M., G.. XX.XX.XXXX, O. XXX, I., o vymoženie 106 184,- Kč s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, Exekútorský úrad Humenné, Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (pôvodne AssiDomän Sepap a.s.) podal u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa, návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 106 184,- Kč s prísl. a trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Krajského súdu v Prešove č. k. 1Rob/57/2000 zo dňa 28.04.2000.
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10Er/104/2004-29 zo dňa 21.04.2020 súd rozhodol tak, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného, spoločnosťou Mondi Štětí a.s., Litoměřická 272, 411 08 Štětí, Česká republika, IČO: 26 161 516. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2020.
3. Podaním doručeným súdu dňa 03.06.2020 požiadal povinný o zastavenie konania. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že pôvodne sa nejednalo o oprávnených ktorých súd uvádza, ale o firmu Univille s.r.o. s registráciou v zahraničí. Táto firma v priebehu pôsobenia 3x zmenila názov a zakaždým rozoslala peniaze svojim obchodným partnerom a po novom roku ich žiadala vrátiť. Posledný ich omyl sa stal pred 21 rokmi, a to je tá vymáhaná čiastka. Pretože povinný v tej dobe bol dlhší čas mimo republiku, bola jeho zástupcom z tejto čiastky odvedená koncoročná daň, a tým sa nejedná o čiastku 106 184,- Kč ale výrazne nižšiu. Firmu Univille na to povinný upozorňoval, ale bezvýsledne. Firma povinného MAREX - Mácha zanikla pred viac ako 20 rokmi. Vďaka druhotnej platobnej neschopnosti sa dostal povinný do dlhov a firma bola zrušená. Pretože povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, sú jeho dlžoby vymáhané formou zrážok z dôchodku. Nakoľko Sociálna poisťovňa za celých 21 rokov nebola požiadaná o zrážku, žiada o zastavenie tohto exekučného konania z dôvodu nemajetnosti. Zrážky, ktoré teraz vykonáva Sociálna poisťovňa sú na hrane toho, či budú do konca života vôbec uhradené. Povinný ako prílohu svojho návrhu priložil kópiu listu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2019, z ktorého vyplýva, že z dôchodku povinného sa vykonávajú zrážky prednostnej pohľadávky v prospech iného oprávneného, ktorej celková výška je 19 423,44 eur.
4. Súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, avšak oprávnený na výzvu súdu nereagoval.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že aj pôvodnému oprávnenému aj spoločnosti Mondi Štětí a.s. predkladal správy o zisťovaní majetku povinného, ktoré zároveň priložil k svojmu vyjadreniu. Z uvedených správ vyplýva, že povinný je nemajetný a z dôchodku sú vykonávané zrážky v prospech iných oprávnených.
6. Z predložených oznámení súdneho exekútora o stave exekúcie zo dňa 05.01.2017, 08.01.2018 a 10.01.2019, ktoré súdny exekútor zasielal jednak pôvodnému a jednak novému oprávnenému vyplýva, že proti povinnému sa vedú viaceré exekúcie. Za súčinnosti katastra nehnuteľností, polície, výpisu zo živnostenského registra súdny exekútor opakovane zistil, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť a nemá na území SR vo vlastníctve nehnuteľnosti, ani v držbe - vlastníctve motorové vozidlo. Za súčinnosti daňového úradu, zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovne a úradu práce súdny exekútor zistil, že povinný má dlhy na daňových nedoplatkoch, zdravotnom aj sociálnom poistení, ktoré sú vymáhané v iných exekučných konaniach. Povinný nemá účet v banke, je poberateľom starobného dôchodku, z ktorého sa v prospech iných oprávnených vykonávajú zrážky. Proti povinnému je vedených 9 exekúcií, pričom len vymáhaná istina činí cca 300 000,- eur. U povinného nebol zistený iný majetok. S prihliadnutím na vedené exekúcie a ich výšku, z majetku povinného nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky v uvedenej exekučnej veci a nie je predpoklad zlepšenia majetkových pomerov povinného, aby v budúcnosti mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa ust. §64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.
9. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takého očakávanie musí mať reálny podklad. Preto vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
10. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či súd splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
11. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citované ustanovenie § 58 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinného (v tomto prípade oprávneného) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému
účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na ,,zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. 436/2011).
12. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
13. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu súd potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
14. Podľa ust. § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom k dátumu začatia exekúcie (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Po preskúmaní veci súd zistil, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný, a teda neexistuje žiaden jeho majetok postihnuteľný exekúciou. Uplynul dostatočne dlhý čas, počas ktorého súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného, pričom jeho šetrením bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd na základe uvedeného exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie, a to s prihliadnutím na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku voči oprávnenému.
19. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).