Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-140-2018.pdf
PDF · 97.71 KB
No categories available
27P/140/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov B. B., U.. Q., C.. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X.. V.. O. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom v Prešove, Konštantínova 6 a X. B., C.. X.X.XXXX, trvale bytom X U. O.. V., M., J. U., zastúpeného v konaní AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. J. B., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., takto
rozhodol:
I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov B. B., U.. Q., C.. XX.X.XXXX a X. B., C.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev B. A. O. U. - L. B. S., zväzok L. ročník XXXX strana XX pod por. číslom XX,
II. z v e r u j e mal. J. B., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
IV. styk otca s mal. J. sa n e u p r a v u j e ,
V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.6.2018 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého J. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca maloletého navrhla určiť výživné vo výške 300 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo neplní dlhší čas spoločenskú funkciu, považuje ho za formálny zväzok, došlo k odcudzeniu s manželom, preto návrh podala po zrelej úvahe s tým, že v spoločnej domácnosti nežijú od 26.4.2017.
2. Manžel vo svojej výpovedi nesúhlasil s rozvodom manželstva, následne v závere konania súhlasil s rozvodom. Zároveň uviedol prostredníctvom právneho zástupcu, že došlo k dohode rodičov ohľadom výšky výživného aj ohľadom zverenia do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec súhlasí, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom sa dohodli na výživnom vo výške 200 Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník na čas po rozvode manželstva súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že došlo už aj k dohode medzi rodičmi ohľadom výšky výživného, s ktorou
kolízny opatrovník súhlasil. Ohľadom úpravy styku poukázal na to, že matka nebráni stretávať sa otcovi s maloletým, pričom je v súčasnom štádiu dôvodné, aby úprava styku bola ponechaná na dohode rodičov.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom manželov, správami o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M., potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov manželky, zápisnicou z výsluchu manžela U. O. A. M. zo dňa 16.9.2019, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Pc/30/2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Manželia sa zoznámili v čase, keď bola manželka so sestrou na J., známosť trvala asi pol roka, následne otehotnela, avšak k uzatvoreniu sobáša došlo až po narodení maloletého syna, ktorého porodila na území Slovenskej republiky, kedy končila X. ročník O. školy. Manželka žila na Slovensku 6 mesiacov, kde bola sama so synom. Po ukončení školy odišla na J., pretože chcela s manželom vytvoriť rodinu.
6. Spočiatku bolo manželstvo veľmi dobré. Manžel sa správal ako dobrý, vzorný a šťastný manžel, avšak v deň pred sobášom došlo k nezhode medzi nimi a manžel odmietol s ňou komunikovať. Napriek tomu manželstvo uzatvorili, nakoľko si nevedela manželka predstaviť, že by mala svadbu zrušiť. Po uzatvorení manželstva nadobudla manželka pocit, že musí všetko robiť podľa toho ako chce manžel, presadzoval si výchovu u syna, rovnako sa do jeho výchovy miešali rodičia manžela, s ktorými žili spolu na dvore, oni v apartmáne, zatiaľ čo rodičia manžela žili v prednom dome.
7. K nezhodám medzi nimi dochádzalo najmä ohľadom výchovy maloletého J., tiež manžel začal manželke vyčítať, že nepracuje. Po tom, čo si našla prácu, začal na ňu žiarliť a z každej práce musela odísť. Dospelo to do štádia, že manžel rozhodoval o tom, čo si má obliecť a musela ho vo všetkom poslúchať. Keďže z jej pohľadu takéto prostredie nebolo vhodné pre výchovu ich maloletého syna, rozhodla sa, že odíde na Slovensko. Niekoľkokrát žiadala manžela, aby sa rozviedli, avšak on to nechcel dovoliť. V apríli 2017 odišla s jeho súhlasom na dovolenku na Slovensko s tým, že dal jej manžel ústny súhlas, že môže vycestovať, pričom na jeho otázku, že kedy sa vráti, odpovedala, že nevie. Počas pobytu na Slovensku zistila, že ďalej nechce zotrvať v tomto manželstve a ostala s maloletým synom na Slovensku.
8. Po príchode na Slovensko sa zoznámila s partnerom, s ktorým v úvode konania žila v spoločnom byte, ktorý bol vo vlastníctve jej partnera, ktorý jej pomáhal pri zabezpečení starostlivosti o maloletého J.. V tom čase pracovala manželka ako P.Ľ. A. B. Š., jej čistý mesačný príjem bol XXX Eur priemerne mesačne aj s daňovým bonusom. Jej partner bol zamestnaný, mal 2 práce a jeho čistý príjem bol okolo XXX Eur. V byte, v ktorom bývali, platili mesačné poplatky nájom a inkaso 300 Eur, neplatili žiadne pôžičky, ani poistky. Matka maloletému J. ukladala 20 Eur na sporiaci účet. Maloletý J. v tom čase navštevoval materskú školu, matka mu platila 15 Eur mesačne školné, 30 Eur mesačne stravné.
9. V priebehu konania o rozvod manželstva manželka otehotnela, dňa XX.X.XXXX sa jej narodil maloletý syn Q. B., ku ktorému rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 29Pc/30/2019-56 zo dňa 7.5.2020 bolo zapreté otcovstvo X. B., C.. X.X.XXXX, manželovi matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2020. Z tohto dôvodu aj bolo prerušené konanie o rozvod manželstva a následne pokračovalo po právoplatnom zapretí otcovstva k maloletému Q..
10. V závere konania matka žila sama v dvojizbovom prenajatom byte s dvoma deťmi, pričom otcovstvo k maloletému Q. doposiaľ nebolo určené, aj keď matka v čase jeho počatia žila v spoločnej domácnosti s W.X.L. I. a tento sa aj k otcovstvu svojho dieťaťa hlásil. Momentálne však matka nežije s týmto priateľom, vzťah sa rozpadol, matka nemá záujem určiť otcovstvo k dieťaťu.
11. Manželka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné od otca maloletého J. v sume 200 Eur mesačne. Maloletý J. v súčasnej dobe navštevuje X. ročník základnej školy, avšak momentálne v čase pandémie Covid-19 nie je možné špecifikovať výdavky na stravovanie, školský klub a krúžky pre maloletého.
12. Manžel počas výsluchu nesúhlasil s rozvodom manželstva, pretože podľa jeho názoru nebola jeho chyba, že sa manželstvo rozpadlo. Poukázal na to, že manželka opustila J. bez jeho povolenia
a nesúhlasil s obviňovaním zo strany manželky, že na nej páchal násilie. Manžel potvrdil, že sa s manželkou zoznámili v roku 2011, táto sa vrátila na Slovensko, kde na chvíľu s ňou pobudol, vrátil sa späť na J., neskôr otehotnela a spoločne sa rozhodli, že dieťa porodí na Slovensku, pretože brat jeho manželky bol gynekológ. Keď mal syn X B., prišli bývať na J., začali bývať v byte jeho otca, pričom sa následne zosobášili XX.X.XXXX. Priebeh manželstva popisoval ako normálny až do začiatku mája 2017, kedy manželka odišla na krátku cestu na Slovensko, povedala, že ide navštíviť matku a vráti sa za 2 týždne, po dvoch týždňoch sa však nevrátila, oklamala ho s tým, že chce zostať na svadbu svojej sestry do septembra. Napriek tomu, že ju žiadal, aby sa vrátila, odmietala to, chcela zostať na Slovensku. Po tom, čo si zablokovala telefónne číslo, sa už na J. nevrátila. Manžel aj naďalej má dobré vzťahy s jej bratmi.
13. Manžel uviedol, že v súčasnej dobe už nemá záujem obnoviť manželský život, nakoľko sa dozvedel, že jeho manželka žije s iným mužom. Nesúhlasil, aby maloletý bol zverený do starostlivosti matky, tiež nesúhlasil s platením výživného, pričom trval na tom, že sa lepšie vie o svojho syna postarať na J., kde žijú aj jeho starí rodičia, strýkovia, krstní rodičia a ostatní priatelia.
14. Manžel je v súčasnej dobe zamestnaný, pracuje pre H. D. C. T. A. M., jeho čistý mesačný príjem je X XXX Eur. Tento plat nie je fixný, avšak predstavuje jeho priemerný príjem. Býva v byte svojej matky, kde má náklady spojené s bývaním vo výške 150 Eur mesačne, čo sú platby za vodu, elektrinu, telefón a internet. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a okrem maloletého J. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Zvýšené výdavky mal v súvislosti s chirurgickým zákrokom s kolenom v sume 7 000 Eur, ktorý podstúpil dňa 22.2.2019, odvtedy si platí každý deň fyzioterapiu 20 Eur. Manžel tiež uviedol, že odkedy sa s manželkou zoznámil, bol jediný prispievateľ finančne do rodiny, on pracoval, ona bola doma a vychovávala syna, neprispela ničím na výdavky v domácnosti. Vo svojej výpovedi manžel uviedol, že sa nezúčastní konania pred Okresným súdom Prešov, pričom sa nechal zastúpiť právnym zástupcom. Na pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia právny zástupca manžela potvrdil, že došlo k dohode najmä čo sa týka zverenia maloletého J. do starostlivosti matky, ako aj výšky výživného v sume 200 Eur mesačne, ktorým už v súčasnej dobe aj otec na výživu svojho dieťaťa prispieva. Nezhody boli najmä čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, ktorý sa dožadoval stretnutia so svojím synom, požadoval, aby mohol syn za ním pricestovať na J., na čom sa s manželkou nedohodli. Potvrdil však, že aj naďalej trvá medzinárodný zatykač na matku maloletého za únos dieťaťa, takže matka s maloletým nemôže vycestovať za otcom. Zároveň právny zástupca manžela ponechal úpravu styku na rozhodnutí súdu.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017, kedy manželka z J. U. pricestovala na Slovensko a od tejto doby sa späť na J. nevrátila. Manželka za príčiny rozpadu manželstva uvádzala výbušnú povahu na strane manžela, nezhodu vo výchove ich maloletého syna, čo však manžel poprel a poukazoval na to, že manželka aj maloletý syn mali vytvorené všetky podmienky pre spoločný život. V priebehu konania o rozvod manželstva manželka otehotnela, určitú dobu žila s partnerom v spoločnej domácnosti, s manželom sa odcudzili a aj keď spočiatku manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, respektíve nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v návrhu manželky, následne súhlasil s rozvodom, a to z dôvodu, že manželka žije v inom partnerskom vzťahu. Keďže obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva, obaja prezentovali, že v súčasnej dobe ich manželstvo neplní svoj účel, aký by mal, manželstvo je nefunkčné, manželka žije dlhodobo na území Slovenskej republiky, manžel žije v J. U., matka porodila dieťa, ku ktorému bolo zapreté otcovstvo manželom matky, súd nevidel možnosť obnovy manželského spolužitia, a preto toto manželstvo rozviedol.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Pri úprave práv a povinností k maloletému J. vychádzal súd z toho, že maloletý je od roku 2017 výlučne v starostlivosti svojej matky, pričom neboli zistené žiadne vážne nedostatky v tejto starostlivosti. Matka sa o svoje dieťa príkladne stará, medzičasom maloletý začal navštevovať X. ročník základnej školy, matka ho vychováva spolu s jeho nevlastným mladším bratom a v súčasnej dobe má zabezpečené podmienky pre jeho zdravý vývin. Keďže prostredníctvom právneho zástupcu aj otec súhlasil so
zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol, že na čas po rozvode bude maloletý J. zverený do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude mať právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
31. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z príjmu, ktorý manžel uviedol a ktorý manželka nenamietala s tým, že v súčasnej dobe je manželka na materskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a výživné na maloletého J. v sume 200 Eur mesačne, ktoré už v súčasnej dobe otec maloletého, jej manžel platí. Uvedená výška výživného je primeraná veku a potrebám maloletého, rodičia sa viac-menej dohodli na takejto výške výživného a uvedená výška predstavuje približne sumu XX %. z príjmu na strane otca maloletého, čo zodpovedá veku a potrebám maloletého. Preto súd určil výživné v sume 200 Eur mesačne, ide o výživné, ktorým už aj otec v súčasnej dobe maloletému prispieva.
32. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým súd mal preukázaný záujem zo strany otca stretnúť sa so svojím synom, pričom k takýmto stretnutiam už aj došlo, kedy otec navštívil maloletého na území Slovenskej republiky po tom, čo matka s ním odišla, a to v roku 2019. Styk prebehol korektne, avšak bolo potrebné, aby matka bola prítomná pri tomto stretnutí, nakoľko dieťa nevie dobre X. ani V., je tam určitá jazyková bariéra, ktorú pomáha prekonávať matka. Preto je v súčasnej dobe nevyhnutné, aby sa stretnutia uskutočňovali za prítomnosti matky, pričom matka nemôže teraz s dieťaťom vycestovať na J., nakoľko na ňu bol vydaný európsky zatykač pre únos maloletého a pokiaľ otec návrh na trestné stíhanie nevezme späť, nebude možné, aby matka mohla za otcom s dieťaťom vycestovať. Momentálne v období pandémie Covid-19 nie je možné, aby súd presne vymedzil čas stretnutia otca s maloletým, pričom matka prezentovala, že pri posledných telefonických rozhovoroch sa vedeli s otcom dohodnúť na stretnutiach, v žiadnom prípade otcovi nebráni, aby sa s maloletým stretol, preto bude najvhodnejšie tak pre otca, ako aj pre maloletého J., aby došlo k vzájomnej dohode rodičov, kedy sa otec môže s maloletým vidieť, čo budú aktuálne prispôsobovať pandemickej situácii a voľnému času maloletého, najmä v období letných prázdnin a sviatkov. Keďže nebolo možné v súčasnej dobe presne vymedziť obdobia pre stretnutie otca s maloletým, keďže matka žije na Slovensku a otec na J., súd zatiaľ styk otca s maloletým neupravoval.
33. V prípade, že matka bude brániť otcovi stretnúť sa s maloletým J., kedykoľvek do budúcna je možné, aby styk bol upravený súdnym rozhodnutím tak, aby to bolo v prospech maloletého J.. Súd apeluje na oboch rodičov, aby veľmi citlivo pristupovali k otázke stretávania sa otca s maloletým, je potrebné, aby si maloletý postupne budoval vzťah k svojmu otcovi, keďže ho dlhšiu dobu nevidel, nepozná jeho reč, je preto potrebné v záujme jeho zdravého vývinu, aby sa jeho vzťah s otcom obnovil veľmi opatrným a citlivým prístupom. V tomto smere súd apeluje na matku, aby maloletému umožňovala okrem osobných stretnutí aj inú formu stretnutí, napríklad prostredníctvom Skypu alebo inej elektronickej komunikácie.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.