Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1097-2020.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1097/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MRA betón, s. r. o., so sídlom Sverepec 365, 017 01 Sverepec, IČO: 44794819, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO:36867454, konajúca konateľom JUDr. Branislav Štrbáň, advokát, proti povinnému: GEOBAU, s.r.o., so sídlom Šintava 566, 925 51 Šintava, IČO: 36681237, o vymoženie príslušenstva, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, sp. zn. 386EX 391/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 145,21 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02.07.2020 domáha od povinného vymoženia príslušenstva a to trov prvostupňového konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 5.301,86 Eur a v ostatných trovách konania vo výške 1.007,50 Eur, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 18Cb/41/2017 zo dňa 24.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2020 a vykonateľnosť dňa 04.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/34/2019 zo dňa 25.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2020 a uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 18Cb/41/2017 zo dňa 06.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2020 a vykonateľnosť dňa 02.06.2020. Poverením zo dňa 23.07.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Šajánková so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 386EX 391/20.
2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol dňa 21.08.2020 doručený súdnemu exekútorovi (na poštovú prepravu podaný dňa 19.08.2020). Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 04.08.2020, čo znamená, že návrh na zastevnie exekúcie podal povinný v zákonnej lehote. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že sudkyňa Okresného súdu Galanta vec nenáležite prejednala, neviedla konanie objektívne a strany sporu nemali rovnocenné postavenie, nakoľko povinný nemal možnosť v rámci konania uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany a útoku. Dokazovanie nebolo vedené s cieľom vec dôkladne prejednať, ale vec čo najskôr ukončiť. Povinný ďalej poukazuje na nezákonné vedenie konania na Okresnom súde Galanta a tiež na Krajskom súde Trnava. Poukazuje hlavne na fakt, že je neprípustné, aby súd ignoroval námietku zaujatosti sudkyne, navyše keď o námietke vôbec nerozhodovala a nevysporiadala sa s argumentáciou strán čo nemá oporu v zákone. Povinný zastáva názor, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv, právo na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a právo rovnosti strán tiež podľa Ústavy SR. Povinný
uvádza, že podal aj dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave a je presvedčený, že dosiahne nápravu vadného stavu a zrušenie nezákonne vydaných rozhodnutí. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby súd exekúcie zastavil.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 02.10.2020, kde uviedol, že pokiaľ ide o skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel, a ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, ktorým konajúci súd uložil povinnému zaplatiť vymáhanú peňažnú čiastku, je na mieste uviesť, že exekučný súd nie je povinný a ani oprávnený skúmať skutkový základ exekučného titulu a ani sa bližšie zaoberať argumentáciou povinného smerujúcou voči skutkovému podkladu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Argumentácia povinného použitá v návrhu na zastavenie exekúcie bola z jeho strany prezentovaná už v základnom konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v následnom ním iniciovanom odvolacom konaní, pričom s niekoľkokrát opakovanými (nepravdivými a nedôvodnými) argumentami povinného sa oba súdy (súd prvej inštancie i odvolací súd) riadne vysporiadali a v prejednávanej veci zákonne a vecne správne rozhodli. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu a z tohto dôvodu exekučný titul meniť, či ignorovať jeho právne účinky. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v úkone právnej služby príprava vyjadrenia vo veci samej v celkovej výške 145,21 Eur s DPH (110,39 Eur /úkon právnej služby/ + 10,62 Eur /režijný paušál/ + 24,20 Eur /DPH/).
4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
5. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61g ods. 1) Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Súd k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
15. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Eva Šajánková sa začala oprávnene a je vedená na podklade riadnych exekučných titulov, ktorými sú - rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 18Cb/41/2017 zo dňa 24.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2020 a vykonateľnosť dňa 04.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/34/2019 zo dňa 25.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2020 a uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 18Cb/41/2017 zo dňa 06.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2020 a vykonateľnosť dňa 02.06.2020. Súd k námietke povinného, že voči rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/34/2019 zo dňa 25.02.2020 podal dovolanie konštatuje, že podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia. O odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom by musel rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že povinní nepripojili k návrhu na zastavenie exekúcie takéto rozhodnutie, tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie resp. jej prerušenie.
16. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018).
17. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016).
18. Súd ku všetkým námietkam prezentovanými povinným v tomto návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Cieľom exekučného konania, nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučných titulov, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.
19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie voči povinnému a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. V zmysle ust. § l0 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 6.309,36 Eur je suma 220,77 Eur. Vychádzajúc z ust. § l3a ods. 2 písm. c) vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 110,39 Eur. Suma 110,39 Eur je teda základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.
24. Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi oprávneného, pozostávajúcu za 1 úkon právnych služieb (1x 110,39 Eur
- vypracovanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie + 1x 10,62 Eur - paušálna náhrada hotových výdavkov + DPH vo výške 24,20) v celkovej výške predstavuje sumu 145,21 Eur. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 145,21 Eur, na ktorých náhradu zaviazal povinného ako účastníka, ktorý vo veci nemal úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.