Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: I. B. (pôvodne I. R.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. I. Z., X. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Michal Matala, advokát so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 19, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o zaplatenie sumy 44.982,81 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21. 11. 2019, č. k.: -308, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV.,V. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia 44.982,81 EUR s príslušenstvom z toho dôvodu, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu dňa 16. 9. 2015, ktorou bolo dojednané poistenie budovy - rodinného domu číslo XXXX/X na X. ulici v B. C. ako aj poistenie domácnosti. Dňa 25. 11. 2015 došlo k požiaru rodinného domu. Na základe bezodkladného oznámenia tejto poistnej udalosti a po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným žalobcovi zaplatil poistné plnenie v sume 1.585,04 EUR, čo predstavuje 10% celkovej výšky poistného plnenia vyčíslenej žalovaným na sumu 15.850,39 EUR. Žalovaný argumentoval tým, že poistné plnenie znížil s poukazom na čl. 15 ods. 8 Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) s tým, že žalobca nedodržal povinnosti týkajúce sa požiarnej bezpečnosti v rodinnom dome. Na preukázanie výšky nároku predložil žalobca listinné dôkazy, krycie listy. Žalobca počas konania zobral niekoľkokrát žalobu čiastočne späť, pričom súd v tomto rozsahu konanie zastavil a predmetom konania zostal iba na rok o zaplatenie 36.389,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. 4. 2016 do zaplatenia. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal odpor žalovaný. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že: „I. Konanie sa zastavuje

- v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44.982,81 eur od 17.03.2016 do 31.03.2016, a tiež vo výške 0,05 % ročne zo sumy 44.982,81 eur od 01.04.2016 do zaplatenia,

- a tiež v časti týkajúcej sa sumy vo výške 8.593,51 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.593,51 eur od 01.04.2016 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.389,30 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 62 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť znalcovi Q.. R. N. s miestom výkonu znaleckej činnosti v E., Ul. G. R. XX trovy prvoinštančného konania (znalečné), a to žalobca v rozsahu 19 % a žalovaný v rozsahu 81 %, obaja do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (znalečného). V. Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť znalcovi Q.. Q. X. s miestom výkonu znaleckej činnosti v E. E., L. XX trovy prvoinštančného konania (znalečné), a to žalobca v rozsahu 19 % a žalovaný v rozsahu 81 %, obaja do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (znalečného).“ 3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom rodinného domu. Druhým spoluvlastníkom jeho brat N. R.. Okresný súd za účelom zistenia príčiny vzniku požiaru nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že požiar bol s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený konaním fyzickej osoby, pričom nebolo vylúčené, že táto osoba pri vzniku požiaru použila akcelerátor horenia, pričom znalec pri vyslovení záveru vychádzal aj z toho, že predmetný rodinný dom nebol v čase požiaru riadne uzamknutý a zabezpečený proti vstupu cudzích osôb. Zároveň vyslovil záver, že zistené nedostatky v elektroinštalácii rodinného domu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru. Technickú závadu na elektroinštalácii v objekte jednoznačne vylučuje ako možnú príčinu požiaru. Na podporu tohto záveru svedčí aj výsluch svedka N. A. z OO PZ v B. C., ktorý uviedol, že malá bránička bola neuzamknutá a do domu vošli cez bočné dvere, ktoré neboli uzamknuté, keď vykonávali zásah. Žalovaný sa počas konania prikláňal k prevádzkovo technickej poruche elektroinštalácie rodinného domu. Okresný súd vo vzťahu k prevádzkovo technickej poruche v elektroinštalácii rodinného domu vyvodil záver, že žalovaným preferovanú príčinu vzniku požiaru nepovažuje za relevantnú, pretože táto verzia bola znaleckým posudkom ako aj výpoveďou znalca vylúčená. Vo vzťahu k protiprávnemu konaniu fyzickej osoby s použitím akcelerátora horenia vyslovil záver, že ani táto verzia nebola jednoznačne preukázaná, preto právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia je dané. Vo vzťahu k podmienke, a to vzťahu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 6. 2010, sp. zn. . Aplikoval ust. , , . Súd konštatoval, že pokiaľ aj bolo preukázané, že vstup do dvora ako aj do samotného domu bol prístupný akékoľvek cudzej osobe, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo práve protiprávne konanie takejto osoby. Toto nevyplynulo ani zo znaleckého posudku, pričom absentuje priamy dôkaz o jednoznačnom vstupe cudzej fyzickej osoby do predmetného rodinného domu, ktorá založila požiar. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním fyzickej osoby, žalovaný nepreukázal, že konkrétne vedomé porušenie povinnosti žalobcu, na zabezpečenie vstupu do dvora a do domu malo priamy podstatný vplyv na vznik rozsahu škody. Preto nevzniklo žalovanému právo znížiť žalobcovi poistné plnenie podľa . 4. Vo vzťahu k výške plnenia súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, pričom je tvorený súčtom výšky škody na rodinnom dome vyčíslenej znalcom a výšky škody na hnuteľných veciach akceptovaných ich oboma stranami sporu a následným znížením už vyplateného poistného plnenia 37.136,74 EUR + 837,60 EUR - 1.585,04 EUR. Z dôvodu zistenej výšky primeraných nákladov na opravu rodinného domu ustanovil znalca, ktorý vykonal odhad hodnoty stavebných prác, ktoré prestavujú sumu 37.136,74 EUR. Vo vzťahu k výške náhrady za poškodené hnuteľné veci prihliadol na tvrdenie žalovaného v odpore, keď samotný žalovaný túto hodnotu vyčíslil na sumu 837,60 EUR; na súhlas žalobcu s touto výškou náhrady ako aj na znenie , keď súd vyšiel zo zhodných tvrdení strán sporu. Na zistený skutkový stav následne aplikoval aj , . Zároveň žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania podľa nariadenia vlády číslo , , . O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, keď aplikoval ustanovenie . Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania znalečného, ktoré neboli kryté zloženým preddavkom. Podľa pomeru úspechu v konaní tak zaviazal strany sporu na zaplatenie znalečného znalcom s poukazom na . 5. Proti rozsudku sa odvolal včas žalovaný, a to proti výrokom II. až V. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod odvolania uviedol písm. a , teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 6. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o poistnom plnení žalovaný prihliadal na to, že v uznesení Obvodného oddelenia PZ v B. C. zo dňa 31. 12. 2015 bolo skonštatované, že nie je možné dokázať úmyselné konanie akejkoľvek osoby v súvislosti so vznikom požiaru a vzhľadom na vysoké termické poškodenie rozvodu elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou vypukol požiar, nie je možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie. V tomto

uznesení je tiež uvedené, že išlo o štvrtý požiar v poistenom rodinnom dome, pričom dva z nich mali byť spôsobené skratom v elektroinštalácii a napriek tomu nebola vykonaná náprava, resp. vykonaná odborná revízia na elektroinštalácii, ale boli vykonané len drobné úpravy po požiari v januári 2015,o ktorých neexistuje žiadny písomný záznam. 7. Taktiež prihliadal na správu o požiari zo dňa 18. 3. 2016 vypracovanú Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v B. C., z ktorého vyplynulo, že pravdepodobne došlo k prevádzkovo technickej poruche v elektrickej inštalácii v dôsledku zvýšeného prechodového odporu a následne ku skratu, ktorý mohol byť príčinou vzniku požiaru. 8. Podľa vyjadrenia firmy KGBG, s. r. o., zo dňa 13. 4. 2015 vyplynulo, že požiarom vznikli poruchy na elektroinštalácii, ktoré boli zapríčinené priamym pôsobením ohňa a spalín, ale aj následnou agresivitou chemických zlúčenín (HCL, PCB, dechty), na vybavenie tejto domácnosti. Je preto nutné z hľadiska ďalšieho bezproblémového využívania elektrických zariadení vykonať opravy, výmeny a následné úkony, ktoré sú podrobne vyšpecifikované v rozpočte zo dňa 11. 3. 2015. Podľa názoru žalovaného žalobca sa neriadil týmto odborným stanoviskom po prvom požiari a nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala, nedodržiaval technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti, pričom neexistuje dôkaz o odborných opravách elektrickej inštalácie. Žalobca tak vedome porušil povinnosti ustanovené v čl. 12 ods. 3 písm. g) a h) Povinnosti poistníka poisteného VPP -MD. Podľa nich počas trvania poistenia je poistený okrem povinnosti podľa ods. 1 tohto článku povinný: g) dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a povinnosti uvedené v týchto VPP - MD a poistnej zmluve, h) dodržiavať technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie predpisy, ktoré upravujú uvedenú oblasť, dodržiavať pokyny pre prevádzku a údržbu predmetu poistenia dané výrobcom. 9. Podľa čl. 15 ods. 8 VPP-MD Zníženie, odmietnutie a zamietnutie poistného plnenia: Poisťovateľ má právo poistné plnenie z poistnej udalosti znížiť, ak poistník alebo poistený porušil niektorú z povinností stanovených v čl. 12 ods. 3 písm. e) až j), m) a v čl. 12 ods. písm. a) až e) týchto VPP - MD. 10. V konaní tiež bolo preukázané, že v rokoch 2007 a 2012 mali byť v nehnuteľnosti vykonané revízie, ktoré však vykonané neboli. Posledná správa o odbornej prehliadke pochádza z roku 2002, tzn., že ku dňu požiaru 25. 11. 2015 neexistovala žiadna platná revízna správa. 11. Poukázal tiež na závery znalca Q.. R. N., ktorý uviedol, že požiar bol s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený konaním fyzickej osoby, nie je vylúčené, že pri vzniku požiaru použila fyzická osoba akcelerátor horenia (benzín, riedidlo a pod.). V mieste požiariska boli objavené 2 kusy 1,5 l fliaš s neznámou kvapalinou, pričom jedna bola otvorená bez uzáveru a prevrhnutá na keramickej podlahe. Existenciu nádob potvrdil jeden z užívateľov domu pán X. R.. Malo ísť o benzín, ktorý mal pre vlastnú potrebu. K okolnostiam vzniku požiaru bol vypočutý aj por. N. A. z OO PZ v B. C., ktorý uviedol, že malá bránička a bočné vchodové dvere rodinného domu boli odomknuté. Pokiaľ ide o prevádzkovo technickú poruchu na elektroinštalácii, túto verziu súd považoval za vylúčenú vo vzťahu k záveru znaleckého posudku. Žalovaný sa s týmto záverom súdu nestotožňuje, pretože znalec dospel k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol požiar spôsobený konaním fyzickej osoby. Odpoveď znalca nevylučuje, že príčinou požiaru nemohla byť chyba v inštalácii aj vzhľadom na vykonané dokazovanie, pretože orgánmi činnými v trestnom konaní bolo preukázané, že s ohľadom na vysoké termické poškodenie rozvodu elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou vypukol požiar, nie je možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie. Preto žalovaný vzhľadom na tento záver argumentuje, že vysokým termickým pôsobením došlo k poškodeniu elektroinštalácie v takom rozsahu, že nebolo možné riadne preskúmať, či príčinou požiaru nebola práve chyba v elektroinštalácii. Súd automaticky z dokazovania vylúčil možnosť poruchy v elektroinštalácii, ktorú s ohľadom na zničenú elektroinštaláciu nie je možné vylúčiť, čo však zo žiadnych okolností aj s ohľadom na ďalšie dôkazy o zanedbaní opravy elektroinštalácie nemôže byť na ťarchu žalovaného. Napriek tomu, že súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením znalca, ktorý uviedol že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o protiprávne konanie fyzickej osoby s použitím akcelerátora horenia, tak súd dospel k záveru, že táto verzia nebola jednoznačne preukázaná a preto právo žalobcu na doplatenie poistného plnenia je dané v celom rozsahu. 12. Súd pri svojej úvahe úplne opomína, že s ohľadom na vysoké termické poškodenie rozvodu elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou vypukol požiar, nie je možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie, čo bolo preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní. 13. V rámci šetrenia počas likvidácie poistnej udalosti bolo z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na správu o požiari zo dňa 18. 3. 2016 vypracovanú Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v B. C. preukázané, že pravdepodobne došlo k prevádzkovo technickej poruche

v elektrickej inštalácii v dôsledku zvýšeného prechodového odporu a následne ku skratu, ktorý mohol byť príčinou vzniku požiaru. Bolo preukázané, že neboli vykonávané potrebné revízie v zmysle príslušných právnych predpisov, pričom žalobca neprijal ani dostatočné opatrenia na vykonanie nápravy po predchádzajúcich troch požiaroch, z ktorých dva boli zapríčinené práve chybnou elektroinštaláciu. 14. Poukázal taktiež na ustanovenie ako aj , o ochrane pred požiarmi. Súd ust. vôbec neaplikoval. Podľa názoru žalovaného žiadna iná možná príčina požiaru nebola pri vyšetrovaní ani len predpokladaná, ako vyššie uvedené dve možnosti, a to buď porucha elektroinštalácie alebo protiprávne konanie fyzickej osoby. Súd sa nezaoberal otázkou zníženia plnenia, povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť nehnuteľnosť a prijať opatrenia, aby predišiel vzniku požiaru. S námietkou žalovaného, že v zmysle čl. 14 ods. 5 VPP môže žalobca uplatňovať nárok len na výšku poistného plnenia, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, sa súd v odôvodnení vôbec nezaoberal a poskytol plnenie v celom rozsahu. 15. V replike žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. 16. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, preto ho žiadal potvrdiť. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného dospel k záveru, že tento neuviedol v odôvodnení žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní dostatočne v rozhodnutí vysporiadal, pričom jasne uviedol, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia vo zvyšnej časti je dané. Výška poistného plnenia bola určená znaleckým dokazovaním. 17. Žalobca popiera, že by nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala a nedodržiaval technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie predpisy, ktoré upravujú túto oblasť. Opätovne tvrdí, že vedome neporušil žiadnu povinnosť dohodnutú v poistnej zmluve, resp. vyplývajúcu z právnych predpisov. Poukázal na stanovisko spoločnosti KGBG s.r.o. zo dňa 22. 3. 2016, ktoré potvrdilo, že stav elektroinštalácie bol vyhovujúci a spôsobilý prevádzky. Ostatné elektrické okruhy na II. NP neboli pripojené. 18. Podľa jeho názoru aj po znaleckom dokazovaní nebola zistená presná príčina požiaru. Súdny znalec Q.. R. N. určil, že požiar, ktorý vznikol na II. NP v detskej izbe, bol s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený konaním fyzickej osoby. Pretože nebol zistený presne iniciátor vzniku požiaru, podľa názoru žalobcu nemôžu byť splnené zákonné podmienky na zníženie poistného plnenia podľa . Popiera, že by nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala a nedodržiaval technické normy. Revízne správy a dokumenty, ktoré uvádza súdny znalec ako nedodané, nebolo možné dodať z dôvodu ich zničenia v dôsledku predchádzajúceho požiaru, resp. došlo k strate týchto dokumentov ešte počas ich držby predchádzajúcim vlastníkom - starým otcom žalobcu. Žalobcovi sa v spolupráci so stavebným úradom v B. C. podarilo získať aspoň niektoré materiály, ktoré boli súdnemu znalcovi poskytnuté. Pokiaľ ide o záver súdneho znalca, že objekt domu nebol zabezpečený uzamknutím, ide len o jeho domnienku. Žalobca popiera toto tvrdenie a považuje ho za rozporné, pretože na typ dverí použitých na poistnom dome (maďarská výroba s bezpečnostným zatváraním) existuje množstvo rovnakých súborov kľúčov, a teda zo samotnej skutočnosti, že nedošlo k poškodeniu zámkov, nemožno automaticky dôjsť k záveru, že objekt nebol riadne zabezpečený uzamknutím. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka N.. X. R., ktorý na pojednávaní uviedol, že dňa 25. 11. 2015 bol po jeho odchode zámok na bráne rodinného domu riadne uzamknutý a taktiež bol zamknutý aj garážový vchod domu, ktorý zamykal osobne. Taktiež bol uzamknutý aj druhý vchod do domu. 19. Stotožnil sa so záverom súdu, že nebola preukázaná zo strany žalovaného priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním fyzickej osoby. 20. V súvislosti s ustanovením čl. 14 ods. 5 VPP vyslovil názor, že žalobca má nárok na celé poistné plnenie. Dôvodom je to, že v poistnej zmluve je uvedený ako poistený žalobca. Z tohto dôvodu má nárok na výšku poistného plnenia zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a zároveň, keďže druhý podielový spoluvlastník nie je v poistnej zmluve uvedený ako poistený, má nárok aj na zvyšnú (druhú) časť poistného plnenia. Pretože v zmysle druhej vety čl. 14 ods. 5 VPP ak nie sú v poistnej zmluve uvedení ako poistení všetci spoluvlastníci, poisťovateľ zvyšnú časť poistného plnenia vyplatí poistenému spoluvlastníkovi (t. j. žalobcovi) uvedenému v poistnej zmluve. 21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa , potvrdil. 22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na riadne zistenom skutkovom stave, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol podstatné dôvody svojho rozhodnutia, keď vychádzal zo zistených skutočností, ktoré tvoria základ pre jeho rozhodnutie tak po skutkovej stránke ako aj pri aplikácii relevantných právnych noriem. Skutočnosť, že okresný súd sa nevenoval všetkým argumentom, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, neznamená, že tieto by boli schopné ovplyvniť výsledok rozhodnutia, ktoré je založené na silnejších argumentoch a skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania. 24. Žalovaný okrem iného poukazuje na to, že v dome boli viaceré požiare. Toto tvrdenie budí dojem, akoby skutočne došlo v minulosti k rozsiahlym požiarom, pričom v konaní bolo zistené, že nešlo priamo v dvoch prípadoch o požiar, ktorý mal svoju podstatu v elektroinštalácii domu, ale len poruchy elektrických spotrebičov, a to hriankovača a chladničky. Požiar vzniknutý od adventného venca nemožno považovať sa požiar z dôvodu nevyhovujúcej elektroinštalácie, naviac, tento sa nerozšíril a bol uhasený bez zásahu požiarnikov. 25. V uznesení Obvodného oddelenia Policajného zboru v B. C. súd dňa 31. 12. 2015 je uvedený dôvod vzniku požiaru možná prevádzkovo - technická porucha na elektroinštalácii, pričom tento záver je len domnienkou, z tejto správy vyplýva, že napriek predchádzajúcim požiarom žalobca nevykonal potrebné odborné opravy a revíziu, pričom toto tvrdenie nevyplýva z vykonaného dokazovania, dokonca nie je v tomto prípade ani dostatočne preukázané, že dané požiare mali príčinou v elektroinštalácii a nie z dôvodu chybného elektrospotrebiča, napr. chladničky. Z uznesenia vyplýva aj zistenie (str. 5), že nie je možné vylúčiť, že v objekte došlo k pohybu neznámej osoby, ktorá mohla spôsobiť požiar, túto verziu sa však nepodarilo potvrdiť ani vylúčiť. Tiež nebol identifikovaný iniciátor požiaru. Zo záveru vyplýva, že príčinu vzniku požiaru sa vôbec nepodarilo zistiť. Takže všetky úvahy odvíjajúce sa od danej správy sú len vyslovené možnosti. 26. Zo správy KGBG s.r.o., zo dňa 22. 3. 2016 vyplynulo, že po požiari 21. 1. 2015 po likvidácii požiaru boli všetky elektrické okruhy nachádzajúce sa v požiarnom zasiahnutých miestnostiach (I. NP a na II. NP) odpojené od zdroja elektrického prúdu, bola vykonaná obnova poškodených elektrických okruhov v miestnostiach na I. NP, tieto opravené okruhy po zmeraní elektrických parametrov pripojili na zdroj elektrického prúdu. Ostatné elektrické okruhy na II. NP na zdroj elektrického prúdu nepripájali, pretože to bolo plánované až po ich oprave a následnej celkovej revízii elektroinštalácie a elektrických zariadení rodinného domu. Stav elektrickej inštalácie rekonštruovaných priestorov bol vyhovujúci a spôsobilý na prevádzkovanie. 27. Aj zo správy o požiari Okresného riaditeľstva HaZZ v B. C. zo dňa 18. 3. 2016 vyplýva, že ide len o pravdepodobnosť vo vzťahu k technickej poruche v elektroinštalácii v dôsledku zvýšeného prechodového odporu a následnému skratu. Ide len o domnienku a pravdepodobnosť, pričom táto skutočnosť nebola nijako preukázaná, pričom správne žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že elektrické okruhy na II. NP neboli pripojené, pričom poukazuje na vykonaný dôkaz, stanovisko spoločnosti KGBG s.r.o., zo dňa 22. 3. 2016. V konaní nebolo preukázané, že by toto zistenie bolo nesprávne. Potom predpoklad o zvýšení prechodového odporu či vzniku požiaru z dôvodu nedostatočnej elektroinštalácie vyplývajúci z vyššie uvedených dvoch správ nemožno považovať za rozhodujúci, keďže ide len o domnienku. Pokiaľ by táto domnienka platila, muselo by byť preukázané, že II. NP bolo pripojené k elektrickému prúdu, teda bolo v čase vzniku požiaru pod napätím. Pokiaľ by tomu nebolo tak, požiar by nemohol vzniknúť zo skratu. Musel by byť pripojený aj nejaký elektrospotrebič, ktoré reálne "zoskratoval", prípadne zapnutý zdroj tepla. Toto preukázané nebolo. 28. Okresný súd vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, pretože na základe dovtedajších vykonaných dôkazov nebolo jednoznačné, čo mohlo byť príčinou požiaru, pričom vždy išlo iba o nejakú teoretickú možnosť, ktorá reálne existovala, avšak nebola preukázaná. Súd pri rozhodovaní vyšiel zo záverov znalca, ktorý konštatoval, že poruchu na elektroinštalácii rodinného domu ako žalovaným preferovanú príčinu vzniku požiaru vylučuje. Žalovaný neposkytol žiadny iný "lepší" dôkaz, ktorý by tento záver vyvrátil. Aj znalec vychádzal len z predpokladu, že mohlo dôjsť k podpáleniu inou fyzickou osobou, čo však tiež nebolo preukázané, ide len o domnienku. Predpoklad, že by sám žalobca nehnuteľnosť zapálil, je minimálna. To, že boli nájdené fľaše s benzínom, bolo potvrdené aj výpoveďou svedka, ktorý benzín mal uložený v dome ako palivo do kosačky. Pri starostlivosti o rodinný dom je vcelku bežné, aby sa takáto okolnosť vyskytla. Predmetné fľaše neboli nájdené na II. NP v ohnisku vzniku požiaru. Vzhľadom na to, že jedna fľaša bola otvorená, znalec usúdil, že táto mohla byť použitá inou osobou na založenie požiaru. Nie je však vylúčené ani to, že táto fľaša mohla byť nesprávne zaskrutkovaná a mohla byť prevrhnutá živočíchom (myš, potkan). Daná úvaha je teoretická, ale možná. Z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, a ani žalovaný neponúkol iný dôkaz na skutočnosť, že by požiar bol jednoznačne založený pomocou akcelerátora, hoci daná skutočnosť by mohla byť technicky zistiteľná. Takýto dôkaz však nebolo navrhnutý ani doložený. 29. Súd vyšiel zo záveru, že aj keď bolo preukázané, že vstup do dvora ako aj do domu bol prístupný prípadne inej cudzej osobe, nebolo preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo práve konanie takejto osoby. Odvolací súd dopĺňa, že tento záver vyplýva z vykonaného dokazovania výsluchom svedka A., ktorý je pravdivý, neznamená však, že pred vznikom požiaru bránička prípadne vchod do domu neboli riadne uzamknuté, na čo poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, keď odkazuje na výpoveď svedka N.. X. R.. Nie je vylúčené, že prípadná cudzia osoba mohla bez poškodenia otvoriť zámok a po opustení priestoru domu (ak by založil požiar) by nemal dôvod tieto priestory zamykať. odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním fyzickej osoby. 30. V odvolaní žalovaný poukazuje na skutočnosť, že neboli vykonané potrebné revízie podľa právnych predpisov, . Porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona žalovaný v liste zo 16. 3. 2016 nijako konkrétne neuviedol ani nekonkretizoval, ani na tento zákon konkrétne neodkázal. Zníženie poistného plnenie uplatnil na základe Všeobecných poistných podmienok čl. 15 bod 8, kde žalobca nemal dodržať povinnosti stanovené v čl. 12 ods. 3. bod d) a bod h). Všeobecne uviedol len to, že poistník nedodržiaval technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie predpisy, ktoré upravujú uvedenú oblasť, avšak tieto konkrétne neuviedol. 31. Zo znaleckého dokazovania vykonaného Q.. R. N. (strana 18) jednoznačne vyplynulo, že v elektrickom vypínači neboli zistené žiadne stopy po skrate, taktiež ani dvojzásuvke, resp. stopy po zvýšenom elektrickom prechodovom odpore na skrutkových spojoch. Ďalšia zásuvka, ktorou mala byť napájaná nočná lampa, bola zapojená na elektrickú tiež podľa platných noriem. Ani tu neboli zistené stopy po elektrickom skrate a po zvýšenom elektrickom prechodovom odpore, ktoré by mohli spôsobiť uvedený požiar. Záver znalca vo vzťahu k možnej príčine požiaru z dôvodu zlej elektroinštalácie bol teda podložený konkrétnymi zisteniami, ktoré vyvrátili domnienky vyplývajúce zo žalovaným zdôrazňovaných dôkazov o vzniku požiaru následkom skratu. To, že žalovaný poukazuje na nepredložené revízne správy, nemožno považovať za rozhodný dôkaz, keďže táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru vzhľadom na závery znaleckého dokazovania ale aj správu KGBG s.r.o.. Pokiaľ v odvolaní poukazuje žalovaný na to, že súd neaplikoval ust. a ustanovenia zák. , neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenie a v akej súvislosti malo byť použité. Ust. citovaného . Znalec v posudku zohľadňoval obidve právne normy. Prípadné samotné porušenie danej normy v konkrétnosti nemusí znamenať dôvod na zníženie plnenia, ak nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Ak bolo preukázané, že zásuvky boli zapojené v súlade s STN a neboli zistené následky skratu, nemožno dospieť k záveru, že požiar vznikol z dôvodu vadnej elektroinštalácie. 32. Žalovaný vytýka súdu, že neaplikoval ust. 415 , podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ustanovenie zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. 33. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Na rozhodovaný prípad sa vzťahujú iné, konkrétne ustanovenia, ktoré boli pri rozhodovaní aj aplikované. Nemožno vchádzať z predpokladu, že ak došlo k požiaru, určite žalobca niečo porušil. 34. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie plnenia podľa čl. 15 ods. 8 VPP, keď podľa čl. 12 ods. 1 písm. d) nebolo preukázané, že žalobca neudržiaval predmety poistenia v dobrom stave a že by podľa písmena h) nedodržiaval technické normy upravujúcej požiadavky požiarnej bezpečnosti, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Zásuvky v detskej izbe, kde vznikol požiar, ako aj vypínač boli riadne nainštalované a nebolo zistené tvrdenie o ich zoskratovaní, naviac, nebolo ani preukázané, že na II. NP bolo pripojené k zdroju prúdu. 35. Neobstojí ani námietka o rozsahu plnenia v zmysle čl. 14 ods. 5 VPP. Podľa tohto článku „Poistné plnenie za poistnú udalosť na budove alebo vedľajšej stavbe v podielovom spoluvlastníctve poisťovateľ vyplatí tým poisteným spoluvlastníkom, ktorí sú ako poistení uvedení v poistnej zmluve. Ak nie sú v poistnej zmluve uvedení ako poistení všetci spoluvlastníci, poisťovateľ zvyšnú časť poistného

plnenia vyplatí poisteným spoluvlastníkom uvedeným v poistnej zmluve s prihliadnutím na výšku ich spoluvlastníckych podielov.“ 36. V konaní bolo preukázané, že poistnú zmluvu uzavrel len žalobca ako jeden z dvoch spoluvlastníkov. Nie je sporné, že poistné platil z celej nehnuteľnosti, takže žalovaný neprijímal len 1/2-icu poistného od žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ak sa platí poistné z hodnoty celej nehnuteľnosti, nielen z podielu 1/2-ica, potom aj plnenie by tomu malo zodpovedať. Je nesporné, že nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve (žalobca a brat), poistnú zmluvu uzavrel iba žalobca. Žalovaný má povinnosť vyplatiť poistné plnenie tomu poistenému spoluvlastníkovi, ktorý je uvedený v poistenej zmluve, a to je žalobca. 37. Je pravda, že v poistnej zmluve nie je uvedený druhý spoluvlastník, preto žalovaný má povinnosť vyplatiť zvyšnú časť poistného plnenia pripadajúcu na v poistnej zmluve neuvedeného druhého spoluvlastníka (brata) spoluvlastníkovi uvedenému v zmluve (žalobcovi) s prihliadnutím na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu. Takže v prípade, ak sú spoluvlastníci dvaja a iba jeden je uvedený v poistnej zmluve, plnenie pre druhého spoluvlastníka celé pripadne prvému spoluvlastníkovi. 38. Lepšie úvaha vyznie vtedy, ak by v danom prípade boli traja spoluvlastníci a dvaja by boli uvedení v poistnej zmluve a jeden nie. Potom by plnenie na jeho podiel pripadol dvom poisteným podľa výške ich podielu. Ak by boli spoluvlastníkmi po 1/3 ine, tak by každý z dvoch poistených spoluvlastníkov dostal plnenie v rozsahu 1/3 + 1/6 = 1/2. Námietka žalovaného nie je dôvodná, dokonca je zavádzajúca. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 40. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).