Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-49-2023.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/49/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát, so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. č. 7, IČO: 37 961 560 proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. X, občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 12 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/90/2020 - zo dňa 24. mája 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.100 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 512 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka, čl. 1, 2 CSP. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 12.200 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca spolu s A. B. ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzatvorili dňa 17.2.2020 v písomnej forme kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva v podobe prevodu spoluvlastníckych podielov 1/2 k celku každého z predávajúcich na kupujúcu- žalovanú, ktorá z titulu uvedeného prevodu nadobudla výlučné vlastnícke právo viažuce sa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to k bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. 1, na pozemku parc. č. 3527
- parcela registra C KN, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 7514/240136 k celku. Za účasti zástupcu realitnej kancelárie IM REALITY, s.r.o. bola kúpna cena verbálne dohodnutá v sume 78.200,- eur, avšak do písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2020 bola zakotvená suma vo výške 66.000,- eur, a to aj z dôvodu požiadavky žalobcu, ktorý bol v tom čase v rozvodovom konaní s predávajúcou A. B., a ktorý týmto postupom chcel chrániť svoje nároky pri následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnaké platilo aj pre okolnosti spojené s uzatvorením Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 31.10.2019, ktorú síce signoval len žalobca, kde bola dohoda na kúpnej cene vo 76.000,- eur. Na základe požiadavky žalovanej bol vypracovaný a uzatvorený v písomnej forme Dodatok č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy, a to dňa 25.2.2020, zmluvným dodatkom bolo zmenené znenie Článku II. ods. 1 kúpnej zmluvy tak, že kúpna cena bola ustálená v sume 78.200,- eur. Zo strany žalovanej bola uhradená len časť kúpnej ceny vo výške zakotvenej v Kúpnej zmluve v znení zo dňa 17.2.2020, teda suma vo výške 66.000,- eur, ale zostávajúca časť vo výške 12.200,- eur uhradená nebola.
Žalobca sa následne snažil o mimosúdne dosiahnutie doplatenia dohodnutej kúpnej ceny do celej konsenzuálne dohodnutej sumy 78.200,- eur, pričom došlo k verbálnej dohode o sume vo výške 8.000,- eur, ktorú žalovaná doplatí predávajúcim z titulu kúpnej ceny. Avšak po odstránení nedostatkov pre účely vkladového konania na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, sa žalovaná odmlčala, až na podanie trestného oznámenia, ktoré bolo odmietnuté. Katastrálny orgán nedisponoval Dodatkom č. 1 zo dňa 25.2.2020. Úverová banka žalovanej však disponuje znením kúpnej zmluvy so zmluvne zakotvenou kúpnou cenou vo výške 78.200,- eur. Rozdiel medzi zmluvne dojednanou kúpnou cenou vo výške 78.200,- eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 66.000,- eur predstavuje sumu vo výške 12.200,- eur, teda pohľadávku žalobcu z titulu nezaplatenia celej zmluvne dohodnutej kúpnej ceny.
1.2 Súd prvej inštancie zaoberajúc sa námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu konštatoval, že mal za preukázané, že v čase podpisu oboch verzií kúpnych zmlúv (teda zmluvy s kúpnou cenou 66.000 eur a 78.200 eur) boli spoluvlastníkmi bytu, ktorý je predmetom tohto konania A. B. a jeho bývalá manželka A. B., každý v jednej polovici. Bývalá manželka žalobcu o predali bytu vedela, súhlasila s tým a podľa jej vlastnej výpovede súhlasila aj s tým, že jej bude z kúpnej ceny bytu vyplatená suma 2.000 eur. Ani v jednej z obidvoch verzii kúpnych zmlúv nie je uvedené aká čiastka má byť vyplatená tomu ktorému predávajúcemu, v zmluvách je iba uvedené, že kúpna cena má byť vyplatená predávajúcemu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Občiansky zákonník v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že by pri predaji veci, ktorá je v spoluvlastníctve predávajúcich museli predávajúci nevyhnutne dostať kúpnu cenu podľa podielov ich vlastníckeho práva, naopak podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie môže každý veriteľ požadovať len svoj diel ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. Keďže medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že bývalá manželka žalobcu dostane z predaja bytu sumu 2.000 eur, zvyšok kúpnej ceny mal byť vyplatený žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že mu zvyšok kúpnej ceny nebol vyplatený v plnom rozsahu je podľa názoru súdu aktívne legitimovaný (sám) podať žalobu na vyplatenie zvyšku kúpnej ceny. Dodal, že z procesného hľadiska nie sú predávajúci nerozlučnými spoločníkmi, preto aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú.
1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vo veci predaja bytu boli podpísané dňa 17.02.2020 dve kúpne zmluvy s identickým obsahom s výnimkou výšky kúpnej ceny. Na jednej verzii zmluvy bola uvedená cena 66.000 eur, na druhej verzii zmluvy bola uvedená suma 78.200 eur. Podľa čísel uvedených v osvedčovacích knihách boli obidve verzie zmlúv podpísané predávajúcou A. B. dňa 17.02.2020 na Mestskom úrade Šurany a A. B. na Mestskom úrade mesta Nové Zámky. Podpis žalovanej na zmluvách nie je overený. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca vedel a dokonca inicioval podpísanie dvoch verzii zmlúv. Motívom žalobcu bola snaha o získanie výhody voči svojej bývalej manželke - nechcel jej vyplatiť z predaja bytu viac finančných prostriedkov. O podpise dvoch verzií kúpnej zmluvy vedela aj žalovaná, pričom žalovaná podpísala aj zmluvu o budúcej zmluve, kde je uvedená cena za byt vo výške 76.000 eur a na základe zmluvy o budúcej zmluve žalobcovi vyplatila ako zálohu 500 eur. Žalovaná bola oboznámená aj s existenciou znaleckého posudku, v ktorom bola uvedená hodnota nehnuteľnosti vo výške 87.000 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že je krajne nepravdepodobné aby žalobca následne súhlasil s kúpnou cenou za byt vo výške 66.000 eur tak, ako tvrdila žalovaná. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná jednoznačne podpísala zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „mHypotéka“, v tejto zmluve je uvedená hodnota založeného bytu vo výške 78.000 eur. Tvrdenie žalovanej, že si cenu uvedenú na tejto zmluve nevšimla alebo že jej nevenovala pozornosť súd považoval za účelové. Skutočnosť, že žalovaná vedela o dvoch verziách zmluvy potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok G. a je zrejmá aj z sms komunikácie medzi žalovanou a svedkom G.. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že žalovaná si bola vedomá toho, že je zaviazaná žalobcovi dohodnutú cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť. V sms komunikácii doloženej v spise a popísanej v bode 27 odôvodnenia, žalovaná prejavila ochotu doplatiť žalobcovi sumu 8.880 eur.
1.4 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že okrem podpisu dvoch verzií zmluvy bol podpísaný aj dodatok č. 1, na ktorom sú overené podpisy predávajúcich, podpis kupujúcej a teda žalovanej overený nie je. Podľa zhodného tvrdenia sporových strán nebola kúpna cena vyplácaná - ani žalobca ani žalovaná neuviedli, že žalovaná pri podpise zmluvy zaplatila sumu 14.500 eur tak ako je uvedené v dodatku č. 1. Z hľadiska doplatenia zvyšku kúpnej ceny teda nie je dodatok č. 1 pre rozhodnutie súdu podstatný. Existenciu dvoch verzií kúpnej zmluvy resp. dodatku číslo 1 a okolnosti podpisu (čas a miesto podpisu predávajúcimi) mal súd dostatočne preukázané, preto návrhy právnej zástupkyne žalovanej na doplnenie dokazovania v tomto smere súd považoval za nadbytočné, a preto ich zamietol.
1.5 S poukazom na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie dospel k záveru, že obidve sporové strany pristupovali k predaju bytu neférovo a neseriózne, obidve sporové strany by teda mali niesť časť následkov, ktoré z takéhoto konania vyplývajú. S prihliadnutím na článok 4 C.s.p. súd preto považoval za spravodlivé, aby z rozdielu kúpnych cien uvedených na kúpno-predajnej zmluve, teda zo sumy 12.200 eur zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 6.100 eur. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 C.s.p. s prihliadnutím na § 262 ods.1 C.s.p. Úspech sporových strán v konaní bol rovnaký, súd preto nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej sporovej strane.
2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z dôvodov v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala Dodatok č. 1, ktorý mal byť vyhotovený ku kúpnej zmluve , a z ktorého znenia z písmena b) v Článku I. kúpnej zmluvy vyplýva, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 14.500,- eur už bola osobou žalovanej predávajúcim uhradená pri podpise kúpnej zmluvy dňa 17.2.2020, čo však absolútne nezodpovedá realite, keďže tento zmluvný Dodatok č. 1 vznikol až po dátume 17.2.2020 z iniciatívy žalovanej pre úverovú banku, dňa 17.2.2020 nemohla byť suma vo výške 14.500,- eur vyplatená v hotovosti jednak z dôvodu obmedzení platiacich pri hotovostných platbách a jednak bez písomne zakotveného zmluvného dojednania by žalovaná tak vysokú sumu neplatila, keďže v znení kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2020 sa táto časť kúpnej ceny neuvádza. Uviedla, že tvrdenia žalobcu ohľadne okolnosti uzatvorenia zmluvy, osôb, kto zmluvu uzatváral, jej dodatkov opisoval rozdielne, príp. svoje tvrdenia prispôsoboval dokazovanej situácii, avšak jednoznačne celé konanie žalobcu je aj konaním proti dobrým mravom, ktorému konaniu súd poskytol ochranu.
2.2 Žalovaná namietala posúdenie súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Nestotožnila sa so závermi súdu v tom, že medzi žalobcom a jeho manželkou existovala dohoda akú finančnú sumu z titulu kúpnej ceny obdrží bývalá manželka žalobcu a akú žalobca, zvlášť keď je pochybnená podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to dohoda o cene. Z takýchto skutkových zistení nie je možné, aby súd prijal záver, že je aktívna legitimácia len na strane žalobcu, keďže inej dohody medzi veriteľmi niet. Ak žalobca v podanej žalobe žiada určiť, že len on sám je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať, pričom aj z vykonaného dokazovania v tom smere, že účastníkmi kúpnej zmluvy, na základe ktorej som nadobudla nehnuteľnosť boli obaja bývalí manželia, nie len žalobca a teda, že žalobca nebol sám účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu, a preto takýmto účastníkom na strane žalobcu mala byť aj jeho bývalá manželka. Žaloba preto z hľadiska aktívnej legitimácie nespĺňala uvedené podmienky a z toho dôvodu mala byť zamietnutá.
2.3 Nestotožnila sa ani so závermi súdu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná si bola vedomá toho, že som mala zaplatiť v prospech žalobcu, ako konštatuje súd, dohodnutú cenu vo výške 78 200 eur. Jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy spravujúcej sa režimom občianskeho práva je dojednanie kúpnej ceny a pokiaľ zmluvné strany uzatvárajú zmluvu podľa ustanovení občianskeho práva, musia sa dohodnúť aj na kúpnej cene, na jej výške. Súd ustálil, že kúpna cena medzi žalovanou a žalobcom bola ustálená v sume 78 200 eur, hoci k tomuto tvrdeniu nezodpovedá vykonané dokazovanie, keďže poukazovala na rozdiely v jednotlivých vyhotoveniach kúpnych zmlúv, pričom za jedinú smerodajnú zmluvu z hľadiska jej platnosti, určitosti, zrozumiteľnosti, zákonnosti považovala zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti a v ktorej bola uvedená kúpna cena vo výške 66 000 eur, ktorej vklad bol aj povolený pod č. V 1472/2020. Vo svojich vyjadreniach, ako aj v trestnom oznámení, ktoré žalovaná následne podala, opisovala okolnosti, keď jej bol predložený Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 25.2.2020, ktorý nepodpisovala, o ktorom nemala vedomosť. Zo žiadneho dokazovania vykonaného súdom nevyplynuli také závery, ktoré by mohli poskytnúť ochranu žalobcovi z titulu, že by mu mala doplatiť rozdiel v kúpnej cene vo výške 6100 eur a z tohto dôvodu je aj napadnutý rozsudok súdu nepreskúmateľný.
2.4 Záverom poukázala na to, že súd nedoplnil dokazovanie, ako je možné, že boli vyhotovené dve kúpne zmluvy dňa 17.2.2020 s uvedením rozdielnej kúpnej ceny, keď podľa čísel uvedených v osvedčovacích knihách boli obe verzie zmlúv pod rovnakými overovacími číslami. Súd nevykonal ani dokazovanie predložením originálu Dodatku č. 1 zo dňa 25.2. 2020 ku kúpnej zmluve zo dňa 17.2.2020, ani nevykonal dokazovanie či podpis na uvedenej listine je pravý, z akého dôvodu bol takýto dodatok č. 1 vyhotovený a prečo nebol predložený katastru nehnuteľností ku vkladovému konaniu. Uviedla,
že napadnuté rozhodnutie súdu trpí viacerými vadami, či už z hľadiska aktívnej legitimácie, absencie vykonania dôkazov, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že na základe vykonaných dôkazov prišlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.
3. Žalobca k odvolaniu žalovanej vo svojom vyjadrení uviedol, že ho považuje za nedôvodné . Napadnutý rozsudok považuje za správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.
4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojho odvolania, pričom žalobca nijako nereagoval na dôvody odvolania, nerozporoval jej tvrdenia a ani neuviedol svoje vlastné argumenty.
5. K tomuto vyjadreniu žalovanej žalobca dodal, že žalovanej argumentácia v odvolaní je svojím obsahom nelogická, v rozpore s vykonaným dokazovaním vo veci a vyvrátená s ustáleným skutkovým a právnym stavom veci.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej v napadnutom vyhovujúcom výroku dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a následne dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Predmetný rozsudok napadla odvolaním len žalovaná a to v jeho vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania. Žalovaná namietala najmä nesprávny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj závery súdu o preukázaní jej vedomosti o dohode zmluvných strán týkajúcej sa vyššej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, a to vo výške 78 200 eur.
8. Súd prvej inštancie k námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zaujal stanovisko, že Občiansky zákonník nestanovuje, že by pri predaji veci, ktorá je v spoluvlastníctve predávajúcich museli predávajúci nevyhnutne dostať kúpnu cenu podľa podielov ich vlastníckeho práva a v tomto smere poukázal na ust. § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne poukázal na ústnu dohodu žalobcu s jeho bývalou manželkou , že táto dostane z predaja bytu sumu 2.000 eur, zvyšok kúpnej ceny bude vyplatený žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že mu zvyšok kúpnej ceny nebol vyplatený v plnom rozsahu je podľa názoru súdu prvej inštancie aktívne legitimovaný (sám) podať žalobu na vyplatenie zvyšku kúpnej ceny. Dodal, že z procesného hľadiska nie sú predávajúci nerozlučnými spoločníkmi.
9. Odvolací súd sa stotožnil len so záverom súdu prvej inštancie, že predávajúci nepredstavujú nerozlučné procesné spoločenstvo. Nie je však správny záver o tom, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 1 má nárok na zaplatenie celého zvyšku kúpnej ceny.
10. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
11.1 Z uvedeného je zrejmé, že v ust. § 512 ods. 1 ide o delené spoločné záväzky, ktorých titul má všeobecný charakter a nie je subsumovateľný pod § 513, pričom plnenie týchto záväzkov je deliteľné. Nárok každého zo spoluveriteľov voči dlžníkovi má individuálnu povahu a vlastný právny režim, ktorý je však vzhľadom na okolnosti prípadu väčšinou obsahovo totožný. Plnenie zásadne nie je spoločné, ako v prípade solidárnych záväzkov. Každý z veriteľov disponuje svojou vlastnou pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorá predstavuje konkrétnu kvantifikovateľnú časť celkového dlhu. Iba na túto časť má veriteľ nárok a jej splnením záväzok dlžníka zaniká bez toho, aby tým boli akokoľvek dotknuté pohľadávky ostatných spoluveriteľov. Keďže pre delené záväzky nie je príznačné spoločné plnenie, ani akákoľvek forma solidarity, medzi spoločné záväzky ich radí iba pluralita subjektov (v tomto prípade aktívna) a spravidla spoločný titul ich vzniku. Inak majú tieto záväzky, resp. každý z nich individuálne, vždy vlastný
a zvrchovaný právny režim. V rámci tohto druhu spoločného záväzku existuje toľko samostatných záväzkových vzťahov, koľko je veriteľov. Pre delené záväzky s pluralitou veriteľov je typické, že podiel každého zo spoluveriteľov predstavuje samostatnú časť celkového dlhu. To je z povahy veci determinované deliteľnosťou plnenia. Zákon výslovne predpokladá určenie týchto podielov dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Pri absencii takejto dohody sa ex lege (subsidiárne) uplatní paritný princíp, podľa ktorého sú podiely všetkých spoluveriteľov na celkovom dlhu, resp. pohľadávke rovnaké.
11.2 Odvolací súd poukazuje aj na nasledovné rozhodnutia. Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 82/2007: Pokiaľ nejde o aktívnu solidaritu (solidárnu pohľadávku), je správny záver, že ak žalobcovia požadujú deliteľné plnenie v celej sume pre oboch bez stanovenia svojho podielu, musí súd vychádzať z toho, že žiadajú každý polovicu. Každý z veriteľov (žalobcov) môže však požadovať z deliteľného plnenia len svoj diel v zmysle § 512 ods. 1 OZ. Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 332/2006: V súlade s § 512 ods. 1 OZ má každý zo spoluveriteľov, čo do svojho podielu, rovnaké právne postavenie, ako keby bol samostatným (jediným) veriteľom.
12. Z vyššie uvedeného komentára k ust. § 512 ods. 1 OZ, ako aj citovanej judikatúry nesporne vyplýva, že v prípade podielových spoluvlastníkov má každý spoluvlastník nárok na vyplatenie dlhu vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak by nebola veľkosť podielov medzi spoluveriteľmi určená, tak sa vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké. Súd prvej inštancie si nesprávne vyložil znenie tohto ustanovenia, keď vychádzal z dohody predávajúcich o tom, ako si následne vysporiadajú kúpnu cenu. Takáto dohoda je však irelevantná vo vzťahu k žalobnému nároku podielových spoluvlastníkov na vyplatení zvyšku kúpnej ceny, a to práve s poukazom na znenie ust. § 512 ods. 1. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný podať žalobu na vyplatenie celého zostatku kúpnej ceny.
13. Odvolací súd sa následne zaoberal aj ďalšími námietkami žalovanej vo vzťahu k zle zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu uzatvorenia dvoch kúpnych zmlúv s rozdielnymi kúpnymi cenami. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v tomto smere konštatoval, že o podpise dvoch verzií kúpnej zmluvy vedela aj žalovaná, pričom žalovaná podpísala aj zmluvu o budúcej zmluve, kde je uvedená cena za byt vo výške 76.000 eur a žalovaná bola oboznámená aj s existenciou znaleckého posudku, v ktorom bola uvedená hodnota nehnuteľnosti vo výške 87.000 eur, a preto je krajne nepravdepodobné, aby žalobca následne súhlasil s kúpnou cenou za byt vo výške 66.000 eur tak, ako tvrdila žalovaná. Žalovaná tiež podpísala zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „mHypotéka“, v tejto zmluve je uvedená hodnota založeného bytu vo výške 78.000 eur a tvrdenie žalovanej, že si kúpnu cenu uvedenú na tejto kúpnej zmluve nevšimla alebo že jej nevenovala pozornosť, súd prvej inštancie považoval za účelové. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaná si bola vedomá toho, že musí žalobcovi dohodnutú cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu však výsledky dokazovania nesúhlasia s uvedenými závermi súdu prvej inštancie. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie citovaný v bode 13 tohto odôvodnenia je síce správny, avšak nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaná si bola vedomá toho, že musí žalobcovi dohodnutú cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná mala vedomosť aj o kúpnej zmluve s kúpnou cenou 78 200 eur, lebo sama uviedla svedkovi G. v sms ( čl. 147 spisu), že táto zmluva má ísť do banky. Súd prvej inštancie však nezistil riadne skutkový stav a neoboznámil sa dostatočne s sms komunikáciou strán sporu obsiahnutou v pripojenom vyšetrovacom spise, kde žalobca uvádzal rôzne sumy, ktoré mali predstavovať dohodnutú kúpnu cenu a to 74 000 eur, 75 000 eur, 76 000 eur a 78 200 eur.
15. V konaní teda doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané v zmysle tvrdení žalobcu, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 78 200 eur, keď z textovej komunikácie žalobcu vyplývajú rôzne sumy. Z dokazovania vyplynula len skutočnosť, že zmluvné strany podpísali kúpnu zmluvu, v ktorej bola kúpna cena uvedená vo výške 66 000 eur a práve táto kúpna zmluva bola spolu s návrhom na vklad vložená na kataster nehnuteľností za účelom zavkladovania. Bolo tiež nesporné, že bol vyhotovený aj Dodatok č. 1 zo dňa 25.02.2020 ku kúpnej zmluve, kde sa zmenil čl. II. týkajúci sa kúpnej ceny , a to na celkovú cenu 78 200 eur, pričom bol nesporne podpísaný predávajúcimi, kupujúca svoj podpis spochybnila. Uvedený Dodatok č. 1 však nebol podaný na kataster nehnuteľností k predmetnej kúpnej zmluve.
16. Zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka písomnej formy kúpnej zmluvy v prípade, ak je jej predmetom nehnuteľnosť. Dohoda o kúpnej cene je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka. Povinnosť zmluvných strán dojednať si kúpnu cenu priamo v kúpnej zmluve je jedným zo zásadných rozdielov oproti právnej úprave obchodnej kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny je stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzení v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Účinnosť kúpnej zmluvy možno odložiť odkladacou podmienkou (napr. účinnosť zmluvy viazať na zaplatenie kúpnej ceny) alebo, naopak, možno dojednať podmienku rozväzovaciu, pri ktorej splnení už vzniknuté účinky pominú a zmluva stráca účinnosť (porovnaj § 36 OZ). Uvedenú odkladaciu podmienku však nemožno dojednať pri kúpe nehnuteľností. Na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy sa okrem platnej kúpnej zmluvy ako zaväzovacieho úkonu vyžaduje ďalší (solučný) úkon. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť vlastnícke právo, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť bude spravidla splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá bude prílohou návrhu na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcich k vzniku vecno-právnych účinkov je daná kladným rozhodnutím orgánu katastra.
17. S poukazom na vyššie uvedený výklad týkajúci sa účinnosti kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, ktorá verzia kúpnej zmluvy je platná a účinná. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zatiaľ vyplynulo, že jediná kúpna zmluva, ktorá nadobudla vecno-právne účinky bola kúpna zmluva, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 66 000 eur za predaj nehnuteľnosti, pričom Dodatok č. 1, ktorým malo dôjsť k zmene kúpnej ceny na sumu 78 200 eur nikdy nebol do katastra nehnuteľností v rámci prebiehajúceho vkladového konania zaslaný a teda nenadobudol účinnosť, a to napriek tomu, že ním mal disponovať práve predávajúci. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, prečo žalobca, ktorý tvrdí, že sa so žalovanou dohodol na kúpnej cene 78 200 eur, nedoručil katastru nehnuteľností Dodatok č. 1, ktorým by zmena kúpnej ceny nadobudla vecnoprávnu legitímnosť. Žalobca, ktorému predmetné kúpne zmluvy vyhotovoval realitný maklér, mal vedomosť o tom, že vecnoprávne účinky nadobúda kúpna zmluva až vtedy , keď sa táto vkladuschopná listina doručí katastru nehnuteľností a ten rozhodne o povolení vkladu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca požaduje doplatiť rozdiel v kúpnej cene na základe písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá nikdy nenadobudla vecnoprávne účinky, pretože na základe nej nebol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
18. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhovaný dôkaz ohľadom skúmania pravosti podpisu na Dodatku č.1, takéto dokazovanie považuje odvolací súd za nadbytočné, lebo súd prvej inštancie sa musí najskôr zaoberať tým, ktorá kúpna zmluva je právne účinná a či predmetný dodatok, ktorý nebol doručený katastru nehnuteľností ako prejav vôle zmluvných strán, môže zmeniť kúpnu cenu.
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, keď neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie vo veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c ) CSP a zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie riadne zistí skutkový stav, prípadne doplní dokazovanie a následne vec právne posúdi v závislosti od vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).