Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/82/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcov 1/ Ing. P., bývajúceho v N., 2/ P. K., bývajúceho vo V., oboch v dovolacom

konaní zastúpených JUDr. J., advokátkou v B., proti žalovanému I. T. , bývajúcemu v M.,

o zaplatenie 812 800 .-Sk, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. apríla 2007 sp. zn. 25 Co

6/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1/ o d m i e t a dovolanie žalobcov 1/, 2/ v časti smerujúcej proti výroku rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 18. apríla 2007 sp. zn. , ktorým zmenil rozsudok

Okresného súdu Nitra z 24. októbra 2006 č,k. – 133 tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 216 500.-Sk a žalobcovi 2/ sumu 144 333.-Sk,

2/ z a m i e t a dovolanie žalobcov 1/, 2/ v ostatnej časti.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 24. októbra 2006 č.k. – 133 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 812 800 .-Sk do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/

náhradu trov konania v sume 114 861.-Sk na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z toho, že účastníci 1. októbra 1995 uzatvorili zmluvu

o prenájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116 /1990 Zb., ktorej predmetom boli

v zmluve špecifikované nebytové priestory vo vlastníctve žalobcov a Ing. J., pričom

dojednaná výška nájomného predstavovala mesačne sumu 100 000.-Sk. Ďalej vychádzal

z toho, že žalovaný 31. marca 1998 uznal dlh vo výške 1 612 800.-Sk, ktorá suma pozostávala

z dlžného nájomného 1 233 000.-Sk a z penále z omeškania za obdobie 20,5 mesiaca v sume

379 800.-Sk a že zároveň došlo k dohode o splátkovom kalendári. Po uznaní dlhu žalovaný

preukázateľne žalobcom zaplatil 800 000.-Sk a spornou zostala pohľadávka vo výške

812 000.-Sk. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide

o preukázanie, že žalovanú sumu zaplatil. Neuznal ani vznesenú námietku premlčania

vzhľadom na účinky uznania dlhu - naň nadväzujúcu desaťročnú premlčaciu dobu. Výrok

o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 18. apríla 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 216 500.-Sk a žalobcovi 2/ sumu 144 333.-Sk, každému do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal

vrátenie dlžného nájomného vo výške 812 800.-Sk žalobcom, a preto bolo potrebné žalobe na

zaplatenie nájomného vyhovieť, avšak v inej, než požadovanej výške. V zhode so súdom

prvého stupňa vyšiel z toho, že v dohode z 31. marca 1998 uznal žalovaný dlžobu na

nájomnom 1 233 000.-Sk a penále z omeškania za obdobie 20,5 mesiaca vo výške 379 800.-

Sk, čo predstavuje spolu sumu 1 612 800.-Sk. Pokiaľ však ide o v dohode uvedené penále

z omeškania, právne vec posúdil tak, že sa tu jedná o nejasné a neurčité zakotvenie a nemožno

z tejto dohody vyvodiť záver, že ide o dohodu o zmluvnej pokute (zmluvná pokuta by

v zmluve musela byť dohodnutá v súlade s § 544 Obč. zák., čo preukázané nebolo), o

poplatku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák (tento poplatok nebolo možno dohodnúť,

pretože je zakotvený iba pri nesplnení si povinnosti zaplatiť nájomné alebo úhradu za plnenie

poskytované s užívaním bytu podľa § 697 Obč. zák.) alebo o úrokoch z omeškania ( tieto

žalobcovia totiž nepožadovali a navyše nemožno stotožniť pojem penále z omeškania

s pojmom úroky z omeškania). Výška sporného záväzku žalovaného voči žalobcom potom

podľa odvolacieho súdu predstavuje sumu 433 000.-Sk (1 233 000.-Sk ako nájomné za

nebytové priestory mínus 800 000.-Sk, ktorú sumu žalobcovia uznali a ktorá bola poukázaná

na účet žalobcu 1/), keď sumu 379 800.-Sk pre neurčitosť a nejasnosť dojednania nebolo

možné žalobcom priznať. Odvolací súd ďalej vychádzal z toho, že v bode III. zmluvy

o prenájme nebytových priestorov z 1. októbra 1995 bola dohodnutá úhrada za užívanie

prenajatých priestorov v nasledovných podieloch : Ing. J. vo výške 40.000.- Sk, žalobcovi 1/

vo výške 40 000.-Sk a žalobcovi 2/ vo výške 20 000._Sk mesačne. Žalobcovia preto v zmysle

ustanovenia § 512 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého ak má dlžník splniť dlh viacerým

veriteľom, ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej

dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel, sa mohli domáhať

len svojho podielu podľa zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ktorý u žalobcu 1/ je

v pomere dvoch tretín a u žalobcu 2/ v pomere jednej tretiny. Žalobcovia 1/ a 2/ však

požadovali od žalovaného zaplatenie sumy 812 000.-Sk, teda každý polovicu. Týmto

spôsobom žalobca 1/ požadoval len zaplatenie poloviny, hoci mal nárok na dve tretiny

a žalobca 2/ požadoval tiež plnenie v jednej polovine, hoci mal nárok len na jednu tretinu. Na

danú vec pritom nedopadá ust. , podľa ktorého súd môže prekročiť návrh

a prisúdiť účastníkovi viac, než čoho sa domáha. Ak teda žalobca 1/ žiadal zaplatenie podielu

1/2, aj keď mal nárok na podiel 2/3, musel odvolací súd akceptovať túto okolnosť a priznať

mu ním žiadaný podiel z preukázaného záväzku žalovaného v sume 433 000.-Sk, čo

predstavuje sumu 216 500.-Sk. Ak žalobca 2/ požadoval zaplatenie podielu 1/2 , hoci mal

nárok len na podiel 1/3, odvolací súd mu mohol priznať len jeho zákonný nárok a to sumu

144 333.-Sk (1/3 zo sumy 433 000.-Sk). Z týchto dôvodov, t.j. keď ustálil záväzok

žalovaného iba v sume 433 000.-Sk, z ktorého považoval za možné podľa citovaných

ustanovení priznať žalobcom len uvedené sumy ( sumu u žalobcu 1/ zodpovedajúcu jeho

podielu, ktorý požadoval, a u žalobcu 2/ sumu zodpovedajúcu podielu, na ktorý mal nárok ),

rozhodol odvolací súd vo veci samej. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 224

ods. 1, 2 v spojení s (čiastočným úspechom účastníkov v konaní).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí

navrhli rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytýkali, že

rozhodol v rozpore s ustanoveniami § 512 ods. 2 a § 513 Obč. zák. a finančné podiely na

dlžné nájomné vypočítal z nesprávneho základu 433 000.-Sk, pretože celková dlžná suma

predstavovala sumu 812 800.-Sk. Tvrdili, že sa domáhali spoločne a nerozdielne zaplatenia

tejto sumy a preto súd bol povinný rozhodnúť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/

a 2/ dlžnú sumu vo výške 812 800.-Sk s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ si vykonajú vzájomné

vyrovnanie medzi sebou tak, ako je to uvedené v písomnej dohode z 28. septembra 1999,

pretože žalovaný uznal dlh voči žalobcom 1/ a 2/ v celkovej výške 812 800.-Sk bez určenia

príslušného podielu pre jednotlivých žalobcov. Namietali, že v tomto spore nebolo možné

postupovať podľa , ale vychádzať z obsahu dohody z 31. marca 1998 a

28. septembra 1999, t.j. že žalovaný zaplatí obom žalobcom a tí si vzájomné vyrovnanie

vykonajú medzi sebou; preto mal súd postupovať v zmysle § 513 Obč. zák.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1

), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné iba v časti,

ktorou napáda výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

tak, že žalobu vo zvyšku zamietol.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ods. l ).

Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci rozhodol odvolací súd formou rozsudku,

podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ust. Tie vymedzujú znaky

rozsudkov, pri ktorých danosti zákon umožňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním a tak

preskúmané dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ), keď smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchyľuje od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§238 ods. 2

). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

V prejednávanej veci dovolatelia napadli rozsudok odvolacieho súdu aj v časti

(výroku), ktorým odvolací súd „zmenil“ rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 216 500.-Sk a žalobcovi 2/ sumu 144 333.-Sk.

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti tomuto „zmeňujúcemu“ výroku odvolacieho súdu, ktorým

bol prvostupňový rozsudok „zmenený“ tak, že žalovaný je povinný zaplatiť uvedené sumy

žalobcom, je neprípustné.

V zmysle je totiž dovolanie prípustné , ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na

mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti z

právneho vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale hľadisko obsahové (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho

vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok ale o potvrdzujúci rozsudok.

Hoci teda (v uvedenej časti) ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu označený ako

zmeňujúci, v skutočnosti (po obsahovej stránke) ide o rozsudok potvrdzujúci – odvolací súd

v tejto časti neupravil práva a povinnosti účastníkov konania inak, než súd prvého stupňa. Súd

prvého stupňa a odvolací súd čo do sumy 216 500.-Sk pre žalobcu 1/ a sumy 144 333.-Sk pre

žalobcu 2/ rozhodli rovnako tak, že žalobnému návrhu vyhoveli. Vzhľadom na to, že

v uvedenej časti nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, je treba pri riešení

prípustnosti dovolania žalobcov 1/ a 2/ vychádzať z toho, že mimoriadnym opravným

prostriedkom sa napáda potvrdzujúci rozsudok (výrok rozsudku) odvolacieho súdu, ktorý

v danom prípade nevykazuje znaky potvrdzujúceho rozsudku, proti ktorému by bolo

odvolanie prípustné v zmysle a Prípustnosť dovolania žalobcov 1/ a /

proti uvedenej časti odvolacieho rozsudku preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť (je

teda neprípustné).

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ v časti, ktorá smeruje proti výroku odvolacieho súdu,

ktorým bol prvostupňový rozsudok zmenený tak, že žaloba sa zamieta vo zvyšku, čo v danom

prípade znamenalo v časti nad priznané sumy žalobcom 1/ a 2/, je procesne prípustné, lebo

smeruje proti rozsudku (jeho výroku), ktorým odvolací súd zmenil nielen po formálnej ale aj

po obsahovej stránke rozsudok súdu prvého stupňa. Len v tejto časti mal dovolací súd

možnosť posúdiť vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b/ konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil,

ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád vymenovaných v , odvolací súd sa zaoberal otázkou, či nejde o prípad, kedy

by a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia vady konania v zmysle netvrdili a ani dovolací súd nezistil,

že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto

podľa prípustné nie je ( chýba dovolací dôvod podľa

).

Dovolací súd tiež skúmal , či konanie nie je postihnuté tzv. inou vadou konania. Inou

vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Z dovolania nevyplýva, že by dovolatelia namietali vadu takej povahy a jej existencia

v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolací dôvod podľa preto

nie je daný.

Z dovolania je zrejmé, že v tomto opravnom prostriedku je dovolateľmi uplatnený

dovolací dôvod v zmysle , t.j. nesprávne právne posúdenie veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

V danej veci dovolatelia namietajú výlučne nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 512

ods. 1 Obč. zák odvolacím súdom, tvrdiac, že odvolací súd mal aplikovať § 513 Obč. zák.,

resp. § 512 ods. 2 Obč. zák. Žalobcovia pritom nenamietajú právne posúdenie odvolacieho

súdu, podľa ktorého ich žaloba nad sumu 433 000.-Sk nie je dôvodná pre chýbajúci titul

(podľa odvolacieho súdu nejde u sumy 379 800.-Sk o zmluvnú pokutu ani o poplatok

z omeškania alebo úroky z omeškania). Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu

uplatneným dovolacím dôvodom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ) bol

vymedzený obsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu na posúdenie správnosti aplikácie

§ 512 ods. 1 Obč. zák. odvolacím súdom.

Podľa § 512 ods. 1 Obč. zák. ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide

o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník

oprávnený plniť každému z veriteľom rovnaký diel.

Podľa § 512 ods. 2 Obč. zák. ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je

nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo

iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo

svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia

nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy

Podľa § 513 Obč. zák. ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým

veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu

oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je

povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

Odvolací súd, rozhodujúc o nájomnom v celkovej sume 433 000.-Sk, postupoval

správne, keď neaplikoval citované ustanovenie § 512 ods. 2 Obč. zák., lebo táto úprava sa

vzťahuje na prípad nedeliteľného záväzku. Pretože žalobcovia nemali aktívnu solidaritu podľa

§ 513 Obč. zák. a išlo o plnenie deliteľné, u ktorého môže každý veriteľ požadovať len svoj

diel, správne vzal zreteľ na výšku dielu každého zo žalobcov, ako boli určené v zmluve

o prenájme nebytových priestorov z 1. októbra 1995, a výšku požadovaného podielu, ako bol

uplatňovaný žalobou (jedna polovina pre každého zo žalobcov). Žalobcovia žalobou

požadovanú sumu nežalovali ako solidárnu pohľadávku (ako solidárni veritelia, z ktorých

každý môže samostatne od žalovaného požadovať splnenie celého uplatneného dlhu).

Žiadali, aby deliteľné plnenie vymedzené jednou sumou im žalovaný ako dlžník zaplatil bez

toho, aby uviedli, v akom pomere má byť dlh tomu-ktorému zo žalobcov zaplatený.

Podmienky aktívnej solidarity, ako sú určené v § 513 Obč. zák., neboli splnené ( žiadna

z alternatív). Správne preto odvolací súd po zistení, že sa tu nejedná o aktívnu solidaritu

(solidárnu pohľadávku), vyvodil, že pokiaľ deliteľné plnenie, ktoré nemalo takúto povahu,

žalobcovia požadovali v celej sume pre oboch bez stanovenia svojho podielu, tak že žiadali

každý polovicu. Každý z veriteľov (žalobcov) mohol však požadovať z deliteľného plnenia,

ktoré žalovali, len svoj diel v zmysle citovaného § 512 ods. 1 Obč. zák., založený na bode III.

zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 1. októbra 1995, kde bola dohodnutá úhrada za

užívanie prenajatých priestorov v určených podieloch, t.j. žalobca l/ vo výške 2/3 a žalobca 2/

vo výške 1/3. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcov, že - hoci sa jedná o peňažné plnenie

a absentuje aktívna solidarita - ide v ich prípade buď o nedeliteľný záväzok (§ 512 ods. 2 Obč.

zák.) alebo o solidárnu pohľadávku v zmysle § 513 Obč. zák.

Odvolací súd teda nepochybil, keď v danom prípade deliteľného plnenia, u ktorého

každý zo žalobcov ako samostatných veriteľov mohol žalovať len svoj diel, aplikoval

ustanovenie § 512 ods. 1 Obč. zák. Keďže žalobcovia neboli solidárni veritelia, uplatnená

suma nepredstavuje jeden solidárny ( samostatný) nárok.

Nedôvodne dovolatelia poukazovali na obsah dohôd z 28. septembra 1999, resp. z

31. marca 1998, pretože týmito dohodami nedošlo k zmene výšky podielov, aké môžu

žalobca l/ a žalobca 2/ na žalovanom požadovať a ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy z

1. októbra 1995. Z dohody z 28. septembra 1999 vyplýva iba toľko, že finančná úhrada za

odpredaj motorového vozidla Mercedes 809 s prívesom sa použije na zaplatenie a vyrovnanie

časti dlhu žalovaného voči žalobcom l/ a 2/, pričom vzájomné vyrovnanie medzi žalobcami

(finančná platba z tohto predaja bola poukázaná len na účet jedného z nich) bola ponechaná

ich vzájomnej dohode. Týmito dohodami nebolo nič zmenené na výške podielov žalobcov na

nájomnom, na ktoré mali ešte nárok podľa zmluvy z 1. októbra 1995.

Správny bol potom právny záver odvolacieho súdu, že žalobcovi 1/ bolo možno

priznať plnenie iba v rozsahu ním požadovaného podielu ½ zo sumy 433 000.-Sk, teda sumu

216 500.-Sk, hoci mal nárok na 2/3 (nešlo totiž o prípad, kedy súd môže prekročiť návrh

účastníka a prisúdiť mu v zmysle viac). Rovnako bol tiež správny právny

záver odvolacieho súdu, že hoci žalobca 2/ požadoval zaplatenie podielu ½ , bolo mu možno

priznať len nárok na jednu tretinu, t.j. sumu 144 333.-Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie žalobcov 1/ a 2/

v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. apríla 2007 sp. zn.

, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra z 24. októbra 2006 č. k.

– 133 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi l/ sumu

216 500 .-Sk a žalobcovi 2/ sumu 144 333.-Sk, ako neprípustné odmietol podľa § 243b ods. 4

v spojení s a v ostatnej časti dovolanie žalobcov 1/ a / zamietol

( časť vety pred bodkočiarkou ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4

v spojení s ustanovením a V dovolacom konaní úspešnému

žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ich neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :