Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-76-2019.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., Žilina, Dlhá č. 95C, IČO: 44 769 911, zastúpený Hronček & Partners, s. r. o., Žilina, Kálov č. 1, IČO: 47 248 327, za ktorú koná JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanému: Z. P. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom G., G. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 310,00 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 16. októbra 2018, č.k. 16 Csp 188/2017-65, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 16. októbra 2018, č.k. 16 Csp 188/2017-65, p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 16.10.2018, č.k. 16 Csp 188/2017-65, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- € odo dňa 20.12.2014 do 9.1.2015, zo sumy 330,- € od 10.1.2015 do 18.1.2015 a zo sumy 310,- € od 19.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 657, § 658 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. l/, § 2 písm. c/ a d/, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 350,- € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.11.2014 k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 002904/03.05.12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 350,- € so splatnosťou 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila, pričom zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. V súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky, a to až do 19.12.2014. Žalovaný vykonal dve úhrady a to dňa 9.1.2015 vo výške 20,- € a dňa 18.1.2015 vo výške 20,- €. Žalovaný svoj dlh
žalobcovi napriek viacerým upozorneniam a výzvam dobrovoľne nesplnil a so zaplatením pôžičky, ako aj odplaty, sa dostal do omeškania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke pre rozpor s dobrými mravmi a nároky, ktoré si uplatnil žalobca, sú podľa žalovaného uplatnené po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný zároveň oznámil, že je v ťažkej finančnej situácii, a preto požiadal o oslobodenie od platenia trov konania. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že predmetná zmluva je v celom rozsahu neplatná. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepoprel uzatvorenie zmluvy, pričom poplatky boli zmluvnými stranami dohodnuté a platne dojednané. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 350,- € a poplatok bol dohodnutý vo výške 28,24 €, čo predstavuje 8,06 % z poskytnutej sumy. K námietke premlčania žalobca uviedol, že premlčacia doba začína plynúť od doby splatnosti, a teda návrh bol podaný včas. Podľa žalobcu boli zmluva a zmluvné podmienky formulované jasne a jeho nárok bol preukázaný a odôvodnený. 1.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.11.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 350,- € a žalovaný sa zaviazal tieto prostriedky vrátiť v lehote 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Výška RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 560,72%. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 15 dní. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, keď žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej či inej obchodnej činnosti, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvný vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako právny vzťah založený zmluvou o bezodplatnej pôžičke, keďže zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že by žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky za úrok. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Žalovaný splatil z poskytnutej pôžičky sumu 40,- €, súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 310,- €. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,05 % od 20.12.2014 do 9.1.2015 zo sumy 350,- €, vo výške 5,05 % od 10.1.2015 do 18.1.2015 zo sumy 330,- €, vo výške 5,05 % od 19.1.2015 do zaplatenia zo sumy 310,- €. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych bodov. 1.3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Namietol neplatnosť zmluvy o pôžičke pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj premlčanie uplatneného nároku. Uviedol, že výška odplaty uvedená v zmluve je v rozpore so zákonom, konkrétne s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, dôvod neplatnosti vyplýva aj z § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že priemerná výška úrokov v čase uzavretia zmluvy o pôžičke bola podľa štatistiky NBS na úrovni 7,13 %. Uviedol, že výška úrokov nebola v zmluve o pôžičke uvedená, avšak vychádzajúc z výšky pôžičky 350,- € a výšky odplaty 28,24 €, bola úroková sadzba za 15 dní 8,06 % a za rok 196,13 %. Medzi úrokovou sadzbou bánk a úrokovou sadzbou podľa zmluvy o pôžičke je hrubý nepomer. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 1/2009. Uviedol, že takto vysoký úrok nie je možné moderovať. V tomto smere poukázal na rozsudok súdneho dvora C-618/10. Vzhľadom na rozpor zmluvy s dobrými mravmi je uvedená zmluva neplatná. V takom prípade sa môže žalobca domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, v prípade takéhoto nároku však uplynula subjektívna i objektívna premlčacia doba. O neprimeranosti výšky odplaty svedčí aj RPMN, ktorá je podľa zmluvy 560,72 %. Žalobca predložil dôkaz, podľa ktorého priemerná hodnota RPMN bola 32,28 %, z čoho rovnako vyplýva hrubý nepomer. Poukázal aj na to, že v zmluve nie sú uvedené úroky, ale zmluvná odmena, na čo reagoval zákonodarca novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, rešpektujúc zákonné práva oboch strán sporu. Podané odvolanie považuje za nedôvodné a špekulatívne za účelom oddialiť vykonateľnosť rozhodnutia. Zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným, netrpí vadami a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva bola uzatvorená v súlade s dobrými mravmi a jej obsah im neodporuje. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil plynutie premlčacej doby, keď uznal žalobcov nárok ako nepremlčaný. Žalobca poukázal na to, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 350,- € a poplatok bol dohodnutý vo výške 28,24 €, výška poplatku predstavuje 8,06 % sumy, a to pri lehote splatnosti 15 dní. Podľa žalobcu nie je dôvodné porovnávať výšku RPMN pre lehotu splatnosti 15 dní a lehotu splatnosti 365 dní ako ,,ročnej percentuálnej miery nákladov“. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 2. decembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (§ 387 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
6. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 310,- € a úroku z omeškania, ako aj trov konania, a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností, vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, žalovaným. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke pre rozpor s dobrými mravmi, a to vzhľadom na výšku dojednanej odplaty, zároveň namietal premlčanie uplatneného nároku.
7.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 7.2. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 7.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 7.4. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 7.5. Odvolací súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 18.11.2014 a poskytnutím peňažnej sumy žalobcom žalovanému vo výške 350,- € občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí žalovanému, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, keď žalobca vystupoval ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pôžičku bol žalovaný povinný splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. V zmluve bola dohodnutá odplata pevnou čiastkou, charakterizovanou ako odmena za poskytnutie úveru. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Strany sporu si teda nedohodli úroky ale inú formu odplaty, ktorú Občiansky
zákonník neumožňuje. Zmluvná podmienka upravená v bode 4 zmluvných podmienok, teda odmena za poskytnutie úveru, je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane z právneho úkonu vzniknúť žiadne práva, či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to len na spomínanú odplatu, a preto odplatou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Za neplatné tak v prejednávanom prípade treba považovať zmluvné dojednanie o odplate vo výške 28,24 €, pričom v ostatnej časti zostáva zmluva o pôžičke platná. 7.6. Predmetom žalobného návrhu bola len dlžná suma poskytnutá titulom pôžičky, ktorá po uhradení dvoch splátok po 20,- € predstavuje sumu 310,- €; predmetom žalobného návrhu nebola suma 28,24 € titulom odplaty. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 310,- € titulom nesplatenej časti poskytnutej pôžičky, keďže na samotné zmluvné dojednanie o poskytnutí pôžičky vo výške 350,- € sa dôvod neplatnosti nevzťahuje. 7.7. Žalovaný namietol v konaní premlčanie uplatneného nároku, keďže podľa jeho názoru, vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke ako celku by sa žalobca mohol domáhať vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov len titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže dôvod neplatnosti sa v prejednávanom prípade vzťahuje len na časť právneho úkonu a to dohodnutú odplatu, ostatnú časť zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov titulom pôžičky je treba považovať za platnú. Vrátenia peňažných prostriedkov sa tak žalobca domáha titulom plnenia zo zmluvného vzťahu, v ktorom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo uplatniť prvýkrát. Žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 350,- € dňa 18.11.2014, ktorú pôžičku mal žalovaný vrátiť do 15 dní odo dňa jej poskytnutia, teda dňa 3.12.2014, nasledujúci deň 4.12.2014, v prípade nevrátenia pôžičky, si mohol žalobca uplatniť svoje právo prvýkrát. Žalobca žalobu podal dňa 27.11.2017, teda včas. Námietka premlčania žalobou uplatneného nároku tak nebola dôvodná. 7.8. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, keď postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).