Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/60/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Intesa Sanpaolo Holding International S.A., zapísaná v Obchodnom registri Luxemburska pod číslom B44318, so sídlom Boulevard de Kockelscheuer 28, Luxemburg, L-1821, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., IČO: 35 857 897, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Viscon Group s.r.o., IČO: 46 446 630, so sídlom Vinohradská 11, 920 01 Hlohovec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -84 zo dňa 10.01.2024, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -84 zo dňa 10.01.2024 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. -84 vydaným dňa 10.01.2024 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh žalobcu zo dňa 12.12.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal, aby konajúci súd mu poskytol neodkladnú ochranu proti žalovanému tým spôsobom, že žalovanému nariadi, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného k 322 ks akcií O. J. emitovaných spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., (ďalej len VÚB) inak, ako výplatou protiplnenia žalovanému ako záložnému veriteľovi v súlade s o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len zákon o cenných papieroch) z úschovy zriadenej v banke VÚB na účely poskytnutia protiplnenia akcionárom spoločnosti VÚB v rámci uplatnenia práva výkupu žalobcom a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že listom zo dňa 13.11.2020 ako väčšinový akcionár VÚB požiadal predstavenstvo VÚB o zvolanie valného zhromaždenia VÚB za účelom prerokovania a hlasovania o otázke, či VÚB skončí obchodovanie so svojimi akciami na kótovanom hlavnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave. Dňa 18.12.2020 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie VÚB, ktoré prijalo uznesenie o tom, že: (i) VÚB skončí obchodovanie so svojimi akciami na kótovanom hlavnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave; (ii) povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie podľa zákona o cenných papieroch splní a ponuku vyhlási žalobca; a (iii) po uskutočnení ponuky na prevzatie VÚB prestane byť verejnou akciovou spoločnosťou. Vzhľadom na prijaté uznesenie, VÚB vznikla podľa zákona o cenných papieroch dňa 18.12.2020 povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie akcií od tých akcionárov, ktorí na mimoriadnom valnom zhromaždení nehlasovali za prijatie rozhodnutia, že akcie VÚB prestanú byť kótované a tých akcionárov, ktorí sa na mimoriadnom valnom zhromaždení nezúčastnili. V súlade s prijatým uznesením a zákona o cenných papieroch, povinnosť vyhlásiť ponuku na prevzatie splnil žalobca ako väčšinový akcionár VÚB. Žalobca ako navrhovateľ uskutočnil povinnú ponuku na prevzatie, ktorá prebiehala počas obdobia

od 21.01.2021 do 19.02.2021 vo vzťahu k akciám vo vlastníctve všetkých minoritných akcionárov VÚB. Podmienky ponuky na prevzatie boli schválené Národnou bankou Slovenska v súlade s § 117 ods. 3 zákona o cenných papieroch a ponuka bola zverejnená v denníku Hospodárske noviny podľa § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Ponuka na prevzatie nebola uskutočnená ako čiastočná ponuka a ani ako podmienená ponuka. Žalobca v rámci ponuky na prevzatie nadobudol celkovo 18 282 kusov akcií s menovitou hodnotou jednej akcie 33,20 eur a celkovou menovitou hodnotou nadobudnutých akcií 606 962,40 eura. Žalobca sa po uskutočnení povinnej ponuky na prevzatie stal majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavovala 97,17 % základného imania VÚB (z toho 0,14% podiel pripadá na akcie, ktoré žalobca nadobudol v rámci ponuky na prevzatie), s ktorými sú spojené hlasovacie práva, čo rovnako predstavuje 97,17 % podiel na hlasovacích právach vo VÚB. Po uskutočnení ponuky na prevzatie má väčšinový akcionár zákonnú možnosť uskutočniť právo výkupu. Žalobcovi tak ako väčšinovému akcionárovi spol. VÚB vzniklo právo požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov VÚB za primerané protiplnenie, ktoré sa žalobca dňa 23.02.2021 rozhodol uplatniť (známe ako tzv. „squeeze-out“). Oznámenie o svojom zámere uplatniť právo výkupu, spolu s navrhovanými podmienkami výkupu, žalobca doručil spol. VÚB dňa 24.02.2021 a následne bolo oznámenie o zámere uplatniť právo výkupu podľa § 118i ods. 3 zákona o cenných papieroch zverejnené aj v denníku Hospodárske noviny dňa 26.02.2021. Žalobca zároveň dňa 23.02.2021 zložil do úschovy vo VÚB ako poverenej osoby podľa § 118 i ods. 12 zákona o cenných papieroch peňažné prostriedky určené na poskytnutie celého protiplnenia minoritným akcionárom podľa navrhovaných podmienok práva výkupu (spolu 55 540 670,43 eura). Dňa 11.03.2021 Národná banka Slovenska odsúhlasila uplatnenie práva výkupu žalobcom a navrhované podmienky výkupu podľa § 118i ods. 4 zákona o cenných papieroch. Dňa 19.04.2021 sa uskutočnilo valné zhromaždenie VÚB, na ktorom bolo prijaté uznesenie o schválení prechodu akcií všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov (366 823 ks akcií O. J.) na väčšinového akcionára, žalobcu. Týmto žalobcovi vzniklo právo výkupu akcií všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov. Na základe uznesenia valného zhromaždenia spol. VÚB podalo predstavenstvo VÚB návrh na zápis tohto rozhodnutia do obchodného registra. Obchodný register Okresného súdu Bratislava I vykonal zápis rozhodnutia valného zhromaždenia VÚB ku dňu 04.05.2021. Podľa § 118i ods. 8 zákona o cenných papieroch na tridsiaty deň po uskutočnení tohto zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, teda ku dňu 04.06.2021, na žalobcu prešli všetky akcie zostávajúcich minoritných akcionárov VÚB. Žalobca sa tak stal zo zákona jediným akcionárom VÚB. Na žalobcu v rámci uplatneného procesu výkupu prešlo aj: (a) 322 ks akcií O. J., ktorých pôvodnou majiteľkou bola spol. Pôžičky a exekúcie (ďalej aj založené akcie); a (b) 10 ks akcií O. J., ktorých pôvodným majiteľom bol žalovaný. Po prechode akcií na žalobcu VÚB ako poverená osoba dňa 08.06.2021 zverejnila oznámenie o výplate protiplnenia za vykúpené akcie minoritným akcionárom v Obchodnom vestníku podľa § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch. V medziobdobí od schválenia prechodu akcií valným zhromaždením cieľovej spoločnosti na väčšinového akcionára a samotným prechodom akcií je podľa zákona o cenných papieroch možné zaregistrovať tzv. pozastavenie práva nakladať na akcie, ktoré sú predmetom prechodu. Tieto akcie potom v tomto medziobdobí ich (zatiaľ stále) majitelia nemôžu scudziť a väčšinový akcionár tak vie „zamraziť“ akcionársky stav k dátumu konania valného zhromaždenia, na ktorom sa schválil prechod akcií zostávajúcich minoritných akcionárov. Týmto spôsobom postupoval aj žalobca, keď dňa 19.04.2021 podal príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať na akcie VÚB vo vlastníctve minoritných akcionárov. Zákon o cenných papieroch však obsahuje medzeru a nezakazuje, aby na akcie, ktoré sú predmetom prechodu bolo minoritným(i) akcionárom(mi) zriadené (napriek registrácii pozastavenia práva nakladať) záložné právo. Tak sa aj stalo a dňa 18.05.2021, teda približne dva týždne pred samotným prechodom akcií, zriadil bývalý minoritný akcionár, spol. Pôžičky a exekúcie, záložné právo k 322 ks akcií O. J. v prospech iného minoritného akcionára, ktorým je žalovaný. Tieto akcie teda v konečnom dôsledku prešli na žalobcu, avšak prešli zaťažené novým záložným právom. Žalobca sa tak v dôsledku prechodu založených akcií zároveň stal záložcom zo záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Záujmom menšinových akcionárov v procese výkupu je predovšetkým získať adekvátne protiplnenie za svoje akcie a zhodnotiť tak svoju investíciu. Jedným z právnych nástrojov ako zabezpečiť, že práva menšinových akcionárov budú chránené, je povinnosť väčšinového akcionára vopred zložiť peňažné prostriedky, ktoré sú určené na výplatu protiplnenia minoritným akcionárom v banke alebo v inej na to oprávnenej finančnej inštitúcii. Tieto finančné prostriedky tak zostávajú blokované počas celého procesu až do momentu ich výplaty (v tom čase už bývalým) minoritným akcionárom. Žalobca si svoju povinnosť podľa § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch splnil a dňa 23.02.2021 zložil do úschovy vo VÚB peňažné prostriedky určené na poskytnutie protiplnení všetkým minoritným akcionárom (teda vrátane protiplnenia určeného pre spol. Pôžičky a exekúcie a pre žalovaného). Po prechode akcií na žalobcu sa minoritným akcionárom

stačilo prihlásiť k protiplneniu za ich vykúpené akcie vo VÚB vyplnením jednoduchého formulára a oznámením čísla účtu. VÚB následne poskytla príslušné protiplnenia minoritným akcionárom, ktorí sa oň prihlásili. Keďže bývalý minoritný akcionár, spoločnosť Pôžičky a exekúcie, na svoje akcie stihol tesne pred ich prechodom na žalobcu zriadiť záložné právo v prospech žalovaného, v súlade s § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch sa o protiplnenie za vykúpenie týchto založených akcií môžu prihlásiť (i) v časti do výšky zabezpečenej pohľadávky žalovaný (ako záložný veriteľ); a zároveň (ii) vo zvyšku spol. Pôžičky a exekúcie (ako bývalý akcionár). Záložnému veriteľovi sú poskytnuté prostriedky na uspokojenie pohľadávky záložného dlžníka z finančných prostriedkov, ktoré sú uložené v úschove a k dispozícií po prihlásení sa k protiplneniu. Nie je preto dôvod, aby na založených akciách naďalej bolo registrované aj záložné právo v prospech žalovaného. Účelom § 118 ods. 13 zákona o cenných papieroch nie je „zduplikovať“ zabezpečenie záložného veriteľa, ani mu poskytnúť možnosť výberu ako vykonať záložné právo. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu novému majiteľovi akcií (v tom, že akcie, ktoré na neho prejdú nebudú zaťažené záložným právom) ako aj záložnému veriteľovi (ktorý má možnosť prihlásiť sa o vyplatenie protiplnenia do výšky zabezpečenej pohľadávky). Spoločnosť Pôžičky a exekúcie a ani žalovaný sa však o protiplnenie do dnešného dňa neprihlásili. Žalovaný sa o protiplnenie do dnešného dňa neprihlásil, ani ohľadom jeho vlastných akcií VÚB, ktoré prešli na žalobcu. Pôsobí prinajmenšom zvláštne, že obe spoločnosti boli dostatočne aktívne v momente, keď záložné právo k založeným akciám zriaďovali, ale keď následne nastala možnosť za ne získať peňažné protiplnenie, v dôsledku čoho by záložné právo k založeným akciám zaniklo a bolo vymazané, tak zrazu ostali pasívne. Pasivita oboch spoločností je tak zrejme motivovaná zámerom poškodiť právne postavenie žalobcu ako majiteľa založených akcií a ohroziť jeho postavenie ako jediného akcionára VÚB. Zákon o cenných papieroch umožňuje, aby väčšinoví akcionári obchodných spoločností, ktorých akcie sa obchodujú na regulovaných trhoch a ktorí vlastnia aspoň 95 % akcií danej spoločnosti, uplatnili právo výkupu a odkúpili všetky zvyšné akcie minoritného(ých) akcionára(ov) a stali sa tak jediným akcionárom spoločnosti. Právo výkupu si uplatnil a žalobca a ku dňu 04.06.2021 sa stal jediným akcionárom VÚB. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie práva výkupu a v súlade s § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch zložil do úschovy vo VÚB viac ako 55 miliónov eur za vykúpené akcie určené minoritným akcionárom. Výsledkom celého procesu na strane žalobcu je optimálnejšie usporiadanie vlastníctva VÚB. Žalobca ako jediný akcionár teraz môže venovať všetku pozornosť a prostriedky samotnej podnikateľskej činnosti namiesto riešenia akcionárskych vzťahov. To mu umožnilo eliminovať pomerne vysoké náklady, ktoré dovtedy na správu spol. VÚB s viacerými akcionármi vynakladala a tiež efektívnejšie rozhodovať o strategických otázkach ako sú napríklad budúce investície, rozdelenie zisku alebo výber členov štatutárneho orgánu VÚB. Je očividné, že bývalý minoritný akcionár, spol. Pôžičky a exekúcie, špekulatívne využil medzeru v zákone o cenných papieroch a perfídne na svoje akcie krátko pred ich prechodom na žalobcu zriadil záložné právo v prospech žalovaného - iného minoritného akcionára. O zjavnej špekulatívnosti tohto postupu svedčí aj fakt, že spol. Pôžičky a exekúcie a ani žalovaný sa o protiplnenie za vykúpené akcie do dnešného dňa neprihlásili a ani neposkytli bližšie informácie o okolnostiach vzniku, výške a splatnosti pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom na akcie patriace spol. Pôžičky a exekúcie. Obom sa pritom stačilo prihlásiť o vyplatenie protiplnenia vyplnením jednoduchého formulára, oznámením čísla účtu, v prospech ktorého má byť uskutočnená výplata VÚB a vystavením kvitancie potvrdzujúcej zánik zabezpečenej pohľadávky a záložného práva na akcie ku dňu uskutočnenia takej výplaty. Ak by tak spravili, ich nároky na vyplatenie protiplnenia mohli byť dávno splnené a pohľadávka žalovaného, ktorá bola zabezpečená záložným právom uspokojená. Uspokojenie si svojich nárokov z dostupného protiplnenia však zjavne nie je ich cieľom. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom spol. Pôžičky a exekúcie a žalovaného je eventuálne sa pokúsiť vykonať záložné právo predajom založených akcií a narušiť tak 100 %-nú majetkovú účasť Intesy v spol. VÚB. Ak by však žalovaný k výkonu záložného práva na založených akciách ich predajom pristúpil, žalobca by utrpel nezvratné a neodstrániteľné následky. Dôsledkom takéhoto postupu by bola zmena akcionárskej štruktúry spol. VÚB, pluralita akcionárov a žalobca by stratil svoj štatút jediného akcionára vo VÚB. Uvedené by malo zásadný negatívny dopad aj na vnútorný režim VÚB. Žalobca ako 100 %-ný akcionár vie sám operatívne, podľa potreby, prijímať rozhodnutia bez toho, aby musel zvolať valné zhromaždenie a koordinovať sa a zohľadňovať preferencie iných akcionárov. Celý benefit procesu výkupu akcií by tak vykonaním záložného práva bol zmarený. Toto nie je želaný a ani predpokladaný stav. Každý minoritný akcionár VÚB (vrátane prípadných záložných veriteľov) mal právo, aby za vykúpené akcie dostal primerané protiplnenie, ktorého výška bola schválená Národnou bankou Slovenska. Žalobca sa tak na dennej báze ocitá v neistote, či žalovaný nepristúpi k výkonu záložného práva. V tejto súvislosti podotkol, že záložná zmluva na založené akcie nie je deponovaná v CDCP a spol. Pôžičky a exekúcie (ako bývalý záložca) a ani žalovaný (ako záložný veriteľ)

jej znenie žalobcovi nikdy nesprístupnili. Žalobca je tak záložcom zo záložného práva na pohľadávku, o ktorej nevie aká je jej výška, splatnosť a ani nevie aké sú dohodnuté podmienky výkonu záložného práva. Žalobca rovnako nevie, či a prípadne aké boli dohodnuté podmienky medzi spol. Pôžičky a exekúcie a žalovaným ohľadom vyplatenia protiplnenia za vykúpené akcie. Táto skutočnosť len znásobuje neistotu, v ktorej sa žalobca ocitol. Ak by napokon žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a požiadal obchodníka s cennými papiermi, aby zadal prevodný príkaz a predal založené akcie na trhu, rizikom je, že žalobca sa o tom vôbec nemusí dopredu dozvedieť. Záložný veriteľ je totiž povinný oboznámiť záložcu o výkone záložného práva len v prípade, že tak stanovuje záložná zmluva. Žalobca však nevie, čo v tomto kontexte stanovuje záložná zmluva, keďže do pozície záložcu sa dostal až následne, po nadobudnutí založených akcií v dôsledku práva výkupu. Žalobca preto nad situáciou, v ktorej sa ocitol, nemá vôbec žiadnu kontrolu. Zdôraznil, že žalobca si svoju povinnosť splnil a protiplnenie určené minoritným akcionárom (prípadne záložným veriteľom) za vykúpené akcie zložil do úschovy vo VÚB, kde je im naďalej k dispozícii. Preto akákoľvek snaha žalovaného o scudzenie založených akcií by nebola motivovaná uspokojením pohľadávky, ale naopak, snahou poškodiť žalobcu a narušiť jeho postavenie jediného akcionára VÚB. Takéto konanie by napokon bolo zjavne v rozpore s . Takýto výkon záložného práva by bol vo vzťahu k žalobcovi šikanózny a nemal by požívať právnu ochranu. Skutočnosť, že zo strany oboch subjektov ide o premyslené, zosúladené a špekulatívne konanie podporuje aj fakt, že spol. Pôžičky a exekúcie a rovnako aj žalovaný ako bývalí minoritní akcionári namietali, že protiplnenie za vykúpené akcie nie je primerané a domáhali sa dorovnania protiplnenia v rovnakej výške. Výška protiplnenia schválená Národnou bankou Slovenska bola vo výške 151,41 eura za jednu akciu. Spol. Pôžičky a exekúcie a žalovaný však zhodne a bez bližšieho zdôvodnenia požadovali protiplnenie vo výške 8 577,00 eur za jednu akciu, teda protiplnenie navýšené o 5 668,70 %. Spol. Pôžičky a exekúcie dňa 12.08.2021 iniciovala proti žalobcovi súdne konanie, ktoré je aktuálne vedené Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. , v ktorom sa domáha uloženia nahradenia prejavu vôle žalobcu prijať návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o kúpe cenných papierov za protiplnenie vo výške 8 577,00 eur za jednu akciu. V tejto súvislosti dáva žalobca súdu do pozornosti, že spol. Pôžičky a exekúcie bola jedným z minoritných akcionárov aj v spol. SLOVNAFT. Vtedajší väčšinový akcionár spol. SLOVNAFT, spol. MOL, si rovnako ako žalobca, uplatnila právo výkupu na akcie zostávajúcich minoritných akcionárov spol. SLOVNAFT. Spol. Pôžičky a exekúcie rovnako aj v tomto prípade, tesne pred prechodom akcií na MOL, zriadila na svoje akcie záložné právo v prospech spol. CHORS like a hotel. Spoločnosť CHORS like a hotel (rovnako ako žalovaný v tomto prípade) mala ako záložný veriteľ podľa zákona o cenných papieroch k dispozícii protiplnenie uložené v úschove banky, na ktorého vyplatenie bola do výšky svojej pohľadávky oprávnená. Napriek tomu, že spol. CHORS like a hotel mohla veľmi jednoducho uspokojiť svoju pohľadávku prihlásením sa o protiplnenie, začala vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na akcie ich predajom. Spol. MOL sa proti takému konaniu spol. CHORS like a hotel bránila podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti zdržania sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva inak ako výplatou protiplnenia. Mestský súd Bratislava III návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení uznesenia konštatoval nasledovné: „Odporcovi ako záložnému veriteľovi vzniklo „len“ právo na výplatu jeho zabezpečenej pohľadávky do jej výšky v zmysle , ods. 13 ZCP a teda nemá v čase vydania rozhodnutia súdu právo realizácie záložného práva scudzením akcií tretej osobe, resp. iným spôsobom než výplatou protiplnenia. (bod 17) Súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že nariadením neodkladného opatrenia odporca len stratí právo v rámci výkonu záložného práva scudziť akcie tretej osoby bez straty zákonného nároku na výplatu plnenia v zmysle ust. , ods. 13 ZCP, čím nedôjde k nezákonnému obmedzeniu práv záložného veriteľa.“ (bod 18) Podobnosť týchto dvoch prípadov nie je čisto náhodná. V obidvoch prípadoch spol. Pôžičky a exekúcie ako minoritný akcionár zriadila záložné právo na svoje akcie v medziobdobí od schválenia práva výkupu valným zhromaždením cieľovej spoločnosti, ale ešte pred ich prechodom na majoritného akcionára. Počas tohto obdobia pritom zákon o cenných papieroch, ako je vysvetlené vyššie, predpokladá znemožnenie akýchkoľvek prevodov akcií v dôsledku registrácie pozastavenia práva nakladať podľa jeho zákona o cenných papieroch. V obidvoch prípadoch sa záložný veriteľ zo záložného práva účelovo vyhýba uspokojeniu svojej pohľadávky zákonným spôsobom. Spol. CHORS like a hotel dokonca začala podnikať kroky smerujúce k výkonu záložného práva predajom akcií. Takýto postup je zjavne koordinovaný a je preto len otázkou času, kedy by aj žalovaný v tomto konaní, ako záložný veriteľ, začal vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na založených akciách VÚB ich predajom. Momentom prechodu akcií na žalobcu bolo vlastnícke právo spol. Pôžičky a exekúcie k akciám VÚB zo zákona nahradené vznikom nároku na vyplatenie protiplnenia za vykúpené akcie. Žalovaný ako záložný veriteľ má zas podľa zákona o cenných papieroch právo na

vyplatenie protiplnenia do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Uspokojenie si svojich nárokov z dostupného plnenia však zjavne nie je cieľom žalovaného. Okolnosti zriadenia záložného práva a následná pasivita spol. Pôžičky a exekúcie (ako pôvodného záložcu) a žalovaného (ako záložného veriteľa) nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom oboch týchto spoločností je pokúsiť sa záložné právo vykonať predajom založených akcií a tým narušiť právne postavenie žalobcu ako 100 %- ného akcionára VÚB. Napokon, rovnako sa spol. Pôžičky a exekúcie (ako bývalý minoritný akcionár spol. SLOVNAFT a pôvodný záložca) zachovala aj v inej, skutkovo obdobnej veci, v ktorej záložný veriteľ dokonca začal vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložné právo. Žalobca sa preto ocitá v nebezpečenstve, že žalovaný bez ďalšieho pristúpi k výkonu záložného práva a pripraví ho o postavenie jediného akcionára VÚB. Ak by žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom založených akcií, žalobca by utrpel nezvratné a neodstrániteľné následky. Dôsledkom výkonu záložného práva by bola zmena akcionárskej štruktúry spoločnosti VÚB a strata štatútu žalobcu ako jediného akcionára VÚB, čo by malo priamy vplyv aj na denno-denné fungovanie a rozhodovanie orgánov VÚB. Celý benefit uplatnenia práva výkupu žalobcom by tým zároveň bol zmarený. Takéto konanie žalovaného by napokon bolo aj v rozpore s , ktorý výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku zakazuje. Zároveň, žalovaný nariadením neodkladného opatrenia stratí iba právo vykonať záložné právo predajom založených akcií. Žalovaný nestratí jeho zákonný nárok na vyplatenie protiplnenia podľa zákona o cenných papieroch a teda nedôjde k nezákonnému obmedzeniu práv žalovaného. Pre žalovaného by napokon uspokojenie jeho pohľadávky prihlásením sa o protiplnenie bolo efektívnejšie a aj časovo a finančne menej náročné. Z týchto dôvodov je preukázané, že sú splnené všetky podmienky vyžadované na nariadenie neodkladného opatrenia s požadovaným obsahom a zároveň je jasne a dostatočne preukázaná naliehavosť hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje právnu úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné viazať na podanie žaloby vo veci samej, pretože neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ako predpokladá , druhá veta . Súd prvej inštancie po citácii (ďalej len „“), a to , , , , , uviedol, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi, ako i obsahom spisu, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal realizáciu práva výkupu v zmysle zákona o cenných papieroch, pričom zároveň zložil a zloženie peňažných prostriedkov preukázal. V dôsledku prijatého rozhodnutia o výkupe a zloženia prostriedkov v banke zaniklo vlastníctvo akcií minoritných akcionárov. Minoritným akcionárom zo zákona vzniklo právo na výplatu adekvátnej čiastky. Nariadením neodkladného opatrenia žalovaný má voči žalobcovi v súvislosti so vzniknutým záložným právom právo na výplatu zabezpečenej pohľadávky len do výšky v zmysle ustanovenia zákona o cenných papieroch. Nemohol by však scudziť akcie tretej osobe, resp. inak vykonať záložné právo ako formou protiplnenia v zmysle zákona o cenných papieroch. Podľa ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom tieto pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov a jednak z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Takúto potrebu musí osvedčiť žalobca. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho

vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného porovnávania, a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť. V zmysle musí žalobca ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. V danom prípade bolo zo strany žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že existuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Žalobca podľa predložených dôkazov vykonal všetky potrebné zákonné kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sa stal jediným akcionárom v obchodnej spol. Všeobecná úverová banka, a. s.. Ako uviedol žalobca, ak by žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, nastala by zmena akcionárskej štruktúry spol. VÚB. Strata štatútu jediného akcionára by mala priamy vplyv na denno - denné fungovanie a rozhodovanie orgánov VÚB. Benefit uplatnenia práva výkupu žalobcom by bol zmarený. Žalobca tiež uviedol, že by výkonom záložného práva vznikli závažné následky spojené s financovaním a úverovým zabezpečením chodu spoločnosti, čo priamo ohrozuje podnikateľské aktivity navrhovateľa ako aj spol. VUB. Uvedené následky (financovanie a úverové zabezpečenie) však nijako nepreukázal, ani neosvedčil. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere žalobca neosvedčil, že medzi stranami je nutný bezodkladný a nevyhnutný zásah súdu. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že táto podmienka zo strany žalobcu naplnená nebola. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal podobnosť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (priložené uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. l. 74), pričom v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie podotkol, že v tam uvádzanom prípade žalovaný už začal s výkonom záložného práva, pričom takéto oznámenie tam uvádzanému žalobcovi poskytol CDCP. V tomto prípade sa s výkonom záložného práva nezačalo, pričom žalobca ani neosvedčil pravdepodobnosť začatia výkonu záložného práva. Sám žalobca uviedol, že žalovaný je od zriadenia záložného práva nečinný. Žalobca nepoznal znenie záložnej zmluvy medzi bývalým záložcom a žalovaným, nepoznal výšku pohľadávky, splatnosť a ani dohodnuté podmienky výkonu záložného práva. Takisto žalobca nepoznal podmienky vyplatenia protiplnenia za vykúpené akcie. Je namieste, aby sa žalobca s obsahom záložnej zmluvy oboznámil. Žalobca však neosvedčil, že by záložného veriteľa (keď vie, kto ním je) vyzýval na sprístupnenie záložnej zmluvy. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby dôvodnosti a potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania absentuje bezprostredná potreba nariadiť neodkladné opatrenie a preto návrh ako nedôvodný zamietol a zároveň rozhodol v súlade s , a a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 31.01.2024, pričom mal za to, že sud prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a zároveň pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd po posúdení veci zmenil napadnuté rozhodnutie a nariadil neodkladné opatrenie v znení podľa jeho pôvodného návrhu. Žalobca v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že podľa zákona o cenných papieroch je možné v medziobdobí od schválenia prechodu valným zhromaždením cieľovej spoločnosti a samotným prechodom akcií zaregistrovať tzv. pozastavenie práva nakladať vo vzťahu k akciám, ktoré sú predmetom prechodu. Tieto akcie potom ich (zatiaľ stále) majitelia nemôžu scudziť. Inak povedané, väčšinový akcionár tým vie „zmraziť“ akcionársky stav k dátumu konania valného zhromaždenia, na ktorom sa schválil prechod akcií minoritných akcionárov. Týmto spôsobom postupovala aj Intesa (žalobca) a dňa 19.04.2021 podala príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať vo vzťahu k akciám VÚB vo vlastníctve minoritných akcionárov. Zákon o cenných papieroch však obsahuje medzeru a nezakazuje, aby na akcie, ktoré sú predmetom prechodu bolo minoritným(i) akcionárom(mi) zriadené záložné právo (a to napriek registrácii pozastavenia práva nakladať). Tak sa aj stalo a dňa 18.05.2021, teda približne dva týždne pred samotným prechodom akcií, zriadil bývalý minoritný akcionár, spol.

Pôžičky a exekúcie, záložné právo k 322 ks akcií O. J. v prospech iného minoritného akcionára, ktorým je žalovaný. Intesa sa tak prechodom akcií zároveň stala záložcom zo záložného práva zriadeného na založených akciách v prospech žalovaného. Žalobca ďalej dôvodil tým, že zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je (i) osvedčenie dôvodnosti nároku navrhovateľa; a (ii) osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, súd prvej inštancie správne konštatoval, že Intesa preukázala dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil splnenie druhej podmienky, keď dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, že medzi stranami je nutný bezodkladný a nevyhnutný zásah súdu. Žalobca poukázal na vady napadnutého uznesenia týkajúce sa skutkového posúdenia veci, a) naliehavosť a bezodkladnosť úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie v kontexte bezodkladnosti úpravy pomerov konštatoval, že „Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu [...] žalobca ani neosvedčil pravdepodobnosť začatia výkonu záložného práva.” Toto tvrdenie súdu prvej inštancie bolo nesprávne. Celá časť návrhu detailne rozoberala potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, a to konkrétnymi okolnosťami, ktoré odôvodňujú súdny zásah do právneho vzťahu medzi Intesou ako žalobcom a žalovaným v nevyhnutnom rozsahu, konkrétne nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému výkon záložného práva inak ako prihlásením sa o výplatu protiplnenia. Výhrady súdu prvej inštancie týkajúce sa splnenia atribútu bezodkladnosti neboli namieste. Ohrozenie postavenia Intesy ako jedinej akcionárky VÚB je reálne a bezprostredne hroziace. Záujmom menšinových akcionárov v procese výkupu akcií (a teda rovnako aj žalovaného a spol. Pôžičky a exekúcie) je predovšetkým získať adekvátne protiplnenie za svoje akcie a zhodnotiť tak svoju investíciu. Právnym nástrojom ako zabezpečiť, že práva menšinových akcionárov budú chránené, je povinnosť väčšinového akcionára zložiť peňažné prostriedky, ktoré sú určené na výplatu protiplnenia v banke alebo v inej na to oprávnenej finančnej inštitúcii. Tieto prostriedky potom zostávajú blokované počas celého procesu až do momentu, kedy sa o ne (v tom čase už bývalí) minoritní akcionári prihlásia. Intesa si svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o cenných papieroch splnila a do úschovy vo VÚB zložila viac ako 55 miliónov eur za vykúpené akcie určené minoritným akcionárom. Benefit procesu výkupu na strane Intesy spočíva v optimálnejšom a efektívnejšom usporiadaní vlastníctva VÚB. Intesa ako jediná akcionárka teraz môže venovať pozornosť a prostriedky samotnej podnikateľskej činnosti namiesto riešenia akcionárskych vzťahov. Intese sa tak podarilo eliminovať vysoké náklady, ktoré na vzťahy s akcionármi VÚB dovtedy museli byť vynakladané. Postavenie Intesy ako jedinej akcionárky VÚB jej zároveň umožňuje efektívnejšie rozhodovať o strategických otázkach ako sú napríklad budúce investície, rozdelenie zisku alebo výber členov štatutárneho orgánu VÚB. Je zjavné, že bývalý minoritný akcionár, spol. Pôžičky a exekúcie, špekulatívne využil medzeru v zákone o cenných papieroch a perfídne tak na svoje akcie krátko pred ich prechodom na Intesu zriadil záložné právo v prospech žalovaného. O zjavnej špekulatívnosti tohto postupu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný (ako záložný veriteľ) a ani spol. Pôžičky a exekúcie (ako bývalý minoritný akcionár) sa o protiplnenie do dnešného dňa neprihlásili, napriek tomu, že boli na túto možnosť písomne upozornení. Žalovaný sa do dnešného dňa neprihlásil o protiplnenie ani ohľadom jeho vlastných akcií, ktoré prešli na Intesu. Postup oboch spoločností bol tak prinajmenšom zvláštny. Obe boli mimoriadne aktívne tesne pred prechodom akcií na Intesu, keď záložné právo na založené akcie zriaďovali, avšak následne, keď nastala možnosť za ne získať peňažné prostriedky (v dôsledku čoho by však záložné právo zaniklo) zrazu ostali pasívne. Prihlásenie sa o protiplnenie je pritom jednoduchý úkon. Stačilo by, aby žalovaný vyplnil jednoduchý formulár a oznámil VÚB ako poverenej osobe číslo účtu, v prospech ktorého má byť uskutočnená výplata a vystavil kvitanciu, ktorá by potvrdzovala zánik zabezpečenej pohľadávky a záložného práva na akcie ku dňu uskutočnenia výplaty. Ak by tak spravil, jeho nárok na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky mohol byť dávno uspokojený. Žalovaný však zrejme zmýšľa inak. Zánik záložného práva z dôvodu uspokojenia jeho pohľadávky nie je v súlade s jeho plánmi. Žalovanému je zjavne väčším uspokojením udržiavať neistotu do ktorej Intesu svojím konaním spolu so spol. Pôžičky a exekúcie dostal. Účelom zákona o cenných papieroch pritom nie je „zduplikovať“ zabezpečenie záložného veriteľa, ani mu poskytnúť možnosť výberu ako vykonať záložné právo. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu novému majiteľovi akcií (v tom, že akcie, ktoré na neho prejdú nebudú zaťažené záložným právom), ale aj záložnému veriteľovi (ktorý má možnosť prihlásiť sa o vyplatenie protiplnenia do výšky zabezpečenej pohľadávky). Nie je preto dôvod, aby na založených akciách naďalej bolo registrované aj záložné právo v prospech žalovaného.

Podľa žalobcu skutočným cieľom žalovaného (v súčinnosti s pôvodným majiteľom akcií spol. Pôžičky a exekúcie) je poškodiť Intesu a eventuálne sa pokúsiť vykonať záložné právo predajom založených akcií, čím by zanikla 100 %-ná majetková účasť Intesy v spol. VÚB. Zo strany oboch spoločností pritom ide o premyslené a zosúladené konanie. Uvedenému svedčí aj fakt, že obe tieto spoločnosti ako bývalí minoritní akcionári namietali, že protiplnenie za vykúpené akcie nie je primerané a zhodne a bez bližšieho zdôvodnenia sa domáhali dorovnania protiplnenia v rovnakej výške. Je preto pravdepodobné, že aj samotná pohľadávka žalovaného je fiktívna a vznikla výlučne za účelom rýchlej registrácie záložného práva k akciám. Týmto spôsobom tak žalovaný a spol. Pôžičky a exekúcie vlastne vymysleli spôsob ako je možné ex post (hoci v rozpore s účelom § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch) zmariť právne účinky zákonného procesu výkupu. Ak by žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom založených akcií, Intesa by utrpela bezprostredné, nezvratné a neodstrániteľné následky. To však nie je želaný a ani predpokladaný stav. Každý minoritný akcionár VÚB (vrátane žalovaného ako záložného veriteľa) mal právo, aby za vykúpené akcie dostal primerané protiplnenie, ktorého výška bola schválená Národnou bankou Slovenska. Ak by žalovaný napokon k výkonu záložného práva pristúpil a požiadal by obchodníka s cennými papiermi, aby zadal prevodný príkaz a predal založené akcie na trhu, rizikom je, že Intesa sa o tom vôbec nemusí dopredu dozvedieť. Podľa § 53b ods. 5 zákona o cenných papieroch totiž žalovaný (ako záložný veriteľ) nie je povinný vopred informovať Intesu (ako záložcu) o výkone záložného práva, jedine že tak ustanovuje záložná zmluva. Obsah záložnej zmluvy pritom pre Intesu zostáva neznámy. Podľa žalobcu vyššie opísané okolnosti (i) jednoznačne preukazujú, že jediným účelom, prečo žalovaný a spol. Pôžičky a exekúcie zriadili záložné právo na založené akcie je poškodiť Intesu ako majiteľku založených akcií. Ak by to tak nebolo, žalovaný by s určitosťou mal záujem na uspokojení svojej pohľadávky a o protiplnenie by sa podľa § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch prihlásil. Jediným logickým vysvetlením jeho konania preto je, že sa buď snaží udržať atmosféru právnej neistoty, kedy si Intesa nemôže byť svojím postavením vo VÚB istá, alebo v určitom momente pristúpiť k výkonu záložného práva ich predajom tretej osobe a narušiť tak postavenie Intesy ako jedinej akcionárky. V oboch prípadoch je však konanie odporu voči Intese šikanózne a nemalo by požívať právnu ochranu. Ohrozenie právneho postavenia Intesy je tak konkrétne (opísané okolnosti svedčia tomu, že záujmom žalovaného je ohroziť, ba aj priamo narušiť právne postavenie Intesy), reálne (žalovaný ohrozuje práva Intesy každý deň, pričom eventuálny výkon záložného práva predajom akcií by Intese spôsobil nezvrátiteľnú ujmu) a akútne (Intesa nevie, či žalovaný k výkonu záložného práva bez ďalšieho nepristúpi, alebo dokonca, či k výkonu záložného práva už aj nepristúpil). Žalobca poukázal na konanie spol. Pôžičky a exekúcie (ako záložného veriteľa), v inej, skutkovo obdobnej veci, pričom súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na skutočnosť, že v prípade, ktorý mu Intesa v návrhu dala do pozornosti, vystupuje ako záložný veriteľ ten istý subjekt ako v tejto veci. t. j. spol. Pôžičky a exekúcie (v tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 16.08.2023, sp. zn. ). Spol. Pôžičky a exekúcie bola jedným z minoritných akcionárov v spol. SLOVNAFT. Spol. MOL ako vtedajší minoritný akcionár spol. SLOVNAFT si rovnako ako Intesa uplatnila právo výkupu na akcie minoritných akcionárov. Spol. Pôžičky a exekúcie rovnako aj v danom prípade, tesne pred prechodom akcií na MOL zriadila záložné právo na svoje akcie v prospech spol. CHORS like a hotel. Spol. CHORS like a hotel mala taktiež ako žalovaný v tomto prípade k dispozícii protiplnenie, ku ktorému sa neprihlásila a namiesto toho začala vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva. Podobnosť týchto prípadov nie je čisto náhodná. V obidvoch prípadoch spol. Pôžičky a exekúcie zriadila záložné právo na svoje akcie v medziobdobí od schválenia práva výkupu valným zhromaždením a samotným prechodom akcií. Rovnako, v obidvoch prípadoch sa záložný veriteľ účelovo vyhýba uspokojenia svojej pohľadávky zákonným spôsobom. Takýto postup je zjavne koordinovaný a dopodrobna premyslený. Je preto dôvodné tvrdiť, že je len otázkou času, kedy aj žalovaný ako záložný veriteľ začne vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na založených akciách VÚB ich predajom. Žalobca poukázal, že nepozná obsah záložnej zmluvy a nevie sa k nemu dostať z údajov v CDCP. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne skonštatoval, že Intesa ako nový záložca záložného práva zriadeného na založených akciách nepozná znenie záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným (ako záložným veriteľom) a spol. Pôžičky a exekúcie (ako záložným dlžníkom a pôvodným záložcom), nepozná výšku pohľadávky, jej splatnosť, dohodnuté podmienky výkonu záložného práva a takisto nepozná podmienky vyplatenia protiplnenia za vykúpené akcie. Súd prvej inštancie však Intese zároveň vytkol, že nijakým spôsobom neosvedčila, že by odporcu ako záložného veriteľa na sprístupnenie záložnej zmluvy vyzvala.

Intesa sa pokúsila získať záložnú zmluvu a oboznámiť sa s jej obsahom. Záložná zmluva však nie je deponovaná v CDCP. Zároveň je absurdné, aby Intesa v tejto súvislosti mala kontaktovať žalovaného a žiadať sprístupnenie záložnej zmluvy. Vzhľadom na okolnosti zriadenia záložného práva a tiež dôvody, ktoré žalovaného a spol. Pôžičky a exekúcie k zriadeniu záložného práva viedli je pravdepodobné, že práve takýmto dopytom by Intesa napokon žalovaného mohla pomknúť k uskutočneniu krokov smerujúcich k výkonu záložného práva predajom založených akcií. Jedným z aspektov konania o nariadenie neodkladného opatrenia ako konania ex parte (teda konania bez prvotnej účasti žalovaného) je zabezpečenie momentu prekvapenia, čo má za cieľ predísť situáciám, kedy žalovaný pristúpi ku konaniu, ktorým povinnosti nariadené neodkladným opatrením neskôr obíde alebo priamo poruší. Z rovnakého dôvodu napokon aj Intesa pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekontaktovala žalovaného, pretože mala obavu, že tento následne skutočne k výkonu záložného práva pristúpi. Výhrada súdu prvej inštancie o nedostatočnej aktivite preto nie je voči Intese opodstatnená. Intesa nemala povinnosť kontaktovať žalovaného za účelom zisťovania obsahu záložnej zmluvy a to, že tak nespravila nebolo dôsledkom opomenutia, ale vedomej a racionálnej úvahy. Námietka vady napadnutého rozhodnutia týkajúce sa právneho posúdenia veci. (a) Naliehavosť a bezodkladnosť úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie v kontexte bezodkladnosti úpravy pomerov konštatoval, že „Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal podobnosť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (priložené uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. l. 74), pričom v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd však podotýka, že v tam uvádzanom prípade žalovaný už začal s výkonom záložného práva, pričom takéto oznámenie tam uvádzanému žalobcovi poskytol CDCP. V tomto prípade sa s výkonom záložného práva nezačalo, pričom žalobca ani neosvedčil pravdepodobnosť začatia výkonu záložného práva.” Vo vzťahu k pravdepodobnosti začatia výkonu záložného práva podľa žalobcu uvedený záver súdu prvej inštancie považoval za vadu rozhodnutia týkajúcu sa skutkového posúdenia veci. Súd prvej inštancie, ktorý odlíšil konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. s touto právnou vecou, a to len na podklade toho, že v danej veci záložný veriteľ už začal s výkonom záložného práva, kdežto v tomto prípade záložný veriteľ k výkonu záložného práva zatiaľ nepristúpil. Na základe takto vnímanej odlišnosti konaní v konečnom dôsledku súd prvej inštancie návrh Intesy na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca považoval za nesprávny. Ochrana právneho postavenia Intesy a ochrana jej práva vlastniť majetok (t. j. založené akcie) je namieste tak v situácii, kedy sú jej práva bezprostredne ohrozené ako aj v situácii, kedy už došlo k pokusu o priamy zásah do jej práv. Pre splnenie podmienky bezodkladnosti a nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, či skutočne už došlo k ujme. Postačuje totiž konkrétna hrozba, že k takejto ujme dôjde. Okrem toho, Intesa sa podľa § 53b ods. 5 zákona o cenných papieroch vôbec nemusí dopredu dozvedieť, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a požiadal obchodníka s cennými papiermi, aby zadal prevodný príkaz a založené akcie na trhu predal. Za predpokladu, že by platilo to, čo v napadnutom rozhodnutí naznačil súd prvej inštancie a Intesa by bola oprávnená požiadať súd o úpravu pomerov medzi ňou a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia až potom, čo tento pristúpi k výkonu záložného práva, je veľmi pravdepodobné, že rozhodnutie súdu by nebolo doručené (a tým vykonateľné) žalovanému, prípadne vôbec vydané včas a takýto návrh by Intesa preto podávala zbytočne. Takáto ochrana by bola vo svojich dôsledkoch neefektívna a neúčinná. Neodkladné opatrenie pritom má pôsobiť preventívne a samotnému zásahu do práva zabrániť. Komentár k navyše uvádza, že „Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.“ Bezodkladnosť úpravy pomerov strán je v tomto prípade daná nie len v momente bezprostredne predchádzajúcom vykonaniu záložného práva alebo momentom samotného vykonania záložného práva, ale po celé časové obdobie, kedy Intese reálne hrozí, že odporca k výkonu záložného práva pristúpi a založené akcie predá. Výkon záložného práva predajom akcií by bol v rozpore s . Žalovaný a spol. Pôžičky a exekúcie zriadili záložné právo na založené akcie tesne pred ich prechodom na Intesu. Počas tohto obdobia pritom zákon o cenných papieroch predpokladá znemožnenie akýchkoľvek prevodov akcií v dôsledku registrácie pozastavenie práva nakladať. Žalovaný sa následne do dnešného dňa o protiplnenie podľa zákona o cenných papieroch neprihlásil. Takéto

konanie nie je možné považovať za dobromyseľné. Zjavným cieľom žalovaného je obísť účel právnej normy § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch. Akákoľvek snaha odporcu o scudzenie založených akcií by preto nebola motivovaná uspokojením jeho zabezpečenej pohľadávky, ale naopak, snahou poškodiť Intesu a narušiť jej právne postavenie ako jedinej akcionárky VÚB. Takýto výkon záložného práva by bol vo vzťahu k Intese šikanózny, zjavne v rozpore s a nemal by požívať právnu ochranu. Komentár k k uvádza: „Pod pojmom zneužitie práva rozumieme prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje), a tým bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného subjektívneho práva.“ Nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so zásadou primeranosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že „Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného porovnávania, a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť.“ Súd prvej inštancie aplikáciu princípu primeranosti v tejto veci nijako bližšie neodôvodnil. Jediným dôsledkom nariadenia neodkladného opatrenia na strane žalovaného by bola výlučne strata možnosti vykonať záložné právo predajom akcií. Žalovaný nestratí jeho zákonný nárok na vyplatenie protiplnenia podľa zákona o cenných papieroch a teda nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k neprimeranému obmedzeniu práv žalovaného. Žalovaný by teda stratil výlučne možnosť vykonať záložné právo spôsobom, ktorý nepredpokladá ani samotný zákon o cenných papieroch. Prihlásenie sa o protiplnenie je napokon efektívnejší a časovo a finančne menej náročný spôsob uspokojenia zabezpečenej pohľadávky aj pre samotného žalovaného. Na druhej strane výkon záložného práva predajom akcií by bol v rozpore s účelom zákona o cenných papieroch, bol by voči Intese šikanózny a podľa by tak nemal požívať právnu ochranu. Podľa zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (latinsky ex iniuria non orbitur) preto záujem Intesy na ochrane jej právneho postavenia a ochrane jej majetku prevažuje nad záujmom žalovaného. Plánovaná novelizácia zákona o cenných papieroch potvrdzuje bezprostrednú hrozbu ujmy. Na základe skúseností z aplikačnej praxe už Ministerstvo financií SR pristúpilo k zámeru novelizovať znenie zákona o cenných papieroch. V štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania sa aktuálne nachádza novela zákona o cenných papieroch, ktorá dôslednejšie upravuje právne vzťahy medzi akcionárom obchodnej spoločnosti, ktorý si uplatnil právo výkupu a záložnými veriteľmi. Účelom aktuálneho znenia zákona o cenných papieroch je, aby záložní veritelia uspokojili svoje nároky vyplývajúce zo záložného práva na akcie výlučne z protiplnenia, ktoré na tento účel akcionár cieľovej spoločnosti zloží u poverenej osoby. Avšak, aktuálna právna úprava nereguluje okamih zániku záložného práva a preto nie sú vylúčené situácie, kedy záložní veritelia pristúpia k výkonu záložného práva predajom akcií a tým zmaria celý proces práva výkupu. Sám zákonodarca v dôvodovej správe konštatuje, že motiváciou takéhoto konania záložného veriteľa môže byť ohrozenie postavenia jediného akcionára cieľovej spoločnosti, pričom takéto konanie by Pripravované nové znenie zákona o cenných papieroch znie nasledovne: „[...] Ak v čase prechodu vlastníckeho práva k akciám na navrhovateľa podľa odseku 8 prvej vety je preukázaná existencia záložného práva k akciám, poskytne poverená osoba protiplnenie záložnému veriteľovi do výšky pohľadávky zabezpečenej záložným právom; to neplatí, ak zostávajúci akcionár preukáže, že z dohody so záložným veriteľom vyplýva niečo iné. Na účely poskytnutia protiplnenia sú zostávajúci akcionári a záložní veritelia povinní oznámiť poverenej osobe svoje platobné údaje. Záložné právo k akciám zanikne v celom rozsahu okamihom prechodu vlastníckeho práva k akciám na navrhovateľa podľa odseku 8 prvej vety a centrálny depozitár vykoná registráciu zániku tohto záložného práva v registri záložných práv aj bez príkazu [...].“ Nové prechodné ustanovenie zákona o cenných papieroch znie nasledovne: „(1) Záložné práva k akciám, ktoré prešli na navrhovateľa podľa prvej vety do 31. mája 2024, zaniknú v celom rozsahu 30. novembra 2024, ak do uplynutia tejto lehoty nezaniknú inak. Centrálny depozitár aj bez príkazu po uplynutí lehoty podľa prvej vety vykoná registráciu zániku týchto záložných práv v registri záložných práv. Centrálny depozitár, člen alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa , sú povinní aj bez príkazu zaevidovať zánik týchto záložných práv na príslušnom účte alebo v evidencii podľa . (2) Do uplynutia lehoty podľa odseku 1 pôsobí

záložné právo k akciám, ktoré prešli na navrhovateľa podľa § 118i ods. 8 prvej vety odo do 31. mája 2024 voči navrhovateľovi len v rozsahu a do výšky protiplnenia za tieto akcie, pričom záložný veriteľ je oprávnený sa v rámci výkonu záložného práva k akciám uspokojiť len z tohto protiplnenia poskytnutého poverenou osobou. (3) Vo vzťahu k akciám, ktoré prešli na navrhovateľa podľa § 118i ods. 8 prvej vety do 31. mája 2024 sú zostávajúci akcionári a záložní veritelia povinní na účely poskytnutia protiplnenia oznámiť poverenej osobe svoje platobné údaje, a to v lehote do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.“ Podľa pripravovanej novely zákona o cenných papieroch teda pri budúcich právach výkupu záložné právo na akcie zanikne automaticky ku dňu prechodu akcií. Okrem toho, minoritní akcionári a záložní veritelia budú povinní oznámiť poverenej osobe svoje platobné údaje na účely vyplatenia protiplnenia. Novela však týmto smerom reguluje aj prípady, ktoré už nastali. Po prijatí a vstupe novely zákona o cenných papieroch do účinnosti odpadne potreba úpravy právnych pomerov medzi Intesou a žalovaným. Nateraz však zákonná ochrana Intesy absentuje, a preto je potrebné, aby súd upravil pomery medzi Intesou a žalovaným a zakázal mu výkon záložného práva na založené akcie inak ako výplatou protiplnenia.

Odvolací súd umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ( veta prvá ), avšak tento sa v súdom určenej lehote 10 dní nijako nevyjadril (výzva odvolacieho súdu bola doručená žalovanému elektronicky dňa 29.02.2024). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec v rozsahu podľa a podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Podľa , . (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa tento domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností,

ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom prípade, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzený návrhom právoplatne skončil a nebude nasledovať konanie vo veci samej, tak ako je to aj v tomto prípade.

Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci bola trvalá úprava pomerov strán sporu, spočívajúca v uložení povinnosti žalovanému konajúcim súdom prvej inštancie zdržania sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného k 322 ks akcií O. J. emitovaných spol. VÚB iným spôsobom, ako výplatou protiplnenia žalovanému ako záložnému veriteľovi v súlade s § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch z úschovy zriadenej v banke VÚB na účely poskytnutia protiplnenia akcionárom spol. VÚB v rámci uplatnenia práva výkupu žalobcom. Vo všeobecnosti pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane sporu (navrhovateľovi) vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Odvolací súd uvádza, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že k procesu ponuky povinného prevzatia akcií minoritných akcionárov VÚB, došlo počas obdobia od 21.01.2021 do 19.02.2021, podľa podmienok schválených Národnou bankou Slovenska, pričom žalobca takto nadobudol vlastníctvo k 18 282 ks. akcií, s ktorými sú spojené hlasovacie práva a stal sa majiteľom 97,17% akcii spol. VÚB. Po uskutočnení ponuky na prevzatie mal žalobca zákonnú možnosť uskutočniť právo výkupu akcií vo vzťahu k akciám vo vlastníctve všetkých ostatných minoritných akcionárov VÚB, ktoré si aj 23.02.2021 rozhodol uplatniť. Dňa 19.04.2021 sa konalo valné zhromaždenie VÚB, ktoré prijalo uznesenie o schválení prechodu akcii všetkých ostatných minoritných akcionárov (spolu 366 823 akcii) a tieto prešli na žalobcu dňa 04.06.2021. Dňa 18.05.2021 zriadila spol. Pôžičky a Exekúcie záložné právo na svojich 322 akcií VÚB v prospech žalovaného (vlastniaceho 10 akcii VÚB). V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že

od doby kedy došlo k prechodu akcii všetkých minoritných akcionárov - 04.06.2021 na žalobcu a od 18.05.2021 kedy došlo k zriadeniu záložného práva na akcie v prospech žalovaného, ku dňu podania premetného návrhu (12.12.2023) žalobca nijako neosvedčil, že by žalovaný mal úmysel reálne vykonať akýkoľvek úkon, ktorý by v konečnom dôsledku predstavoval narušenie právneho postavenia žalobcu ako jediného akcionára VÚB a ktorý ako podstatný dôvod pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu žalobca uvádzal tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v podanom odvolaní. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní uvádza v prevažnej miere tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s ktorými sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vysporiadal v napadnutom uznesení, na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje, nakoľko sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie po zhodnotení dôvodnosti návrhu a k nemu pripojených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto správne právne posúdil. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie musí konštatovať, že žalobca nijako hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenie o možnom negatívnom vplyve prípadného výkonu záložného práva na predmetné akcie (322 ks.) na jeho postavenie ako jediného akcionára VÚB, ktoré by podľa žalobcu malo dopad na každodenné fungovanie VÚB, zároveň by nedošlo ani k zníženiu nákladov na správu VÚB, nebolo by možné efektívnejšie rozhodovanie VÚB, čo by v konečnom dôsledku viedlo k vystaveniu žalobcu neistote na dennej báze. Takéto svoje tvrdenia žalobca nielen že nijako neosvedčil, ale ani bližšie nekonkretizoval ako by sa reálne prejavil dopad výkonu záložného práva týchto 322 kusov akcii na každodenné činnosti VÚB, aký by to mohlo mať reálny vplyv na prijímanie rozhodnutí členov predstavenstva, prípadne iných orgánov a zložiek VÚB. V tejto súvislosti odvolací súd musí opätovne poukázať na časový odstup od zriadenia záložného práva v prospech žalovaného (18.05.2021) a iniciovania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom (12.12.2023), t. j. viac ako 2 a 1/2 roka, z čoho je bezpochyby zrejmé, že v takomto prípade absentuje zákonné kritérium neodkladného opatrenia - naliehavosť a bezprostrednosť potreby úpravy pomerov strán sporu ako to tvrdí žalobca v návrhu a aj v odvolaní. Naliehavosť bezprostrednej potreby úpravy pomerov strán sporu nie je možné vyvodiť ani z konania žalovaného tým, že sa neprihlásil o plnenie za vykúpené akcie (svoje vlastné ako aj založené). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozdielnosť medzi prípadom spol. MOL a. s., pri výkupe akcií spol. Slovnaft a. s., a predmetným sporom, a to vzhľadom na rozdiel stavu týchto vecí, keďže v tomto spore záložný veriteľ (žalovaný - spol. CHORS like a hotel s. r. o.,) už začal s výkonom záložného práva na akcie spol. Slovnaft a. s., ich predajom. V predmetnom spore doposiaľ nebolo žalobcom nijako osvedčené, že by žalovaný prejavil zámer takto postupovať. Takýto prípadný postup žalovaného podľa odvolacieho súdu nijako nepodporuje ani existencia súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaný spolu so spol. Pôžičky a exekúcie s. r. o., domáha voči žalobcovi nahradenia prejavu vôle prijatia návrhu kúpnej zmluvy daných akcií v cene 8 577 € za 1 akciu. Odvolací súd potom musí konštatovať, že preskúmaním obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu doložených dôkazov v danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenia, ktorými návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval - potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a odvolací súd sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, nakoľko ich považuje za vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).