Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/94/2023

Potvrdené rozhodnutím 7Cob/60/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Intesa Sanpaolo Holding International S.A., zapísaná v Obchodnom registri Luxemburska pod číslom B44318, so sídlom Boulevard de Kockelscheuer 28, Luxemburg, L-1821, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., IČO: 35 857 897, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Viscon Group s.r.o., IČO: 46 446 630, so sídlom Vinohradská 11, 920 01 Hlohovec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/94/2023-84 zo dňa 10.01.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/94/2023-84 zo dňa 10.01.2024 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Intesa Sanpaolo Holding International S.A., zapísaná v Obchodnom registri Luxemburska pod číslom B44318, so sídlom Boulevard de Kockelscheuer 28, Luxemburg, L-1821, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., IČO: 35 857 897, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Viscon Group s.r.o., IČO: 46 446 630, so sídlom Vinohradská 11, 920 01 Hlohovec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom doručenom súdu dňa 12.12.2023 žiadal, aby súd poskytol neodkladnú ochranu proti žalovanému tým, že žalovanému nariadi, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného k 322 ks akcií O. J. emitovaných spoločnosťou VÚB inak, ako výplatou protiplnenia žalovanému ako záložnému veriteľovi z úschovy zriadenej v banke VÚB na účely poskytnutia protiplnenia akcionárom spoločnosti VÚB v rámci uplatnenia práva výkupu navrhovateľom. .

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že listom zo dňa 13.11.2020 žalobca ako väčšinový akcionár VÚB požiadala predstavenstvo VÚB o zvolanie valného zhromaždenia VÚB za účelom prerokovania a hlasovania o otázke, či VÚB skončí obchodovanie so svojimi akciami na kótovanom hlavnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave. Dňa 18.12.2020 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie VÚB, ktoré prijalo uznesenie o tom, že: (i) VÚB skončí obchodovanie so svojimi akciami na kótovanom hlavnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave; (ii) povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie podľa § 119 ods. 3 zákona o cenných papieroch splní a ponuku vyhlási žalobca; a (iii) po uskutočnení ponuky na prevzatie VÚB prestane byť verejnou akciovou spoločnosťou. Vzhľadom na prijaté uznesenie, VÚB vznikla podľa § 119 ods. 1 zákona o cenných papieroch dňa 18.12.2020 povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie akcií od tých akcionárov, ktorí na mimoriadnom valnom zhromaždení nehlasovali za prijatie rozhodnutia, že akcie VÚB prestanú byť kótované a tých akcionárov, ktorí sa na mimoriadnom valnom zhromaždení nezúčastnili. V súlade s prijatým uznesením a § 119 ods. 3 zákona o cenných papieroch, povinnosť vyhlásiť ponuku na prevzatie splnil žalobca ako väčšinový akcionár VÚB. Žalobca ako navrhovateľ uskutočnil povinnú ponuku na prevzatie, ktorá prebiehala počas obdobia od 21.01.2021 do 19.02.2021 vo vzťahu k akciám vo vlastníctve všetkých minoritných akcionárov VÚB. Podmienky ponuky na prevzatie boli schválené Národnou bankou Slovenska v súlade s § 117 ods. 3 zákona o cenných papieroch a ponuka bola zverejnená v denníku Hospodárske noviny podľa § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Ponuka na prevzatie nebola uskutočnená ako čiastočná ponuka a ani ako podmienená ponuka. Žalobca v rámci ponuky na prevzatie nadobudol celkovo 18 282 kusov akcií s menovitou hodnotou jednej akcie 33,20 eur a celkovou menovitou hodnotou nadobudnutých akcií 606 962,40 eura. Žalobca sa po uskutočnení povinnej ponuky na prevzatie stal

majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavovala 97,17 % základného imania VÚB (z toho 0,14% podiel pripadá na akcie, ktoré žalobca nadobudol v rámci ponuky na prevzatie), s ktorými sú spojené hlasovacie práva, čo rovnako predstavuje 97,17 % podiel na hlasovacích právach vo VÚB. Po uskutočnení ponuky na prevzatie má väčšinový akcionár zákonnú možnosť uskutočniť právo výkupu. Žalobcovi tak ako väčšinovému akcionárovi spoločnosti VÚB vzniklo právo požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov VÚB za primerané protiplnenie, ktoré sa žalobca dňa 23.02.2021 rozhodol uplatniť (známe ako tzv. „squeeze-out“). Oznámenie o svojom zámere uplatniť právo výkupu, spolu s navrhovanými podmienkami výkupu, žalobca doručil spoločnosti VÚB dňa 24.02.2021 a následne bolo oznámenie o zámere uplatniť právo výkupu podľa § 118i ods. 3 zákona o cenných papieroch zverejnené aj v denníku Hospodárske noviny dňa 26.02.2021. Žalobca zároveň dňa 23.02.2021 zložil do úschovy vo VÚB ako poverenej osoby podľa § 118 i ods. 12 zákona o cenných papieroch peňažné prostriedky určené na poskytnutie celého protiplnenia minoritným akcionárom podľa navrhovaných podmienok práva výkupu (spolu 55 540 670,43 eura). Dňa 11.03.2021 Národná banka Slovenska odsúhlasila uplatnenie práva výkupu žalobcom a navrhované podmienky výkupu podľa § 118i ods. 4 zákona o cenných papieroch. Dňa 19.04.2021 sa uskutočnilo valné zhromaždenie VÚB, na ktorom bolo prijaté uznesenie o schválení prechodu akcií všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov (366 823 ks akcií O. J.) na väčšinového akcionára, žalobcu. Týmto žalobcovi vzniklo právo výkupu akcií všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov. Na základe uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti VÚB podalo predstavenstvo VÚB návrh na zápis tohto rozhodnutia do obchodného registra. Obchodný register Okresného súdu Bratislava I vykonal zápis rozhodnutia valného zhromaždenia VÚB ku dňu 04.05.2021. Podľa § 118i ods. 8 zákona o cenných papieroch na tridsiaty deň po uskutočnení tohto zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, teda ku dňu 04.06.2021, na žalobcu prešli všetky akcie zostávajúcich minoritných akcionárov VÚB. Žalobca sa tak stal zo zákona jediným akcionárom VÚB. Na žalobcu v rámci uplatneného procesu výkupu prešlo aj: (a) 322 ks akcií O. J., ktorých pôvodnou majiteľkou bola spoločnosť Pôžičky a exekúcie (ďalej aj založené akcie); a (b) 10 ks akcií O. J., ktorých pôvodným majiteľom bol žalovaný. Po prechode akcií na žalobcu VÚB ako poverená osoba dňa 08.06.2021 zverejnila oznámenie o výplate protiplnenia za vykúpené akcie minoritným akcionárom v Obchodnom vestníku podľa § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch. V medziobdobí od schválenia prechodu akcií valným zhromaždením cieľovej spoločnosti na väčšinového akcionára a samotným prechodom akcií je podľa zákona o cenných papieroch možné zaregistrovať tzv. pozastavenie práva nakladať na akcie, ktoré sú predmetom prechodu. Tieto akcie potom v tomto medziobdobí ich (zatiaľ stále) majitelia nemôžu scudziť a väčšinový akcionár tak vie „zamraziť“ akcionársky stav k dátumu konania valného zhromaždenia, na ktorom sa schválil prechod akcií zostávajúcich minoritných akcionárov. Týmto spôsobom postupoval aj žalobca, keď dňa 19.04.2021 podal príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať na akcie VÚB vo vlastníctve minoritných akcionárov. Zákon o cenných papieroch však obsahuje medzeru a nezakazuje, aby na akcie, ktoré sú predmetom prechodu bolo minoritným(i) akcionárom(mi) zriadené (napriek registrácii pozastavenia práva nakladať) záložné právo. Tak sa aj stalo a dňa 18. 5. 2021, teda približne dva týždne pred samotným prechodom akcií, zriadil bývalý minoritný akcionár, spoločnosť Pôžičky a exekúcie, záložné právo k 322 ks akcií O. J. v prospech iného minoritného akcionára, ktorým je žalovaný. Tieto akcie teda v konečnom dôsledku prešli na žalobcu, avšak prešli zaťažené novým záložným právom. Žalobca sa tak v dôsledku prechodu založených akcií zároveň stal záložcom zo záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Záujmom menšinových akcionárov v procese výkupu je predovšetkým získať adekvátne protiplnenie za svoje akcie a zhodnotiť tak svoju investíciu. Jedným z právnych nástrojov ako zabezpečiť, že práva menšinových akcionárov budú chránené, je povinnosť väčšinového akcionára vopred zložiť peňažné prostriedky, ktoré sú určené na výplatu protiplnenia minoritným akcionárom v banke alebo v inej na to oprávnenej finančnej inštitúcii. Tieto finančné prostriedky tak zostávajú blokované počas celého procesu až do momentu ich výplaty (v tom čase už bývalým) minoritným akcionárom. Žalobca si svoju povinnosť podľa § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch splnil a dňa 23.02.2021 zložil do úschovy vo VÚB peňažné prostriedky určené na poskytnutie protiplnení všetkým minoritným akcionárom (teda vrátane protiplnenia určeného pre spoločnosť Pôžičky a exekúcie a pre žalovaného). Po prechode akcií na žalobcu sa minoritným akcionárom stačilo prihlásiť k protiplneniu za ich vykúpené akcie vo VÚB vyplnením jednoduchého formulára a oznámením čísla účtu. VÚB následne poskytla príslušné protiplnenia minoritným akcionárom, ktorí sa oň prihlásili. Keďže bývalý minoritný akcionár, spoločnosť Pôžičky a exekúcie, na svoje akcie stihol tesne pred ich prechodom na žalobcu zriadiť záložné právo v prospech žalovaného, v súlade s § 118i ods. 13 zákona o cenných papieroch sa o protiplnenie za vykúpenie týchto založených akcií môžu prihlásiť (i) v časti do výšky zabezpečenej pohľadávky žalovaný (ako záložný veriteľ); a zároveň (ii) vo zvyšku spoločnosť Pôžičky a exekúcie (ako bývalý

akcionár). Záložnému veriteľovi sú poskytnuté prostriedky na uspokojenie pohľadávky záložného dlžníka z finančných prostriedkov, ktoré sú uložené v úschove a k dispozícií po prihlásení sa k protiplneniu. Nie je preto dôvod, aby na založených akciách naďalej bolo registrované aj záložné právo v prospech žalovaného. Účelom § 118 ods. 13 zákona o cenných papieroch nie je „zduplikovať“ zabezpečenie záložného veriteľa, ani mu poskytnúť možnosť výberu ako vykonať záložné právo. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu novému majiteľovi akcií (v tom, že akcie, ktoré na neho prejdú nebudú zaťažené záložným právom) ako aj záložnému veriteľovi (ktorý má možnosť prihlásiť sa o vyplatenie protiplnenia do výšky zabezpečenej pohľadávky). Spoločnosť Pôžičky a exekúcie a ani žalovaný sa však o protiplnenie do dnešného dňa neprihlásili. Žalovaný sa o protiplnenie do dnešného dňa neprihlásil, ani ohľadom jeho vlastných akcií VÚB, ktoré prešli na žalobcu. Pôsobí prinajmenšom zvláštne, že obe spoločnosti boli dostatočne aktívne v momente, keď záložné právo k založeným akciám zriaďovali, ale keď následne nastala možnosť za ne získať peňažné protiplnenie, v dôsledku čoho by záložné právo k založeným akciám zaniklo a bolo vymazané, tak zrazu ostali pasívne. Pasivita oboch spoločností je tak zrejme motivovaná zámerom poškodiť právne postavenie žalobcu ako majiteľa založených akcií a ohroziť jeho postavenie ako jediného akcionára VÚB. Zákon o cenných papieroch umožňuje, aby väčšinoví akcionári obchodných spoločností, ktorých akcie sa obchodujú na regulovaných trhoch a ktorí vlastnia aspoň 95 % akcií danej spoločnosti, uplatnili právo výkupu a odkúpili všetky zvyšné akcie minoritného(ých) akcionára(ov) a stali sa tak jediným akcionárom spoločnosti. Právo výkupu si uplatnil a žalobca a ku dňu 04.06.2021 sa stal jediným akcionárom VÚB. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie práva výkupu a v súlade s § 118i ods. 12 zákona o cenných papieroch zložil do úschovy vo VÚB viac ako 55 miliónov eur za vykúpené akcie určené minoritným akcionárom. Výsledkom celého procesu na strane žalobcu je optimálnejšie usporiadanie vlastníctva VÚB. Žalobca ako jediný akcionár teraz môže venovať všetku pozornosť a prostriedky samotnej podnikateľskej činnosti namiesto riešenia akcionárskych vzťahov. To mu umožnilo eliminovať pomerne vysoké náklady, ktoré dovtedy na správu spoločnosti VÚB s viacerými akcionármi vynakladala a tiež efektívnejšie rozhodovať o strategických otázkach ako sú napríklad budúce investície, rozdelenie zisku alebo výber členov štatutárneho orgánu VÚB. Je očividné, že bývalý minoritný akcionár, spoločnosť Pôžičky a exekúcie, špekulatívne využil medzeru v zákone o cenných papieroch a perfídne na svoje akcie krátko pred ich prechodom na žalobcu zriadil záložné právo v prospech žalovaného - iného minoritného akcionára. O zjavnej špekulatívnosti tohto postupu svedčí aj fakt, že spoločnosť Pôžičky a exekúcie a ani žalovaný sa o protiplnenie za vykúpené akcie do dnešného dňa neprihlásili a ani neposkytli bližšie informácie o okolnostiach vzniku, výške a splatnosti pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom na akcie patriace spoločnosti Pôžičky a exekúcie. Obom sa pritom stačilo prihlásiť o vyplatenie protiplnenia vyplnením jednoduchého formulára, oznámením čísla účtu, v prospech ktorého má byť uskutočnená výplata VÚB a vystavením kvitancie potvrdzujúcej zánik zabezpečenej pohľadávky a záložného práva na akcie ku dňu uskutočnenia takej výplaty. Ak by tak spravili, ich nároky na vyplatenie protiplnenia mohli byť dávno splnené a pohľadávka žalovaného, ktorá bola zabezpečená záložným právom uspokojená. Uspokojenie si svojich nárokov z dostupného protiplnenia však zjavne nie je ich cieľom. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom spoločnosti Pôžičky a exekúcie a žalovaného je eventuálne sa pokúsiť vykonať záložné právo predajom založených akcií a narušiť tak 100 %-nú majetkovú účasť Intesy v spoločnosti VÚB. Ak by však žalovaný k výkonu záložného práva na založených akciách ich predajom pristúpil, žalobca by utrpel nezvratné a neodstrániteľné následky. Dôsledkom takéhoto postupu by bola zmena akcionárskej štruktúry spoločnosti VÚB, pluralita akcionárov a žalobca by stratil svoj štatút jediného akcionára vo VÚB. Uvedené by malo zásadný negatívny dopad aj na vnútorný režim VÚB. Žalobca ako 100 %-ný akcionár vie sám operatívne, podľa potreby, prijímať rozhodnutia bez toho, aby musel zvolať valné zhromaždenie a koordinovať sa a zohľadňovať preferencie iných akcionárov. Celý benefit procesu výkupu akcií by tak vykonaním záložného práva bol zmarený. Toto nie je želaný a ani predpokladaný stav. Každý minoritný akcionár VÚB (vrátane prípadných záložných veriteľov) mal právo, aby za vykúpené akcie dostal primerané protiplnenie, ktorého výška bola schválená Národnou bankou Slovenska. Žalobca sa tak na dennej báze ocitá v neistote, či žalovaný nepristúpi k výkonu záložného práva. V tejto súvislosti podotkol, že záložná zmluva na založené akcie nie je deponovaná v CDCP a spoločnosť Pôžičky a exekúcie (ako bývalý záložca) a ani žalovaný (ako záložný veriteľ) jej znenie žalobcovi nikdy nesprístupnili. Žalobca je tak záložcom zo záložného práva na pohľadávku, o ktorej nevie aká je jej výška, splatnosť a ani nevie aké sú dohodnuté podmienky výkonu záložného práva. Žalobca rovnako nevie, či a prípadne aké boli dohodnuté podmienky medzi spoločnosťou Pôžičky a exekúcie a žalovaným ohľadom vyplatenia protiplnenia za vykúpené akcie. Táto skutočnosť len znásobuje neistotu, v ktorej sa žalobca ocitol. Ak by napokon žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a požiadal obchodníka s cennými papiermi, aby zadal prevodný príkaz a predal založené akcie na

trhu, rizikom je, že žalobca sa o tom vôbec nemusí dopredu dozvedieť. Záložný veriteľ je totiž povinný oboznámiť záložcu o výkone záložného práva len v prípade, že tak stanovuje záložná zmluva. Žalobca však nevie, čo v tomto kontexte stanovuje záložná zmluva, keďže do pozície záložcu sa dostal až následne, po nadobudnutí založených akcií v dôsledku práva výkupu. Žalobca preto nad situáciou, v ktorej sa ocitol, nemá vôbec žiadnu kontrolu. Zdôraznil, že žalobca si svoju povinnosť splnil a protiplnenie určené minoritným akcionárom (prípadne záložným veriteľom) za vykúpené akcie zložil do úschovy vo VÚB, kde je im naďalej k dispozícii. Preto akákoľvek snaha žalovaného o scudzenie založených akcií by nebola motivovaná uspokojením pohľadávky, ale naopak, snahou poškodiť žalobcu a narušiť jeho postavenie jediného akcionára VÚB. Takéto konanie by napokon bolo zjavne v rozpore s . Takýto výkon záložného práva by bol vo vzťahu k žalobcovi šikanózny a nemal by požívať právnu ochranu. Skutočnosť, že zo strany oboch subjektov ide o premyslené, zosúladené a špekulatívne konanie podporuje aj fakt, že spoločnosť Pôžičky a exekúcie a rovnako aj žalovaný ako bývalí minoritní akcionári namietali, že protiplnenie za vykúpené akcie nie je primerané a domáhali sa dorovnania protiplnenia v rovnakej výške. Výška protiplnenia schválená Národnou bankou Slovenska bola vo výške 151,41 eura za jednu akciu. Spoločnosť Pôžičky a exekúcie a žalovaný však zhodne a bez bližšieho zdôvodnenia požadovali protiplnenie vo výške 8 577,00 eur za jednu akciu, teda protiplnenie navýšené o 5 668,70 %. Spoločnosť Pôžičky a exekúcie dňa 12.08.2021 iniciovala proti žalobcovi súdne konanie, ktoré je aktuálne vedené Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. , v ktorom sa domáha uloženia nahradenia prejavu vôle žalobcu prijať návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o kúpe cenných papierov za protiplnenie vo výške 8 577,00 eur za jednu akciu. V tejto súvislosti dáva žalobca súdu do pozornosti, že spoločnosť Pôžičky a exekúcie bola jedným z minoritných akcionárov aj v spoločnosti SLOVNAFT. Vtedajší väčšinový akcionár spoločnosti SLOVNAFT, spoločnosť MOL, si rovnako ako žalobca, uplatnila právo výkupu na akcie zostávajúcich minoritných akcionárov spoločnosti SLOVNAFT. Spoločnosť Pôžičky a exekúcie rovnako aj v tomto prípade, tesne pred prechodom akcií na MOL, zriadila na svoje akcie záložné právo v prospech spoločnosti CHORS like a hotel. Spoločnosť CHORS like a hotel (rovnako ako žalovaný v tomto prípade) mala ako záložný veriteľ podľa zákona o cenných papieroch k dispozícii protiplnenie uložené v úschove banky, na ktorého vyplatenie bola do výšky svojej pohľadávky oprávnená. Napriek tomu, že spoločnosť CHORS like a hotel mohla veľmi jednoducho uspokojiť svoju pohľadávku prihlásením sa o protiplnenie, začala vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na akcie ich predajom. Spoločnosť MOL sa proti takému konaniu spoločnosti CHORS like a hotel bránila podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti zdržania sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva inak ako výplatou protiplnenia. Mestský súd Bratislava III návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení uznesenia konštatoval nasledovné: „Odporcovi ako záložnému veriteľovi vzniklo „len“ právo na výplatu jeho zabezpečenej pohľadávky do jej výšky v zmysle , ods. 13 ZCP a teda nemá v čase vydania rozhodnutia súdu právo realizácie záložného práva scudzením akcií tretej osobe, resp. iným spôsobom než výplatou protiplnenia. (bod 17) Súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že nariadením neodkladného opatrenia odporca len stratí právo v rámci výkonu záložného práva scudziť akcie tretej osoby bez straty zákonného nároku na výplatu plnenia v zmysle ust. , ods. 13 ZCP, čím nedôjde k nezákonnému obmedzeniu práv záložného veriteľa.“ (bod 18) Podobnosť týchto dvoch prípadov nie je čisto náhodná. V obidvoch prípadoch spoločnosť Pôžičky a exekúcie ako minoritný akcionár zriadila záložné právo na svoje akcie v medziobdobí od schválenia práva výkupu valným zhromaždením cieľovej spoločnosti, ale ešte pred ich prechodom na majoritného akcionára. Počas tohto obdobia pritom zákon o cenných papieroch, ako je vysvetlené vyššie v odseku 33, predpokladá znemožnenie akýchkoľvek prevodov akcií v dôsledku registrácie pozastavenia práva nakladať podľa jeho zákona o cenných papieroch. V obidvoch prípadoch sa záložný veriteľ zo záložného práva účelovo vyhýba uspokojeniu svojej pohľadávky zákonným spôsobom. Spoločnosť CHORS like a hotel dokonca začala podnikať kroky smerujúce k výkonu záložného práva predajom akcií. Takýto postup je zjavne koordinovaný a je preto len otázkou času, kedy by aj žalovaný v tomto konaní, ako záložný veriteľ, začal vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na založených akciách VÚB ich predajom. Momentom prechodu akcií na žalobcu bolo vlastnícke právo spoločnosti Pôžičky a exekúcie k akciám VÚB zo zákona nahradené vznikom nároku na vyplatenie protiplnenia za vykúpené akcie. Žalovaný ako záložný veriteľ má zas podľa zákona o cenných papieroch právo na vyplatenie protiplnenia do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Uspokojenie si svojich nárokov z dostupného plnenia však zjavne nie je cieľom žalovaného. Okolnosti zriadenia záložného práva a následná pasivita spoločnosti Pôžičky a exekúcie (ako pôvodného záložcu) a žalovaného (ako záložného veriteľa) nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom oboch týchto spoločností je pokúsiť sa záložné právo vykonať predajom založených akcií a tým narušiť právne postavenie žalobcu

ako 100 %- ného akcionára VÚB. Napokon, rovnako sa spoločnosť Pôžičky a exekúcie (ako bývalý minoritný akcionár spoločnosti SLOVNAFT a pôvodný záložca) zachovala aj v inej, skutkovo obdobnej veci, v ktorej záložný veriteľ dokonca začal vykonávať kroky smerujúce k výkonu záložné právo. Žalobca sa preto ocitá v nebezpečenstve, že žalovaný bez ďalšieho pristúpi k výkonu záložného práva a pripraví ho o postavenie jediného akcionára VÚB. Ak by žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom založených akcií, žalobca by utrpel nezvratné a neodstrániteľné následky. Dôsledkom výkonu záložného práva by bola zmena akcionárskej štruktúry spoločnosti VÚB a strata štatútu žalobcu aiko jediného akcionára VÚB, čo by malo priamy vplyv aj na denno-denné fungovanie a rozhodovanie orgánov VÚB. Celý benefit uplatnenia práva výkupu žalobcom by tým zároveň bol zmarený. Takéto konanie žalovaného by napokon bolo aj v rozpore s , ktorý výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku zakazuje. Zároveň, žalovaný nariadením neodkladného opatrenia stratí iba právo vykonať záložné právo predajom založených akcií. Žalovaný nestratí jeho zákonný nárok na vyplatenie protiplnenia podľa zákona o cenných papieroch a teda nedôjde k nezákonnému obmedzeniu práv žalovaného. Pre žalovaného by napokon uspokojenie jeho pohľadávky prihlásením sa o protiplnenie bolo efektívnejšie a aj časovo a finančne menej náročné. Z týchto dôvodov je preukázané, že sú splnené všetky podmienky vyžadované na nariadenie neodkladného opatrenia s požadovaným obsahom a zároveň je jasne a dostatočne preukázaná naliehavosť hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje právnu úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné viazať na podanie žaloby vo veci samej, pretože neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ako predpokladá , druhá veta .

3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca doručil aj výpis z obchodného registra, Notársku zápisnicu F. XXXX/XXXX, Rozhodnutie NBS zo dňa 11.01.2021, Prílohu 1 - Návrh povinnej ponuky na prevzatie, Oznámenie povinnej ponuky na prevzatie, Oznámenie o ukončení povinnej ponuky na prevzatie zo dňa 22.02.2021, Potvrdenie o výsledkoch povinnej ponuky na prevzatie akcií spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 26.02.2021Rozhodnutie na účely zo dňa 23.02.2021, Oznámenie o zámere uplatniť si právo výkupu zo dňa 24.02.2021, Príloha 1 - Navrhované podmienky práva výkupu, Oznámenie o rozhodnutí o uplatnení práva výkupu, Potvrdenie o uložení peňažných prostriedkov, Rozhodnutie NBS zo dňa 11.03.2021, Notársku zápisnicu F. XXX/XXXX, Oznámenie o prechode Vašich akcií vo VÚB na majoritného akcionára zo dňa 28.04.2021, Potvrdenie o vykonaní zápisu Okresným súdom Bratislava I zo dňa 03.05.2021, Oznámenie Z. XXX/XXXX zo dňa 08.06.2021, Výpis CDCP zo dňa 17.08.2023, Výpis CDCP zo dňa 18.08.2023, Výpis z registra práv k 08.09.2023, Právo na odkúpenie - návrh na uzatvorenie zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 17.05.2021 (Pôžičky a exekúcie s.r.o.), Právo na odkúpenie - návrh na uzatvorenie zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 17.05.2021 (Viscon Group s.r.o.), Uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -43 zo dňa 16.08.2023.

4. Podľa (ďalej len „“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi, ako i obsahom spisu, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal realizáciu práva výkupu v zmysle ZCP, pričom zároveň zložil a zloženie peňažných prostriedkov preukázal (č. l. 51). V dôsledku prijatého rozhodnutia o výkupe a zloženia prostriedkov v banke zaniklo vlastníctvo akcií minoritných akcionárov. Minoritným akcionárom zo zákona vzniklo právo na výplatu adekvátnej čiastky.

12. Nariadením neodkladného opatrenia by mal žalovaný má voči žalobcovi v súvislosti so vzniknutým záložným právom právo na výplatu zabezpečenej pohľadávky len do výšky v zmysle ustanovenia § 118i ods. 3 ZCP. Nemohol by však scudziť akcie tretej osobe, resp. inak vykonať záložné právo ako formou protiplnenia v zmysle ZCP.

13. Podľa citovaného ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom tieto pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov a jednak z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Súd zdôrazňuje, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Takúto potrebu musí osvedčiť navrhovateľ. 14. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného porovnávania, a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť.

15. V zmysle musí žalobca ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. V danom prípade bolo zo strany žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že existuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Žalobca podľa predložených dôkazov vykonal všetky potrebné zákonné kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sa stal jediným akcionárom v obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s.. Ako uvádza žalobca, ak by žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, nastala by zmena akcionárskej štruktúry spoločnosti VÚB. Strata štatútu jediného akcionára by mala priamy vplyv na denno - denné fungovanie a rozhodovanie orgánov VÚB. Benefit uplatnenia práva výkupu žalobcom by bol zmarený. Žalobca tiež uvádza, že by výkonom záložného práva vznikli závažné následky spojené s financovaním a úverovým zabezpečením chodu spoločnosti, čo priamo ohrozuje

podnikateľské aktivity navrhovateľa ako aj spoločnosti VUB. Uvedené následky (financovanie a úverové zabezpečenie) však nijako nepreukázal, ani neosvedčil.

16. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Súd konštatuje, že v tomto smere žalobca neosvedčil, že medzi stranami je nutný bezodkladný a nevyhnutný zásah súdu. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu. Súd tak dospel k záveru, že táto podmienka zo strany žalobcu naplnená nebola. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal podobnosť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (priložené uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. l. 74), pričom v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd však podotýka, že v tam uvádzanom prípade žalovaný už začal s výkonom záložného práva, pričom takéto oznámenie tam uvádzanému žalobcovi poskytol CDCP. V tomto prípade sa s výkonom záložného práva nezačalo, pričom žalobca ani neosvedčil pravdepodobnosť začatia výkonu záložného práva. Sám žalobca uvádza, že žalovaný je od zriadenia záložného práva nečinný. Žalobca uvádza, že nepozná znenie záložnej zmluvy medzi bývalým záložcom a žalovaným, nepozná výšku pohľadávky, splatnosť a ani dohodnuté podmienky výkonu záložného práva. Takisto žalobca nepozná podmienky vyplatenia protiplnenia za vykúpené akcie. Je namieste, aby sa žalobca s obsahom záložnej zmluvy oboznámil. Žalobca však neosvedčil, že by záložného veriteľa (keď vie, kto ním je) vyzýval na sprístupnenie záložnej zmluvy.

17. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby dôvodnosti a potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je vyššie uvedené, tak súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu absentuje bezprostredná potreba nariadiť neodkladné opatrenie a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

18. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

19. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca neúspešný v celom rozsahu. Súd mal v zmysle priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na z dôvodu, že v čase od podania návrhu na súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).