Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-151-2020.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/151/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Ondrej U., nar. XX.XX.XXXX, F. 4, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Lenkou Géč, advokátkou, Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, proti žalovanej: JUDr. Y. G., nar. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX Košice, v konaní o zaplatenie 120.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/92/2019-133 zo dňa 7.septembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/92/2019-133 zo dňa 7. septembra 2020.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 33Cb/92/2019-118 zo dňa 31. júla 2020.
2. Rozhodol tak o návrhu žalovanej doručenom súdu dňa 2.9.2020, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozsudok pre zmeškanie č.k. 33Cb/92/2019-118 zo dňa 31. júla 2020. K návrhu pripojila tiež vyjadrenie k žalobe. Dôvodila, že o súdnom konaní nemala vedomosť. Uviedla, že so žalobcom komunikovala a dňa 15.2.2020 s ním uzavrela Dohodu o urovnaní, ktorou došlo k urovnaniu všetkých sporných práv medzi nimi. Jedným z vyhlásení strán v Dohode o urovnaní bolo, že nedošlo zo strany jej účastníkov k uplatneniu akéhokoľvek práva na plnenie a/alebo akéhokoľvek iného práva súdnou a/ alebo inou cestou. Žalovaná argumentovala, že s poukazom na uzavretie predmetnej Dohody o urovnaní nemala pochybnosť o dobrom úmysle žalobcu urovnať spor, dôverovala jeho vyjadreniam a teda nepredpokladala, že žalobca inicioval proti nej súdne konanie. Akcentovala, že z tohto dôvodu nenavštevovala svoju elektronickú schránku až do 26.8.2020, kedy sa z doručeného rozsudku pre zmeškanie dozvedela o súdnom konaní.
3. Žalovaná k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pripojila Dohodu o urovnaní zo dňa 15.2.2020, ktorú uzavrela so žalobcom.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia uvedené v § 277 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Konštatoval absenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe. Poukázal, že žalovaná návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnila tým, že nenavštevovala svoju elektronickú schránku, pretože spor so žalobcom považovala za vyriešený mimosúdne. Uvedené ale
nie je akceptovateľným dôvodom zmeškania lehoty a nevedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní. Zanedbanie kontroly elektronickej schránky na doručovanie žalovanou z dôvodu dôvery v mimosúdne vyriešenie sporu vyhodnotil ako nezáujem žalovanej o vlastné záležitosti. V rovine procesnej sa tento nezáujem prejavil v strate sporu. Zároveň poukázal, že elektronická schránka žalovanej nie je zriadená len na účely písomnej komunikácie medzi ňou a žalobcom.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP.
6. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie prísnym formalizmom mohol porušiť jej právo na spravodlivý proces a to najmä s poukazom na Dohodu o urovnaní, ktorú so žalobcom uzavrela a ktorou došlo k zániku práva uplatňovaného žalobcom v konaní. Súdu prvej inštancie vytýkala, že bez toho, aby reflektoval hmotnoprávny stav veci konštatoval, že skutočnosť, že nenavštevovala svoju elektronickú schránku vyústil do jej procesného neúspechu. Oponovala, že pri prvom zistení o súdnom spore začala konať a k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý podala v zákonnej lehote pripojila aj vyjadrenie k žalobe a Dohodu o urovnaní. Dôvodila, že vzhľadom na uvedené je formalizmus súdu prvej inštancie je v danom prípade ústavne nekonformný a v rozpore s princípmi sporového konania. Odvolaním napadnuté rozhodnutie preto považovala za arbitrárne a nepresvedčivé. V nadväznosti na to súdu prvej inštancie vytýkala, že svojim nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
7. Ďalej žalovaná v odvolaní argumentovala, že právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto dostať aj v určitej kvalite zákonom ustanoveným postupom. Napadnutým rozhodnutím ale došlo k odmietnutiu tohto jej práva. Uviedla, že v občianskom súdnom konaní majú všeobecné súdy postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán, pričom súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v hmotnoprávnej rovine došlo k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Stav právnej istoty medzi stranami spočívajúci v Dohode o urovnaní, ktorú uzavreli, nesmie byť naštrbený arbitrárnym postupom súdu prvej inštancie. Záverom poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4. júna 2019, podľa ktorého formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP nie je žiadúci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej nebol žalovaný v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.
8. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j., že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. e) t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. g) t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené; písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
11. Podľa § 277 ods. 1 vety prvej CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením.
12. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Procesnú pasivitu pri rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že sa k žalobe vyjadriť mohol, nekonal tak a z toho dôvodu je namieste ho „sankcionovať“ rozsudkom pre zmeškanie. Nemožno ale vylúčiť, že na strane žalovaného nastanú neočakávané udalosti objektívneho charakteru, v dôsledku ktorých sa nevyjadrí k žalobe v lehote stanovenej súdom. Preto je účelom ust. § 277 ods. 1 CSP zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu v prípade, ak z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP.
13. Keďže pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia. Za takýto ospravedlniteľný dôvod možno považovať závažné prekážky, ktoré žalovanému bránili v možnosti podať vyjadrenie v súdom prvej inštancie určenej lehote k doručenej žalobe a k jej prílohám (napr. pobyt v nemocničnom zariadení, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí a pod.). Súd môže rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP zrušiť len vtedy, ak žalovaný tvrdí a zároveň preukáže existenciu vážneho ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP.
14. Žalovaná ako ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedla, že o súdnom konaní nemala vedomosť a keďže dňa 15.2.2020 so žalobcom uzavrela Dohodu o urovnaní, ktorou došlo k urovnaniu všetkých sporných práv medzi ňou a žalobcom, nepredpokladala, že žalobca inicioval proti nej súdne konanie. Z tohto dôvodu nenavštevovala svoju elektronickú schránku až do 26.8.2020, kedy sa z doručeného rozsudku pre zmeškanie dozvedela o súdnom konaní. V odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podstatnú časť argumentácie, ktorou odôvodnila zásah do svojho práva na spravodlivý proces venovala opisu predmetu Dohody o urovnaní. Súdu prvej inštancie vytýkala prísny formalizmus dôvodiac, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa osobitne nezaoberal tým, aký následok má Dohoda o urovnaní na dôvodnosť nároku žalobcu.
15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažuje zanedbanie kontroly elektronickej schránky na doručovanie z dôvodu dôvery v mimosúdne vyriešenie sporu za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by opodstatňoval zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza :
16. Žaloba proti žalovanej bola súdu prvej inštancie doručená dňa 27.8.2019 a Dohodu o urovnaní strany uzavreli až takmer pol roka po začatí konania (15.2.2020). Súdny spor proti žalovanej teda inicioval žalobca ešte pred jej uzavretím. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach akcentoval význam zásady, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv v prebiehajúcom konaní a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (napr. 1Cdo 181/2015, 4Cdo 26/2014, 5Cdo 348/2013, 7Cdo 72/2015, 8Cdo 482/2015). Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne. V opačnom prípade ich podcenením, či zanedbaním môžu niektoré z nich strácať. Zásada, že právo patrí bdelým je plne opodstatnená aj v prípade využitia procesných ustanovení týkajúcich sa vyjadrenia k žalobe a k jej prílohám na výzvu súdu. Dôvody uvádzané žalovanou, pre ktoré zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP ale nedávajú podklad pre záver, že žalovaná konala v súlade s touto zásadou. Preto aj z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené a odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
18. Hmotnoprávnymi námietkami žalovanej k nároku žalobcu sa odvolací súd nezaoberal, pretože podľa § 277 ods. 1 vety prvej CSP je predmetom prieskumu pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie výlučne otázka, či žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP z ospravedlniteľných dôvodov.
19. Keďže odvolaniu žalovanej súd nevyhovel, žalobca by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd ale žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy v odvolacom konaní vznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).