Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-376-2019.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/376/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Š. M., bytom v U.Ň., W.. X.. I. Č.. XXXX/ XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 8, proti žalovaným: 1. A. I., bytom v Q., C. Č.. XXX/XX, 2. K. M., bytom v O. C. A., S. Č.. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie č. 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.09.2019 č.k. 12C/331/2014 - 369 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k hore uvedenej chate.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníčky sú podielové spoluvlastníčky k hore uvedenej chaty v podieloch žalobkyňa 3/8, žalovaná v 1. rade 1/2 a žalovaná v 2. rade 1/8. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa navrhla zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo tak, že do jej výlučného vlastníctva mal súd prikázať časť chaty súp.č. XX C. M. I. - J. Č.. XXXX/XX X. Ž. A. X. U. O..Č.. XX C. M. I. - J. Č.. XXXX/X O. D., Ž. A. Ž. A. X. U. O. XXX,- K.. O. Ď. M. U. A. H. A. T. A. Č.. XXX X. XXX I..Ú.. O. H. O. O. L. Ú.U. O. O. A. Q., H. I. A., Ž. J. O..Č.. XX O. C. C. M..Č.. I.-J. XXXX/XX I..Ú.. O. a nie na mieste vyznačenom v katastrálnej mape. K reálnej deliteľnosti obecný úrad nevedel zaujať stanovisko. Taktiež vychádzal z vyjadrenia Okresného súdu - katastrálneho odboru zo dňa 23.05.2019, ktorý konštatoval, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s označenými listinami, pričom správnosť uvedených listín neskúma. Rovnako vychádzal aj zo Znaleckého posudku č. 5/2016, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou nie je dôvodný. Vychádzal z názoru, že vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu s poukazom na odborné stanovisko Spoločného obecného úradu so sídlom v Dobšinej, kedy je nevyhnutné vymedziť v žalobnom petite nehnuteľnosť, hlavne jej umiestnenie na príslušnom pozemku parcelného čísla, nie je možné jednoznačne a bez pochýb určiť polohu - umiestnenie predmetnej nehnuteľnosti - chaty, preto súd považoval podanie žalobkyne za neurčité v špecifikácii nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu.
Podľa jeho názoru ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a napriek výzve súdu ho žalobkyňa nedoplnila a dôvodné pochybnosti neodstránila. Žalobkyni nič nebránilo dať vyhotoviť nový geometrický plán, prípadne vytyčovací náčrt, z ktorého by bolo zrejmé reálne umiestnenie stavby a jej výmera a podľa toho špecifikovať petit žaloby prípadnou zmenou žaloby. Nakoľko predmetná žaloba v súvislosti s novou dôkaznou situáciou nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania vzhľadom na neurčitosť označených sporných nehnuteľností súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom mal jednoznačne za to, že pokiaľ by petit žaloby v tejto podobe prevzal do výroku súdneho rozhodnutia, malo by to za následok jej nevykonateľnosť.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 257 a úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu existujúcich okolností v danej veci, a to, že aj v priebehu konania vyplynuli z vykonaného dokazovania skutočnosti, ktoré mali za následok neúspech žalobkyne v konaní a ktoré s ním nemožno pričítať na vrúb výslovne len žalobkyni a nie je možné jednoznačne konštatovať, že iniciované súdne konanie zavinila len žalobkyňa.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v súlade so žalobným návrhom a prikázal jej a žalovanej v 1. rade časť chaty súp.č. XX s tým, že žalovanej v 2. rade vyplatí na vyrovnávacom podiele sumu 1.475,- eur.
7. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorú súd založil na spochybňujúcom tvrdení Stavebného úradu Dobšiná, že sporná chata nie je umiestnená na parcelách I.-J. Č.. XXXX/X X. Č.. XXXX/XX, X. C. M. Č.. XXXX/XX. Podľa jej názoru údaje uvedené v katastri disponujú prezumpciu správnosti, ak sa nepreukáže opak. V konaní takýto dôkaz predložený nebol. Stavebný úrad Dobšiná dokonca ani neodpovedal na otázku, či predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Vo svojom vyjadrení iba načrtol svoje pochybnosti, ktoré nepodložil žiadnym právnym záväzným dokumentom, ktorý by mohol byť považovaný za dôkaz opaku. Pravdivosť a správnosť údajov uvedených na LV č. XXX týkajúce sa chaty potvrdili nezávisle na sebe dva subjekty a to Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor a tiež súdny znalec Ing. arch. Branislav Baluch. Pravdivosť a správnosť údajov týkajúcich sa umiestnenia chaty potvrdzuje aj geometrický M. Č.. F.-XX/XX, ako aj potvrdenie Miestneho národného výboru, ktoré tiež uvádza, že chata sa nachádza na parcele Č.. XXXX/X. Nemala teda dôvod obstarať ďalší dôkaz týkajúci sa umiestnenia spornej chaty. Dodala, že predmetom vyporiadania spoluvlastníctva boli výlučne nehnuteľnosti na T. Č.. XXX, teda iba chata súp.č. XX ani parcely na ktorých stojí. V odvolaní ďalej cituje ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 192 zákona č. 160/2015 Z.z.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.
9. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval na nariadenom odvolacom pojednávaní.
10. Z tohto dôvodu odvolací súd zopakoval dokazovanie, a to výpismi z LV č. XXX, XXX I.. Ú.. O., H. M. Č.. X/XXXX a jeho dodatkom.
11. Právny zástupca žalobkyne JUDr. Ladislav Török na odvolacom pojednávaní uviedol, že na podanom odvolaní trvajú a za významne právnu skutočnosť považuje to, že jeho klientka odkúpila časť parcely č. XXXX/XX, na ktorej je sporná chata postavená. Zatiaľ uvedený zápis ešte neprebehol v Katastri nehnuteľnosti, preto navrhol pojednávanie odročiť z tohto dôvodu. Má za to, že v konaní nie sú žiadne okolnosti, ktoré by bránili zrušeniu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ním navrhnutým spôsobom ako v žalobe.
12. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade JUDr. Iveta Višňovská rovnako uviedla, že jej klientka má záujem na tom, aby bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo avšak takým spôsobom, aby podiel, ktorý teraz vlastní žalobkyňa pripadol žalovanej v 2. rade a ktorá je ochotná zaň vyplatiť sumu 12.600,- eur. Rovnako potvrdila skutočnosť, že aj žalovaná má záujem odkúpiť pozemky, na
ktorých uvedená chata stojí a už je aj v rokovaní s ostatnými spoluvlastníkmi Slovenskou republikou a Pôdohospodárskym podnikom š.p.
13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť, a to z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie účastníkov v konaní.
14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Podľa § 75 ods. 1 C.s.p. na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
16. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné správa alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
17. Podľa § 78 ods. 1 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
18. Podľa § 78 ods. 2 C.s.p. súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.
19. Rozhodovaním súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie všetci doterajší spoluvlastníci, a to i vtedy, pokiaľ by niektorý z nich mimosúdne prejavil súhlas so zrušením spoluvlastníctva, pričom veľkosť ich spoluvlastníckych podielov nie je z hľadiska okruhu účastníkov podstatná.
20. Účastníci tohto konania majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 C.s.p. Jedná sa o konanie, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Preto ak sa konania nezúčastnia všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť bez ďalšieho dôvodom k zamietnutiu žaloby a na okruh účastníkov konania sa nevzťahuje ani poučovacia povinnosť súdu podľa § 160 C.s.p.
21. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podaným žalobným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k chate súp.č. XX C. O. C. M..Č.. I. - J. XXXX/X X. I. - J. XXXX/XX I..Ú.. O.. X. M. O. A. Ž. C. L. Ž. A. X. U. A. I. O. U. O. M. X/X I. J. X. Ž. A. X. U. K. M. O. O. M. X/X I. J..
22. Vykonaným dokazovaním v rámci odvolacieho konania výpisom z LV č. XXX I..Ú.. O. bolo preukázané, že okrem žalobkyne a žalovaných podielovým spoluvlastníkom spornej chaty je aj W. R., bývajúci v W. Č.. X v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. A.. Žalobkyňa v žalobnom návrhu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoluvlastníka W. R. neoznačila a ako účastníka ho neoznačila ani v rámci odvolacieho konania.
23. V občianskom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci, jedná sa o tzv. nútené procesné spoločenstvo, nakoľko z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia spoločenstva v prípade žaloby o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je vynútená hmotnoprávnou úpravou.
24. Žalobkyňa v prejednávanej veci v žalobe ako účastníkov neoznačila všetkých nútených spoločníkov (ak neoznačila za účastníka W. R.), preto žalobe nemožno vyhovieť, a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Keďže rozhodovaním súdu, ako bolo vyššie uvedené podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania.
25. Za takejto situácie ak v predmetnom konaní o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie sú účastníkmi všetci spoluvlastníci, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil, avšak z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
26. Výrok o trovách odvolacie konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobkyňa v konaní úspech nemala, úspech v konaní mali žalované, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).