Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/331/2014

Potvrdené rozhodnutím 9Co/376/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Š. M., bytom v U.Ň., W.. X.. I. Č.. XXXX/ XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 8, proti žalovaným: 1. A. I., bytom v Q., C. Č.. XXX/XX, 2. K. M., bytom v O. C. A., S. Č.. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie č. 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.09.2019 č.k. 12C/331/2014 - 369 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne Š. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom W.. X.. I. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovaným v 1. rade A. I., narodenej XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., v 2. rade K. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX O. C. A., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Radničné námestie 4, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, k chate súpis. č. XX, nachádzajúcej sa v Obci O., postavenej na pozemku KN - C parc.č. 2010/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 a parc.č. 2010/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v k. ú. O., vedenej na LV č. XXX, k. ú. O., Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru. Navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva prikázať časť chaty, súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc.č. KN - C parc.č. 2010/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v k. ú. O., vedenej na LV č. XXX a do výlučného vlastníctva žalovanej v 1.rade navrhla prikázať časť nehnuteľnosti - chaty súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc.č. KN - C parc.č. 2010/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 s tým, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanej v 2.rade sumu 250,- Eur titulom vypriadania a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že chata je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 3/8 - iny, žalovaná v 1.rade v 1 - ici a žalovaná v 2.rade v 1/8 - ine. Pozemok, na ktorom sa sporná nehnuteľnosť nachádza, nie je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vlastníkom pozemku je Slovenská republika, v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici. Chata pozostáva z dvoch samostatných častí, so samostatnými vchodmi. Jednu časť chaty má v spoluvlastníctve žalobkyňa so žalovanou v 2. rade a druhú žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 2. rade nadobudla, pôvodne s manželom, spoluvlastnícky podiel, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. , ktorým súd určil, že Ľ. a A. I. sú podielovými spoluvlastníkmi chaty nachádzajúcej sa na parcele registra EN 2010/10 k. ú. O. v podiele 1 - ice k celku (označenie parcelného čísla bolo nesprávne, čo bolo zistené následne znaleckým dokazovaním v tomto konaní). Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy sp. zn.: , NZ:8279/2011 v podiele 2/8 - iny a na základe dedičského osvedčenia sp. zn.: podiel v 1/8 - ine. Žalovaná v 2.

rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/8 - ine na základe dedičského osvedčenia s. zn.: . Dôvodom pre podanie žaloby je skutočnosť, že pri užívaní chaty vznikajú medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade nezhody a to napriek tomu, že existuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Rožňava o užívaní predmetnej chaty. Nezhody sa neobmedzujú len na užívanie, ale aj na problémy s úhradami elektrickej energie. Žalobkyňa požiadala žalovanú v 2. rade písomne o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 09.10.2014. Navrhla jej vyporiadanie v tom zmysle, že časť chaty, ktorú užívajú, by pripadla do vlastníctva žalobkyne, ktorá by vyplatila žalovanú sumou 250,- Eur. Výpočet tejto sumy vychádzal z dedičského rozhodnutia č.k. zo dňa 03.03.2005, kde čistá hodnota dedičstva predstavovala 60.000,- Sk. Žalovaná v 2. rade reagovala na žiadosť v tom zmysle, že ona by chcela ostať podielovou spoluvlastníčkou chaty. Žalobkyňa zdôraznila, že od roku 2010 uhrádzala pravidelné poplatky spojené s chatou, nájomné za pozemok, na ktorom chata stojí, daň z nehnuteľností a ďalšie. So žalovanou v 1.rade bola dohoda možná, s ňou nebol problém pri riešení zrušenia spoluvlastníctva, pretože by to vyriešilo v konečnom dôsledku aj vlastnícke pomery k chate, ktorú užíva žalovaná v 1. rade ako samostatnú časť, postavenú na vedľajšej parcele. V tomto prípade ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo spoluvlastníkov, pretože nehnuteľnosť je vedená na jednom liste vlastníctva.

3. Žalovaná v 1. rade súhlasila so žalobou, pretože reálne rozdelenie rieši zároveň aj jej situáciu. Chaty sú spojené len jednou spoločnosťou stenou, každá stojí na samostatnej parcele. Vlastníctvo bude vyriešené osobitným listom vlastníctva a skončí obmedzovanie podielového spoluvlastníka aj pri prípadných opravách chaty. Vzhľadom na tesné susedstvo, mala žalovaná v 1. rade informácie o užívaní chaty, aj o pokusoch o jej opravu. Chatu užívali rodina žalobkyne aj žalovanej v 2. rade. Uviedla, že ešte za života Š. M., brata žalobkyne, sa pokúšali dohodnúť na oprave chaty, pretože chata začala chátrať a vyžadovala si akútnu opravu. O oprave chaty hovorili už od roku 2005. Pôvodne sa dohodli na tom, kto zabezpečí stavebný materiál a kto práce. Žalovaná v 1. rade a jej manžel sa riadne dohodli so žalobkyňou, ale dohoda s bratom žalobkyne (manželom žalovanej v 2.rade) nebola možná. Za takej situácie neostávalo žalovanej v 1.rade a jej manželovi iné riešenie, len začať opravovať tú časť chaty, ktorú užívali. Do roku 2011 sa stala časť chaty, užívaná žalovanou v 1. rade, užívaniaschopná a postupne sa opravuje. Žalovaná v 1.rade sa po smrti p. M. ml., už po predchádzajúcich skúsenostiach, nepokúšala dohodnúť na opravách so žalovanou v 2. rade.

4. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s podanou žalobou, pretože jej rodina má citové väzby ku chate. Na chatu chodievali od roku 1977, v čase keď žila svokra. Dovtedy bolo užívanie a vzťahy normálne. Po smrti svokry, sa žalobkyňa s bratom - manželom žalovanej v 2. rade, pohádali pre dedičstvo. Od uvedeného obdobia nastali problémy a dokonca aj užívanie chaty sa riešilo súdne. Dochádzalo ku konfliktom, hlavne pri prechode mesiacov z párnych na nepárne, pretože sa stalo, že rodinní príslušníci žalovanej v 2. rade prišli na chatu a súčasne prišla aj žalobkyňa na víkend. Po smrti manžela, žalovaná v 2. rade podala daňové priznanie týkajúce sa chaty. Obecným úradom v SD. bola informovaná, že pokiaľ má podiel len v 1/8 - ine, nebude platiť daň. Od toho obdobia daň neplatila. O tom, že žalobkyňa má podiel v chate 3/8-iny sa dozvedela až z dedičského konania po manželovi v roku 2014. Elektrinu platil manžel žalovanej minimálne 10 rokov, pretože žalobkyňa sa vyjadrila, že elektrinu nepotrebuje a čo spotrebujú jej deti na chate, to zaplatí. V čase keď sa predával rodičovský dom, navrhla žalovaná v 2. rade, aby si žalobkyňa nechala dom a rodina jej brata chatu. Žalobkyňa s tým nesúhlasila, trvala na rozdelení, pretože vedela, že má väčší podiel na chate. Po smrti manžela bolo potrebné riešiť uzavretie zmluvy o dodávke elektriny. Na prechodné obdobie bola uzavretá zmluva so žalobkyňou a po podaní sťažnosti žalovanou v 2. rade, bola zmluva uzavretá opäť so žalovanou v 2. rade. O tom, že pozemok na ktorom stojí chata, je v nájme, aké je nájomné nevedeli a nedozvedeli sa to od žalobkyne, ani od I.. Z toho dôvodu sa nepodieľali ani na platbe nájomného. Uviedla, že na chate boli vykonané úpravy, a to vymenené okná vpredu, dali tam staré okná, pretože vedeli, že chata sa bude zrejme búrať a stavať. Vytrhali obklady z vnútra chaty, pretože v čase keď I. prerábal chatu, tam vznikli škáry, cez ktoré sa dostali dnu myši. Tieto obklady dali von. V druhej izbe tieklo zo strechy, pretože riešenie žalobkyne, ktorá doniesla linoleum a dala na strechu, sa ukázalo ako zlé. Medzitým spadol múr ohniska, ktorý opravovala rodina žalovanej v 2. rade. V miestnosti, kde boli problémy so zatekaním po linoleu a s plesňami, demontovali strop, vyčistili ho a nechali ho otvorený z dôvodu, že na chate budú robiť nejaké ďalšie práce. Kúpili drevený obklad, ktorý umiestnili na bočné vonkajšie steny chaty. Ešte za života svokry, sa vykonávali práce súvisiace s budovaním múra a základov na prístavbu. Pri prácach pomáhal manžel žalovanej v 2. rade, žalobkyňa prišla asi v polovici vykonaných prác. Vykopanie základov v roku 2013 za účelom rozšírenia chaty financovala rodina žalovanej v 2. rade, a rovnako aj kamenný chodník

vedúci od drevárne. Ďalšie náklady boli spojené so zabezpečením spojovacieho materiálu na drevo (klince, šrouby), s náterovými prácami. Rovnako aj práce okolo chaty, kosenie, zabezpečovala rodina žalovanej v 2. rade. V určitom období žalovaná v 2. rade zistila od svojho syna, že žalobkyňa dala ponuku na predaj chaty cez internet, potom ju ale stiahla. K výške vložených peňažných prostriedkov do opravy, sa žalovaná v 2. rade nevedela vyjadriť, vyslovila názor, že išlo o investíciu, pretože pokiaľ by neboli do toho investovali, chata by sa zrútila. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že jej rodina chcela robiť na chate, ale jej bývalý manžel a žalobkyňa sa nevedeli dohodnúť. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby bola chata prikázaná do jej vlastníctva, s tým, že by vyplatili žalobkyňu z podielu.

5. Zo svedeckej výpovede W. V., syna žalobkyne, vyplynulo, že pôvodne bývali v Bratislave, potom sa prisťahovali do Dobšinej a neskôr do Rožňavy. Na chatu chodili ako im to dovolil čas, pretože mali vymedzené obdobie, kedy mohli chodiť na chatu na základe rozhodnutia súdu. S chatou boli problémy, ktoré nevedeli mama a strýko vyriešiť. Za života starej mamy boli vzťahy vcelku dobré, pretože stará mama vedela korigovať správanie syna, ktorý sa správal zle. Stávalo sa, že keď prišiel svedok na chatu s kamarátom, chceli chodiť na turistiku, nechcel ho strýko pustiť a vulgárne mu nadával. Od toho obdobia sa vzťahy úplne pokazili. V tom čase ešte svedok udržiaval kontakty aspoň s bratrancom Marekom , synom strýka. Keď chcel ísť na chatu, tak sa dohodli na stretnutí. Od istého času sa zhoršili vzťahy aj s ním, pretože bratranec vystúpil na jeho mamu, nadával jej. Svedok mal vedomosti o problémoch s elektrinou, pretože sa nevedeli dostať k elektrine. Keď chceli kľúče, musel sa svedok na motorke dostaviť do Spišskej Novej Vsi, aby im kľúče dali. V súvislosti s užívaním chaty, zažil nepríjemný incident, keď mu prišli kamaráti z Anglicka a mali prespať v chate. Nevedel sa dostať k elektrine. Svedok nechápal, z akých dôvodov je spor o túto chatu, pretože chata nemá vodu, dá sa spať iba v jednej miestnosti, druhá je vlhká. Užívaniaschopná je jedna miestnosť, ktorá je v rovnakej podobe od roku 1992. Menil sa len spôsob umiestnenia nábytku, postelí. Svedok si pamätal v súvislosti s nejakými úpravami, že vykopávali a vynášali vo vedrách zeminu, kedy kopali základy na sklad. Tento priestor museli celý vyrovnať. Na týchto prácach sa podieľal aj svedok. Ďalej sa obmurovali oporné múry a v prvej izbe sa liala betónová podlaha. To robili s dedom, pretože tam boli problémy s myšami. Na týchto prácach a úpravách sa podieľali všetci. O incidente medzi bratrancom B. a jeho matkou, žalobkyňou, počul. Vie, že predmetom incidentu bolo užívanie chaty. Bratranec B. privolal políciu. Matka svedka sa preukazovala príslušnými listinami o vlastníctve a o spôsobe užívania chaty. Príčinou incidentu bola údajne aj výmena zámkov na chate. Svedok potvrdil, že zámky vymenil a odišiel do Bratislavy. V tom čase sa nesprávne domnieval, že pokiaľ má matka väčšinový podiel, že mal na to právo. Dodatočne zistil, že to tak nie je, z toho dôvodu sa ospravedlnil za takýto priebeh.

6. Svedok B. M., syn žalovanej v 2. rade uviedol, že rodina žalovanej v 2. rade od detstva svedka navštevovala chatu, trávila tam čas pôvodne so starými rodičmi. Užívanie bolo v poriadku, neboli žiadne konflikty až do času, kým nezomrela babka. Po jej smrti, nastali nejaké konflikty, pretože údajne babka zanechala peniaze pre dedka, aj na opravu strechy na chate. Následne po tých konfliktoch, peniaze na opravu chaty neboli. Svedok uviedol, že videl peniaze, ktoré mala babka pripravené na tieto účely, ukazovala ich v čase, keď ležala na smrteľnej posteli. Svedok nevedel uviesť sumu, pretože peniaze nepočítal. Po smrti babky, teta Š. - žalobkyňa, povedala, že peniaze neboli. Od vtedy nastal problém medzi žalobkyňou a otcom svedka. Na chatu chodili aj deti žalobkyne. Bratranec Q. /pozn.: svedok V./ je dostatočne zručný, pripravil drevo, ale na rekonštrukčných prácach sa, podľa vedomostí svedka, nepodieľal. Svedok mal s bratrancom dobré vzťahy, ale v poslednom období sa to zmenilo, pretože mu to pravdepodobne zakázala mama. Rodina žalovanej v 2. rade využíva čas, ktorý je povolený rozsudkom. Od susedov vedel, že tam chodí aj bratranec. Svedok potvrdil, že bol účastníkom incidentu, pri ktorom asistovala polícia, a to v čase, keď prišiel na chatu vo vymedzenom čase pre ich rodinu. Zistil, že mu nepasuje kľúč od dvier chaty, ani od elektriny. Zavolal tete - žalobkyni, ktorá prišla až pod hrozbou privolania polície. Doniesla aj papiere, z ktorých preukazovala, že je vlastníčkou a z toho dôvodu má u seba kľúč. Policajtmi jej bolo vysvetlené, že aj keď je väčšinovou spoluvlastníčkou, nemôže zabraňovať užívaniu menšinovým spoluvlastníkom, pokiaľ sa nevyrieši podielové spoluvlastníctvo. Potom dostal svedok kľúče. Pri tej príležitosti žalobkyňa povedala svedkovi, že keď chcú, chatu im predá za 30.000,- Eur, že ona nemá o chatu záujem, že ju tu drží len dedko. Svedok potvrdil, že na internete si zistil, že pozemok patrí štátu a obhospodaruje ho Štátny vodohospodársky podnik. Susedom bol informovaný že na internete je ponuka na odpredaj spornej chaty. Svedok sa kontaktoval so synom žalobkyne a ten ho informoval, že žalobkyňa stiahla inzerát. O užívanie chaty má svedok aj ich rodina záujem a sú ochotní vyplatiť žalobkyňu. K snahám o opravu chaty uviedol, že ide o dvojchatu. Sused chcel opravovať strechu, ale nakoniec uviedol, že počká ako sa vec skončí. O dohode ohľadne rekonštrukcie chaty medzi

jeho otcom a žalobkyňou nemal informácie. Podľa jeho názoru, chatu chcela opravovať žalobkyňa, ale s tým, že by sa na tom podieľal niekto iný. Nemal vedomosti o tom, či nejaký materiál kúpila žalobkyňa a či jeho otec použil materiál na rekonštrukciu zo svojich prostriedkov. Nezhody ohľadom uzamknutej elektrickej skrinky spočívali v tom, že ich rodina zamkýnala skrinku, lebo v zime sa chata neužívala. Bolo to oznámené aj tete, že keď potrebuje kľúčik, aby prišla do Spišskej Novej Vsi. Pripustil, že keď tam prišla rodina žalobkyne a nemohli sa dostať k elektrickej skrinke, zrejme odbili kladku na skrinke a následne vymenili zámok. Nemal informácie o tom, že žalobkyňa platí nájomné za pozemok. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy medzi dedkom a žalobkyňou vyjadril pochybnosti o tom, že dedko vedel o uzavretí zmluvy. Pôvodne dedko zdôrazňoval, že chatu dostane jeho otec, lebo sa o chatu staral. Zrejme pod vplyvom žalobkyne - dcéry, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Keď boli dedka navštíviť v Domove seniorov, nevedel o podpísaní kúpnej zmluvy. Rozhovor s ním nahrali na tablet, ktorý mali pri sebe náhodne. Po smrti otca zistili, že podiely sú iné. Zvažovali aj možnosť určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ale prehodnotili to z toho dôvodu, že by to spôsobilo ďalšie náklady.

7. Na návrh sporových strán, súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, Ing. arch. Branislavom Balúchom, uznesením tunajšieho súdu č. k. - 84 zo dňa 01.12.2015. Zo znaleckého posudku č. 5/2016 zo dňa 29. 02. 2016 vyplynulo, že predmetom znaleckého dokazovania bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, chaty súp.č. XX, stojacej na parc. KN-C č. 2010/12, k. ú. O.. Pri ohliadke predmetu posúdenia, znalec zistil, že predmetom posúdenia je chata stojaca na parc. č. 2010/5, nie na parc.č. 2010/12. Z hľadiska technickej dokumentácie, je chata rozdelená na dve samostatné časti, so samostatnými vstupmi, so spoločným prideleným súp. č. XX, ktoré sú postavené na parc. č. 2010/5 a 2010/12. Hlavné vstupy má každá chata z protiľahlej strany (severnej a južnej), prístupné z nespevnenej cesty. Každá časť chaty je napojená samostatne na verejný rozvod NN (nízkeho napätia). Chata užívaná žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, je prízemný objekt, nepodpivničený, zastrešený sedlovou strechou, s prístavbou jednej izby, so samostatným vstupom do každej miestnosti, s dvomi skladmi zastrešenými plochými strechami pultového tvaru. Pozemok parc. č. 2010/5 a 2010/12 nie je vo vlastníctve vlastníkov objektu. Doklad o veku stavby nie je listinne zdokumentovaný, výstavba objektu je datovaná do roku 1958 až 1959, na základe zhodného tvrdenia žalobkyne a žalovanej v 2. rade pri šetrení. Pôdorysný tvar stavby stojacej na parc. č. 2010/5 nekorešpondoval s nákresom na katastrálnej mape, pretože neboli zakreslené prístavby jednej izby a skladov. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota stavby, a to súp. č. chaty XX na parc. č. 2010/5 je 5.900,- Eur.

8. Na základe vyjadrenia strán sporu k znaleckému posudku bolo nariadené doplnenie znaleckého dokazovania v tom zmysle, že bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu stavieb, tvoriacich príslušenstvo ohodnocovanej chaty chaty súp.č XX na parc.č. 2010/5 k. ú. O., ktoré nebolo zapísané na LV a nebolo zakreslené na katastrálnej mape.

9. Zo záveru Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 5/2016 vyplynulo, že všeobecná hodnota stavby, drevárne, vrátane vonkajších úprav, ktoré zahŕňali vonkajšie schody, oporné múry, terasu a vonkajšiu pivnicu, predstavovala sumu 16.800,- Eur.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -229 zo dňa 28. 06. 2017 súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti, k chate súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. 2010/5 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc.č. 2010/12 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru. Prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1.rade časť nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. 2010/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru a do výlučného vlastníctva žalobkyne časť nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. 2010/5 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru. Žalobkyni uložil vyplatiť žalovanej v 2. rade náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4-ine z prikázanej nehnuteľnosti, v sume 4.200,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú v 2. rade na náhradu trov konania žalobkyni.

11. Žalovaná v 2. rade podaným odvolaním napadla III., IV. a V. výrok rozsudku. Uplatnila odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vychádzal len z tej skutočnosti, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti a túto považoval za prioritu, na ktorú prihliadol. Nebral do úvahy tvrdenia žalovanej v 2. rade a svedka syna B. M., ktorí potvrdili, že oni boli tí, ktorí sa snažili túto nehnuteľnosť udržiavať v takom stave, aby bola užívania schopná a obývateľná, a to práve z toho dôvodu, že na túto chatu pravidelne celá rodina chodievala. Navrhla preto zmeniť rozsudok v III. výroku tak, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade časť nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc. č. 2010/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, v kat. úz. O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava a v IV. výroku tak, že „Žalovaná v 2. rade je povinná vyplatiť žalobkyni náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 3/4 -inám z prikázanej nehnuteľnosti, v sume 12.600,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. O trovách konania navrhla, aby bol zmenený rozsudok tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku, navrhla rozsudok vo výrokoch III., IV. a V. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla rozsudok v časti IV. napádaného rozhodnutia. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že medzi stranami sporu nedošlo k súhlasnému vyhláseniu ohľadne hodnoty nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. arch. Branislavom Baluchom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2016 zo dňa 29.02.2016 a učil všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty, súp. č. XX, na parc. č. KN-C 2015/5 kat. úz. O., na sumu 5.900,- Eur. Z tejto hodnoty chaty by tak žalobkyňa mala vyplatiť žalovanej v 2. rade náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4 z prikázanej nehnuteľnosti v sume 1.475,- Eur. Žalobkyňa s týmto znaleckým posudkom súhlasila, avšak žalovaná v 2. rade namietala, že znalec nevyčíslil hodnotu príslušenstva tejto chaty, ako napr. dreváreň, vonkajšie úpravy, schody, oporné múry, terasu, vonkajšiu pivnicu. Na základe tejto námietky žalovanej v 2. rade, súd nariadil znalcovi doplniť znalecký posudok č. 5/2016 o určenie všeobecnej hodnoty, stavieb a príslušenstva, nezapísaných na LV a nezakreslených na KN mape. Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. 5/2016 zo dňa 02.01.2019, určil znalec všeobecnú hodnotu stavieb s príslušenstvom na sumu 16.800,- eur. S týmto vyčíslením sa žalobkyňa nestotožňuje a je toho názoru, že naň súd prvej inštancie nemal vôbec prihliadať, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola výlučne chata so súp. č. XX. Preto navrhla zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu tak, že zaviaže žalobkyňu k povinnosti vyplatiť žalovanej náhradu za jej ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4 nehnuteľnosti v sume 1.475,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobkyni aj náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd Košice uznesením č.k. -279 zo dňa 20.12.2018 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzne. V tomto smere nie je súd viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka všetkých strán. V konaní o veci, v ktorej rozhodnutie závisí od odborného posúdenia určitých skutočností, súd musí dbať na to, aby znalcom bol ustanovený odborník z toho odboru, prípadne jeho odvetvia, do ktorého patrí odborné posúdenie konkrétnej skutočnosti. Aj keď prvoinštančný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctva odvetvia Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. arch. Branislavom Baluchom, ktorý má potrebnú špecializáciu aj pre posúdenie odbornej otázky týkajúcej sa reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti - chaty nezadal mu úlohu reálnej deľby nehnuteľnosti - chaty, iba určiť všeobecnú hodnotu chaty súp. č. XX stojacej na parc. KN C č. 2010/12 a následne aj ďalších stavieb a tvoriacich príslušenstvo v časti chaty č. súp. XX. Prvoinštančný súd si nevyžiadal ani stanovisko príslušného Stavebného úradu k reálnej deliteľnosti chaty. Odvolací súd zároveň dodáva, že prvoinštančný súd si neujasnil vykonateľnosť napadnutých výrokov rozsudku a spôsobilosť zápisu časti chaty súp.č. XX do katastra nehnuteľností. Je teda zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nevykonateľné a spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Súd pristúpil k doplneniu dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach a uložil žalobkyni a žalovanej zložiť na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania za účelom doplnenia znaleckého dokazovania - posúdenia odbornej otázky týkajúcej sa reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti - chaty. Zároveň súd vyžiadal stanovisko príslušného stavebného úradu ohľadom reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti.

16. Spoločný obecný úrad so sídlom v Dobšinej, ako príslušný stavebný úrad podaním zo dňa 22.03.2019 uviedol, že na základe dožiadania súdu skúmal predmet veci, pričom z podkladov získaných z internetového katastra nehnuteľností/ZBGIS bolo zistené, že stavba súpisného čísla XX sa nachádza na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Pri miestnom zisťovaní bolo potvrdené, že predmetná stavba sa na mieste vyznačenom v katastrálnej mape nenachádza. Podľa overovania v teréne bolo zistené, že chata súpisné číslo XX sa nachádza nad prístupovým chodníkom a to je na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Stavebný úrad odporučil geodetické zameranie predmetnej stavby na presné určenie polohy stavby a taktiež výmery, nakoľko podľa vizuálneho posúdenia nie je správna ani výmera predmetnej stavby. Uviedol, že je možné, že sa jedná o posun hraníc pozemkov, ale je možné aj to, že stavba bola nesprávne zameraná v minulosti. K reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti nevedel zaujať stanovisko, nakoľko toto je možné až preverení stavby v interiéry objektu. Súčasťou vyjadrenia bol aj mapový podklad s vyznačením reálnej polohy stavby a s označením zameranej stavby.

17. Žalobkyňa sa k stanovisku Stavebného úradu vyjadrila podaním zo dňa 05.04.2019, v ktorom uviedla, že skutočnosti uvádzané stavebným úradom jej nie sú známe a pre danú vec nie sú ani rozhodujúce, nakoľko pozemok pod nehnuteľnosťou nie je predmetom vysporiadania. Stavebný úrad bol vyzvaný vyjadriť sa k reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti. Žalobkyňa vychádza z údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, ktoré sú doposiaľ platné.

18. Na pojednávaní dňa 16.05.2019 po oboznamení prítomných právnych zástupcov so stavom veci, v súvislosti so stanoviskom Spoločného obecného úradu so sídlom v Dobšinej, právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd dotazoval katastrálny úrad k skutočnostiam zisteným Spoločným obecným úradom v Dobšinej a uviedol, či došlo k nejakej chybe pri zápise do listu vlastníctva. V prípade ak sa potvrdia dali by vypracovať geometrický plán a upravili by petit žaloby. S podaným návrhom súhlasila aj žalovaná v 2. rade.

19. So stanoviska Okresného úradu - katastrálneho odboru zo dňa 23.05.2019 vyplýva, že chata súpisné číslo XX na pozemku C KN parc. č. 2010/5 bola zapísaná na LV č. XXX na základe rozsudku sp. zn. -25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.1993. Vo výroku sa cituje parcelné číslo 2010/5, prílohou je Geometrický plán č. XIII 12/11 ako aj potvrdenie Miestneho národného výboru, ktoré tiež uvádzajú chatu so súpisným číslom XX na parcele č. 2010/5. Z toho vyplýva, že zápis bol prevedený správne a to pod položkou 202/93 v zmysle predložených listín. Rovnako aj zápis pod položkou 30/98 bol prevedený podľa Geometrického plánu č. a Rozhodnutia obce O. č. 3/98, ktoré tiež zhodne uvádzajú chatu so súpisným číslom XX na parcele č. 2010/5 a 2010/12. Údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s vyššie označenými listinami.

20. Na pojednávaní dňa 17.09.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovanej v 1. rade, právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanej žalobe v znení ako bola podaná. Mal za to, že v intenciách rozsudku KS sa mal stavebný úrad vyjadriť k reálnej deliteľnosti nehnuteľností, avšak tento sa k predmetnej otázke nevyjadril. Uviedol, že sú určité pochybnosti ohľadom umiestnenia predmetnej nehnuteľnosti, pričom vzhľadom na vyjadrenie katastrálneho úradu, ktorý potvrdil správnosť údajov evidovaných v liste vlastníctva, nemá dôvod negovať, resp. spochybňovať údaje evidované v katastri, preto sa s vyjadrením katastrálneho úradu stotožnil a na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Zápis v katastri nehnuteľností považuje za platný a správny. Navyše túto skutočnosť potvrdzuje aj znalecký posudok vypracovaný Ing. Baluchom, ktorý vykonal reálne zameranie predmetnej nehnuteľnosti a vo svojom znaleckom posudku potvrdil, že uvedené nehnuteľnosti a ich zameranie súhlasí so zápisom v katastri nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalované k náhrade trov konania.

21. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedla, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach. Tak ako uviedla má za to, že sa tiež stotožňuje s vyjadrením katastrálneho úradu, ktorý potvrdil správnosť zápisu na liste vlastníctva. Má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a

nadobudnutie príslušného podielu do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, avšak ak stavebný úrad trvá na tom, že došlo k nesúladu na základe satelitných snímok, čo sa týka umiestnenia nehnuteľnosti, bez ohľadu na rozhodnutie súdu bude riešiť predmetnú situáciu so stavebným úradom, pravdepodobne aj novým geometrickým plánom. V prípade ak súd vo veci rozhodne navrhla, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností a predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, s povinnosťou náhrady sumy zodpovedajúcej vyčísleniu v znaleckom posudku v prospech žalobkyne, pričom chcela zdôrazniť, že sa pred pojednávaním pokúšali dohodnúť so žalobkyňou a navrhovali za predmetnú nehnuteľnosť vyplatenie sumy 18.000,- Eur, ktorá značne prevyšuje sumu stanovenú znaleckým posudkom.

22. Súd vzhľadom na dôkaznú situáciu konštatoval, že nepripúšťa doplnenie dokazovania a nebude vykonávať ďalšie dôkazy.

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

24. Z LV č. XXX k. ú. O., vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - chaty súp.č. XX stojacej na parc.č. 2010/5, právny vzťah k parcele, na ktorej stavba stojí, je evidovaný na LV č. XXX a parc.č. 2010/12: sú žalobkyňa v podiele 3/8 - iných na základe kúpnej zmluvy V-312/11 a Osvedčenia , žalovaná v 2.rade v 1/8 - ine na základe osvedčenia a žalovaná v 1.rade v 1

- ici na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.: .

25. Z aktuálneho LV č. XXX k. ú. O., bolo zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností parc.č. 2010/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a parc.č. 2010/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 je Slovenská republika. Ako správca je vedený Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici. Z časti B tiež vyplynulo, že užívanie pozemkov sa realizuje na základe Nájomnej zmluvy č. N 2/2011. Ako nájomcovia pozemkov boli vedení: žalovaná v 1.rade, žalobkyňa, pôvodne aj otec žalobkyne Š. M. st., nar. XX.XX.XXXX a Š. M. ml., nar. XX.XX.XXXX.

26. Z Kúpnej zmluvy uzavretej do Notárskej zápisnice , Nz: 8279/2011, napísanej na Notárskom úrade v Rožňave JUDr. Jozefa Farkašovského dňa 09.03.2011 bolo zistené, že Š. M., nar. XX.XX.XXXX predal Š. M., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosť, a to chatu súp.č. XX, na parc.č. 2010/5 a parc.č. 2010/12, vedenú pod B2, v podiele 1 - ine vo vzťahu k celku (2/8 -iny), vedenú na LV č. XXX k.ú. O.. Dohodnutá kúpna cena bola 1.000,- Eur, ktorú predávajúci prevzal pred podpísaním Kúpnej zmluvy, tak ako to vyplýva z bodu 2 Kúpnej zmluvy.

27. Na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. po poručiteľke K. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, okruh dedičov po poručiteľke tvorili pozostalý manžel Š. M., nar. XX.XX.XXXX, žalobkyňa ako dcéra poručiteľky a jej brat Š.D. M., nar. XX.XX.XXXX. V zmysle Osvedčenia o dedičstve, deti poručiteľky nadobudli nehnuteľnosti aj v k. ú. O., LV č. XXX po 1/8 -ine v pomere k celku, bez povinnosti vyplatiť pozostalého manžela poručiteľky.

28. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 20.02.2007, tunajší súd určil spôsob užívania chaty so súp.č. XX, postavenej na parc.č. 2010/5, 2010/12, nachádzajúcej sa v k.ú. O., vedenej na LV č. XXX. Spôsob užívania bol vymedzený tak, že v párnom kalendárnom roku mohla žalobkyňa užívať chatu v párnych mesiacoch a brat žalobkyne v nepárnych mesiacoch, v nasledujúcom roku opačne. V prípade ich otca - Š.D. M. st., tento mal oprávnenie užívať chatu v ktoromkoľvek mesiaci, spolu so žalobkyňou alebo jej bratom. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že ani v otázke dohody o využívaní chaty nebolo možné dospieť k nejakej dohode, nezhody sa datovali už od obdobia úmrtia matky žalobkyne.

29. Zo stanoviska Spoločného obecného úradu so sídlom v Dobšinej, vyplynulo, že z podkladov získaných z internetového katastra nehnuteľností/ZBGIS bolo zistené, že stavba súpisného čísla XX sa nachádza na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Pri miestnom zisťovaní bolo potvrdené, že predmetná stavba sa na mieste vyznačenom v katastrálnej mape nenachádza. Podľa overovania v teréne bolo zistené, že chata súpisné číslo XX sa nachádza nad prístupovým chodníkom a to je na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Stavebný úrad odporučil geodetické zameranie predmetnej stavby na presné určenie polohy stavby a taktiež výmery, nakoľko podľa vizuálneho posúdenia nie je správna ani výmera

predmetnej stavby. Uviedol, že je možné, že sa jedná o posun hraníc pozemkov, ale je možné aj to, že stavba bola nesprávne zameraná v minulosti. K reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti nevedel zaujať stanovisko, nakoľko toto je možné až preverení stavby v interiéry objektu. Súčasťou vyjadrenia bol aj mapový podklad s vyznačením reálnej polohy stavby a s označením zameranej stavby.

30. Z aktuálneho LV č. XXX k. ú. O., bolo zistené, že pozemok parc. č. 2079/12 o výmere 5960 m2 - trvalý trávnatý porast je evidovaný na citovanom liste vlastníctva a predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb, Slovenskej republiky a Slovenského vodohospodárskeho podniku.

31. So stanoviska Okresného úradu - katastrálneho odboru zo dňa 23.05.2019 vyplynulo, že chata súpisné číslo XX na pozemku C KN parc. č. 2010/5 bola zapísaná na LV č. XXX na základe rozsudku sp. zn. -25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.1993. Vo výroku sa cituje parcelné číslo 2010/5, prílohou je Geometrický plán č. XIII 12/11 ako aj potvrdenie Miestneho národného výboru, ktoré tiež uvádzajú chatu so súpisným číslom XX na parcele č. 2010/5. Z toho vyplýva, že zápis bol prevedený správne a to pod položkou 202/93 v zmysle predložených listín. Rovnako aj zápis pod položkou 30/98 bol prevedený podľa Geometrického plánu č. a Rozhodnutia obce O. č. 3/98, ktoré tiež zhodne uvádzajú chatu so súpisným číslom XX na parcele č. 2010/5 a 2010/12. Údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s vyššie označenými listinami.

32. Podľa (ďalej len „“), podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

33. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

34. Podľa sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

35. Podľa , zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

36. Pojem hodnovernosť údajov znamená, že sa každý môže spoľahnúť na to, že tieto údaje sú pravdivé, možno im veriť a spoľahnúť sa na ne. Hodnovernosť je možné vyvrátiť, teda preukázať opak. Na preukázanie tejto skutočnosti sa použijú rôzne doklady alebo listiny. Ide o materiálnu publicitu katastra. 37. Hodnovernosť údajov môže byť spochybnená, napr. v prípade duplicitného vlastníctva k tej istej nehnuteľnosti. V tom prípade je na nehnuteľnosť vyznačená poznámka podľa § 39 katastrálneho zákona, <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=2250485-2250500&f=2> ktorá má obmedzujúci charakter a často je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad alebo nezapísanie listiny. Ak je hodnovernosť údaja vyvrátená, tento údaj sa už ďalej nemôže používať. 38. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností označuje JUDr. Fečík za vyvrátiteľnú právnu domnienku. Vo vzťahu k ochrane dobromyseľných tretích osôb JUDr. Fečík tvrdí, že „ten, kto vychádza zo znenia údajov katastra nehnuteľností je dobromyseľný, ak sa nepreukáže opak, pričom na preukázanie opaku je potrebné dokázať, že konajúci vedel o tom, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti“. Tomuto záveru opätovne zodpovedajú aj názory uvedené v odbornej literatúre, podľa ktorých sa zásadou hodnovernosti (materiálnou publicitou) „chráni dôvera každého v správnosť údajov v katastri uvedených v § 7 katastrálneho zákona“, alebo „kto koná v dôvere v zápis v katastri je dobromyseľný, že tento zodpovedá skutočnému stavu veci.“7)

39. Stavebným úradom v danom prípade je obec. Činnosť obce ako stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Stavebný úrad zabezpečuje odbornú činnosť v príslušnom stavebnom obvode, uskutočňuje úkony v správnom konaní a vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a stavebných súhlasov, zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti potrebné na činnosť stavebných úradov, uskutočňuje štátny stavebný dohľad v stavebnom obvode a dáva podnety a podklady stavebnému inšpektorátu na začatie konania o priestupkoch a o správnych deliktoch, vedie v rozsahu svojich úloh register výstavby a iné odborné činnosti.

40. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vyžiadal odborné stanovisko príslušného Stavebného úradu ohľadom reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti. Zo stanoviska Spoločného obecného úradu so sídlom v Dobšinej, vyplynulo, že z podkladov získaných z internetového katastra nehnuteľností/ ZBGIS bolo zistené, že stavba súpisného čísla 69 sa nachádza na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Pri miestnom zisťovaní bolo potvrdené, že predmetná stavba sa na mieste vyznačenom v katastrálnej mape nenachádza. Podľa overovania v teréne bolo zistené, že chata súpisné číslo 69 sa nachádza nad prístupovým chodníkom a to je na pozemku parc. č. KN C 2079/12. Stavebný úrad odporučil geodetické zameranie predmetnej stavby na presné určenie polohy stavby a taktiež výmery, nakoľko podľa vizuálneho posúdenia nie je správna ani výmera predmetnej stavby. Uviedol, že je možné, že sa jedná o posun hraníc pozemkov, ale je možné aj to, že stavba bola nesprávne zameraná v minulosti.

41. Súd má v danom prípade za nesporné, že sa jedná o odborné a právne relevantné stanovisko príslušného stavebného úradu, ktoré minimálne spochybňuje správnosť údajov, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľnosti a to na základe údajov poskytnutých stranami sporu a to najmä Geometrického plánu č. , ktorý bol podkladom pre všetky následné rozhodnutia a to jednak obce ako aj súdov. Čo sa týka vyjadrenia Okresného úradu - katastrálneho odboru zo dňa 23.05.2019, toto len konštatuje, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s označenými listinami, pričom správnosť uvedených listín neskúma. Rovnako nie je na mieste odvolávať sa na závery znaleckého posudku č. 5/2016 zo dňa 29.02.2016, v ktorom bolo úlohou znalca určiť všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty, súp. č. XX na parc. č. 2010/5 a 2010/12 a z ktorého vôbec nevyplýva, že by znalec vykonával reálne zameranie predmetnej nehnuteľnosti a pokiaľ vo svojom znaleckom posudku potvrdil, že uvedené nehnuteľnosti a ich zameranie súhlasí so zápisom v katastri nehnuteľnosti, len konštatoval túto skutočnosť na základe predložených listín. Napokon jeho úlohou pri vyhotovení znaleckého posudku, ani nebolo zaoberať sa zameraním, resp. umiestnením nehnuteľnosti.

42. Súd strany sporu priamo na pojednávaní 16.05.2019 oboznámil s výsledkami dokazovania a novými skutočnosťami a vyzýval žalobkyňu na odstránenie nesúladu, respektíve odstránenie vzniknutých pochybností ohľadom umiestnenia nehnuteľností na inej parcele a to s poukazom na vykonateľnosť petitu žalobného návrhu. Dokonca aj samotné uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 20.12.2018 v odseku 23. dáva do pozornosti, aby si prvoinštančný súd ujasnil vykonateľnosť výrokov rozsudku a spôsobilosť zápisu chaty súpisné číslo 69 do katastra nehnuteľností a to ešte pred tým, než vyšli v konaní najavo nové skutočnosti v súvislosti s umiestnením nehnuteľnosti.

43. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť - ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže stranám priznať iné práva než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcim povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, jeho prevzatie do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa aby nehnuteľnosť, ku ktorej má byť určené vlastnícke právo bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou; musí teda byť splnená požiadavka jej určitosti a nezameniteľnosti. Skutkový obsah žaloby musí byť premietnutý do žalobného návrhu a musí s ním byť vo vzájomnom logickom prepojení; pokiaľ teda žalobcovia v obsahu žaloby prezentujú určité tvrdenie k nehnuteľnosti, musí aj žalobný petit obsahovať vymedzenie tej nehnuteľnosti, ku ktorej sa v súdnom konaní domáhajú požadovaného určenia. Pokiaľ tomu tak nie je, možno bez ďalšieho konštatovať zjavný nesúlad medzi obsahom žaloby a žalobným petitom. Súd zastáva názor, že vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu, s poukazom na odborné stanovisko Spoločného obecného úradu so sídlom v Dobšinej zo dňa 22.03.2019, kedy je nevyhnutné vymedziť v žalobnom petite nehnuteľnosť hlavne

jej umiestnením na príslušnom pozemku parcelného čísla, ktoré je evidované na príslušnom LV, zo žalobkyňou vymedzeného žalobného petitu nie je možné jednoznačne a bez pochýb určiť polohu - umiestnenie predmetnej nehnuteľnosti - chaty; preto súd považuje podanie žalobkyne za neurčité v špecifikácií nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a ide o taký nedostatok podania pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a napriek výzve súdu ho žalobkyňa nedoplnila a dôvodné pochybnosti súdu neodstránila. Žalobkyni nič nebránilo dať si vyhotoviť nový geometrický plán , prípadne vytyčovací náčrt, z ktorého by bolo zrejmé, reálne umiestnenie stavby a jej výmera a podľa toho špecifikovať petit žaloby prípadnou zmenou žaloby. Nakoľko predmetná žaloba v súvislosti s novou dôkaznou situáciou nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, vzhľadom na neurčitosť v označení sporných nehnuteľností, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom mal jednoznačne za to, že pokiaľ by petit žaloby v tejto podobe prevzal do výroku súdneho rozhodnutia malo by to za následok jeho nevykonateľnosť.

44. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie , , podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; v spojení s ustanovením , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Ustanovenie upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Úspešnou stranou sporu v konaní bola strana žalovaných, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. Súd však aplikoval ustanovenie , a úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu existujúcich okolností danej veci a to, že až v priebehu konania vyplynuli z vykonaného dokazovania skutočnosti, ktoré mali za následok neúspech žalobkyne v konaní a ktorých vznik nemožno pričítať na vrub výslovne len žalobkyni a nie je ani možné jednoznačne konštatovať že iniciovanie súdneho konania zavinila len žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. - Exekučného poriadku).