Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-102-2018.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej veci žalobkyne: G. F., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. Z.. K. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, právne zast. Sidor a partneri, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie sumy 9 901,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 9 901,04 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 854,04 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 047,- Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.
odôvodnenie:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 9 901,04 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 854,04 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 047,- Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.
Poučenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 07. 2018, po zmene žaloby, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 9 901,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 854,04 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 047,- Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
2. V žalobe uviedol, že dňa 13. 06. 2012 uzatvoril s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA auto a.s., IČO: 35 858 699, Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava kúpnu zmluvu na automobil značky VW, rok výroby 2005, číslo osvedčenia o registrácii AAZ32505. Podľa kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 6 646,- Eur vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 800,- Eur bola kupujúcim zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5 846,- Eur bola zaplatená predávajúcemu prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi kupujúcim a žalovaným. Úverová zmluva uzatvorená dňa 13. 06. 2012 nie je podľa žalobcu v súlade s právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ďalšími predpismi právneho poriadku Slovenskej republiky. V úverovej zmluve je uvedené nesprávna výška úveru, nesprávna výška RPMN a to vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok a ostatných nákladov spojených s poskytnutím úveru. Podľa žalobcu základným a vstupným údajom pre správny výpočet RPMN je výška poskytnutého úveru, pričom táto suma predstavuje výlučne objem finančných prostriedkov, ktoré spotrebiteľ reálne dostal k dispozícii. Poukázal pritom na judikatúru súdneho dvora vo veci P. E. N., F. N. proti FINWAY a. s., C-377/14 zo dňa 21. 04. 2016. V kúpnej zmluve bola dohodnutá celková výška úveru 5 846,- Eur ako doplatok kúpnej ceny predmetu kúpy, avšak žalovaným v úverovej zmluve bol použitý vstupný údaj pre výpočet celkovej výšky spotrebiteľského úveru - predajná cena predmetu financovania 7 241,- Eur a žalovaný po odpočítaní časti kúpnej ceny zaplatenej žalobcom vo výške 800,- Eur, pripočítaním nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 415,09 Eur uviedol ako celkovú výšku spotrebiteľského úveru sumu 7 856,09 Eur. Výška úveru v zmluve je navýšená o 2 010,09 Eur z dôvodu, že žalovaný zamenil pojmy kúpna cena predmetu financovania a predajná cena predmetu financovania a tiež započítal náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Žalobca za použitia kalkulačky RPMN z portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR vypočítal RPMN vo výške 45,10 %, čo je v rozpore s údajom uvedeným v úverovej zmluve vo výške 27,54 %. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu je v zmluve uvedená nesprávne aj priemerná RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 50%, pričom podľa súhrnných informácií o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2012 ku dňu 30. 04. 2012, zverejnený na stránke Národnej banky Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo leasingom vo výške od 1 500,- Eur do 6 500,- Eur so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane predstavovala priemerná RPMN 28,98%. Aj tento nesprávny údaj má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. Žalobca celkovo zaplatil žalovanému sumu 17 117,28 Eur, pričom mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny vo výške 5 846,- Eur. Žalobca tak uhradil nad rámec istiny sumu 13 263,24 Eur, neuplatnil si však celý nárok, pretože tento považoval v zostávajúcej časti za premlčaný. Uplatnená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 854,- Eur od 26. 06. 2018 z dôvodu, že uvedený dátum je dňom, kedy žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť na účet žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 18. 06. 2018 na mimosúdne riešenie, žalovaný však do dňa podania žaloby na výzvu nereagoval.
3. Žalovaný v žalobe uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nemohli dôjsť, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene a to na základe platne uzatvorenej zmluvy a v súlade s riadne uzatvorenými podmienkami. Žalobcovi podľa žalovaného nemohla ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom, ani plnením z neplatného právneho úkonu
- úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú, ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
- úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú ani bez poplatkov. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo3/2009 zo dňa 22. 04. 2009, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením žalobcu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby začalo v deň, kedy sa vykonali prvý krát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobcovi známe. Žalobca vedel, že plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko plní a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mal znalosť skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobca uhradil sumu požičanej istiny vo výške 7 856,09 Eur splátkou splatnou dňa 08. 10. 2015, preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po dátume 08. 10. 2017 je podľa žalovaného premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 27. 07. 2018, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný ďalej uviedol, že preplatil na základe doručenej faktúry č. FVZA430120365 zo dňa 13. 06. 2012, vystavenej na sumu 7 241,- Eur zo spoločnosti AUTOCENTRUM AAA, sumu uvedenú vo faktúre vo výške 6 441,- Eur ako doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo a doplnky (suma 800,- Eur bola zaplatená žalobcom v hotovosti). Faktúra je žalobcom podpísaná, preto žalovanému
nebolo zrejmé, z akého dôvodu namietal predmet kúpnej zmluvy u žalovaného, ktorý bol poskytovateľom úveru a nie u predajcu, ktorý faktúru vyhotovil. Je výlučne náležitosťou medzi predávajúcim a kupujúcim, aké podmienky kúpy si dojednajú a odsúhlasia. Kúpna zmluva ako aj faktúra sú žalobcom podpísané, z čoho vyplýva, že s obsahom jednotlivých listín sa oboznámil, ich obsahu porozumel a súhlasil s nimi. Žalovaný ako poskytovateľ úverov preplatil na základe podpísanej úverovej zmluvy sumu 7 856,09 Eur, celkovo tak poskytol žalobcovi úver vo výške 7 856,09 Eur tak, ako to vyplýva z úverovej zmluvy.
4. V rámci repliky žalobca uviedol, že najmenej z poslednej vety čl. 2 bod 2.1 zmluvy je zrejmé, že do celkovej výšky úveru boli započítané aj náklady žalovaného spojené s poskytnutím úveru, t. j. celková výška úveru podľa žalovaného predstavovala sumu doplatku kúpnej ceny predmetu financovania 5 846,- Eur + náklady spojené s poskytnutím úveru 1 415,09 Eur a k takto navýšenej sume žalovaný ešte pripočítal fakturované sumu z doplnkových služieb 595,79 Eur, čo sa rovná sume celkovej výške úveru 7 856,09 Eur. Bez ohľadu na sumu doplnkových služieb žalovaný do v celkovej výšky spotrebiteľského úveru započítal aj náklady spojené so spotrebiteľským úverom a preto RPMN nemôže byť v zmluve vypočítaná správne. K premlčaniu práva žalobcu v subjektívnej lehote uviedol, že pokiaľ žalovaný ako profesionál v oblasti poskytovania úverov považuje svoje zmluvy, ktoré sám vytváral za súladné so zákonom, nie je možné, aby spotrebiteľ mal mať vedomosť o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo je okolnosťou podstatnou na vznik na bezdôvodného obohatenia. Žalovaný žalobcovu vedomosť spája s plnením splátok žalobcu na zmluvu, čo je zjavne nesprávny poukaz a právne posúdenie, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo256/2010 zo dňa 28. 09. 2011 a uznesenie Ústavného súdu SR IUS47/2019-20. Rozhodujúcim okamihom pre vznik subjektívnej vedomosti je, kedy žalobca zistil, že na zmluvu plniť nemal, nie že plnil. Uvedeným okamihom je porada s právnym zástupcom a následné udelené plnomocenstva pre zastupovanie v konaní. Na to, aby sa žalobca skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyplývajúca zo zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade jednoznačne na začiatku existoval právny dôvod plnenie, ktorým je samotná písomná zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca plnil svoje povinnosti. Vzhľadom na uvedené teda nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení získanom bez právneho dôvodu, keďže právny dôvod existuje a je ním zmluva. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že neznalosť zákona neospravedlňuje, poukázal na názor Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorý bol vyslovený v mnohých rozhodnutiach a podľa ktorého zásada neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (Najvyšší súd SR sp. zn. 6Mcdo9/2012, 5Mcdo50/2012, 5Mcdo11/2012, 6Cdo1/2012, 2Mcdo1/2012, 6Mcdo9/2012, 5Mcdo/2/2012 a Ústavný súd SR IUS258/2015, IIIUS515/2015, IIIUS620/2015). V spore mal žalovaný preukázať, že žalobca v čase podpísania zmluvy resp. zaplatenia poslednej splátky vedel, že zmluva je v rozpore so zákonom, a že žalobca mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného poprel a uviedol, že v žalovaným deklarovanom čase nemal vedomosť o bezúročnosti zmluvy z nasledujúcich dôvodov: sám žalovaný neuznáva argumentáciu, že by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, preto neexistuje racionálny argument, prečo by mal spotrebiteľ o bezúročnosti vedomosť, je v rozpore so zdravým uvažovaním, aby akákoľvek osoba vstupovala a plnila v právnom vzťahu, o ktorom vie, že je v rozpore so zákonom a v tomto zotrvala do splatenia všetkých záväzkov, čím by dobrovoľne znižovala svoj životný štandard tým, že žalobca plnil svoje povinnosti zo zmluvy a uhradil všetky splátky. To znamená, že považoval zmluvu za súladnú so zákonom a o vzniku bezdôvodného obohatenia nemal vedomosť. Žalovaný len predpokladal, že by žalobca mohol mať tieto vedomosti. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný predmet financovania obsahovo preformuloval s poukazom na čl. 3 a 3.1 úverovej zmluvy zo dňa 13. 06. 2012 tak, že predmetom financovania podľa tejto zmluvy je motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu. Uvedená formulácia nie je v žiadnom ustanovení zmluvnej dokumentácie vysvetlená, nie je zrejmý žiadny mechanizmus fungovania a v tejto súvislosti ad absurdum, ak by žalovaný prostredníctvom sprostredkovateľa fakturoval akékoľvek plnenie v akejkoľvek výške, nie je možné preskúmať mechanizmus určujúci navyšovanie spotrebiteľského úveru. Kúpna zmluva a úverová zmluva sú vzájomne závislé zmluvy, ktoré však dojednávajú odlišný hlavný predmet plnenia. Vzájomne závislé zmluvy trpia zásadným rozporom v dohodnutom predmete plnenia. Jediným podkladom, ktorý spája navýšenú sumu úveru v úverovej zmluve ako rozdiel oproti kúpnej zmluve je faktúra, ktorá bola žalobcovi dňa 13. 06. 2012 spolu so všetkými listinami daná na podpis a v obsahu ktorej sú menované fakturované plnenia za prípadné doplnkové služby poskytované dodávateľom k tomuto vozidlu v celkovej sume 595,79 Eur. Za žalovaného aj predajcu konala jediná osoba, ktorá pripravila a predkladala všetky listiny (kúpnu
zmluvu, zmluvu o úvere, faktúru) v jediný okamih a deň 13. 06. 2012 - zamestnanec predávajúceho H. R.. Žalobca podmienku, podľa ktorej žalovaný zahŕňa do výšky úveru aj náklady spojené s doplnkovými službami vo výške 595,79 Eur považoval za podmienku, ktorá priamo odporuje zákonu s poukazom na § 2 písm. d), g) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch, rovnako aj kogentným ustanoveniam občianskeho zákonníka, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami a je celým svojim obsahom a následkami pre spotrebiteľa neprijateľná. Podmienka, podľa ktorej mal spotrebiteľ zaplatiť doplnkové služby poskytované dodávateľom bez akejkoľvek informácie o tom, ako uvedený mechanizmus má fungovať, vykazuje znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že ide o žalobcom vyžiadané plnenie a v žiadnom prípade nebol oprávnený navýšiť v kúpnej zmluve dohodnutú celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého nekalé obchodné praktiky sú zakázané v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), c) citovaného zákona, v zmysle ktorého za nekalú obchodnú praktiku sa považuje obchodná praktika, ktorá je v rozpore s odbornou starostlivosťou a môže podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k službe, za ktoré porušenie zákonných povinností zodpovedá žalobca v plnom rozsahu a s poukazom na § 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch): d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
7. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
8. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a to: úverová zmluva SUA12/002960 zo dňa 13. 06. 2012, kúpna zmluva zo dňa 13. 06. 2012, splátkový kalendár, zoznam príkazov Slovenská sporiteľňa, a.s. + doklad, vklady v hotovosti Tatra banka, a.s., výpis z účtu VÚB banka a.s. zo dňa 22. 02. 2018, predsporová výzva zo dňa 19. 06. 2018 v e-mailovej forme, predsporová výzva zo dňa 19. 06. 2018, interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN, detail transakcií žalobcu v Prima banke, a.s na č. l. 150 - 169 súdneho spisu, platobný príkaz Slovenskej sporiteľne na č. l. 178 súdneho spisu, potvrdenie o transakciách vo VÚB banke, a.s. č. l. 179, 180, e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a jej právnou kanceláriou, e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, písomné vyjadrenie žalobkyne č. l. 208.
11. Predložená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch majú v danom prípade prednosť pred ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka.
12. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 13. 06. 2012 úverovú zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal úver poskytnúť a spotrebiteľ sa zaviazal úver použiť na dohodnutý účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve a úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Predmetom financovania podľa čl. 3 bod 1 zmluvy bolo motorové vozidlo vrátane prípadných doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu N. J. E. Y. Z. D. XX - X.XdCi D., ktorý bol dodaný dodávateľom (predajcom AUTOCENTRUM AAA auto a.s. so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 35 858 699.) Predajná cena predmetu financovania bola v č. l. 2 bod 3 zmluvy uvedená vo výške 7 241,- Eur vrátane DPH, zaplatené v hotovosti klientom 800,- Eur, náklady spojené s poskytnutím úveru 1 415,09 Eur, celková výška úveru 7 856,09 Eur. Ďalšie podmienky splácania úveru dojednané v bode 4 úverovej zmluvy boli ročná úroková sadzba 24,596953%, RPMN 27,54%, priemerná hodnota RPMN 50%, celkové náklady spotrebiteľa 8 651,59 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 16 507,68 Eur, konečná splatnosť úveru 11. 06. 2019, výška mesačnej splátky 196,52 Eur, dátum prvej mesačnej splátky 11. 07. 2012 a počet splátok 84. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok bola dojednaná vždy do 11 dňa v kalendárnom mesiaci.
13. Z bodu 2.1 zmluvy vyplýva, že klient spotrebiteľ podpisom zmluvy vyhlásil, že bol pred podpisom zmluvy zoznámený s tým, že veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady vo výške uvedenej v tomto článku zmluvy a žiada týmto veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania špecifikovaného čl. 3 zmluvy a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške uvedenej nižšie. Podpisom zmluvy klient tak tiež berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru.
14. Dňa 13. 06. 2012 uzatvoril žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA auto, a.s., na základe ktorej kúpil automobil N. J. E. Y., pričom kúpna cena dojednaná v zmluve bola vo výške 6 646,-Eur. Zo zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 800,- Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5 846,- Eur bola predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru, na základe zmluvy o úvere 12002960 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s.. Predmetom zmluvy bol predaj automobilu špecifikovaného v zmluve, vrátane jeho súčastí, príslušenstva za dojednanú kúpnu cenu.
15. Podľa čl. 2 bod 2.1 úverovej zmluvy výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady spojené s poskytnutím úveru. Celková výška úveru je tak tvorená doplatkom predmetu financovania 5 846,- Eur, pretože suma 800,- Eur bola uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, a nákladmi spojenými s poskytovaním úveru 1 415,09 Eur, čo spolu predstavuje sumu 7 261,09 Eur. Z uvedeného článku zmluvy ďalej vyplýva celková výška úveru 7 856,09 Eur, to
znamená, že ku časti kúpnej ceny, nákladom spojeným s poskytnutím úveru bola prirátaná ešte suma vo výške 595,- Eur, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného predstavovala doplnkové služby. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení uviedol, že uhradil predajcovi sumu 6 641,- Eur, ktorá predstavovala okrem časti kúpnej ceny aj doplnkové služby. Podľa čl. 3.1 úverovej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že predmetom financovania je motorové vozidlo vrátane prípadných doplnkových služieb poskytnutých dodávateľom k tomuto motorovému vozidlu. Tieto služby neboli v zmluve špecifikované. Jediným podkladom je faktúra, ktorá bola daná na podpis žalobcovi dňa 13.06.2012 spolu s obidvoma zmluvami. Za žalovaného a za predajcu konala jediná osoba. Takýto postup umožnil žalovanému, aby v zmluve v úvere uviedol údaje o výške doplnkových služieb predajcu vyplývajúce z faktúry, a z uvedeného vyplýva, že postup pri uzatváraní obidvoch zmlúv bol koordinovaný medzi žalovaným a predajcom. Aj bez doplnkových služieb je však zrejmé, že žalovaný do výšky úveru započítal aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 415,09 Eur, preto RPMN nie je vypočítaná správne. Pokiaľ žalovaný uvádzal v zmluve ako výšku úveru sumu pozostávajúcu okrem doplatku kúpnej ceny predmetu financovania a doplnkových služieb aj náklady spojené s poskytnutím úveru, uvádzal nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa aj výšku RPMN, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako je v zmluve nesprávne uvedené priemerná RPMN 50%, a to v neprospech spotrebiteľa, pretože tá bola stanovená za druhý štvrťrok roku 2012 k 30.04.2012 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov pri objeme nad 6500 eur 11,40 %. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g), j), y) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť celkovú výšku úveru, ktorá je uvedená v zmluve nesprávne a rovnako nesprávne je uvedená aj RPMN a priemerná RPMN, a to všetko v neprospech spotrebiteľa.
16. Nakoľko súd po vykonaní dokazovania zistil, že zmluva o úvere trpí nedostatkami, ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému v zmysle § 451 ods. 1 OZ.. V konaní nebolo sporné, že doposiaľ bola zo strany žalobcu zaplatená žalovanému suma 17 172,28 Eur, ktorá prekračuje výšku poskytnutého úveru 6 641,- Eur, preto súd priznal žalobcovi nárok na požadovanú sumu vo výške 9 901,04 Eur (17172,28 Eur - 6641 Eur), ktorá predstavuje sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru a je plnením bez právneho dôvodu, čím vznikol na strane žalovaného majetkový prospech.
17. Pokiaľ ide o premlčanie súd za začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1OZ považoval okamih, kedy sa žalobca dozvedel od svojho právneho zástupcu, že zo zmluvy plniť nemal. Išlo o skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca predloženou e-mailovou komunikáciou preukázal, že v období január 2018 komunikoval s advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v tomto konaní, to znamená, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr v januári 2018. Dňa 26. 01. 2018 kontaktovalo administratívne oddelenie advokátskej kancelárie žalobcu s tým, že je potrebné, aby požiadal žalovaného o prehľad uhradených splátok a následne ho poskytol advokátskej kancelárii. Subjektívna premlčacia doma na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, že bol neoprávnený majetkový prospech získaný. Žalovaný uviedol, že žalobca uhradil sumu požičanej istiny splátkou splatnou 08. 10. 2015, vtedy začala plynúť 3 ročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 OZ. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Nie je možné len predpokladať, že by žalobca mohol skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohol dozvedieť, alebo mal dozvedieť, ak by vynaložil potrebnú starostlivosť. Skutočnosť, že žalobca uhrádzal žalovanému splátky aj nad rozsah istiny úveru svedčí o tom, že žalobca nevedel, že žalovaný nemá na tieto sumy právny nárok. Napokon žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalobca mal získať zaplatením splátky dňa 08. 10. 2015 vedomosť o tom, že začala plynúť subjektívna doba, alebo že by žalobca mal vedomosť o bezúročnosti úveru, keďže sám žalovaný v konaní tvrdil, že zmluva je v súlade so zákonom a má všetky zákonom predpísané náležitosti. Nárok žalobcu uplatnený v konaní nie je vzhľadom na uvedené premlčaný.
18. Keďže žalovaný nevydal žalobcovi peňažné plnenie ani po tom, ako ho na to vyzval právny zástupca žalobcu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 854,04 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia, pretože mal preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na
vydanie plnenia predsporovou výzvou, ktorá bola doručená žalovanému aj e-mailom dňa 19. 06. 2018. Zároveň súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne aj zo zostávajúcej sumy 4 047,- Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia, to znamená, odo dňa rozhodnutia súdu o zmene žaloby.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu vo veci. V spore bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému a súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.