Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/24/2019

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/152/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, 598 66, Villeneuve-d´Ascq CEDEX, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille Métropole pod Číslom zápisu: 325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 595 628, zastúpeného zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným v 1/ rade: WILDMAR spol. s r.o., so sídlom Teplická 1446/53, 039 01 Turčianske Teplice - Diviaky, IČO: 47 593 890, v 2/ rade: R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. B. - E., štátny občan SR, zastúpenému splnomocneným zástupcom R., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 4.611,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ rade a v 2/ rade proti výrokom II., IV. a V. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/24/2019-395 zo dňa 2. decembra 2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/24/2019-395 zo dňa 2. decembra 2020 v napadnutých výrokoch: - II., ktorým bola žalovaným uložená povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3.844,99 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, - IV., podľa ktorého žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 40 Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, -V. žalobca má voči žalovaným právo na 41,62 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v spore žalobcu: COFIDIS, so sídlom 61 avenue Hailey Parc de la Haute Bome 59866, Villeneuve-d´Ascq CEDEX, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille Métropole pod číslom: 325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky: Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, právne zastúpený: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému v rade 1/ WILDMAR spol. s r.o., so sídlom Teplická 1446/53, 039 01 Turčianske Teplice - Diviaky, IČO: 47 593 890, v rade 2/ R. I., I. Č. XXXXXX/XXXX, B. P. B. XXXX/XX, XXX XX B. B. - E., štátny občan SR zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Kristína Ulmanová, rod. Brčíková, nar. 7.2.1964, bytom Gemerská 2, 821 08 Bratislava v konaní o zaplatenie 4.611,39 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 826,92 € zastavuje.

II. Žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3.844,99 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Žaloba sa v časti úrokov vo výške 20,83 % zo sumy 4.671,91 € od 21.10.2018 do 21.11.2018 a úrokoch z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm:

- 4.671,91 € od 22.11.2018 do 6.12.2018,

- 4.465,18 € od 7.12.2018 do 20.12.2018,

- 4.258,45 € od 21.12.2018 do 8.2.2019,

- 4.051,72 € od 9.2.2019 do 27.3.2019,

- 3.844,99 € od 28.3.2019 do zaplatenia zamieta.

IV. Žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V. Žalobca má voči žalovaným právo na 41,62 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2019 domáhal zaplatenia sumy 4.611,39 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 19994 zo dňa 29.2.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ bol žalovanému v rade 1/ poskytnutý úver vo výške

7.557,21 €, za účelom kúpy motorového vozidla Peugeot Boxer II, furgon boxer 2.2 HDI, 333R3H3, pričom žalovaný v rade 1/ bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle finančného plánu. Úver bol zabezpečený prostredníctvom ručenia. Dňa 29.2.2016 bolo žalovaným v rade 2/ podpísané ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého žalovaný v rade 2/ vyhlásil, že ako ručiteľ ručí žalobcovi za riadne a včasné splnenie záväzkov. Žalovaný v rade 1/ bol v zmysle Zmluvy povinný uhradiť žalobcovi 60. splátok á 206,73 €, ktoré boli splatné vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca od 20.3.2016 do 20.2.2021. Žalovaný v rade 1/ uhradil celkom 31 splátok a ďalšie v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca 16.10.2016 upozornil žalovaného v rade 1/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť celého úveru a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia žalovanému v rade 1/. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti bolo odoslané 13.11.2018. Žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi bolo žalobcom zaslané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru tiež dňa 13.11.2018. Úver a celé príslušenstvo sa stal splatný 21.11.2018. Aj napriek telefonickým urgenciám zo strany žalobcu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade dlžnej sumy.

2. Súd vo veci 27.5.2019 rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaní v rade 1/ a 2/ podali odpor a uviedli, že nesúhlasia s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy, žalovaný v rade 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný, nie je osobou, ktorá uzavrela zmluvu so žalobcom. Dôkazy priložené k zmluve sú sporné a neosvedčujú žalobný nárok. Úver mal byť poskytnutý v sume 7.146,30 €, avšak nebol poskytnutý v plnej výške, pretože žalobca odpočítal poplatok 410,91 € a poskytol len sumu 6.735,39 €. Naviac na žalovaných sa vzťahuje ochrana spotrebiteľa podľa úniového práva. Žalovaní žiadajú, aby bol aplikovaný , 53 a 54 a tiež Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľských úveroch. Cena motorového vozidla, na kúpu ktorého sa mal použiť úver bola dohodnutá na 9.491,- €, žalovaní zaplatili čiastkovú úhradu vo výške 3.062,70 € a na úver potrebovali sumu 6.428,30 €. Úver dojednaný v úverovej zmluve nebol určitý a nebol podľa zmluvy poskytnutý. Žalovaní úver nikdy nedostali, lebo žalobca ho poskytol spoločnosti Autocentrum AAA auto a.s. Úverová zmluva je neplatná, obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

3. K odporu žalovaných sa vyjadril žalobca a uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, tak ten podpísal 29.2.2016 ručiteľské vyhlásenie a vyhlásil, že ručí žalobcovi za riadne a včasne splnenie záväzkov. V prípade, ak dlžník, t.j. žalovaný v rade 1/ nesplní akýkoľvek z jeho peňažných záväzkov. Skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ neuzavrel so žalobcom úverovú zmluvu je právne irelevantná, vzhľadom na ručiteľské vyhlásenie. Na základe Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu vo výške 7.557,21 €, ktorá pozostávala z istiny úveru vo výške 7.146,30 € a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 410,91 €. Jednorazový spracovateľský poplatok bol na základe dohody zmluvných strán započítaný do jednotlivých mesačných splátok, čo vyplýva z čl. II individuálnych podmienok úverovej zmluvy a preto nie je pravdou, že by spracovateľský poplatok bol odpočítaný od istiny úveru. Tvrdenie žalovaných, že na predmetný vzťah sa majú aplikovať ustanovenia a Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež Zákona o spotrebiteľských úveroch je mylné. Medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ bola uzavretá Úverová zmluva č. 1994, na základe ktorej vznikol obchodno - záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla. Žalovaný v rade 1/ uzavrel úverovú zmluvu ako právnická osoba, obchodná spoločnosť v rámci svojej obchodnej činnosti a preto zmluvu nemožno klasifikovať ako spotrebiteľskú. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo žiadosti žalovaného v rade 1/ o poskytnutie úveru, kde úver žiada ako právnická osoba. Ak žalovaní argumentujú, že doba splácania úveru bola dojednaná od 20.3.2016 do 20.2.2021, tak doba splácania ešte neuplynula, tak toto tvrdenie je absolútne irelevantné, pretože jednotlivé mesačné splátky neboli uhrádzané riadne a včas a preto došlo k zosplatneniu úveru. Žalovaný v rade 1/ bol upozornený na uvedenú skutočnosť písomnosťou „Upozornenie pre neplatenie zmluvných povinností zo dňa 16.10.2018, následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 21.11.2018. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že úver im nebol nikdy poskytnutý, toto tvrdenie je tendenčné a účelové, úver bol viazaný na kúpu motorového vozidla, pričom v čl. I Všeobecných podmienok úverovej zmluvy žalovaný 1/ výslovne určil a splnomocnil veriteľa t.j. žalobcu na vyplatenie istiny úveru v mene dlžníka priamo dodávateľovi. Žalobca s podaným odporom v celom rozsahu nesúhlasí.

3. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní a uviedli, že boli žalobcom oklamaní, dôkazom čoho je Zmluva o spotrebiteľskom úvere - individuálne podmienky s prílohou Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V podstatnej časti žalovaní zotrvali na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení, naviac uviedli, že právne úkony neboli urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a preto je zmluva s poukazom na neplatná. Tiež poukázal na neplatnosť vo vzťahu k ustanoveniu . Uviedli tiež, že žalobca vymáha nedôvodný nárok. Tiež uviedli, že zo žiadosti o poskytnutie úveru jasne vyplýva, že žiadateľom o úver bol žalovaný v rade 2/ ako fyzická osoba.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah ale len o obchodnoprávny vzťah vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami.

6. Žalovaný v rade 1/ sa prvého pojednávania nezúčastnil.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v rade 2/ najprv namietala plnomocenstvo udelené žalobcom svojmu právnemu zástupcovi. Súd skonštatoval na pojednávaní, že osvedčovacia doložka na čl. 58 obsahuje dva bezpečnostné prvky, to znamená dva vlastnoručné podpisy ako splnomocnenec, tak splnomocnený. Uvedené plnomocenstvo podpísali s tým, že údaje o zaručenej konverzii urobila osoba na to oprávnená a to AK URBÁNI & partners, teda plnomocenstvo súd považuje za udelené v súlade so zákonom. Ďalej splnomocnená zástupkyňa namietala právne nástupníctvo žalobcu v danom spore. Ďalej zdôraznila, že v zmluve sa uvádza poskytnutý úver vo výške 7.146,- €, v žalobe 7.557,21 €, avšak ani jeden z týchto úverov poskytnutý nebol. Ako vyplýva z predložených dokumentov, úver mal byť poskytnutý len vo výške 6.428,30 €, pretože motorové vozidlo ktoré malo byť financované z úveru stálo 9.491,- € a žalovaný v rade 1/ zaplatil 3.062,72 €. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, motorové vozidlo si u predajcu vyhliadol žalovaný v rade 2/ a predajca požadoval preukázanie platobnej schopnosti a preto žalovaný uviedol, že má firmu WILDMAR spol. s r.o., čo postačovalo predajcovi na schopnosť splácať úver. Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný v rade 2/ považuje za neplatný právny úkon. Tiež uviedla, že nemá osvedčený vzťah medzi Banco Banif Mais SA a AUTOCENTRUM AAA auto Žilina. Celú pohľadávku žalobcu žalovaný v rade 2/ namieta čo do dôvodu aj výšky a tiež namieta výšku úrokov 20,83 %. Tiež zdôraznil, že žalovaný v rade sa spoliehal na dodávateľa, že v súlade so zákonom vyhotoví zmluvy.

8. Následne žalobca písomne vysvetlil skutočnosti ohľadne námietky žalovaného v rade 2/, o koho podpis ako podpis klienta na plnomocenstve udelenom právnemu zástupcovi sa jedná, že sa jedná o podpis Mgr. Pavla Jonáša, ktorý je v mene banky oprávnený konať a podpisovať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa organizačnej zložky a to samostatne. Oprávnenie Mgr. Pavla Jonáša vystupovať za pobočku zahraničnej banky v mene zahraničnej osoby vyplýva priamo zo zápisu v Obchodnom registri SR.

9. V priebehu pojednávania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu učinil procesný návrh a čiastočne zobral žalobu späť v sume 826,92 € a tiež rozšíril žalobu v čsti sumy z ktorej požaduje úroky.

10. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 19994 zo dňa 29.2.2016, uzavretej medzi Banco Banif Mais SA, Portugalsko, číslo zápisu 500280312, ktorá konala prostredníctvom Banco Banif Mais SA pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, Bratislava ako veriteľom a WILDMAR spol. s r.o., ulica Teplická 1446/53, Turčianske Teplice, IČO: 47 593 890, DIČ: 2024058300, Obchodný register 62129/ I. ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver za účelom umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo špecifikované v čl. I. a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a zaplatiť celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. V zmluve bola dohodnutá celková výška úveru 7.146,30 €, výška mesačnej splátky istiny úveru, úroku úveru, spracovateľského poplatku, poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity, poistenie a spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti a poplatku za trvalý príkaz mesačnej splátky á 206,73 € mesačne, počet splátok bol dojednaný na 60, prvá splátka splatná 20.3.2016, doba trvania zmluvy

20.2.2021, čo je súčasne termín konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru bola dojednaná fixne na 20,83 %. V zmluve bol tiež dojednaný jednorazový spracovateľský poplatok 410,91 €, ktorý bol započítaný do mesačných splátok, RPMN 26,30 %, priemerná RPMN 24,54 %. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov 27,08 % a celková čiastka na úhradu, ktorá predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov dlžníka spojených so spotrebiteľským úverom, ktorými sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí dlžník zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov bola dojednaná na sumu 12.403,80 €. V čl. III. Zmluvy sa dlžník zaviazal zabezpečiť všetky jeho záväzky voči veriteľovi vyplývajúce z úverovej zmluvy zriadením záložného práva na vozidlo a tiež ručiteľským vyhlásením.

11. K úverovej zmluve boli pripojené aj Všeobecné podmienky podpísané ako veriteľom, tak dlžníkom, z ktorých z bodu 20. vyplýva, že veriteľ najneskôr do 15. tich dní odo dňa splatnosti splátky úveru písomne alebo formou krátkej textovej správy ( SMS ) informuje dlžníka o tom, že nedošlo k splateniu splátky úveru v lehote jej splatnosti s upozornením týkajúcim sa následkov nesplácania úveru. Dlžník a veriteľ sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s platbou jednej splátky úveru o viac ako tri mesiace, takéto omeškanie dlžníka predstavuje skutočnosť defaultu ( neplnenia ), oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a jeho príslušenstvo spolu s platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými a to za primeraného použitia ustanovení a k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti dlžníkovi na poslednú, veriteľovi známu adresu, zakladajú dlžníkov záväzok zaplatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu neuhradených splátok úveru, celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským úverom ( vrátane úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, požadovaných oprávnených výdavkov veriteľa a pod. )

12. Z preloženého výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca zapísaný v Obchodnom registri pod č. 325 307 106 OR Lille Metropole vznikla v zmysle Poznámky č. 57 z 21.12.2016 zlúčením a absorpciou spoločností BANCO COFIDIS, une sociedade anonyma ( akciová spoločnosť ) podľa portugalského práva, ktorej sídlo je na adrese 96 Avenida, 24 - de Juiho 1200870 Lisabon ( Portugalsko ) zapísaná do Obchodného registra Lisabonu pod č. 500 280 312 - od 1.12.2016.

13. Do spisu bolo predložené „Ručiteľské vyhlásenie - individuálne podmienky“ , ktoré uskutočnila fyzická osoba R. I., označený rodným číslom a dátumom narodenia, trvalé bydlisko ul. Teplická 1446/53, Turčianske Teplice, v prospech BANCO BANIF MAIS, S.A. LISABON. Na základe tohto ručiteľského vyhlásenia ručiteľ ručí veriteľovi za riadne a včasné splnenie záväzku dlžníka WILDMAR spol. s r.o. Turčianske Teplice. Toto ručiteľské vyhlásenie obsahuje okrem iného aj vyhlásenie, že ručiteľ vyhlasuje, že v prípade, ak dlžník nesplní akýkoľvek z jeho peňažných záväzkov podľa úverovej zmluvy, vrátane príslušenstva k týmto peňažným záväzkom, v znení jej budúcich dodatkov veriteľovi včas a riadne. Ručiteľ z titulu ručenia poskytne plnenie v plnej výške zabezpečovaných záväzkov. Veriteľovi za podmienok stanovených v Ručiteľskom vyhlásení. Neoddeliteľnou súčasťou ručiteľského vyhlásenia sú aj Všeobecné podmienky, ktoré boli tiež predložené do spisu.

14. Do spisu bola predložená listina adresovaná od COFIDIS pre WILDMAR spol. s r.o., označená ako Upozornenie pre neplnenie zmluvných podmienok - výzva pred zosplatnením úveru datovaná 16.10.2018, v ktorej sa okrem iného uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že si WILDMAR spol. s r.o. neplní svoje záväzky zo Zmluvy o úvere, tak ho upozorňujú, že pokiaľ aj naďalej nebude uhrádzať svoje splatné záväzky v súlade s bodom 19. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere, vyhlási COFIDIS splatný celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom. Súčasne bol dlžník vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 1.000,63 €.

15. K spisu bola pripojená aj doručenka s tým, že adresát nevyzdvihol zásielku v odbernej lehote.

16. Tiež boli do spisu predložené Vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru datované 13.11.2018 adresované WILDMAR spol. s r.o. Turčianske Teplice a R. I., v ktorých sa uvádza, že keďže riadne neplníte svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, porušili ste ustanovenia bodu 19. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého vyhlasujeme mimoriadnu splatnosť úveru. Odosielateľom je COFIDIS. Aktuálny dlh k dátumu odoslania predstavoval sumu 5.518,34 € vrátane príslušenstva. K týmto listinám boli pripojené aj doručenky.

17. Do spisu bola ďalej predložená listina ako Finančný plán, avšak ide o listinu, ktorá obsahuje nielen predpísanú výšku splátok rozpísanú na istinu, úroky a poplatky, ale aj platobnú históriu s tým, že WILDMAR spol. s r.o. splácala od počiatku nepravidelne, neboli dodržiavané termíny splátok predpísaných v úverovej zmluve, ani predpísaná výška splátok s tým, že posledná úhrada prebehla 15.11.2018 a to splátka, ktorá bola splatná 20.9.2018. Od 15.11.2018 už žiadna ďalšia splátka uhradená nebola s tým, že z uvedenej listiny tiež vyplýva, že boli uhrádzané aj úroky z omeškania s tým, že úroky z omeškania vo výške 20,44 € boli uhradené 6.6.2016, z čoho je zrejmé, že už k tomuto dátumu muselo dôjsť k omeškaniu, následne úroky vo výške 20,29 € boli uhradené 21.4.2017, úroky vo výške 18,59 € uhradené 18.12.2017, úroky vo výške 19,35 € uhradené 22.3.2017, úroky vo výške 19,38 € uhradené 24.6.2018, úroky vo výške 19,17 € uhradené 17.6.2018, úroky vo výške 19,55 € uhradené 28.7.2018, úroky vo výške 23,73 € uhradené 2.10.2018. Z uvedeného však nie je zrejmé, za aké obdobie sú uvedené úroky a z ktorej splátky sú vypočítané.

18. Žalovaní predložili do spisu rozpis splátok podľa vlastného tvrdenia mali zaplatiť 7.249,42 €. K tomuto rozpisu splátok žalovaný predložili aj výpisy z účtu, ktoré svedčia o jednotlivých platbách splácania úveru.

19. Do spisu bola predložená Kúpna zmluva na motorové vozidlo. Predávajúcim bolo Autocentrum AAA auto a.s. a kupujúcim bola spoločnosť WILDMAR spol. s r.o. , kúpna cena vozidla bola dojednaná na 9.491,- €.

20. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti ( ) , zmluvy o úvere ( ) , zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o tichom akreditíve ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ), zmluvy o vkladovom účte ( ).

22. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

23. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

25. Podľa , ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

26. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto dohodnuté, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

27. Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote inak, do jedného mesiaca odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

28. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník nesplní voči nemu určený záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

29. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 20.11.2019, na ktoré súd strany riadne predvolal. Ako právny zástupca žalobcu, tak obidvaja žalovaní mali doručenie vykázané s tým, že pred prvým pojednávaním prišlo do spisu podanie od Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, v ktorom sa uvádza, že právny zástupca žalobcu ospravedlňuje svoju, aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20.11.2019 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania a z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že žalovaný do dnešného dňa záväzok neuhradil a preto žalobca v spojení s predloženými dôkazmi trvá v plnom rozsahu na žalobe. Na prvom pojednávaní žalovaný v rade 1/ navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Vzhľadom na nejasnosť ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu, ktorý vystupoval za spoločnosť Intrum Slovakia a súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu a akým spôsobom do konania sa dostala práve spoločnosť Intrum Slovakia a túto skutočnosť bolo treba prešetriť, súd návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie zamietol s tým, že na ďalšom pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 23.7.2020 túto skutočnosť súd objasňoval s právnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol, že spoločnosť Intrum Slovakia nie je stranou sporu, stranou sporu je stále pôvodný žalobca, ktorý je v spore aktívne legitimovaný s tým, že pokiaľ ide o pojednávanie prvé, ktoré bolo nariadené na 20.11.2019, tak právny zástupca žalobcu uviedol, že dostal predvolanie na dátum 20.11.2019 ale nie na 9.15 hod., ale na inú hodinu, pričom následne sa dostavil do kancelárie asistentky a bol spísaný úradný záznam. Následne bolo zistené, že podanie spoločnosti Intrum Slovakia bolo chybne zažurnalizované v tomto súdnom spise a to z toho dôvodu, že právny zástupca spoločnosti Intrum Slovakia uviedol na svojom podaní, ktorom ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní nesprávnu spisovú značku, ktorá prislúchala práve súdnemu sporu žalobcu COFIDIS / WILDMAR spol. s r.o. a R. I.. Teda bolo jednoznačne ustálené, že žalobcom v danom spore je COFIDIS Francúzsko.

32. Súd teda ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v danom spore vzhľadom na rozdielnosť označenia žalobcu oproti označeniu veriteľa v úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu. Zmluvu o úvere uzatvoril za veriteľa dňa 9.2.2016 Banco Banif Mais, S.A. Portugalsko zapísané v OR pod číslom 500 280 312 ( čl. 5 ). Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra ( čl. 15 ) COFIDIS Francúzsko absorbovalo 1.12.2016 spoločnosť BANCO COFIDIS PORTUGALSKO zapísané v OR pod číslom 500 280 312, ktoré číslo zápisu v Obchodnom registri je totožné s Banco Banif Mais, S.A. PORTUGALSKO. Z uvedeného vyplýva, že došlo len k zmene obchodného mena z Banco Banif Mais, S.A. na BANCO COFIDIS Portugalsko a tá bola absorbovaná pod spoločnosť COFIDIS Francúzsko, ktorá je jeho právnym nástupcom a súčasne v tomto spore aj žalobcom a teda aktívnu legitimáciu žalobcu v danom spore mal súd za preukázanú.

33. Následne vzhľadom na námietku splnomocneného zástupcu žalovaného v rade 2/, ktorý argumentoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, súd skúmal, ustanoveniami akého zákona sa bude daný záväzkový vzťah spravovať. Z výpisu z Obchodného registra na čl. 15 a nasl., v časti Údaje o činnosti a hlavnom podniku vyplýva vykonávaná činnosť okrem iného, udeľovanie úverov právnickým osobám a podnikom, teda žalobca je veriteľom, ktorý je podnikateľom a v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery právnickým osobám a podnikom. Dlžníkom v zmysle Zmluvy o úvere bola spoločnosť WILDMAR spol. s r.o., ktorá spoločnosť je podnikateľom, právnickou osobou a práve za účelom nadobudnutia osobného motorového vozidla do majetku spoločnosti jej bol poskytnutý úver, čo je zrejmé aj zo skutočností, že úver splácala nie fyzická osoba nepodnikateľ, žalovaný v rade 2/ ale práve žalovaný v rade 1/ - spoločnosť WILDMAR spol. s r.o., ako vyplýva z výpisov účtu, ktoré predložil práve žalovaný v rade 2/. Je teda zrejmé, že daný záväzkový vzťah a to Zmluva o úvere vznikol medzi podnikateľmi a s prihliadnutím na všetky okolnosti a v čase vzniku tohto vzťahu bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti a preto jednoznačne sa bude spravovať ustanoveniami . Naviac, podľa , , zmluva o úvere

je absolútnym obchodom, samozrejme s výnimkou, že by jeden z účastníkov bol spotrebiteľom v tom prípade by zmluvný vzťah spadal pod Z. z,. o spotrebiteľských úveroch, v danom záväzkovom vzťah však zmluvnou stranou nie je spotrebiteľ, preto sa zmluvný vzťah riadi ustanoveniami , jednak vo vzťahu žalobca - žalovaný v rade 1/ ako aj žalobca a žalovaný v rade 2/, pretože žalovaný v rade 2/ je ručiteľom a v zmysle ustanovenia sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia zo záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona ( ). Ručenie má akcesorickú povahu a vzhľadom na vyššie uvedené sa bude tiež spravovať ustanoveniami .

34. Pokiaľ ide o Zmluvu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Individuálne podmienky“ uzavretú dňa 29.2.2016 medzi Banco Banif Mais, S.A. Portugalsko, prostredníctvom organizačnej zložky ako veriteľom a dlžníkom WILDMAR spol. s r.o. Turčianske Teplice, napriek označeniu tejto zmluvy ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil uvedený záväzkový vzťah ako zmluvu o úvere zodpovedajúcu ustanoveniu . V zmysle tejto zmluvy bol dlžníkovi poskytnutý celková výška úveru 7.146,30 €, pričom jednorazový spracovateľský poplatok bol dojednaný na sumu 410,91 €. Ak sa v žalobe uvádza, že bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 7.557,21 €, tak toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, pretože ako vyplýva z úverovej zmluvy, úver bol poskytnutý vo výške 7.146,30 €. Ak žalovaný v rade 1/ tvrdil, že ani v tejto výške úver poskytnutý nebol, tak súd konštatuje, že svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak bol to žalobca, kto v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, pretože predložil do spisu úverovú zmluvu, ktorú podpísal aj žalovaný v rade 1/ a z ktorej vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 7.146,30 €. Rozdiel medzi sumou 7.557,21 € uvádzanej v žalobe a celkovou výškou poskytnutého úveru v zmysle úverovej zmluvy v sume 7.146,30 € predstavuje práve sumu 410,91 €, čo je v zmluve označené ako spracovateľský poplatok a predstavuje to vlastne odplatu za dojednanie zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia , ktorú je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a ktorý poplatok bol rozrátaný do jednotlivých splátok v zmysle úverovej zmluvy. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná na 20,83 % ako ročná úroková sadzba fixná a zodpovedá ustanoveniu . Súd teda konštatuje, že úverová zmluva obsahuje všetky základné náležitosti, ktoré úverová zmluva v zmysle a nasl. musí obsahovať.

35. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.611,39 €, pričom tvrdil, že došlo pre porušenie povinnosti splácať úver k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru a následne procesným návrhom zobral žalobu späť o sumu 826,92 € ( čl. 282 opak, čl. 283 ), pričom uviedol, že v pôvodnej žalobe nezohľadnil platby, ktoré boli učinené po zosplatnení úveru, práve v celkovej výške 826,92 € a preto zobral žalobu späť. Súd v rozsudku konanie o tejto časti zastavil.

36. Pokiaľ ide o nositeľa povinnosti splácať úver a teda o ustálenie, kto je nositeľom tejto povinnosti a súčasne následne ustálenie pasívnej legitimácie žalovaných v danom spore, tak pasívna legitimácia žalovaného v rade 1/ je preukázaná samotnou úverovou zmluvou, kde žalovaný v rade 1/ vystupuje ako dlžník. Čo sa týka žalovaného v rade 2/, ten sa neustále bránil tým, že je spotrebiteľom, že celý záväzkový vzťah treba posudzovať v zmysle ustanovení , Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto otázke sa súd venoval v odôvodnení rozsudku vyššie. Tiež žalovaný v rade 2/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože so žalobcom podľa jeho tvrdenia neuzavrel zmluvu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že samotné splácanie úveru bolo zabezpečené ručiteľským vyhlásením obsiahnutým v listine na čl. 19 spisu, v ktorej Martin Rendek označený rodným číslom a miestom bydliska vyhlásil žalobcovi, že v prípade, ak dlžník - žalovaný v rade 1/ nesplní akýkoľvek peňažný záväzok podľa úverovej zmluvy vrátane príslušenstva k týmto peňažným záväzkom v znení jej budúcich dodatkov, tak ručiteľ z titulu ručenia poskytne plnenie v plnej výške. Na základe tohto ručiteľského vyhlásenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu , sa žalovaný v rade 2/ stal dlžníkovým ( žalovaného v rade 1/ ) ručiteľom a teda je v danom spore žalovaný v rade 2/ pasívne vecne legitimovaný. Ručenie samozrejme má akcesorickú povahu a keďže súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako platnú, tak rovnako aj ručiteľské vyhlásenie vyhodnotil ako platné. Rovnako tiež bola dodržaná forma ručiteľského vyhlásenia, ktorú zákon predpisuje ako formu písomnú. Keďže ručenie má akcesorickú povahu, tak aj napriek tomu, že ručiteľské vyhlásenie, ako ručiteľ učinil žalovaný v rade 2/ ako fyzická osoba označeným rodným číslom, tak ručenie sa bude spravovať ustanoveniami , pretože vzniklo pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkovom vzťahu upraveného ( úverová zmluva ).

37. V nasledujúcom súd pristúpil k riešeniu otázky samotnej uplatnenej výšky záväzku, ktorý majú žalovaní v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi. Možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upravuje dispozitívne ustanovenie , podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní viac, než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ide o ustanovenie dispozitívne, ktoré využili zmluvné strany a v bode 20 Zmluvy o úvere - Všeobecné podmienky si túto možnosť vyhlásenia mimoriadne splatnosti dojednali pre prípad, ak je dlžník v omeškaní s platbou jednej splátky dlhšie ako tri mesiace s tým však, že hneď v prvej vete uvedeného bodu 20 dojednali, že veriteľ najneskôr do 15. dní odo dňa splatnosti splátky úveru písomne alebo formou krátkej SMS správy informuje dlžníka o tom, že nedošlo k splneniu splátky. Ako vyplýva z výpisov z účtu, ktoré predložili žalovaní, tak žalovaný v rade 1/ bol v omeškaní už s platením prvej splátky a to o štyri dni. Druhú splátku, ktorá bola splatná 20.4.2016 zaplatil až 5.5.2016, teda presne 15. dní. Ako vyplýva z ďalších výpisov z účtov za celé obdobie, kedy dochádzalo k splácaniu úveru, žalovaný v rade 1/ nedodržiaval platobnú disciplínu a nedodržiaval jednotlivé lehoty splátok a pravidelne sa dostával do kratšieho, či dlhšieho omeškania. Ak chcel pristúpiť žalobca ako veriteľ k zosplatneniu úveru, tak v zmysle bodu 20. Úverová zmluva - všeobecné podmienky bol povinný v lehote 15. dní odo dňa splatnosti upozorniť dlžníka, teda žalovaného v rade 1/, že je v omeškaní. Prvý krát tak žalobca učinil 16.10.2018 čl. 13 spisu, kedy už dlžoba predstavovala 1.000,63 €, teda omeškanie už v tom čase bolo z viac ako štyrmi splátkami. Dátum, kedy došlo k upozorneniu a teda dátum 16.10.2018 je rozhodujúci práve pre zmluvné dojednanie v bode 20 Úverovej zmluvy - všeobecné podmienky, pretože je zrejmé, že práve tam stanovená 15. dňová lehota, ktorá uplynula od splatnosti a zakladala žalobcovi ako veriteľovi povinnosť na toto dlžníka upozorniť nebola splnená. Ak by aj došlo k zosplatneniu so splátkou, ktorá tomuto upozorneniu predchádzala, tak muselo ísť jednoznačne o splátku splatnú 20.9.2018 a teda k upozorneniu malo dôjsť najneskôr 5.10.2018, avšak stalo sa tak až 16.10.2018, pričom už v tomto čase bolo omeškanie s viac ako štyrmi splátkami. Keďže 15. dňová lehota stanovená v bode 20. Úverovej zmluvy - všeobecné podmienky nebola dodržaná a žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by uvedené vyvrátil, tak nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úverovej zmluvy. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu a posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná 20.2.2021, tak v čase vyhlásenia rozsudku úverová zmluva stále trvala. Do času vyhlásenia rozsudku bolo splatných podľa zmluvy celkom 57 splátok po 206,73 €, teda celkom k času vyhlásenia rozsudku mala byť zaplatená suma 11.783,61 €. Žalovaní predložili do spisu výpisy z účtu, podľa ktorých do dňa vyhlásenia rozsudku zaplatili celkom sumu 7.249,42 €, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú. K času vyhlásenia rozsudku bol dlh žalovaných 4.534,19 € ( 11.783,61 - 7.249,42 ), žalobca však v žalobe požadoval sumu menšiu a to sumu 3.844,99 € ( po čiastočnom späťvzatí čl. 283 ) a preto súd žalovaných k zaplateniu tejto sumy zaviazal s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

38. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si po rozšírení žaloby, ktorá bola pripustená na poslednom pojednávaní žalobca uplatňoval zo sumy 4.671,91 € za obdobie od 21.10.2018 do 21.11.2018 , tak k dátumu 20.10.2018 malo byť zaplatených podľa zmluvy 32 splátok po 206,73 €, teda suma 6.615,36 €. Reálne bola zaplatená suma k tomuto dátumu 7.249,42 €, teda viac, ako malo byť zaplatené a preto k dátumu 21.10.2018 žalovaní neboli v omeškaní a preto celý úrok za obdobie od 21.10.2018 do 21.11.2018 bolo potrebné zamietnuť. Tento záver súd prijal práve preto, že vyhodnotil mimoriadne zosplatnenie úveru ako neplatné na rozdiel od žaloby, ktorá aj dlh potom vyčísľovala k dátumu mimoriadneho zosplatnenia, avšak keďže k mimoriadnemu zosplatneniu nedošlo, tak nebol splatný celý dlh , ale k dátumu 20.10.2018 len 32 splátok. Preto k tomuto okamihu žalovaní nemali dlh a teda úrok z omeškania zo sumy 4.671,91 € za obdobie od 21.10.2018 do 21.11.2018 bolo potrebné zamietnuť. Žalobca v žalobe dožadoval aj ďalších úrokov z omeškania za obdobie od 22.11.2018 až do zaplatenia, pričom ale vychádzal zo sumy k dátumu zosplatnenia po odpočítaní súm, ktoré žalovaní zaplatili po zosplatnení. Takto uplatnený úrok nebol správny a preto bolo potrebné ho zamietnuť. Nebolo možné tento úrok priznať ani čiastočne, pretože tak, ako bol vyčíslený v žalobe bol neurčitý a nezrozumiteľný už aj vo vzťahu k listine, ktorú predložil samotný žalobca a je žurnalizovaná na čl. 28 a 28a) a z ktorej vyplýva, že čiastočne úroky z omeškania boli zaplatené, avšak nie je zrejmé o aké úroky ide, za aké obdobie a z ktorej splátky ide a preto nebolo možné ani ustáliť úroky z omeškania, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil, prečo v časti úrokov z omeškania bola žaloba ako nezrozumiteľná, neurčitá a hlavne nepreukázaná zamietnutá. Žalobca si v žalobe uplatnil aj sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s tým, že pokiaľ ide o istinu, tak táto mu bola priznaná tak, ako ju žaloval a preto prislúchala

žalobcovi aj suma 40,- € ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a preto súd mu túto sumu priznal a zaviazal žalovaných k jej zaplateniu.

39. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ustanovením . Žalovaná suma po rozšírení bola 4.671,91 €, uplatnené úroky a úroky z omeškania spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali vo vyčíslení celkovo sumu 5.429,57 €, ktorú žalobca v žalobe žiadal, čo predstavovalo 100 %. Priznaná bola žalobcovi suma len 3.844,99 €, teda žalobca mal vo veci 70,81 % úspech a žalovaní mali vo veci 29,19 % úspech. Čistý úspech žalobcu bol 41,2 % ( 70,81 % - 29,19 % ). Čo sa týka trov konania súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že v zastavujúcej časti 826,92 €, toto zastavenie zavinil žalobca a preto musí znášať aj tieto trovy v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.