Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Co-73-2019.pdf
PDF · 223.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/73/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti žalovaným 1/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a 2/ G. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, všetci zastúpení JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom, so sídlom Prievidza, Košovská 1, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/100/2010-406 zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/100/2010-406 zo dňa 30. mája 2019 vo vzťahu k pôvodne žalovanej 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e a konanie o žalobe žalobkyne voči menovanej z a s t a v u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. o povinnosti žalovaného 2/ G. X. /tam označeného ako žalovaného v 3. rade/ vydať žalobkyni geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX/X a výroku III. o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ /tam označených ako žalovaných v 1. a 3. rade/ odstrániť z geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorenej parcely č. XXX/X oplotenie m e n í tak, že žalobu žalobkyne v týchto častiach z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
Štát m á voči žalobkyni a žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania j e p o v i n n á zaplatiť mu žalobkyňa vo výške 1 a žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo výške 1.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. E. a to tej časti parc. CKN č. XXX, ktorá je na geometrickom pláne č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXX/X - záhrada vo výmere 2 m2 a tiež tej časti z nehnuteľnosti v k. ú. Poruba parc. CKN č. XXXX, ktorá je na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXXX/X - záhrada vo výmere 38 m2 /výrok I./, žalovaný 3/ je povinný vydať žalobkyni nehnuteľnosti parc. CKN č. XXX/X a parc. č. 1540/3, ktoré sú vyznačené na vyššie uvedenom geometrickom pláne ako novovytvorené parcely do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II./, žalovaní 1/ až 3/ sú povinní odstrániť z parc. č. XXX/X oplotenie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III./, v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamietol /výrok IV./, žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Prievidza každý vo výške 1/3-iny a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ vo výške 100 % /výrok V./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovaným 1/ J. X. a 2/ N. X., po pripustení jej zmeny a pristúpení žalovaného 3/ G. X. do konania domáhala určenia, že je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. E. a to tej časti parc. CKN č. XXX, ktorá je na geometrickom pláne Ing. Hrivíka, ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku č. XX/XXXX označená ako novoutvorená parcela CKN č. XXX/X - záhrada vo výmere 2 m2 a tej časti parc. CKN č. XXXX, ktorá je na tom istom geometrickom pláne označená ako novoutvorená parc. CKN č. XXXX/ X - záhrada vo výmere 38 m2, ďalej žiadala uložiť žalovanému 3/ povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vydať jej vyššie uvedené nehnuteľnosti parc. CKN č. XXX/X a č. XXXX/X a tú časť z parcely č. XXX/X, ktorá je na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená ako parc. CKN č. XXX/X a nakoniec žiadala uložiť žalovaným 1/ až 3/ povinnosť odstrániť z parc. č. XXX/X a z parc. č. XXXX/X oplotenie do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. Poruba, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parc. č. CKN XXX/X
- záhrada vo výmere 392 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 493 m2. Žalovaní 1/ a 2/, a v priebehu konania po prevode vlastníckeho práva žalovaný 3/, sú v celosti vlastníkmi susedných nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parc. č. CKN XXX - záhrada vo výmere 480 m2, parc. č. CKN XXXX - záhrada vo výmere 493 m2. Žalobkyňa svoje nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou od rodičov v roku 1974. Hranica medzi parcelami žalobkyne č. XXX/X a č. XXXX a parcelami žalovaných bola tvorená len medzou, nakoľko tieto pozemky boli pred ich nadobudnutím ňou užívané ako roľa, lúka. Žalovaní odkúpili svoje pozemky od predchádzajúcich vlastníkov neskôr a to v 80-tych rokoch. Medzi žalobkyňou a predchádzajúcimi vlastníkmi pozemkov žalovaných neboli nikdy žiadne spory ohľadne užívania ani hranice pozemkov. Takéto neboli ani neskôr, hoci žalovaní bez dohody so žalobkyňou si časť parcely č. XXX od jej parcely č. XXX/X oplotili pletivom na niekoľkých metroch, pričom počiatok tohto pletiva upevnili na stĺpik. Nevychádzali ako susedia zle a nerobila z toho žiadny problém. Z dôvodu nedorozumenia nesúvisiacich s nehnuteľnosťami si žalovaní bez jej vedomia dali vytýčiť hranicu medzi vyššie uvedenými pozemkami, pričom o vytýčení spracovateľ Geoslužba Prievidza s.r.o. vyhotovil vytyčovací protokol zo dňa 4.3.2010. Žalobkyňa zistila, že sa s hranicou niečo deje vtedy, keď žalovaní aj so svojím synom G. X. začali so zaužívanou hranicou hýbať a to tak, že po vytýčení presunuli oplotenie síce z pôvodného stĺpika, ale smerom do zadnej časti nehnuteľnosti, aj smerom do jej pozemku, tento plot rozšírili, v zadnej časti plot posunuli asi o 35 cm do jej pozemku a vybudovali povedľa neho betónový múrik na zachytávanie vody. Tiež presunuli užívaciu hranicu v strednej časti nehnuteľnosti o niekoľko desiatok cm, až po vyše 1 m na konci medzi parcelami č. XXXX a č.XXXX. V záujme predídenia vážnejšieho sporu žalobkyňa požiadala Geodéziu Žilina a.s. o kontrolné vytýčenie hranice, ktorého výsledok je taký, že žalovaní zaberajú v prednej časti jej parcely č. XXX/X asi 60 cm, na začiatku jej parcely č. XXXX asi 20 cm, v jej strednej časti asi 30 cm a na konci tejto nehnuteľnosti asi do 10 cm. Z uvedeného je zrejmé, že vyššie uvedené geodetické spoločnosti sa nezhodli na priebehu technickej hranice vychádzajúcej z podkladov katastra, pričom nie je zhoda ani medzi týmito meraniami a užívacou hranicou. Pretože spor so žalovanými nie je možné riešiť mimosúdne pre ich odmietanie uznania jej vlastníckeho práva k parceliam č. XXX/X a č. XXXX v dlhodobo zaužívaných hraniciach a ani podľa vytýčenia hranice Geodéziou Žilina a.s., musí sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k jej nehnuteľnostiam voči žalovaným a vydania zaberaných častí jej pozemkov.
3. Súd vykonal v spore dokazovanie. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že je vlastníčkou nehnuteľnosti
- parciel č. XXX/X - záhrada o výmere 392 m2 a č. 1541 - záhrada o výmere 493 m2, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E.. Žalovaní sú jej susedia. Jej nehnuteľnosti susedia s ich nehnuteľnosťami, ide o parcelu č. XXX - záhrada o výmere 480 m2 a č. XXXX - záhrada o výmere 495 m2. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov v roku 1974. Tieto pozemky začala užívať spolu s manželom. Na časti týchto pozemkov postavili rodinný dom a časť užívali ako záhradu. V súčasnosti sú tieto pozemky označené ako parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X. Pozemky sú oplotené. Hranica medzi pozemkami - súčasnou parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXXX a vyššie uvedenými pozemkami žalovaných bola tvorená len medzou, nakoľko tieto pozemky boli pred ich nadobudnutím užívané ako roľa a tieto užívala žalobkyňa. Žalovaní odkúpili tieto pozemky od predchádzajúcich spoluvlastníkov niekedy v roku 1989, možno aj neskôr. Spory medzi nimi nikdy neboli, čo sa týka užívania pozemkov a ani čo sa týka hranice pozemkov. Žalovaní bez toho, aby sa so žalobkyňou dohodli, časť parcely č. XXX od pozemku parcely č. XXX/X oplotili na niekoľkých metroch, pričom počiatok tohto pletiva upevnili na stĺpik. Žalovaní si dali vytýčiť hranicu medzi pozemkami vyššie uvedenými u Geoslužby dňa 4.3.2010. Spolu so synom presunuli oplotenie z pôvodného stĺpika do zadnej časti nehnuteľnosti, teda do jej pozemku o 35 cm a tam vybudovali betónový
múrik na zachytávanie vody. Posunuli užívaciu hranicu v strednej časti nehnuteľnosti o niekoľko desiatok cm až po vyše 1 m na konci parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Výsledkom tohto posunutia bolo, že žalovaní zabrali v prednej časti parcely, ktorej je ona vlastníkom parc. č. XXX/X asi 60 cm, na začiatku parc. č. XXXX asi 20 cm a v strednej časti asi 30 cm. Na konci pozemku je táto výmera asi 10 cm. Z jej pozemku bolo zabratých v strede asi 0,5 m a na konci asi 1,5 m. Múrik je vybetónovaný zhruba asi v dĺžke 12 m aj s pletivom a celé oplotenie, vrátane drevených stĺpikov v dĺžke asi 80 m. z výsluchu žalovaného 1/ vyplynulo, že si dal spolu s manželkou oplotiť pozemok tak, ako bol predtým a jedným z dôvodov bolo, že po užívaní pozemku, ktorý odkúpili po roku 1984 išlo len o provizórny plot, ktorý tam dal kvôli chovu sliepok. Provizórny plot bol umiestnený na pozemku dlhé roky, preto umiestnil nový plot asi 5 - 6 rokov dozadu. Ide o tzv. pletivo v dĺžke asi 7 až 8 m. Múrik dal postaviť na svojom pozemku a bolo to v čase, keď bola geodézia zamerať pozemok. Múrik je dlhý tak, ako je dlhé aj pletivo. Osadením betónového múrika nezasiahol do vlastníctva žalobkyne. Dôvodom postavenia múrika bol aj ďalší dôvod, lebo voda z pozemku žalobkyne stekala pozdĺž po pozemku až dole na pozemok žalobkyne a vtedy sa rozčuľoval jej manžel, že to dal urobiť naschvál. Preto si dal svoje pozemky zamerať. O tejto veci so žalobkyňou nekomunikovali. Pozemky - parcely č. XXX a č. XXXX kúpili niekedy v 80-tych rokoch od pána U.. So žalobkyňou nemali žiadne problémy ohľadom užívania pozemkov. Pri takomto zameraní dolný sused preklad plotu nenamietal, ale keď posunul plot, dolný sused sa čudoval. Pletivo zostalo pôvodné, len postavili betónový múrik. Po vymeraní geodetmi sa geodeti do výmery aj hranice trafili, kde bolo pletivo, ale vzadu bola odchýlka a tu žalovaný potiahol plot ďalej podľa vymerania geodeta. geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorené parcely. Z výsluchu žalovanej 2/ vyplynulo, že dali si zamerať spolu s manželom ich pozemok preto, lebo manžel žalobkyne začal vyorávať na medzi. To bol dôvod, prečo tam umiestnili špagát. Manžel žalobkyne povedal, aby si dali pozemok vymerať. Preto si dali zamerať pozemok a oplotili si záhradu podľa výmery, teda podľa plánu geodeta a osadili na mieste drevené stĺpiky a pletivo. Prvý stĺpik zachovali a potom išli podľa vymerania geodeta tak, ako to určil. Neskôr postavili na pozemku múrik, ale tento je na ich pozemku. Pletivo v dĺžke umiestnili v roku 2010 podľa toho, ako geodet vymeral. Rovnako je dlhý aj múrik, môže byť o dĺžke až 7 m. V podstate je v rovnakej dĺžke ako pletivo. Múrik bol postavený v línii pletiva súčasne. Z výsluchu žalovaného 3/ (syna žalovaných 1/ a 2/) vyplynulo, že jeho rodičia mu darovali záhradu za rodinným domom darovacou zmluvou v auguste 2011. Býva v rodinnom dome svojich rodičov, ide o rodinný dom č. XXX v obci E.. Býva tam spolu s rodinou. Problém medzi rodinami žalobkyne a medzi žalovanými nastal vtedy, keď manžel navrhovateľky vykrikoval na jeho otca, že mu hodil kameň za dom. Dal medzi ich pozemkom a pozemkom žalobkyne špagát, lebo sa mu a jeho rodičom zdalo, že manžel žalobkyne stále zaoráva do ich pozemku a že ich pozemok sa zmenšuje. Následne dal špagát preč a manžel žalobkyne jeho otcovi povedal, aby si dal pozemok vymerať, čo aj urobili. Po vymeraní začal manžel žalobkyne vykrikovať. Následne si aj žalobkyňa dala zamerať svoje pozemky, pričom pani, ktorá vymeriavala pozemky tvrdila, že jeho rodičia majú pozemky vymerané dobre. Po vymeraní pozemkov žalovaní umiestnili kolíky na označených miestach a natiahli drôt a tým vlastne už nebola medza pôvodná, ale sa posunula. Medza sa posunula smerom k žalobkyni a tým prišla žalobkyňa o časť pozemku. Pri označení novej hranice žalovaní vychádzali z meraní Geoslužby a podľa označenia geodeta aj oni označili novú hranicu a natiahli na hranici drôt. Žiadne oplotenie sa v tejto časti nerobilo. K múriku a označenia pri skleníku uviedol, že so spodným kolíkom vôbec nehýbali, tento nebol posunutý a múrik postavili v roku 2010 na ich pozemku, lebo tu stekala voda od žalobkyne. Tento múrik sa staval po vytýčení hranice. Manžel žalobkyne si v spodnej časti ukončil plot a otec žalovaného v 3.rade len pokračoval v tomto oplotení smerom hore. Tým sa hranica posunula, nemajú viac pozemku, ale menej. Súd na rozdielne skutkové tvrdenia vypočul svedkov. Z výsluchu svedka - manžela žalobkyne D. O. súd zistil, že v roku 1974 začali stavať rodinný dom, do ktorého sa presťahovali v roku 1977. V tom čase ich susedmi bola rodina U., ktorí boli vlastníci nehnuteľností, vrátane pozemkov pred žalovanými. V roku 1984 sa do rodinného domu nasťahovali žalovaní a spolu stavali plot. V roku 1998 postavili skleník a v roku 1997 žalovaní postavili v spornej časti pozemku za skleníkom plot asi o dĺžke 15 m zvrchu. V roku 2010 si žalovaní následne za týmto vykolíkovali hranicu, kde bol natiahnutý drôt. Žalovaní posunuli hranicu smerom k žalobkyni asi o 1,5 m, prišli o túto hranicu a v spodnej časti si pridali 2 m. Žalovaní v podstate zabrali do pozemku žalobkyne a tým narušili dlho užívaný stav pozemku, čo bolo niekoľko rokov. Žalovaný v 1.rade zabetónoval kolíky za skleníkom v 90-tych rokoch, pričom žalobkyňu neinformoval, resp. nežiadal od nej súhlas. Od roku 1980 do roku 2009 nebol žiadny spor medzi rodinami, každý si užíval nehnuteľnosti ako doposiaľ. V spodnej časti hranica zodpovedá, ide o hranicu, kde je umiestnený kolík a vo vrchnej časti je zabratých asi 35 cm, kde je postavený plot. Svedok dospel k tomuto rozdielu tak, že to fyzicky odmeral, keď žalovaní posunuli pôvodný plot a rozdiel medzi pôvodným a novým plotom bol 35 cm. Sused z hornej časti pán Tisaj si dal zamerať pozemky v roku 1970 až 1980
a na medzi si postavil plot. Tento plot doposiaľ na mieste stojí tak, ako bol postavený v týchto rokoch. Žalovaný 1/ vypustil pre susedu pani Y. v hornej časti asi 2 m. Podľa svedka prišla žalobkyňa asi o 60 m2. Na mieste, kde bol postavený skleník pôvodne bol stĺpik a bolo pletivo. Pletivo a stĺpik bol umiestnený tak, ako sa pozemok užíval, teda v zaužívanom stave. Betónový múrik a pletivo sa robili v máji 2010. Žalovaní postavili betónový múrik podľa preloženého nového plotu, nie plotu pôvodného. Pred pletivom bol na mieste natiahnutý smerom dozadu špagát a žalobkyňa nemala žiadne námietky k tomuto konaniu žalovaných, ale už vtedy nemali medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Žalovaní ich napomínali, že im pluhom odorávajú z pozemku, preto svedok žalovaným doporučil, aby si dali pozemok zamerať. Z výsluchu svedkyne X. Y. vyplynulo, že nie je susedou so žalovanými, ale susedí s ich záhradou. Plot, ktorý oddeľuje pozemky tam bol stále. Žalovaní asi pred 2, resp. 3 rokmi posunuli v hornej časti pozemku svoju výmeru tak, že jej do šírky pridali asi 2,2 m. Nikto ju o tejto situácii neinformoval. Tento plot posunuli žalovaní vyššie v hornej časti. Žalovaní urobili plot z jej strany asi pred 6-imi, resp. 7- imi rokmi. Medzi pozemkom žalobkyne a žalovanými nie je plot. Žalobkyňa užíva svoj pozemok za domom, kde pestuje zeleninu. So žalovanými nemala žalobkyňa žiaden problém, čo sa týka užívania pozemkov, ani hraníc, ale problém nastal vtedy, keď žalovaní preložili plot, kde zobrali žalobkyni v hornej časti časť pozemku. Dovtedy si každý užíval pozemky nerušene tak, ako to bolo predtým niekoľko rokov. Svedkyňa povedala žalovanému 1/, prečo urobil takýto zásah do pozemkov, pretože v hornej časti pozemku jej pridal k pozemku. Týmto zásahom žalovaní narušili dlhodobo zaužívané užívanie, ale aj medze medzi pozemkami. Svedkyňa nevedela vysvetliť, prečo takto žalovaní konali. Tým, že žalovaní pridali svedkyni na výmere k pozemku, tým ukrátili žalobkyňu. Žalovaní jej túto skutočnosť nevysvetlili. Svedkyňa užíva dlhodobo pozemok vedľa pozemku žalovaných a predtým užívali tento pozemok jej rodičia. Svedkyňa trvala na tom, aby bola medza tak, ako bola predtým, pričom doteraz pokiaľ nebol spor, by si nikto nebol dovolil medze prekladať alebo meniť a táto medza bola stále rovnaká. Hranicu medzi jej pozemkom a k pozemku susedov tvorí medza, s ktorou nikto nič nerobil, je stále na tom istom mieste a nie je na tomto mieste umiestnené oplotenie. Žalovaní postavili plot na medzi, ktorá tam bola predtým a bola nezmenená 55 rokov. Toto sa udialo v roku 2010. Z výpovede svedka M. X. súd zistil, že sa nasťahoval do rodinného domu v obci E. vedľa žalobkyne v roku 1962, resp. 1963. S otcom žalobkyne nikdy nemal problémy. Medzi pozemkami za oboma domami bola medza, ktorá existuje doposiaľ. Za súhlasu otca žalobkyne urobil na medzi plot medzi svojím pozemkom a pozemkom otca žalobkyne. Tento plot je na mieste doposiaľ. So žalobkyňou nemá žiadne problémy ohľadom užívania pozemkov a taktiež ani ohľadom medze. Žalobkyňa orala na svojom pozemku, tento užíva a užívala a on sa nestaral o ďalšieho suseda zo strany žalobkyne. Asi pred 5-imi rokmi za pašou videl, že žalovaní majú inak posunutý plot. Z tohto usúdil a bolo to i zjavné, že plot bol inak a týmto posunutím prišla žalobkyňa o časť pozemku. Medza je tam, kde aj predtým bola. Medzi susedmi ohľadom užívania pozemkov nie sú žiadne problémy ani teraz, ani v minulosti žiadne problémy neboli. Z výsluchu svedkyne T. Y. vyplynulo, že žalobkyňa je jej sestra. Žalovaného 3/ nepozná a žalovaných pozná ako susedov. V minulosti ploty medzi pozemkami neboli a hranicu medzi pozemkami tvorili medze. Asi v roku 2010 bol naťahaný drôt v hornej časti pozemku, ktorý osadili na tomto mieste žalovaní a predpokladá, že týmto drôtom oddelili pozemky medzi žalobkyňou a žalovanými, lebo chceli mať viac. Medzi žalobkyňou a žalovanými nikdy neboli spory, čo sa týka užívania pozemkov. Tieto začali za posledné dva roky. Svedkyňa tvrdila, že videla, že pozemok žalobkyne je menší, podľa nej bol vždy širší. V hornej časti pozemku žalovaní majú rozšírený pozemok. Žalovaní mali v strede pozemku nasadené stromy, ale teraz sa tam nenachádzajú. Tento rozdiel si všimla pri návšteve a pozretím jej pozemku. Vedľa skleníka mali žalovaní postavené šopy, bol tam priestor asi 60 cm na prechod, ale nevedela s určitosťou uviesť, či tam nebol plot. Teraz je postavený plot a múrik na pozemku. Voľný priestor zostal asi v rozpätí 10 až 15 cm a predtým bol voľný priestor 60 cm a medza. Aj u predchádzajúcich vlastníkov pozemky oddeľovala len medza. Nikdy nebol umiestnený plot a nebol umiestnený ani medzi ostatnými pozemkami. Nevedela uviesť, kedy bol postavený medzi pozemkami prvý plot. Nikdy nebol spor medzi rodičmi žalobkyne a rodinou bývajúcou v rodinnom dome pred žalovanými a ani jej rodinou. Medzi pozemkami žalobkyne a žalovanými nebol nikdy umiestnený plot. Asi pred 2 rokmi, t. j. v roku 2010 medzi skleníkom žalovaní začali stavať betónový múrik, nahlobili tam kolíky a oddelili pozemky drôtom. Žalobkyňa na svoje tvrdenia predložila aj darovaciu zmluvu spísanú na štátnom notárstve formou notárskej zápisnice dňa 14.februára 1984. Darovaciu zmluvu uzatvorila Lýdia O. (žalobkyňa) a J. E. (jej otec), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXX k. ú. E., ktorých vlastníkom bol Vendelín Pieš. Išlo o prevod nehnuteľnosti parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 392 m2 v celosti a parc. č. EN XXX - záhrada o výmere 38 m2 v celosti, ako aj v LV č. XXX v pozemnoknižnej vložke k. ú. E., parc. č. XXXX o výmere 493 m2 pod B2 v celosti. Tieto nehnuteľnosti Vendelín Pieš previedol na dcéru O. O.. Ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 23.mája 1974 spísanou formou notárskej zápisnice dňa 23.mája 1974
previedol vlastník Vendelín Pieš na dcéru O. O. do daru výmeru 435 m2 z parc. č. EN XXX o výmere 827 m2 a parc. č. XXX o výmere 173 m2 podľa geometrického plánu zo dňa 26.4.1974 č. 762-0691-4 strediska Geodézie v Prievidzi. Darovaním z výmery parc. č. XXX a kúpou sa vytvára novovytvorená parc. č. EN 309/1 o výmere 610 m2 k. ú. Poruba podľa geometrického plánu z 26.4.1974 č. 762-0691-4 strediska Geodézie v Prievidzi. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti zo dňa 9.12.2011 vyplynulo, že na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXX - o výmere 480 m2 záhrady, parc. č. XXX/X - o výmere 116 m2 záhrady a parc. č. XXXX - o výmere 493 m2 záhrady syn J. X. a N. (žalovaných 1/ a 2/) G. X.. Tento nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice v roku 2011. Súdom ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézie a kartografie a fotogrametria Ing. Pavol Krišpinský vo svojom znaleckom posudku č. 24/2013 zo dňa 26.8.2013 uviedol, že zameral hranicu (nevytyčoval ju, lebo o jej priebehu neexistuje žiaden meračský doklad) medzi nehnuteľnosťami žalobkyne k. ú. E. parc. č. W. XXX/X, parc. č. CKN XXXX a nehnuteľnosťami žalovaného v 3.rade parc. č. CKN XXX, parc. č. CKN XXXX, vytvorenú dlhodobou držbou a užívaním týchto nehnuteľností v súlade so zaužívanou hranicou tak, ako vyplynulo z výpovede účastníkov konania a výsluchu svedkov, a ako bola ukázaná na mieste samom žalobkyňou. Ďalej v znaleckom posudku uviedol, že na mieste samom zameral potrebnú situáciu a na priloženom znaleckom nákrese čiernou čiarou znázornil platný stav katastra nehnuteľnosti registra C (KN - C). Červenou farbou zameral skutočnosť, čo je oplotenie (označené obráteným „v“) na spornej hranici podľa vytýčenia Geoslužby Prievidza s.r.o.. Modrou čiarou vyznačil priebeh hranice tak, ako bol užívaný pred oplotením podľa žalobkyne a svedkov. Pokiaľ ide o vytýčenie spornej hranice, porovnal jeho výpočty a zobrazenie s výpočtami a s vytýčením podľa Geodézie Žilina a.s., čo spracovala Ing. Viera Kóňová a podľa Geoslužby Prievidza s.r.o. spracovaný Patríciusom Sovom. Jeho výpočty a zobrazenie súradníc je zhodne s vytyčovacím náčrtkom č. 273/2010 spracovaným Geoslužbou Prievidza s.r.o.. Uviedol, že Ing. Kóňová použila nesprávne súradnice zobrazenia nečíselnej vektorovej mapy a neporovnala ich s pôvodnou mapou bývalého katastra z roku 1912. Z výsluchu znalca Ing. Pavla Krišpinského vyplynulo, že je možné vytýčiť plochu, ktorú žalovaní zabrali žalobkyni, ktorú užívala, resp. je možné geometrickým plánom vytýčiť tie časti z nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti vedená na katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo žalovaného 3/, teda ide o tie časti, ktoré žalobkyňa dlhodobo užíva. Po vypracovaní geometrického plánu, určení plochy, ktorú žalobkyňa užívala predtým sa pridelí nové parcelné číslo. V takomto prípade bude musieť žalobkyňa označiť priebeh zaužívanej hranice pevnou stabilizáciou. Znalec Ing. Pavol Krišpinský vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. 23/2013, ktorý v doplnku uviedol, že vypracoval geometrický plán, v ktorom oddelil tie časti parciel KN-C č. 312/2 o výmere 1 m2 a KN-C č. XXXX/X o výmere 30 m2, ktoré žalobkyňa dlhodobo užívala. Uviedol, že zameral železné kolíky, ktoré v teréne vyznačila žalobkyňa tak, ako dlhodobo užívala nehnuteľnosť na priloženom geometrickom pláne je červenou čiarou znázornený priebeh hranice tak, ako to bolo v teréne označené. Potom žalobkyňa dlhodobo užívala z parcely KN-C č. XXX plochu pozemku o výmere 1 m2, v geometrickom pláne je to označené pod KN-C parcelným číslom XXX/X a z parcely KN-C č. XXXX plochu pozemku o výmere 30 m2, v geometrickom pláne je to označené pod KN-C parc. č. XXXX/X. Súd potom nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a ustanovil znalca v odbore geodézia a kartografia Ing. Vladimíra Hrivíka so sídlom Žilina. V znaleckom posudku zo dňa 24.11.2016 č. XX/XXXX odpovedal na otázky súdu a uviedol, že vyznačil a geodeticky zameral, nie vytýčil hranicu medzi nehnuteľnosťami žalobkyne v k.ú. E. parc. č. CKN XXX/X, parc. č. CKN XXXX a nehnuteľnosťami žalovaného v 3.rade parc. č. CKN XXX, parc. č. CKN XXXX vytvorenú dlhodobou držbou a užívaním týchto nehnuteľností v súlade so zaužívanou hranicou tak, ako ju zadefinoval súd na základe výpovedí účastníkov konania a výsluchu svedkov a tiež samotnej ohliadky na mieste samom. Táto hranica bola zadefinovaná spojnicou bodov A, B, C tak, ako je vyznačená plnou zelenou čiarou v grafickej znaleckej prílohe P5 tvoriacej súčasť tohto znaleckého posudku. V teréne bola táto hranica vyznačená krajom vstupnej bránky (bod A), dreveným kolíkom (bod B) a hnedou kovovou tyčou (bod C). Vytýčenie tejto užívanej hranice nebolo možné vykonať, pretože neexistujú žiadne technické grafické ani číselné podklady pre takéto vytýčenie. Pri zadefinovaní hranice znalec zistil, že žalovaný vybudovaním súčasného stabilného pevného oplotenia zasiahli do pozemku žalobkyne len v bode D a to v rozsahu 0,21 m. Znalec zobral do úvahy presnosť geodetického merania v čase výstavby oplotenia, tento rozdiel by bol v dovolených odchýlkach, teda mohol by konštatovať, že bod B leží na spojnici bodov BC v rámci dovolenej odchýlky. Pri dnešnej vyššej presnosti merania s pripojením do záväzného súradnicového systému, keď sú body B a C zadefinované v triede presnosti 1 znalec konštatoval, že existujúce oplotenie zasahuje cez hranicu zadefinovanú súdom. Celková výmera oplotenia je 1 m2. Znalec vyznačil v geometrickom pláne aj plochu parc. č. CKN XXX/X, ktorou zadefinovaná užívacia hranica zasahuje do parc. CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Naproti tomu Ing. Krišpinský vyznačil v geometrických plánoch len časti parciel zasahujúce do pozemkov vo
vlastníctve žalovaných. Z výpovede svedka Patríciusa Sovu vyplynulo, že v čase vytyčovacieho náčrtu v roku 2010 bol ešte zamestnancom Geoslužby s.r.o. Prievidza a na základe objednávky J. X. spracoval vytyčovací náčrt, kde na mieste samom dal kolíky pri vytyčovacom náčrte. Ako dôvod žalovaní k tomuto vytyčovaciemu zameraniu uviedli, že chcú vedieť hranicu medzi žalobkyňou a nimi. Svedok sa domnieva, že v hornej časti medzi parcelami č. XXX a parc. č. XXX/X bol umiestnený plot, ale od stredu vyššie plot určite nebol, teda nebol plot umiestnený, aby rozdeľoval parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. V zadnej časti boli pozemky ukončené plotom. Nevedel uviesť, či bol v prednej časti postavený múrik. Vychádzal z dostupných podkladov, ktoré si zabezpečil z katastra nehnuteľnosti. Zabezpečil si starý geometrický plán k parc. č. XXX/X a k parc. č. XXX/X, starú katastrálnu mapu pravdepodobne z roku 1905. Predpokladá, že vytýčil hranice drevenými kolíkmi, pretože takto sa to bežne robí a vytýčil hranicu medzi pozemkami sporných strán. Výmery po vytýčení hranice úplne nesedeli, ale v praxi to je tak, že nikdy presne výmery nesedia podľa listu vlastníctva. Hranice vytyčoval podľa dostupných podkladov nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľnosti. Po vytýčení hranice zistil nejaký rozdiel. Tolerancia pri vytyčovaní hranice vo vzťahu k evidovanej hranici na katastri je možná 8 cm. Hranica medzi parc. č. XXXX a parc. č. XXXX je napísaná čiernou ceruzkou a je tá istá, ako ju vytýčil Ing. Krišpinský v znaleckom posudku a je totožná i s hranicou, ktorú vytýčil on. Rovnako aj hranica medzi parc. č. XXX a parc. č. XXX/X napísaná čiernou ceruzou je tá istá ako vytýčil Ing. Krišpinský a vytýčil túto hranicu aj on. Na ohliadke na mieste samom Patrícius H. posúdil stav a podal po ohliadke na mieste samom technickú správu, z ktorej vyplynulo, že vyhotovil 18.9.2018 kontrolné zameranie v časti oplotenia medzi pozemkom parc. č. XXX a parc. č. XXX/X, zamerané drevenými kolíkmi, železný roxor a koncový stĺpik oplotenia. Pri vyhotovení bolo zistené, že zamerané body č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (plotový stĺpik, železná trubka, drevený kolík) sú osadené na vlastníckej hranici a ich odchýlka od hranice medzi pozemkami je maximálne 0,07 m a to v bode č. XXX. Všetky body č. XXX, XXX - XXX sú v dovolenej odchýlke. Plot medzi bodom č. XXX a č. XXX prebieha po vlastníckej hranici. Bod č. XXX a bod č. XXX sú mimo vlastníckych hraníc. Možno teda konštatovať, že zamerané lomové body č. XXX, XXX - XXX v teréne sú správne osadené podľa vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 309/3, parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX a parc. č. 1540, bod XXX. Uviedol, že jediný rozdiel, ktorý vznikol bol v mieste plotového stĺpika (bod č. XXX) a to, že tento plot bol vysunutý o 0,70 m do parc. č.XXX/X. Preto je potrebné oplotenie medzi bodmi č. XXX a č. XXX skrátiť o 0,70 m. Potom sa bod č. XXX dostane na roh vlastníckej hranice pozemkov parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX. Z listov vlastníctva zabezpečených súdom pred pojednávaním vyplynulo, že parcela č. XXX vo výmere 480 m2 záhrada je zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. E., ktorá je vo vlastníctve žalovaného 3/ Jozefa X., ktorý nadobudol túto parcelu na základe darovacej zmluvy. Z ďalšieho listu vlastníctva vyplýva, že parcela č. XXXX vo výmere 493 m2
- záhrada je vo vlastníctve žalovaného 3/ G. X., zapísané v LV č. XXXX v k. ú. E.. Titul nadobudnutia je darovacia zmluva. Ide o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXXX vo výmere 493 m2 - záhrada v celosti, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy v roku 1974 a 1983, je zapísaná na LV č. XXX v k.ú. E.. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou s D. O. parcely č. XXX/X každý v 1-ine vo výmere 275 m2 - záhrada, zapísané na LV č. XXXX k. ú. E. a výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X vo výmere 392 m2 - záhrada nadobudnutá darovacou zmluvou v roku 1974 a 1983, zapísaná na LV č. XXX k. ú. E.. Súd vo veci vykonal dve ohliadky na mieste samom dňa 20.júla 2016, na ktorej žalobkyňa uviedla, že plot medzi skleníkom smerom hore pred aktuálnym oplotením nebol. Pozemok za skleníkom smerom hore sa užíval od skleníka až smerom hore, takto ho užívala ona a tiež jej otec. Červenú rúrku na pozemku osadila Ing. Kóňová primerane. Hranicu, kde sa nachádza pletený plot smerom od skleníka hore a lomový bod v dolnej časti parcely vytyčoval E. H.. Túto skutočnosť uviedla žalovaná v 2.rade. Stĺpik existujúceho oplotenia bol osadený v čase vytyčovania Patríciusom H.. Tento stĺpik bol prítomný už v tom čase, uviedla žalovaná v 2.rade. Z ohliadky vyplynulo a potvrdil to aj právny zástupca žalobkyne, že existujúci stĺp sa nachádzal na mieste samom, ale pletivo bolo iným smerom ako teraz. Žalobkyňa uviedla, že plotový stĺpik nad skleníkom smerom hore v strede pozemku osadili žalovaní, keď pozemok vymeriaval E. H.. Žalovaná 2/ túto skutočnosť potvrdila. Žalobkyňa uviedla, že Ing. Kóňová pri vytyčovacom pláne neoznačila hranicu rúrkou s červeným vrchom. Žalovaná 2/ uviedla, že túto rúrku umiestnila na pozemok Ing. Kóňová pri vymeriavaní. Žalovaný 3/ na ohliadke na mieste samom k užívaniu pozemku za pletivovou rúrou uviedol, že užívali pozemok od tohto označenia k nižšie označenej rúrke s červeným vrchom asi 30 cm. Takto užívali pozemok od roku 1984, ako prišli bývať do rodinného domu jeho rodičia. Posunuli vo vrchnej časti 30 cm a vrátili susedovi oproti 30 cm. Rovnako aj prítomný svedok, manžel žalobkyne potvrdil, že hranica je posunutá o 55 cm tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Tvrdil to presvedčivo preto, lebo to premeral a žalovaní prekladali plot v roku 2010. Žalovaný v 3.rade však tvrdil, že tam, kde sa nachádzajú dve vytyčovacie stĺpy, jeden veľký a jeden malý neposúval medzu, len smerom dohora, preto podľa neho nemohla byť
táto dĺžka 55 cm. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaní posúvali medzu zospodu od skleníka. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa X. Y., ktorá tvrdila, že žalovaní posúvali medzu zospodu od skleníka smerom hore. Na výzvu znalca Ing. Hrivíkom žalobkyňa aj žalovaní jednoznačne určili hrubý bránový stĺp, že je tento identický s priebehom užívacej hranice. Z ďalšej ohliadky na mieste samom uskutočnenej dňa 5.októbra 2018 vyplynulo, že geodet E. H. prítomný tiež na tejto ohliadke meral oplotenie zo strany žalobkyne, lebo plot oddeľujúci pozemky je žalovaných. Ide o pletivo oddeľujúce pozemky od domu smerom nahor. Geodet vychádzal pri meraní zo spodnej časti plotovej trúbky, ktorá je vyhnutá smerom doľava, smerom k pozemku žalobkyne. Potom postupoval tak, že zameral roxor a železnú trúbku, pričom žalobkyňa tvrdila, že roxor osadil Ing. Krišpinský a trúbku osadila Ing. Kóňová a vzdialenosť medzi nimi je 30 cm. Geodet následne zameriaval smerom k pozemkom hore, kde sú pozemky oddelené dvomi drôtmi po celej dĺžke, ktorý osadili žalovaní. Záverečný plotový stĺpik pri poľnej ceste bol meraný zo strany žalobkyne medzi týmto posledným železným stĺpikom a plotom v zadnej časti, bolo tam zameraných sedem drevených kolíkov + jedna železná trúbka osadená na medzi. Oplotenie končiace za pozemkom žalovaných osadili žalovaní po vymeraní geodetom predtým.
4. Výsledky vykonaného dokazovania súd posúdil podľa § 126 ods.1, § 130 ods.1 a § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v prvom rade sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Uviedol, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozené žalobcovo právne postavenie a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavosť sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
5. Podľa súdu podstatou podania žaloby žalobkyňou bolo nedorozumenie medzi stranami sporu a posunutie plotu žalovanými v marci 2010 smerom k žalobkyni podľa vytyčovacieho náčrtu geodeta E. H., čím sa podľa žalobkyne zmenšil jej pozemok. Žalovaní chceli mať istotu, kde je hranica ich pozemkov, preto požiadali geodeta E. H. o zameranie a podľa jeho zamerania vyznačili hranicu medzi pozemkami žalovaných a žalobkyňou. Následne žalobkyňa, aby si potvrdila správnosť užívania svojich pozemkov, požiadala Geoslužbu s.r.o. Prievidza, Ing. Kóňovú o vymeranie svojich pozemkov a zistila, že posunutím plota žalovanými sa jej pozemok zmenšil, teda žalovaní neoprávnene zasiahli do jej pozemkov, ktoré užívala a užívali ich aj jej právni predchodcovia nepretržite 40 rokov. Keďže nebolo možné sa so žalovanými o ďalšom užívaní nehnuteľností dohodnúť a stav medzi nimi sa nezmenil, pričom žalobkyňa je presvedčená, že konaním žalovaných sa zmenšil jej pozemok v dolnej časti pri skleníku parc. č. 309/2 a tiež hornej časti parc. č. XXXX, žiada o určenie vlastníctva, vydanie tej časti pozemkov, ktoré jej boli zabraté a žiada odstrániť plot žalovanými, ktorý na parc. č. XXX/X a parc. č. XXXX/X nepatrí. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu pretrvával stav neistoty vo vlastníctve, žalobkyňa, aby tento stav odstránila a nevznikli nedorozumenia sa svojho práva domáha určovacou žalobou. Keďže sa strany sporu nevedeli dohodnúť na priebehu hranice medzi ich pozemkami súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcami z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia Ing. Krišpinským a Ing. Hrivíkom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je výlučnom vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere 392 m2 - záhrada a parcely č. XXXX o výmere 493 m2
- záhrada zapísané na LV č. XXX k. ú. E., ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojho otca J. E. v roku XXXX. Tieto užívala a užíva doposiaľ a tieto užívali aj jej právni predchodcovia. Žalovaný 3/ je vlastníkom parcely č. XXX o výmere 480 m2 - záhrada a parcely č. XXXX o výmere 493 m2 - záhrada, ktoré nadobudol od svojich rodičov darovacou zmluvou v roku 2011. Medzi pozemkami v minulosti nebolo oplotenie, hranicu tvorila len medza. Žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že pri meraní geodetom E. H. vzadu bola určitá odchýlka a tu potiahli plot ďalej podľa jeho vymerania. Žalovaný 3/ rovnako potvrdil, že po vymeraní geodetom umiestnili kolíky na označených miestach a natiahli drôt, preto už medza nebola pôvodná, ale sa posunula smerom k žalobkyni a tým aj žalobkyňa prišla o časť pozemku. Žalovaní takto postupovali po vymeraní hraníc geodetom a označili novú hranicu medzi pozemkami medzi nimi a žalobkyňou a natiahli tam drôt. Svedkovia D. O., X. Y., Imrich X. a T. Y. potvrdili vo svojich výpovediach, že žalovaní posunuli hranicu k žalobkyni premiestnením plota, podľa svedka D. O. o 1,5 m, podľa svedkyne X. Y. v hornej časti zabrali žalobkyni časť výmery posunutím, ale nevedela uviesť výmeru. Takýmto posunutím narušili dlhodobo zaužívané užívanie pozemkov. Posunutie plotu v hornej časti potvrdil aj svedok Imrich X. a T. Y.. Posunutím tohto plotu žalobkyňa prišla o časť pozemku a žalovaní si svoj pozemok rozšírili. Podľa svedkyne T. Y. vedľa skleníka bol priestor 60 cm na prechod, ale teraz je tam postavený múrik a voľný priestor je v rozpätí cca 10 - 15 cm. Výpoveďami svedkov bolo preukázané,
že žalobkyňa a jej právni predchodcovia (rodičia) užívali nehnuteľnosti viac ako 10 rokov, užívali ich dobromyseľne ako svoje vlastné a tým sa vytvorila aj vlastnícka hranica držbou a následne vydržaním vlastníckeho práva aj k pozemku takto užívanom žalobkyňou. Vydržacia doba uplynula najneskôr ku dňu 1.1.2002, ku ktorému uplynula 10-ročná vydržacia doba počítaná najneskôr od 1.1.1992, lebo týmto dňom bol do Občianskeho zákona opätovne zavedený inštitút vydržania vlastníckeho práva zákonom č. 509/1991 Zb.. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že skutočná vlastnícka hranica oddeľujúca nehnuteľnosti žalobkyne parcely č. XXX/X a č. XXXX od parciel č. XXX a č. XXXX prebieha inak, ako je ona evidovaná v súbore geodetických informácií katastrálneho portálu Správy katastra v Prievidzi. Skutočná vlastnícka hranica tvorí hranicu podľa skutočnej držby. Keďže priebeh skutočnej vlastníckej hranice je s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, iným, než je hranica evidovaná v katastri, je potom určením skutočnej vlastníckej hranice nevyhnutnej aj pre zápis, resp. zmenu evidovanej hranice v katastri nehnuteľnosti.
6. Tu súd videl v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože žalovaní túto hranicu spochybňujú, vytvorenú nerušenou držbou susedných nehnuteľností a túto pochybnosť žalobkyňa potrebuje odstrániť, aby zlepšila svoje postavenie a domohla sa vydania zabratej časti svojich nehnuteľností. Keďže boli zásadné pripomienky k znaleckému posudku Ing. Krišpinského, ktorý sa po jeho podaní a podaní doplnku vzdal znaleckej činnosti, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 31/2015 zo dňa 24.11.2016 a vypracoval aj geometrický plán, v ktorom vyznačil a geodeticky zameral hranicu medzi nehnuteľnosťami žalobkyne parcelami č. 309/2 a č. XXXX a nehnuteľnosťami žalovaného 3/ parcely č. XXX a č. XXXX, vytvorenú dlhodobou držbou a užívaním týchto nehnuteľností v súlade so zaužívanou hranicou podľa výpovede strán sporu a výpoveďami svedkov a ohliadky na mieste samom. Po zameraní zaužívanej hranice zistil, že oplotenie zasahuje cez hranicu vo výmere 1 m2. Znalec označil novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 2 m2 a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 38 m2, ide o výmery, ktoré žalobkyňa dlhodobo užívala. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané výpoveďami strán sporu a svedkami, že žalovaní zabrali časť nehnuteľnosti žalobkyne posunutím plotu v hornej časti a časť nehnuteľnosti v spodnej, resp. v strednej časti súd rozhodol tak, že určil v súlade so znaleckým posudkom a geometrickým plánom, že žalobkyňa je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. E. a to tej časti parcely CKN č. XXX, ktorá je na geometrickom pláne Ing. Vladimíra Hrivíka, ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 24.11.2016 označená ako novovytvorená parcela CKN č. XXX/X - záhrada vo výmere 2 m2 a tiež tej časti z nehnuteľnosti v k.ú. E. parcela CKN č. XXXX, ktorá je na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená ako novovytvorená parcela CKN č. XXXX/X - záhrada vo výmere 38 m2. Žalovaný 3/ ako vlastník nehnuteľností je povinný vydať žalobkyni nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX/X, ktoré sú vyznačené na vyššie uvedenom geometrickom pláne ako novovytvorené parcely do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré žalovaný 3/ zabral. Žalovaní sú povinní odstrániť z parcely č. XXX/ X oplotenie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odstrániť oplotenie sú povinní aj žalovaní 1/ a 2/, ktorí ho umiestnili za stavu, keď boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a žalovaný 3/, ktorý je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy. Súd žalobu v prevyšujúcej časti, kde žalobkyňa žiadala vydať novovytvorenú parc. CKN č. XXX/X, zamietol, lebo ide o časť parcely č. XXX/X, ktorá je v jej vlastníctve. Súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Hrivíka z dôvodu, že merania geodeta Patríciusa Sovu nezodpovedali vykonanému dokazovaniu, pričom hranica podľa Ing. Krišpinského a Ing. Hrivíka má iný priebeh ako hranica, ktorú zameral vytyčovacím náčrtom E. H.. Pri určení hranice parcely č. XXX/X súd vychádzal podľa hranice katastra, ktorá hranica je evidovaná aj na katastri nehnuteľnosti. Táto hranica vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Hrivíka. U parcely č. XXX/ X, ktorá je novovytvorená, ide o parcelu vo vlastníctve žalobkyne, ktorú nie je potrebné vydať z dôvodu, ako súd uviedol už vyššie. Parcela č. XXX/X je vytvorená z parcely č. XXX vo vlastníctve žalovaného 3/, ktorá vyúsťuje k bodu k parcele č. XXX/X a parcele č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne, ide o bod, ktorý bol určený na ohliadke na mieste samom, kde prebieha hranica podľa dlhodobo zaužívaného stavu. Hranice medzi parcelami č. XXX/X, č. XXXX a č. XXXX súd určil podľa geometrického plánu, ako parcelu č. 1540/3, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne vo výmere 38 m2 podľa geometrického plánu Ing. Hrivíka. Ide o plochu, ktorá bola svedeckými výpoveďami preukázaná a tiež žalovanými uznaná ako dlhodobo zaužívaná hranica, resp. plocha, ktorú žalobkyňa užívala v dobrej viere ako svoju vlastnú.
7. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 259 CSP. Strany sporu nevedeli vyriešiť a dohodnúť sa o vlastníckej hranici medzi pozemkami, každý postupoval podľa zamerania zo strany geodeta, ktorého si súkromne objednali pred podaním žaloby a vzhľadom k tomu, že k dohode a k
vyriešeniu veci nedošlo a s tým súvisiace vyriešenie aj vlastníckeho práva k ich nehnuteľnostiam, súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane aj znaleckého dokazovania, s čím boli spojené náklady. Žalobkyňa zložila zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 350 eur, žalovaní 1/ a 2/ 250 eur a žalovaný 3/ 50 eur. Súd vyplatil znalcovi Ing. Krišpinskému sumu 878,79 eur, znalcovi Ing. Hrivíkovi sumu 1.012,02 eur, geodetovi Patríciusovi Sovovi sumu 150 eur. Ďalšie náklady predstavuje cestovné za dve ohliadky na mieste samom dňa 20.7.2016 a dňa 5.10.2018. v sume 14,38 eur. Celkom trovy predstavujú sumu 2.055,19 eur. Zo zloženej zálohy stranami sporu v sume 650 eur súd vyplatil znalcov, po odpočítaní tejto sumy zostalo neuhradených 1.405,19 eur. Ide o trovy štátu, na ktoré má štát nárok. Súd o týchto trovách rozhodol tak, že zaviazal zaplatiť žalovaných 1/ až 3/ každého 1/3-inou, t. j. sumou 468,40 eur. Súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobkyňa bola neúspešná v nepatrnej časti - v II. výroku tohto rozsudku, naviac zaplatila zálohu vo výške 350 eur.
8. O náhrade trov konania strán sporu rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/. Podľa nich v danom konaní nie je daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení a tento ani nebol v tomto konaní preukázaný. Celé súdne konanie je určitou zmesou rôznych vzájomne sa vylučujúcich a odporujúcich návrhov produkovaných zo strany žalobkyne. Rovnako z hľadiska dokazovania konanie obsahuje veľké množstvo protichodných tvrdení a názorov, ktoré nemajú pravdivostnú výpovednú hodnotu a nie je možné ich vyhodnotiť ako nepriestreľný dôkaz vedúci k rozhodnutiu, ktoré možno považovať za spravodlivé voči druhej strane vychádzajúce z nemenného zisteného skutkového stavu. Znalecké dokazovanie vykonané dvomi znalcami je tak rozporné, že zisteniam znalcom nerozumel v podstate ani súd ani účastníci a takpovediac ani samotní znalci , ktorí si ich neboli schopní zdôvodniť a vykonať tak, aby boli podkladom pre rozhodnutie o samotnej podstate veci. Procesný chaos sa premietol i do pomerne nejasných posudkov, ktoré obidve sporové strany napádali. Keďže nikto s ničím nesúhlasil a tieto posudky neboli pre súd vodítkom v zodpovedaní odborných otázok, ktoré potreboval pre zistenie skutočného stavu veci, bol súd nútený vykonávať také ďalšie dokazovanie, ktoré by mu túto vecnú a skutkovú pravdu ozrejmili. Bolo preto vykonané kontrolné zameranie lomových bodov v teréne geodetom Patríciom Sovom na základe rozhodnutia súdu, jeho objednávky a jeho účasti na mieste samom, avšak z nepochopiteľných dôvodov bol tento dôkaz, ktorý mal byť absolútnym dôkazom usvedčujúcim žalobkyňu z nedôvodnosti podanej žaloby súdom zamietnutý, resp. nevzatý do úvahy, z toho dôvodu, že geodet Sova nie je súdnym znalcom. Pri vykonávaní tohto kontrolného zamerania vznikol predpoklad, že tento úkon bude pre spravodlivé rozhodnutie vo veci najdôležitejší a potvrdí alebo vyvráti domnienku, že zameranie Geodéziou Žilina a.s. v minulosti Ing. Kóňovou, ktoré si nechala vyhotoviť žalobkyňa, bolo chybné alebo správne. V tomto presvedčení pristupoval k nemu i súd, preto dôkaz vykonal, geodetovi finančne uhradil a následne pri rozhodnutí nebral do úvahy. V danom konaní nastali aj iné okolností, ktoré viedli k chybnému rozhodnutiu súdu. Od počiatku sa dlhé obdobie viedlo konanie len proti žalovaným 1/ a 2/, a to i v čase, keď nehnuteľnosti, ktorých sa spor týkal, už boli vlastnícky prevedené na žalovaného 3/, to znamená, že v tom čase vedenia sporu sa konalo o veci voči účastníkom, ktorí neboli pasívne legitimovaní. S tým súvisí i rozhodnutie súdu vo výroku III., ktoré považujú žalovaní za nevykonateľné. S vlastníctvom nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ previedli na svojho syna žalovaného 3/ i vlastnícke právo k príslušenstvu, ktoré tvorí oplotenie, a preto nepovažujú za možné, aby boli výrokom súdu zaviazaní na konanie alebo manipuláciu s niečím, na čo nemajú nárok, pretože je táto vec vo vlastníctve iného. V celom konaní je tiež od začiatku do konca dosť rozporné, čoho sa žalobkyňa v podstate domáha, pretože tieto požiadavky a názory menila priebežne, a to i pri každom hodnotení znaleckých posudkov ako vykonaných dôkazov alebo i kontrolného zamerania. V danom konaní mieša určovaciu žalobu s vydávacou žalobou, s uvedením veci do predošlého stavu a taktiež s konaním, ktoré by malo byť v kompetencii iného orgánu. Ak sa má odstraňovať oplotenie ako drobná stavba, ktorá podlieha povoleniu na základe jej ohlásenia, tak by kompetencia na odstránenie stavby mala byť v rozhodnutí správneho orgánu, ktorý je kompetentný takúto stavbu povoliť a nie súdu, ktorý dokonca zaviaže jej odstránením nie súčasného ale bývalých vlastníkov. Za chybu napadnutého rozsudku považujú žalovaní aj to, že jeho výrok I. smeruje k určeniu vlastníckeho práva zo strany žalobkyne v časti parciel označených ako novovytvorené podľa geometrického plánu, ktorý tieto parcely novovytváral z nehnuteľností - parciel, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že sú jej. Ak sú súčasťou jej vlastníctva, ak je jej vlastníctvo preukázané, je jedno pod akým parcelným číslom je v súčasnosti táto parcela alebo jej časť vedená, tak nie je dôvod nanovo rozhodovať o určení tohto vlastníctva, ktoré je podľa zápisu v katastri nehnuteľností nesporné. I odvolávka na zaužívaný stav, ktorý je odchylný podľa žalobkyne od stavu právneho zapísaného v katastri nehnuteľností, je irelevantná, pretože oplotenie bolo vybudované práve kvôli tejto nejasnosti, ktorú
vytvárala jesenná orba a preklápanie zeme. Z toho dôvodu nikto presne nemal vedomosť kadiaľ daná hranica v teréne vedie, ale len približne s presnosťou na niekoľko málo centimetrov. A to je prípustná odchýlka, ktorá je historicky podľa príslušných geodetov nutná a akceptovateľná a ktorá je dokonca bežná i pri súčasných GPS meraniach. Zároveň žalovaní poukázali na neexistenciu naliehavosti právneho záujmu, ktorý sa premietol do výroku súdu časť I., pretože určenie vlastníctva nebolo sporné a nemalo byť predmetom konania, čomu nasvedčovalo i pomenovanie žaloby t.j. o ochranu vlastníckeho práva. Ďalej žalovaní uviedli, že súd prvej inštancie počas celého konania napriek rôznym, zdĺhavo vykonávaným, až irelevantným dôkazom nepripustil ten, ktorý je podľa nich najdôležitejší. Neustále navrhovali vykonať jednoduchú názorovú konfrontáciu s príslušným dokladovaním, a to medzi Geoslužbou Prievidza s.r.o. reprezentovanú pánom Patríciom Sovom a Geodéziou Žilina a.s. Ing. Vierou Kóňovou. Veď i súd konštatoval, že celý spor vznikol chybným zameraním Geodéziou Žilina, pretože Ing. Kóňová vychádzala z nesprávnych súradníc. Zostáva preto nejasné, prečo tento rozpor nebol vysvetlený, overený a preukázaný skorým, rýchlym a lacným postupom, to znamená ich vypočutím a skonfrontovaním názorov a ich zistení na pojednávaní. V súčasnosti je však na strane žalovaných stav absolútnej pochybnosti, ako môže znalec vytvárať geometrický plán či znalecký posudok podľa toho, ako mu označia veci nekvalifikovaní svedkovia, susedia, príbuzní a podobne, ktorí vypovedajú len o tom, ako sa orali medze, či majú susedia medzi pozemkami posun a či sa v minulosti hádali alebo nie. Znalec má predsa podávať dôkaz, ktorý vychádza z faktov, zápisov, objektívnych zistení a meraní s uplatnením všetkých odborných, vedeckých poznatkov, metód a techniky a pod. a nie názorov susedov. V konaní totiž bolo uvádzané i to, že v danej lokalite v obci Poruba majú občania i geodeti vedomosť, že dochádzalo k posunom určitých pozemkov resp. určujúcich bodov, avšak nikto nevie presne prečo. Touto skutočnosťou sa však už súd nezaoberal. Posledné prednesy žalobkyne potom považujú žalovaní za účelovú modifikáciu, ktorá nemá oporu v predchádzajúcich prednesoch ani vo výsledkoch dokazovania. Žalobkyňa sa dovolávala záverom určenia vlastníctva k novovytvoreným parceliam, ktoré boli len odčlenené z jej parciel podľa bývalého číslovania (ako to tvrdí ona) a taktiež sa domáha vydania týchto parciel ako častí nehnuteľností podľa geometrického plánu vyhotoveného znalcom resp. znalcami, ktorých posudky a zistenia v hodnotení dôkazov počas procesu popierala a spochybňovala. Konala tak účelovo, pretože záverečný dôkaz vykonaný kontrolným zameraním lomových bodov v teréne dával za pravdu žalovaným. Preto so zisteniami tohto zamerania po jeho vykonaní nesúhlasila, preto sa odvoláva na to, čo predtým popierala. Patrícius Sova - GEOSKTEAM v technickej správe ale i na mieste samom jasne a nevyvrátiteľne uviedol, že oplotenie je zrealizované na hranici a v bodoch, ako bolo určené v roku 2010 a ako sú tieto body hranice zaznamenané v katastri nehnuteľností. Takto určené hranice medzi pozemkami sú zrejme objektívnym výrazom ich skutočnej výmery a takto boli pozemky užívané bez problémov ešte v období i po vykonaní oplotenia. Konštatovanie geodeta o 70 centimetrovom posune oplotenia v dolnej časti žalovaní zjavne uznali ako objektívne zistenie, ktoré bez problémov v teréne opravia. Ak takéto zameranie, vychádzajúce z presných zápisov v katastri nehnuteľností súd neakceptoval a priklonil sa k chaotickým a nejasným záverom znalca, tak mal náležite a presvedčivo zdôvodniť svoje rozhodnutie, ako aj zdôvodniť realizáciu vykonateľnosti jeho rozhodnutia. Žalovaní majú v súlade s právom na spravodlivý proces nárok na zdôvodnenie, podľa akého výkladu je nepodstatné, že rozhodnutím súdu nebudú mať v prírode skutočnú výmeru pozemkov v takom rozsahu, ako ich majú na liste vlastníctva. Pre žalovaných 1/ a 2/ je potom úplne nepochopiteľné, akým titulom sú oni, rodičia súčasného vlastníka zaviazaní odstrániť oplotenie, ktorého nie sú vlastníkom. Veď zaviazať splnením určitej povinnosti môže byť len niekto, kto má danú povinnosť napríklad z titulu vlastníckeho práva alebo iného vzťahu. Napadnutý rozsudok považujú žalovaní za nevykonateľný, keď neboli splnené podmienky konania, resp. nebolo preukázané, či nie sú v gescii rozhodovania iných orgánov. Či je oplotenie nami vykonané na správnej hranici alebo nie, mal posudzovať podľa nich stavebný úrad a ten si mal k tomuto zabezpečiť i príslušné dôkazy. Na takýto úrad mal podľa nich súd postúpiť danú vec, pretože nie je dôvod nahrádzať kompetencie uvedeného orgánu súdnym rozhodnutím. Aj rozhodnutie o trovách konania nepovažujú žalovaní za spravodlivé. Žaloba podaná žalobkyňou bola nejednoznačná a počas konania mnohokrát menená a modifikovaná, takže v podstate súd žalobe vyhovel v znení podľa posledného záverečného návrhu. Nepovažujú za spravodlivé posúdenie výsledku konania tak, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, hoci sa rozhodovalo podľa výrokov o veciach, o ktorých sa buď nemuselo alebo v súdnom konaní ani nemalo. Z týchto všetkých dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej žalovaní 1/ a 2/ nepochybne postavili plot na jej pozemku a postavenie tohto plotu bolo dôvodom vzniku tohto sporu. Plot s betónovým múrikom
postavili všetci žalovaní spoločnou činnosťou, a preto sú všetci žalovaní pasívne legitimovaní, a preto aj žalobkyňa nevzala žalobu voči žalovaným späť, po tom ako počas súdneho konania previedli žalovaní 1/ a 2/ na žalovaného 3/ vlastníctvo k parceliam CKN č. XXX a č. XXXX. Pokiaľ ide o vlastníctvo stavby - plota s betónovým múrikom, táto stavba sa nestala vlastníctvom žalobkyne, aj keď ju žalovaní z prevažnej časti postavili na jej pozemku, ale jej vlastníkmi sú stavebníci tejto stavby, keďže túto stavbu stavali pre seba a podľa obsahu zmluvy, ktorou previedli svoje pozemky žalovaní 1/ a 2/ na žalovaného 3/, táto stavba nebola predmetom prevodu a nemohla byť ani súčasťou, ani príslušenstvom ich pozemku parc. CKN č. XXX, pokiaľ stavba bola postavená na pozemku žalobkyne. Preto výrok rozsudku zaväzujúci aj žalovaných 1/ a 2/ túto stavbu odstrániť považuje žalobkyňa za správny, rovnako aj vo vzťahu k žalovanému 3/, bez súčinnosti ktorého by táto stavba odstránená nemohla byt'. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že odstránenie tejto uvedenej drobnej stavby podlieha povoleniu správneho orgánu, teda stavebného úradu. Ide o riešenie občianskoprávneho vzťahu medzi ňou a žalovanými, pričom žalovaní zasiahli do jej vlastníckeho práva k pozemku, tak že na jej pozemku postavili časť plota a zabrali jej časť z jej pozemku. Oprávnenie domáhať sa vydania veci i odstránenia stavby postavenej pozemku pre ňu vyplýva z § 126 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že súd určoval vlastnícke právo aj k tým pozemkom, ktoré sú vlastníctvom žalobkyne podľa evidencie v katastri, nezodpovedá táto námietka obsahu súdneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že nikto presne nevedel kadiaľ hranica v prírode vedie, nezodpovedá ani táto odvolacia námietka skutočnosti. Žalobkyňa poznala priebeh skutočnej majetkovej hranice oddeľujúcej jej nehnuteľnosti od susedných, pretože až do vyhotovenia zamerania geodetom P. Sovom, nebol medzi stranami priebeh vlastníckej hranice sporný. Sporným začal byť až potom ako žalovaní 1/ a 2/ posunuli plot oproti nespornému a dlhodobo zaužívanému stavu. Nie je pravda, žeby hranica medzi predmetnými nehnuteľnosťami bola pohyblivá. Tak ako už žalobkyňa uviedla, v dolnej časti povedľa skleníka bol plot bez betónového múrika, ale oplotenie bolo uchytené na oceľových stĺpikoch zabetónovaných v zemi, ktoré oplotenie žalovaní svojvoľne odstránili a nový plot aj s betónovým múrikom postavili v roku 2010, tak že v dolnej časti posunuli plot o cca 60 cm a v hornej časti o cca 30 cm. Pretože staré oplotenie dlhodobo zaužívané sa už nedalo inak identifikovať než prostredníctvom svedkov chodiacich na nehnuteľnosť, a to najmä v časti poza skleník, kde záber bol najviac zrejmý, pristúpila žalobkyňa na také riešenie, aby hranica v tejto časti bola totožná s hranicou evidovanou na katastri, až po bod tvoriaci priesečník medzi parc. CKN č. XXX/X, parc. CKN č. XXX a parc. CKN č. XXXX a parc. CKN č. XXXX, ktorá bola na mieste samom ustálená pri obhliadke súdom prvej inštancie na základe výpovedí sporových strán a svedkov. Pokiaľ ide o priebeh hranice medzi parc. CKN č. XXXX a parc. CKN č. XXXX, tu síce v minulosti neexistoval plot, ale hranica bola rešpektovaná medzou, oddeľujúcou pozemok žalobkyne od susedného, pričom medza nebola nikdy predmetom orby, keďže bola rešpektovaná oboma susedmi po dobu od ktorej sa žalobkyňa stala vlastníčkou a užívateľkou jej nehnuteľností. Medzu totiž netvorila ryha medzi dvoma orbami, ale bola z oboch strán vynechaná časť pozemku tvoriaca hranicu, ktorá nebola ani jednou stranou oraná, a to v šírke 20 - 30 cm. To, že žalovaní sa posunuli v hornej časti pozemkov v roku 2010 o takú časť aká je na vyššie uvedenom geometrickom pláne Ing. Hrivika označená ako novoutvorená parc. CKN č. XXXX/ X, zostalo medzi sporovými stranami nesporné, pretože z vrchnej časti boli pozemky oddelené železným stĺpom, ktorý tvoril hraničný bod medzi našimi nehnuteľnosťami a ktorý osadili do zeme žalovaní 1/ a 2/ pred mnohými rokmi, a to na mieste, ktoré bolo dlhodobo už predtým zaužívané ako hraničný bod oddeľujúci nehnuteľnosti. Sami žalovaní 1/ a 2/ v roku 2010 sa od tohto dlhodobo zaužívaného hraničného bodu posunuli do pozemku žalobkyne o 1.5 m a rovnako sa posunuli a preložili postavený plot medzi ich parcelou parc. CKN č. XXXX a pozemkom susedy pani Boškovej parc. CKN č. XXXX/ X o približne rovnakú šírku pozemku. Táto vlastníčka bola aj v súdnom konaní vypočutá ako svedkyňa a potvrdila, že hranica medzi jej nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou žalovaných 1/ a 2/ nebola nikdy sporná, bola dlhodobo vyznačená plotom s betónovými stĺpmi, ktoré žalovaní pred preložením plotu z časti odstránili a z časti sú zalomené v zemi aj v súčasnosti, a v podstate sú dôkazom potvrdzujúcim dlhodobo zaužívaný priebeh hranice aj od susedy Boškovej. Táto svedkyňa taktiež vypovedala, že ona uznáva za správny pôvodný priebeh hranice v zhode s oplotením a súhlasila, aby sa žalovaní s oplotením posunuli späť na pôvodnú nesporú hranicu. Pokiaľ sa žalovaní odvolávajú na zameranie geodetom P. Sovom, žalobkyňa opakovane zdôrazňovala, že toto zameranie nebolo správne a teda žalovaní aj nesprávne prekladali ploty. P. Sova zameranie uskutočnil bez jej vedomia a súhlasu, a teda nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že ona toto zameranie akceptovala. Zameranie hranice medzi nehnuteľnosťami strán sporu P. Sovom nezodpovedá ani jednému z podaných znaleckých posudkov. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Na vyjadrenie žalobkyne k ich odvolaniu reagovali žalovaní. Podľa nich je prirodzené, že žalobkyňa je s napadnutým rozsudkom spokojná a žiada, aby ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil. Myslia si, že v takéto rozhodnutie súdu sama nedúfala a nepredpokladala ho, a to vzhľadom na vývoj sporu a vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktoré v jej prospech nesvedčili. Samotní súdni znalci, na závery ktorých sa v súčasnosti odvoláva, vyhotovili také znalecké posudky, ktoré i žalobkyňa vo svojich podaniach napadla a hodnotila ich ako neodborné a zmätočné s nepochopením podstaty veci. Ak bolo teda znalecké dokazovanie hodnotené i zo strany súdu v priebehu konania tak, že nemôžu byt' podkladom pre spravodlivé rozhodnutie, tak ako môže následne súd ustáliť svoj výrok odvolávajúc sa na znalecké zistenia, ktoré predtým považoval za nedostatočné pre meritórne rozhodnutie veci. To bol aj hlavný dôvod, prečo súd vykonal záverečný dôkaz, a to výsluch a opakované zameranie či preverenie zamerania geodetom Patríciom Sovom, ktorého sa súd na mieste samom pre objektivitu vykonania tohto dôkazu i osobne zúčastnil. Geodet P. Sova konštatoval, že oplotenie je vyhotovené na správnej hranici, okrem mizivého posunu prednej časti múrika súd presvedčil i v tom, že zamerania vyhotovené Ing. Kóňovou na objednávku žalobkyne boli chybné, pretože vychádzali z nesprávne určených súradníc. S týmto zistením sa súd stotožnil a v rozsudku konštatuje, že to bola podstata problému. Následne však nepochopiteľne záverečný dôkaz, t.j. kontrolné zamerania P. Sovu poprie a rozhodne podľa zistenia znalca, ktoré predtým súd odmietol ako nekvalifikované a nedostatočné pre rozhodnutie vo veci.
12. V priebehu odvolacieho konania bolo z úmrtného listu zistené, že pôvodná žalovaná 3/ N. X. po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 7D/95/2019-14 zo dňa 22.10.2019 bolo zistené, že konanie o dedičstve po menovanej bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP, pretože menovaná nezanechala žiadny majetok. 13. Odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním žalovaných napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, sa musel po procesnej stránke vysporiadať s úmrtím pôvodnej žalovanej 2/ po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
15. Podľa 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
17. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
19. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
21. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
22. V zmysle § 161 CSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Medzi procesné podmienky konania patrí aj spôsobilosť byť stranou súdneho /v tomto prípade exekučného/ konania, ktorú má ten, kto podľa hmotného práva má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V prípade fyzickej osoby spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne (§ 7 Občianskeho zákonníka/. Na nedostatok spôsobilosti byť stranou konania musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania. Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľný
a má za následok zastavenie konania podľa § 62 CSP. Ak je stranou konania fyzická osoba, ktorá v priebehu konania zomrie, čím stratí spôsobilosť na práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť stranou súdneho konania, súd podľa § 62 CSP posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom, najmä ak sa jedná o majetkový spor, môže pokračovať s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Či súd po strate spôsobilosti fyzickej osoby byť stranou konania konanie zastaví alebo preruší, alebo v ňom pokračuje závisí teda od povahy prejednávanej veci. V prípadoch, kedy sú predmetom konania práva alebo povinnosti viažúce sa na osobu zomretej strany konania, ktoré neprechádzajú na jeho dedičov /práva/ alebo za ktoré jeho dedičia nezodpovedajú /povinnosti/, súd konanie zastaví. Rovnako súd postupuje aj v prípadoch, kedy je síce predmetom konania majetková vec / ako tu, keď predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva/ ale dedičské konanie po zomrelej strane konania skončilo zastavením pre nemajetnosť poručiteľa, teda strana konania zomrela bez toho, aby zanechala skutočných dedičov /teda dedičov, ktorí na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi dedia/. V takýchto prípadoch niet osoby, s ktorou by súd mohol v konaní pokračovať a konanie musí byť súdom zastavené. Súd je tak povinný postupovať aj v prípade, že bolo už vo veci vyhlásené rozhodnutie, ktoré však doposiaľ nie je právoplatné.
23. V predmetnej veci ide o ochranu vlastníckeho práva, teda predmetom konania je majetková vec, avšak pôvodná žalovaná 2/ N. X. v priebehu konania zomrela, teda stratila spôsobilosť byť stranou konania a dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť. Menovaná tak zomrela bez skutočných dedičov a v tomto konaní preto nemožno voči nej pokračovať. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý doposiaľ pre odvolanie žalovaných nenadobudol právoplatnosť, vo vzťahu k N. X. zrušil a konanie voči menovanej podľa § 391 ods. 1 CSP zastavil, keď toto konanie trpí neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, nedostatkom spôsobilosti byť stranou konania na strane Alžbety X., ktorá v priebehu konania zomrela a niet po nej skutočných dedičov /§ 161 v spojení s § 61, § 62 a § 63 CSP/.
24. V dôsledku uvedeného potom odvolací súd v ďalšom texte svojho rozhodnutia ako aj v jeho záhlaví označuje žalovaného G. X., pôvodne žalovaného 3/, už ako žalovaného 2/, podľa jeho procesného postavenie v čase tohto rozhodnutia odvolacieho súdu (už žalovaného 1/ J. X. k žiadnej zmene v označení procesného postavenia nedošlo).
25. Krajský súd v Trenčíne potom ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaných, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť vo výroku I. o určení vlastníckeho práva žalobkyne a vo výroku II. o povinnosti žalovaného 2/ G. X. vydať žalobkyni geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. 1540/3 a výroku III. o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ odstrániť z geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorenej parcely č. XXX/X oplotenie podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žaloba žalobkyne sa v týchto častiach zamieta.
26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku IV., ktorým súd prvej inštancie zamietol zvyšnú časť žaloby žalobkyne /o vydanie novovytvorenej parcely CKN č. XXX/X/ nebolo odvolanie podané, v tejto časti je preto rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 ods. 2 CSP/.
27. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala určiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. a to tej časti parc. CKN č. XXX, ktorá je na geometrickom pláne č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXX/X - záhrada vo výmere 2 m2 a tiež tej časti z nehnuteľnosti v k. ú. E. parc. CKN č. XXXX, ktorá je na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXXX/X - záhrada vo výmere 38 m2, tu odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobkyňa má na takomto požadovanom určení naliehavý právny záujem, čo je prvoradá podmienka úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP /žalobou možno, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem/. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, naliehavý právny záujme na určení existencie práva je daný vtedy, ak sa požadovaným určením odstráni stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
Ak môže žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie), má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a konajúci súd musí ďalej skúmať vecnú opodstatnenosť jeho žaloby (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/49/2003, sp.zn. 3Cdo/112/2004, sp.zn. 3Cdo/241/2008 a podobne).
28. V danej veci uvedené podmienky danosti naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom zo strany žalobkyne splnené boli. Žalobkyňa žiadala určiť svoje vlastnícke právo k častiam parciel, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 2/ a to titulom vydržania. Žalovaný 2/ s tým, že by žalobkyňa tieto časti jeho parciel vydržala nesúhlasil. Medzi stranami je teda spor o existenciu vlastníckeho práva žalobkyne k častiam parciel, ktoré sú v katastri nehnuteľnosti evidované ako vlastníctvo žalovaného 2/ a tento spor je možné odstrániť len určením vlastníckeho práva žalobkyne rozhodnutím súdu, resp. zamietnutím žaloby žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k týmto častiam parciel žalovaného 2/. Takéto rozhodnutie súdu, ktoré je pre strany sporu subjektívne záväzné /§ 228 CSP/ odstráni stav objektívnej právnej neistoty o tvrdenom vlastníckom práve žalobkyne. Pozitívne súdne rozhodnutie o žalobkyňou požadovanom určení vlastníckeho práva môže byť zároveň podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností /§ 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)/. Žalobkyňou požadované určenia vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím teda predstavuje účinný prostriedok právnej ochrany jej tvrdeného vlastníckeho práva, ktorý odstráni spor medzi stranami i stav objektívnej právnej neistoty u žalobkyne ohľadne tvrdeného vlastníckeho práva. Odvolaciemu súdu nie je známy iný právny prostriedok, ktorý by k uvedeným cieľom viedol a preto uzatvára, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a bola tak splnená prvoradá podmienka úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. 29. Čo sa týka samotného určenia vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam v k.ú. E. a to tej časti parc. CKN č. XXX, ktorá je na geometrickom pláne č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXX/X - záhrada vo výmere 2 m2 a tiež tej časti z nehnuteľnosti v k. ú. Poruba parc. CKN č. XXXX, ktorá je na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená ako novovytvorená parc. CKN č. XXXX/X - záhrada vo výmere 38 m2 /výrok I. napadnutého rozsudku/, tu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a náležitý výsledok hodnotenia dôkazov správne po právnej stránke aj posúdil.
30. Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobkyne a na pojednávaní dňa 28.08.2012 vypočutých svedkov D. O., X. Y. M. X. a T. Y. bolo preukázané, že žalobkyňa a jej právny predchodcovia dlhodobo, pokojne a bez rušenia užívali im vlastnícky patriace parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX nie v hraniciach evidovaných v katastri nehnuteľností ale v hraniciach, ktoré boli v prírode určené medzou medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného 2/, resp. jeho právnych predchodcov. Žalobkyňa vstúpila do držby týchto pozemkov v roku 1974, kedy jej ich darovali rodičia. Pozemky - parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX neboli od pozemkov žalovaných oddelené plotom, ale bola medzi nimi medza a v hraniciach určených touto medzou žalobkyňa pozemky užívala. Výpoveď žalobykne, že pri užívaní týchto pozemkov nebola nikdy zo strany žalovaných rušená potvrdili pri výpovedi pred súdom prvej inštancie aj žalovaný 1/ / zápisnica o pojednávaní dňa 17.05.2011 na č.l. 33 a nasl. spisu/. Ten pri výsluchu potvrdil, že postavil plot medzi svojimi pozemkami a pozemkami žalobkyne podľa vymerania geodeta s tým, že vzadu bola oproti užívaciemu stavu odchýlka. Toto zopakoval aj pri obhliadke súdu na mieste samom dňa 24.08.2011, kedy aj pôvodne žalovaná 2/ Alžbeta X. potvrdila, že na konci ich parcely CKN č. XXXX sa posunuli stavbou plota oproti prechádzajúcej hranici užívania do parcely žalobkyne CKN č. XXXX asi o 1,5 metra, a to podľa vytýčenia hraníc geodetom. Posunutie pri stavbe plota oproti predchádzajúcemu stavu užívania potvrdil pri svojej výpovedi aj žalovaný 2/ /výsluch pred súdom prvej inštancie dňa 28.08.2012/. Žalovaní spoločne so žalobkyňou aj pri obhliadke súdu na mieste samom dňa 20.07.2016 potvrdili, že hrubý bránový stĺp na oplotení parcely žalovaného 2/ CKN č. XXXX, ktorý podľa zamerania znalca Ing. Vladimíra Hrivíka /Grafická znalecká príloha - príloha č. 5 znaleckého posudku č. 31/2015 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka a jeho geometrická plán č. 1187/2016 zo dňa 18.10.2016/ je na uvedenej parcele žalovaného 2/ vo vzdialenosti asi 1,5 metra od v katastri nehnuteľností evidovaných hraníc parciel strán sporu, leží na užívacej hranici pozemkov. Konkrétnu užívaciu hranicu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného 2/ /v hornej časti medzi patrcelami CKN č. XXX/X a č. XXX a medzi parcelami CKN č. XXXX a č. XXXX/ vyznačil a geodeticky zameral znalec Ing. Vladimír Hrivík v znaleckom posudku č. 31/2015 a
to pomocou jej zadefinovania súdom prvej inštancie na základe výpovedí strán sporu a svedkov. Takto potom vyznačil plochy, ktoré žalobkyňa z parciel žalovaného CKN č. 312 a č. XXXX dlhodobo užívala a vyhotovil geometrický plán, ktorým odčlenením od parciel žalovaného novovytvoril parcely CKN č. XXX/ X o výmere 2 m2 a č. 1540/3 o výmere 38 m2.
31. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vyvodil, že právny predchodcovia žalobkyne a po nich, od darovania nehnuteľností v roku 1974, žalobkyňa viac ako 10 rokov nerušene a nepretržite užívali geometrickým plánom znalca Ing. Vladimíra Hrivíka novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX/X, ktoré boli súčasťou parciel vo vlastníctve žalovaných, ale boli od ich zostávajúcej časti oddelené užívacou hranicou, ktorú tvorila medza.
32. Tieto skutočnosti potom súd prvej inštancie správne posúdil podľa § 130 ods. 1 v spojení s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov nepretržite držala, a to oprávnene, keď so zreteľom ku všetkým okolnostiam bola v dobrej viere o tom, že jej tieto nehnuteľnosti patria. Titulom vydržania sa tak stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o určení vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam ako vecne správny potvrdil.
33. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanými navrhovaný dôkaz - výsluch Patriciusa Sovu. Takýto výsluch by z pohľadu rozhodného skutkového stavu v spore nič nepriniesol. Menovaný vykonal v teréne zameranie v katastri nehnuteľností evidovaných hraníc medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného 2/ a oplotenia postaveného medzi týmito pozemkami, o čom podal súdu prvej inštancie technickú správu spolu s grafickým znázornením výsledkov kontrolného merania /č.l. XXX až XXX spisu/. Už vykonanie tohto dôkazu bolo v podstate nadbytočné, pretože už v spore podaný znalecký posudok č. 31/2015 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka potvrdil tvrdenia žalovaného 2/, že plot medzi pozemkami žalovaného 2/ a žalobkyne je postavený na hranici parciel, ako je táto evidovaná v katastri nehnuteľností /s malou odchýlkou v „spodnej“ časti hranice (smerom k parcele žalobkyne CKN č. XXX/X) medzi parcelou žalobkyne CKN č. XXX/X a parcelou žalovaného 2/ CKN č XXX, ktorú znalec s ohľadom na presnosť geodetického merania v čase výstavby oplotenia hodnotil ako oplotenie postavené na hranici parciel v rámci dovolenej odchýlky - táto odchýlka sa nijako nedotýka určenia vlastníckeho práva žalobkyne vo výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. hraníc znalcom novovytvorených parciel CKN č. XXX/X a č. 1540/3, ale povinnosti žalovaných odstrániť oplotenie z parcely žalobkyne CKN č. XXX/X ako bola uložená vo výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/. Navrhovaný výsluch svedka Patriciusa Sovu by tak bol len potvrdením skutočností, ktoré vyplynuli z technickej správy, ktorú menovaný podal súdu. Bol preto nadbytočný a nijako nemohol vplyv na posúdenie hraníc užívania pozemkov strán sporu, podmienok tohto užívania a z neho prípadne vyplývajúce závery o vydržaní vlastníckeho práva.
34. Na druhej strane odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovanému 2/ G. X. vydať žalobkyni geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX/X /výrok II. napadnutého rozsudku/ a o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ odstrániť z geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorenej parcely č. XXX/X oplotenie /výroku III. napadnutého rozsudku/ nie je dôvodná a v príslušných výrokoch je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne v týchto častiach zamietnuť.
35. Čo sa týka povinnosti žalovaného 2/ vydať žalobkyni novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. 1540/3, odvolací súd uvádza, že ochranu vlastníckeho práva v prípade nehnuteľnosti nemožno požadovať žalobou o vydanie veci, ale je treba sa domáhať vypratania nehnuteľnosti /ak sú na pozemku vnesené hnuteľné veci, prípadne ak sa jedná o oplotenie, ktoré nemá povahu stavby-nehnuteľnosti/ alebo žalobou o odstránenie stavby na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka, prípadne ak sa nejedná o neoprávnenú stavbu v zmysle uvedeného ustanovenia /napríklad preto, že bola zriadená oprávnene, ale neskôr oprávnenie na umiestnenie stavby na cudzom pozemku zaniklo/ tak žalobou na odstránenie stavby podľa § 126 Občianskeho zákonníka. 36. Žalobkyňa sa teda mala po správnosti domáhať proti žalovanému 2/ buď vypratania predmetných novovytvorených parciel CKN č. XXX/X a č. XXXX/X, ak je oplotenie, ktoré je na nich postavené hnuteľnou vecou, alebo odstránenia tohto oplotenia z predmetných parciel, ak je toto oplotenie stavbou
- nehnuteľnosťou. Uvedené nemôže odvolací súd pominúť prípadným poukazom na to, že sa jedná
len o formuláciu žalobného petitu a žalobe tak bolo možné vyhovieť a formuláciu vydať nehnuteľnosť ex offo nahradiť formuláciou vypratať nehnuteľnosť, prípadne odstrániť z nej oplotenie. Nie je to konajúci súd, kto má zvoliť prostriedok právnej ochrany práva žalobkyne. To sama žalobkyňa mala zvoliť príslušný prostriedok právnej ochrany, ktorého sa domáha. Túto jej činnosť nemôže konajúci súd nijako suplovať, pretože v konečnom dôsledku nejde len o preformulovanie žalobného petitu do výroku súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa totiž musí uplatnený prostriedok právnej ochrany odôvodniť uvedením rozhodujúcich skutočností /o aké oplotenie sa jedná, na akých parceliach, akú povahu má toto oplotenie
- teda ide o hnuteľnú vec alebo stavbu spojenú so zemou pevným základom/, ktoré potom musí v spore preukázať, resp. navrhnúť dôkazy na ich preukázanie. Okrem toho by nemohol sám konajúci súd preformulovať uvedeným spôsobom žalobný petit do výroku svojho rozhodnutia aj z toho dôvodu, že by porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, keď by v rozpore so zásadou rovnosti zbraní strán sporu sám v prospech strany žalobkyne, ktorá je okrem toho zastúpená v konaní advokátom, preformuláciou žalobného petitu umožnil jej úspech v spore.
37. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o povinnosti žalovaného 2/ G. X. vydať žalobkyni geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. XXXX/X zmenil tak, že žaloby žalobkyne v tejto časti zamietol.
38. Rovnako súd postupoval aj ohľadne výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ odstrániť z geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorenej parcely č. XXX/X oplotenie.
39. Odvolací súd musí po preskúmaní veci konštatovať, že žalobkyňa v spore nepreukázala, že uvedené oplotenie je postavené na jej pozemku, čo je základný, nevyhnutný predpoklad pre to, aby bolo jej žalobe na odstránenie tohto oplotenia vyhovené. Z technickej správy /spolu s grafickým znázornením výsledkov kontrolného merania/ Patriciusa Sovu zo dňa 09.10.2018 vyplynulo, že oplotenie v spodnej časti parcely CKN č. XXX/X (smerom k parcele žalobkyne CKN č. XXX/X) je postavené na hranici parciel evidovanej v katastri nehnuteľností. Toto konštatoval v znaleckom posudku č. 24/2013 aj znalec Ing. Pavol Krišpinský, podľa ktorého sa toto oplotenie odkláňa od evidovanej hranice parciel do pozemku žalobkyne len o 30 cm. V rovnakom znaleckom posudku potom menovaný znalec v znaleckom nákrese vyznačil priebeh užívacej hranice podľa žalobkyne a svedkov tak, že táto sa odkláňala od hranice parciel evidovanej v katastri do pozemku žalovaného 2/. V znaleckom posudku č. 31/2015 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka menovaný znalec zameral hranicu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného 2/ vytvorenú dlhodobou držbou a užívaním v súlade so zaužívanou hranicou, tak ako mu ju určil súd prvej inštancie na základe výpovedí strán sporu a svedkov. Táto sa od v katastri evidovanej hranice parciel v spodnej časti parcely žalobkyne CKN č. XXX/X odchyľuje a to nie do pozemku žalovaného 2/ ako vo svojom znaleckom posudku konštatoval znalec Ing. Pavol Krišpinský ale naopak do pozemku žalobkyne /v dôsledku čoho potom znalec Ing. Hrivík geometrickým plánom odčlenil z parcely žalobkyne CKN č. XXX/ X novú parcelu CKN č. XXX/X/. Oplotenie na novovytvorenej parcele CKN č. XXX/X je potom podľa znalca Ing. Hrivík postavené na uvedenej užívacej hranici, v časti jej priebehu s malou odchýlkou 21 cm do pozemku žalobkyne, ktorú odchýlku vzhľadom na presnosť geodetického merania v čase výstavby oplotenia znalec hodnotí ako dovolenú.
40. Pokiaľ ide o výpovede strán sporu a vypočutých svedkov, ohľadne umiestnenia predmetného oplotenia, žalobkyňa pred súdom vypovedala, že pôvodné oplotenia postavili právny predchodcovia žalovaného 2/ tak, že ho upevnili na stĺpik, ktorý je potom v znaleckom posudku Ing. Vladimíra Hrivíka zameraný ako ležiaci na pozemku žalobkyne - parcela CKN č. XXX/X. Pri budovaní nového oplotenia potom toto oplotenie posunuli o niekoľko desiatok centimetrov do jej pozemku, pričom jeho začiatok zostal upevnený na uvedenom stĺpiku. V žalobe potom žalobkyňa tvrdila, že právny predchodcovia žalovaného 2/ vybudovali niekoľkometrové pletivové oplotenie medzi jej parcelou CKN č. XXX/X a ich parcelou CKN č. XXX, začiatok upevnili na stĺpik. Nevychádzali zle a ona s tým nerobila žiadny problém. Svedok D. O., manžel žalobkyne, potvrdil, že pôvodné oplotenie postavili právny predchodcovia žalovaného asi v roku 1997. Nové oplotenie potom realizovali právny predchodcovia žalovaného 2/ od pôvodného kolíka, ale posunuli ho do pozemku žalobkyne asi o 35 cm. Posunutie oplotenia v dotknutej časti pozemkov /v spodnej časti, kde má žalobkyňa postavený skleník/ oproti predchádzajúcemu stavu do pozemku žalobkyne potvrdila aj svedkyňa T. Y., sestra žalobkyne. Svedkovia X. Bošková, M. X. vypovedali pred súdom len o posunutí oplotenia právnymi predchodcami žalovaného 2/ oproti
užívaciemu stavu v hornej časti pozemkov /časť, ktorej sa týka výrok I. napadnutého rozsudku/. Žalovaný 1/ vypovedal, že uvedené pôvodné oplotenie v spodnej časti pozemkov urobil kvôli chovu sliepok, plot tam bol dlhé roky a asi 5-6 rokov pred rokom 2011 ho nahradil novým pletivovým oplotením s dĺžkou asi 7-8 metrov, na ktoré nadväzuje asi rovnako dlhý múrik. Nové pletivové oplotenie stojí podľa neho na rovnakom mieste ako pôvodné. Zhodne vypovedala pôvodná žalovaná 2/ N. X.. Rovnako žalovaný 2/ G. X. vypovedal, že kolík, na ktorý naviazali pletivové oplotenie je pôvodný, nehýbalo sa s ním, oplotenie nadviazalo na plot manžela žalobkyne a múrik, ktorý nasleduje po pletivovom oplotení postavili na hranici parciel po jej zameraní geodetom. Nezhoda medzi tvrdeniami žalobkyne a žalovaných o priebehu užívacej hranice v dotknutej spodnej časti pozemkov vyplýva aj zo zamerania, ktoré vykonal znalec Ing. Vladimír Hrivík a o ktorom predložil súdu prvej inštancie grafickú znaleckú prílohu /č.l. 206 a 207/. Podľa nej žalobkyňa ukázala v spodnej časti pozemkov užívaciu hranicu oproti v katastri nehnuteľností evidovanej hranici parciel posunutú do pozemku žalovaného 2/ a na druhej strane žalovaní túto ukázali na hranici parciel evidovaných v katastri nehnuteľností.
41. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobkyňa v spore jednoznačne nepreukázala svoje tvrdenie, že oplotenie na spodnej časti hranice parciel CKN č. XXX/X a č. XXX zasahuje do jej pozemku a preto sú žalovaní povinní ho odstrániť. Dôkazy v tomto smere zostali rozporné. Podľa technickej správy Patriciusa Sovu zo dňa 09.10.2018 a znaleckého posudku č. 24/2013 znalca Ing. Pavla Krišpinského predmetné oplotenie je postavené na hranici parciel evidovanej v katastri nehnuteľností, možno s minimálnou, dovolenou odchýlkou do pozemku žalobkyne. Na druhej strane znalec Ing. Vladimír Hrivík v podanom znaleckom posudku č. 31/2015 zameral toto oplotenie ako postavené mimo hraníc parciel evidovaných v katastri nehnuteľností, na pozemku žalobkyne /v najširšej časti, na začiatku oplotenia by mala byť podľa geometrického plánu znalca vzdialenosť oplotenia od hranice parciel asi 60 cm/, pričom ale tento znalec zároveň konštatoval, že toto oplotenie /až na malú dovolenú odchýlku/ je postavené na užívacej hranici medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného 2/ ako ju zameral pomocou súdu prvej inštancie na základe výpovedí strán sporu a svedkov /čo by potom nutne muselo viesť podľa odvolacieho súdu k záveru o vydržaní tejto časti pozemku žalobkyne žalovaným 2/, resp. jeho právnymi predchodcami z rovnakých dôvodov, ako súd prvej inštancie správne konštatoval vydržanie vlastníckeho práva žalobkyne k novovytvoreným parceliam CKN č. XXX/X a č. XXXX/X na hornej časti hranici pozemkov strán sporu/. Napriek uvedenému konštatovaniu znalca Ing. Vladimíra Hrivíka sa javí, že aj užívacia hranica medzi pozemkami strán sporu v tejto tzv. spodnej časti zostala sporná. Inak ju určovala žalobkyňa a svedkovia, ktorými boli jej manžel a sestra a inak žalovaný 2/ a jeho rodičia / žalovaný 1/ a pôvodná žalovaná 2//. Ostatní, v spore vypočutí svedkovia sa pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie k priebehu užívacej hranice v tejto časti pozemkov strán sporu nevyjadrovali. Sporným teda zostalo umiestnenie predmetného oplotenia, teda či je na hranici parciel evidovaných v katastre nehnuteľností alebo mimo nej, a či v prípade, že je postavené mimo nej, je postavené na hranici užívania pozemkov stranami sporu alebo mimo nej. Tvrdenie žalobkyne, že oplotenie žalovaní postavili v tejto spodnej časti na jej pozemku a zasahujú tak do jej vlastníckeho práva teda zostalo nepreukázané a nebolo tak dôvodné uložiť žalovaným povinnosť odstránenia tohto oplotenia.
42. Okrem toho musel odvolací súd ohľadne výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ prihliadnuť aj na to, že oplotenie pozemku je súdnou praxou i právnou teóriou považované sa príslušenstvo pozemku v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka a ako také vlastnícky patrí vlastníkovi pozemku. V danom prípade tak možno dôvodne predpokladať, že vlastníkom tohto oplotenia na novovytvorenej parcele CKN č. XXX/X je žalovaný 2/, keď toto bolo zriadené právnymi predchodcami žalovaného 2/ - vlastníkmi pozemku - parcela CKN č. 312 ako oplotenie tohto pozemku. Pri prevode vlastníckeho práva k parcele CKN č. 312 nadobudol žalovaný 2/ aj vlastnícke právo k príslušenstvu tejto nehnuteľnosti, teda k oploteniu. Opak toho, že súčasťou prevodu vlastníckeho práva k pozemku bol aj prevod jeho príslušenstva - oplotenia, nebol v spore preukázaný. Rovnako tak nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že oplotenie je postavené na jej pozemku a preto nemôže byť príslušenstvom pozemku žalovaného 2/. Voči žalovanému 1/, ktorý už nie je vlastníkom pozemku - parcela CKN č. XXX a teda ani vlastníkom príslušenstva tohto pozemku - jeho oplotenia, je preto žaloba na uloženie povinnosti odstránenia tohto oplotenia bez ďalšieho nedôvodná.
43. Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. zmenil tak, že žalobu žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie z geometrickým plánom č. 31/2015 Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 24.11.2016 novovytvorenej parcely č. XXX/X zamietol.
44. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie musel podľa § 396 ods. 2 rozhodnúť o trovách konania /prvostupňového i odvolacieho/. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP potom odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože ani jedna z nich nebola v spore celkom úspešná.
45. V spore vznikli trovy konania aj štátu a to na znalečnom ustanoveným znalcom a na odmene za kontrolné zameranie Patriciusa Sovy, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie. Keďže však Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil /t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok/ je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodnúť za použitia článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
46. Odvolací súd je toho názoru, že Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je § 255, ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrada trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie § 259 /ako to v spore urobil súd prvej inštancie/, ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok /teda aj nárok na náhradu trov konania/. Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu /ani ako súdu prejednávajúcemu daný spor/ nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami.
47. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného Občianskeho súdneho poriadku /zákon č. 99/1963 Zb./, ktoré upravovalo náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
48. Aplikácia uvedenej právnej normy v tomto spore potom nevyhnutne vedie k rozhodnutiu, že štát má proti obom stranám sporu právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, teda v 1. Ani jedna zo strán nebola v spore plne úspešná a ich úspech, resp. neúspech v spore je obdobný /žalobkyňa úspešná pri určení vlastníckeho práva a žalovaní úspešní pri žalobe žalobkyne na vydanie nehnuteľností a odstránenie oplotenia/. Trovy konania štátu boli vynaložené na dokazovanie /znalecké dokazovanie a kontrolné meranie geodetom/ vykonávané v prospech oboch strán sporu a u žiadnej zo strán sporu neboli zistené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov /§ 254 ods. 1 CSP/. Odvolací súd preto rozhodol, že štát má voči žalobkyni a žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je povinná zaplatiť mu žalobkyňa vo výške 1 a žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo výške 1. O konkrétnej sume náhrady trov konania štátu bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).