Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1604-2020.pdf
PDF · 73.78 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1604/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J. XXX, XXX XX J., zast. JUDr. Alena Zadáková, advokátka, so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 17072760, proti povinnému: Š. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. X. XX/XXX, XXX XX G., o vymoženie 1630,20 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 20.10.2020, domáhal od povinného vymoženia 1630,20 EUR, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/61/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora, opraviť sa musí prostredníctvom toho istého exekútora.
4. Podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
7. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.
8. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
10. Súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami zistil, že návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorá spočívala v predložení exekučného titulu, ktorý nebol opatrený potvrdením vykonateľnosti (doložka vykonateľnosti), keďže predmetný exekučný titul je opatrený len doložkou právoplatnosti, v čoho dôsledku súd konštatoval, že oprávnený nesplnil obligatórnu povinnosť v zmysle § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, ktorá spočíva v povinnosti predloženia exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že exekučný titul nie je opatrený potvrdením vykonateľnosti, v čoho dôsledku v tomto exekučnom konaní exekučný titul nespĺňa náležitosti formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje práve doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a preto súd v exekučnom konaní konštatoval rozpor predloženého exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku.
11. Súd v exekučnom konaní nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu informatívne overil aj prostredníctvom centrálneho registra doložiek právoplatnosti a vykonateľností súdnych rozhodnutí spravovaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom z predmetných odpovedí, ktorú sú uložené v spise vyplýva, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do viny a trestu dňa 27.11.2019, právoplatnosť a vykonateľnosť čo do náhrady škody u poškodeného oprávneného dňa 08.01.2020. Súd v tomto bode konštatuje, že uvedené skutočnosti mali byť premietnuté aj do obsahu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul.
12. Súd v tomto bode poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016: „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu, a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného
prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“
13. Súd na základe uvedenej skutočnosti dňa 21.10.2020 vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy odstránil zrejmé nesprávnosti návrhu na vykonanie exekúcie, a teda aby predložil súdu exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti za splnenia podmienky podľa § 48 ods. 6 Exekučného poriadku. Oprávnený bol v predmetnej výzve poučený o lehote potrebnej na vykonanie opravy návrhu, o skutočnosti, že opravu je potrebné vykonať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ako aj o následkoch neodstránenia vád. Výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného dňa 21.10.2020.
14. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu súdu v exekučnom konaní zo dňa 21.10.2020 nereagoval, a návrh na vykonanie exekúcie v súdom stanovenej lehote neopravil, resp. nedoplnil. Stanovená lehota uplynula dňa 05.11.2020.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal v tomto exekučnom konaní preukázané, že ani na základe výzvy zo dňa 21.10.2020, oprávnený nevykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie, a to tým, že nepredložil súdu v exekučnom konaní exekučný titul opatrený potvrdením vykonateľnosti, v dôsledku čoho súd mohol konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.