Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-25-2020.pdf
PDF · 141.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: D. J., W.. Z., R.. XX. XX. XXXX, T. D. Č. R. T. XXX, XXX XX Č. R. T., zastúpená JUDr. Lenkou Polákovou Csikyovou, advokátkou, Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 42 384 061, proti žalovanému: I. J., R.. XX. XX. XXXX, T. D. Č. R. T. XXX, XXX XX Č. R. T., o vylúčenie z užívania domu, takto
rozhodol:
I. Súd úplne v y l u č u j e žalovaného I. J. z užívania rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. CKN XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k.ú. Č. R. T., V. Č. R. T.V., V. C. R. T., Okresný úrad C. R. T., katastrálny odbor, až do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tomuto rodinnému domu.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania ich rodinného domu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.: 9P/305/2012 zo dňa 28.02.2013, právoplatný dňa 09.04.2013. Žalobkyňa a žalovaný do dnešného dňa bývajú v rodinnom dome so súp. č. XXX postavenom na parcele č. C KN XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Č. R. T., V.: Č. R. T., V.: C. R. T., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 1 k celku každý z nich. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia však bude žalovaný nútený dočasne tento rodinný dom opustiť. V predmetnom rodinnom dome bývajú aj ich spoločné deti a to mal. K. J., R.. XX.XX.XXXX a N. J., R.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa a žalovaný ako bývalí manželia majú dlhodobo vážne problémy vo vzájomnom vzťahu, ktoré vznikli ešte počas trvania ich manželstva a pretrvávajú do dnešného dňa. Príčinou týchto problémov medzi žalobkyňou a žalovaným bolo a stále je agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich spoločným deťom, ktoré je bezprostredne spojené s jeho závislosťou od alkoholu. Agresívne správanie sa u žalovaného prejavuje dlhé roky a to tak vo forme psychického, ako aj fyzického násilia voči žalobkyni, ako aj ich spoločným deťom. Už počas trvania manželstva sa žalovaný opakovane dopustil fyzických útokov, ktoré boli riešené v rámci priestupkového konania a za čo bol žalovaný uznaný aj vinným. Zo závislosti od alkoholu bol žalovaný v minulosti liečený na psychiatrickom oddelení v nemocnici v K., čo malo ale len krátkodobý účinok. Krátko pred rozvodom manželstva dňa 27.09.2012 žalovaný fyzicky zaútočil na žalobkyňu a spôsobil jej zranenia a to pomliaždenie prednej steny brucha a driekovej oblasti vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 5-6 dní. Tento útok však nebol ojedinelým. Tento závažný problém viedol k úplnému rozvratu manželského vzťahu žalobkyne a žalovanému a následnému rozvodu. Napriek tomu, že manželstvo zaniklo, ostali obaja žiť v jednej domácnosti v spoločnom rodinnom dome v Č. R. T. XXX, keďže si otázku bývania vzájomne nevyriešili. Tento rodinný dom pôvodne
patril do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale v zákonom stanovenej 3 ročnej lehote nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu sa tento rodinný dom stal predmetom podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu však dlhodobo hradí výlučne žalobkyňa. Žalovaný sa doposiaľ odmietal so žalobkyňou dohodnúť na vyriešení otázky bývania a vyporiadania podielového spoluvlastníctva napriek tomu, že sa o to žalobkyňa už opakovane pokúšala. Žalobkyňa zaslala žalovanému aj návrh k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 07.05.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak do dnešného dňa sa žalovaný k predmetnému návrhu nevyjadril. Je dôvodné predpokladať, že k usporiadaniu týchto vlastníckych vzťahov nedôjde v krátkej dobe. Keďže žalovaný dlhodobo pracoval v zahraničí, domov sa vracal raz za cca 3 týždne a doma ostal približne týždeň, dochádzalo k týmto prejavom agresivity zo strany žalovaného len v čase jeho pobytu doma. Posledné dva roky žalovaný už nepracuje vôbec a v podstate sa skoro stále zdržiava v domácnosti v rodinnom dome v Č. R. T.Ľ.. Tým je daný oveľa väčší priestor k prejavom násilného správania z jeho strany. V dôsledku toho sa v poslednom období situácia výrazne zhoršila a prejavy násilného správania sa zintenzívnili. U žalovaného je závislosť od alkoholu k dnešnému dňu tak závažná, že žalovaný je pod vplyvnom alkoholu v podstate neustále. Žalovaný požíva alkohol od skorých ranných hodín a s jeho požívaním pokračuje počas celého dňa. V tomto stave sa žalovaný pravidelne na adresu žalovanej, ako aj detí dcéry Petry a syna Maroša vyjadruje vulgárne, bezdôvodne po nich vykrikuje a oslovuje ich hrubými nadávkami ako „kurva“, „piča“ a pod. Žalovaný si neustále hľadá zámienky, aby mohol voči žalobkyni, resp. deťom vystúpiť do útoku. Pravidelne ich vyhadzuje z domu a žalobkyni vykrikuje, že má ísť preč sa „kurviť“. Okrem toho robí žalovaný žalobkyni a deťom aj iné schválnosti. Vypína im prívod vody počas sprchovania alebo bezdôvodne vypína prívod elektrickej energie v domácnosti. Je priam psychicky neznesiteľné žiť v takejto domácnosti každý deň. Okrem seba má žalobkyňa predovšetkým strach o svoje deti N. O. K.. K., na ktorých tento dlhodobý stav pôsobí obzvlášť negatívne a stresujúco. Dcéra N. už túto situáciu vôbec nezvládla a zo strachu pred žalovaným, svojím otcom ušla do domu starého otca, ktorý býva v blízkosti a zdržiava sa na u neho. Okrem toho opakovane došlo k fyzickým útokom nie len na žalobkyňu, ale dokonca aj na deti, ktoré žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Dňa 31.10.2019 žalovaný svojim konaním spôsobil synovi maloletému synovi K. J. poranenia a to pomliaždenia driekovo-krížovej oblasti a panvy, odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy vyžiadali dobu liečenia 7-14 dní. . Naposledy sa žalovaný dopustil násilného správania dňa 17.4.2020. V tejto deň žalovaný začal bezdôvodne kričať a vulgárne nadávať žalobkyni v čase, keď pracovala v záhrade a on sedel na lavičke. Následne ako išla žalobkyňa vyniesť vyrezané kríky zo záhrady do sadu a keď zatvárala bránu všimla si, že žalovaný stojí za ňou a drží bránku, aby sa nedala zatvoriť a v tej istej ruke držal aj sekeru. Žalobkyňa sa veľmi zľakla, odišla a okamžite zavolala mobilným telefónom hliadku PZ. K fyzickému útoku síce nedošlo, ale vzhľadom na predošlé fyzické útoky zo strany žalovaného voči žalobkyni, ako aj voči deťom nadobudla žalobkyňa obrovský strach o svoje zdravie a život. Takéto agresívne správanie žalovaného sa navyše neprejavuje len v domácnosti, ale aj na verejnosti. Opakovane sa žalovaný dostal do konfliktu s obyvateľmi v obci, ako aj v miestnom pohostinstve, pričom sa dopustil trestného činu výtržníctva, za čo bol aj právoplatne odsúdený. O násilnom agresívnom správaní žalovaného má teda vedomosť aj širšia verejnosť v obci. Násilné správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu, ktoré sa prejavuje na dennodennej báze spôsobilo, že spolužitie žalobkyne, detí Petry a mal. Maroša spolu so žalovaným sa stalo neznesiteľným. Žalobkyňa spolu s deťmi je v neustálom strachu o život, zdravie, ale aj o ich majetok. Dlhodobé násilie zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a deťom, ktoré sa prejavuje vo forme psychického, ale aj fyzického násilia zanechalo vážne následky na ich psychickom zdraví. Ak by tento stav naďalej pretrvával dochádzalo by k prehlbovaniu týchto následkov násilného správania, prípadne by mohlo dôjsť k vážnej ujme na zdraví a živote žalobkyne, ako aj oboch detí, prípadne majetku v domácnosti. . Žalobkyňa je presvedčená, že ak by žalovaný nemal súdom uložený zákaz vstupu do nehnuteľnosti, žalovaný by domácnosť neopustil, resp. by sa do domácnosti vrátil a pokračoval v násilnom správaní voči žalobkyni a obom deťom. Nasviedča tomu tá skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nemá zabezpečené žiadne trvalé bývanie a ani dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie vlastného bývania. Žalobkyňa má však záujem podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu zrušiť a vyporiadať a žalovanému vyplatiť primeraný vyrovnávací podiel. . Vzhľadom na dlhodobé a vážne problémy s alkoholom u žalovaného a s tým spojeným agresívnym správaním je dôvodný záver o pokračovaní v tomto správaní aj do budúcna. Žalobkyňa podotýka, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu, je silnejšie ako právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným /viď. Rozsudok KS Trnava, sp.zn.: 11Co/10/2014 zo dňa 22.10.2014,/ S poukazom na uvádzané rozhodné skutkové okolnosti považuje žalobkyňa za dôvodné, aby bol žalovaný v užívania rodinného domu úplne
vylúčený a to až do času kým dôjde k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou alebo právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, "ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť." Podľa ust. §705a OZ: „Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.“ Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ: „Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“
2. V danom prípade je s poukazom na ust. § 853 ods. 1 OZ dôvodné analogicky aplikovať ust. § 146 ods. 2 OZ a ust. §705a OZ. Svoju argumentáciu žalobkyňa opiera o Rozsudok KS Trnava sp.zn.: 11Co/10/2014 zo dňa 22.10.2014 v obdobnej veci, v ktorom dospel k záveru: „Z hľadiska predmetu sporu vymedzeného návrhom navrhovateľky v tejto veci a súdom na predmet sporu aplikovanej rozhodujúcej právnej úpravy podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jej účel s poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka o analógii zákona totiž vo vzťahu k právnej úprave v ust. čl. 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 705a Občianskeho zákonníka, ak zákonodarca v prípade psychického a fyzického násilia poskytuje takúto ochranu osobe (a to výslovne aj rozvedenému manželovi) trpiacej násilím pri užívaní bytu z titulu spoločného nájmu bytu, resp. v BSM nie je dôvod pochybovať, že by vo vzťahu k rozvedenému manželovi a k užívaniu spoločného rodinného domu patriaceho do podielového spoluvlastníctva v tejto prejedávanej veci (§146 ods. 2) mal iný zámer, keď ust. §§ 136 až 142 Občianskeho zákonníka obdobnú právnu úpravu ako v ust. § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka neobsahujú.“ V tomto žalobkyňa poukazuje aj na Rozsudok KS NT sp.zn.: 9Co/188/2013 zo dňa 19.09.2013: "Obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné." Rovnako žalobkyňa poukazuje na Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn.: 13Co/45/2011 zo dňa 23.11.2011: „Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, či spoločného nájmu, je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť alebo úplne zakázať. Vlastnícke právo, ale i právo spoločného nájmu bytu by zostalo zachované, obmedzuje sa iba jeho zložka - ius utendi, a to buď na určitý čas alebo na neurčito.“
3. Žalovaný so žalobu súhlasil. Potvrdil, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé, no poukázal na to, že riešením je majetkovoprávne vyporiadanie , ktoré tam nie je.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to, rozsudkom týkajúci sa rozvodu manželstva vydaným Okresným súdom Vranov n./T., 9P/305/2012,uznesením Okresného riaditeľstva PZ ČVS-ORP-664/HA-VT-2012 na čl. 21-22, uznesením Okresného riaditeľstva PZ ČVS- ORP-510/HA-VT-2019 na čl. 23-24, záznamom o podaní oznámenia na čl. 25, návrhom na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na čl. 26-27, kópiou poštových podacích hárkov na čl. 27 druhá strana a čl. 28, čestným vyhlásením na čl. 29, doplnenie vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 3.11.2020 na čl. 48, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 30.10.2020 na čl. 49-50, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 28.10.2020 na čl. 51, výsluchom strán sporu a svedkov
5. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav :
6. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ ČVS-ORP-664/HA-VT-2012 z 31.12.2012 vyplýva, že OOPZ postúpil vec Obvodnému úradu Odboru všeobecnej vnútornej správy vo Vranove n/T na prejednanie priestupku z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin ale ide o skutok ktorý by mohol byť priestupkom. Páchateľom mal byť žalovaný a ide o skutok ktorého sa mal dopustil dňa 27.9.2012 v čase okolo 15,30 hod. na chodbe rodinného domu č.p. XXX v obci Č. R..T.., V.. C. R..T.. fyzicky napadol D. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Č. R..T.., Č.. XXX tak, že ju opakovane udrel rukou po záhlaví a do oblasti brucha, následkom čoho menovaná spadla na zem, no podalo sa jej utiecť na dvor rodinného domu, kde ju páchateľ dobehol, chytil za pravú ruku, zhodil na zem a opakovane ju nohou kopal do oblasti ľavého boku, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím však u nej nevzbudil dôvodnú obavu, kde fyzickým napadnutím spôsobil poškodenej D. J. zranenia: pomliaždenie prednej steny brucha a driekovej oblasti vľavo, ktoré si podľa znaleckého posudku MUDr. Martina Kováča vyžiadali dobu liečenia 5-6 dní.
7. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ ČVS-ORP-510/HA-VT-2019 31.12.2019 vyplýva, že postúpil vec Obvodnému úradu Odboru všeobecnej vnútornej správy vo Vranove n/T na prejednanie priestupku z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin ale ide o skutok ktorý by mohol byť priestupkom. Páchateľom mal byť žalovaný a ide o skutok ktorého sa mal dopustil dňa 31.10.2019 v čase okolo 19.hodinz v rodinnom dome s číslom XXX C. V. Č. R..T.., V.. C. R..T.., počas hádky s N. J., R.. XX.X.XXXX, T. D. Č. R..T.. Č.. XXX, v rozhorčení mával rukami tak, že to u jej brata K. J., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. Č. R..T.. Č.. XXX, vyvolalo obavu z fyzického útoku voči N. J. O. T. K. J. odzadu schytil páchateľa popod ruky a takto mu ich znehybnil, na čo páchateľ reagoval rozhorčene, čím došlo k pádu oboch na schody v dome vedúce nahor tak, že K. J. spadol na schody chrbtom a páchateľ spadol chrbtom na neho, kedy sa páchateľ hádzal až tak, že spôsobil K. J. poranenia a to pomliaždenia driekokrižovej oblasti a panvy, odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy mali vyžiadať práceneschopnosť v trvalí 7-14 dní.
8. Zo záznamu o podaní oznámenia na čl. 25 vyplýva, že dňa 17.04.2020 D. J., dcéra žalobkyne podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
9. Zo zápisnice o výsluchu svedka syna strany sporu K. J. zo dňa 30.10.2020 vyplýva, že trvale býva v obci Č. R..T.. v rodinnom dome č. XXX. Jeho rodičia D. J. O. I. J. sú rozvedení, v našom dome v súčasnej dobe otec nebýva, pretože mu bol súdom uložený zákaz vstupovať do nášho rodinného domu. Hlavný dôvod rozvodu jeho rodičov bol asi ten, že otec často popíjal alkohol, následkom čoho sa rodičia hádali, boli aj fyzické napádania zo strany otca voči mame a aj nám ako deťom. Staršia sestra N. býva s nimi doma, starší brat N. s nimi nebýva, je v Anglicku. K samotnej veci povedala, že to bolo asi pred dvoma týždňami, nevie presný dátum, bol vo večerných hodinách doma, doma bola aj sestra a mama, ktorá potom nevie presný čas, odišla k dedovi. Doma ostala sestra, ktorá už spala, on bol vo svojej izbe v zadnej časti domu. Mohlo byť okolo 21.45 hod., nevie presne, zo svojej izby počul na dvore vzadu krik, hluk, vyšiel na balkón, kde v zadnej časti dvora videl svojho otca, ktorý si zasvietil vonkajšie svetlo na prístavbe a ktorý bol poriadne opitý. Fajčil na lavičke a akoby sa rozprával so psom. On hneď volal mame, že je na dvore otec, ona mu povedala, že ho má upozorniť, čo tam robí, že má zakázaný vstup na dvor a do domu a aby som potom zavolal, že ona zavolá políciu. Takže on otcovi povedal, že čo tu robí, keď má zakázané byť doma. On toto ignoroval, len sa pozrel mne, kto s ním hovorí a potom k zadným vchodovým dverám domu, ktorá boli uzamknuté, kde počul ako tam.. búcha a popritom si on niečo hovoril, nebolo to zrozumiteľné, akoby bol nahnevaný. Toto zatelefonoval mame, ona prišla domov, do domu vošla asi cez garáž, no medzitým už asi volala políciu, lebo potom už prišla hliadka polície. Otec bol vtedy v chodbe k zadným dverám rodinného domu, kde ho policajti našli. Potom aj on už odišiel do domu s policajtmi. Sestra počas toho všetkého spala. Zistili potom aj to, že otec sa snažil dostať do domu cez uvedené zadné dvere, ktoré musel nejakým spôsobom páčiť, lebo boli poškodené v oblasti zámku pri zárubni. Čo sa potom dialo ďalej na dvore nevie, on odišiel do svojej izby. Chce povedať, že po vyslovení zákazu otcovi vstupovať do domu, odsťahoval sa niekam v ich obci. Aj po vydanom zákaze párkrát si otec prišiel domu po veci, ale to asi iba po poštu, pokiaľ on bol doma.
10. Zo zápisnice o výsluchu svedka žalobkyne D. J. zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že ani po vydanom opatrení však bývalý manžel neprestal chodiť do nášho domu, chodil občas lebo si bral nejaké veci a to hnuteľný majetok, no stále odišiel, ale toto bolo stále po dohode, niekedy prišiel keď som nebola doma. Má vedomosť, že býval u nejakého kamaráta v ich dedine, teraz býva v jednom dome v obci pri zastávke SAD. Pokiaľ prišiel do domu, toto bolo len v čase, keď bola v zamestnaní, prípadne prišiel do domu ale po dohode a hneď odišiel, to mu tolerovala. Má vedomosť, že už týždeň pred 10.10.2020 chodil na dvor domu, kde stále bral nejaké veci - cirkulár a pod. Dňa 10.10.2020 bola celý deň doma, doma boli aj deti a to K. O. N.. Okolo 21.00 hod. šla k svojmu otcovi k nemu domov, dať mu tabletky. Potom jej telefonoval syn K., že bývalý manžel je na dvore a opitý sa „háda so psom“. Hneď prišla domov, on bol pri zadnom vchode do domu a búchal dverami, ktoré boli zamknuté, chcel sa dostať do domu a dvere začal páčiť. Hneď volala políciu z dôvodu, že bývalý manžel má súdom vyslovený zákaz vstupovať do rodinného domu. Do domu sa však nedostal, lebo prišla hliadka polície a zobrala ho. Po mojom príchode mu syn povedal, že má odísť, že má zakázaný vstup, nerešpektoval to. Ona s ním nekomunikovala, bol značne pod vplyvom alkoholu a mne asi synovi neuviedol žiadny dôvod prečo prišiel na dvor a prečo sa chcel dostať do domu. Pokiaľ by bol triezvy a skutočne niečo z domu potreboval, po dohode by som mu umožnila, aby si toto zobral, tak ako to bolo viackrát predtým. Teraz sa nikoho nič nepýtal, nepovedal čo tam chce. Polícií som uviedla, že má zákaz vstupovať do rodinného domu, kde som predložil tieto predmetné uznesenie Krajského súdu v Prešove, ako potvrdenie o zákaze vstupu. Doma v tom čase boli deti a to syn K.O. O. A. N.. Má za to, že vstupom bývalého manžela na dvor ako aj jeho snahou dostať sa do samotného rodinného domu, došlo z jeho strany k protiprávnemu konaniu v tom smere, že porušil súdom vydané uznesenie, ktorým mu bolo zakázané dočasne vstupovať do rodinného domu.
11. Zo spisu 9P/305/2012 vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 28.02.2013, č.k. 9P/305/2012-34.
12. Z listu vlastníctva vyplýva, že obe strany v konaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Č. R. T..
13. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že manželstvo so žalovaným uzavreli po vzájomnej a citovej náklonnosti. Z ich manželstva pochádzajú tri deti N., N. O. K., s otcom detí žili v spoločnej domácnosti, avšak manželstvo bolo problémové. Problémy vznikali predovšetkým z pravidelného požívania alkoholických nápojov a z jeho agresívnej povahy s tým, vznikali aj finančné problémy a nezhody. Jeho agresivita sa stupňovala až viedli do vulgárnych nadávok a fyzických útokov, niektoré boli ohlásené, niektoré ani vôbec nehlásila. Čoho obeťami boli nielen ona, ale aj ich deti. Jeho agresivita vyústila úplne pred 2 rokmi, keď bývalý manžel prestal pracovať a zdržiaval sa v spoločnom dome, kde jeho nadávky a fyzické útoky boli neznesiteľné, pri ktorých napáda nielen deťom ale aj jej. Dňa 31.10 bezdôvodne napadol môjho syna K. J., ktorý bol vo svojej izbe so sestrou N., do izby vošiel, kde im vulgárne nadával a kričal. Dôvodom malo byť, to ,že menované deti použili všetku teplú vodu zo zásobníka teplej vody. Dcéra sa nechcela s otcom hádať, nakoľko vie, že je veľmi konfliktný a impulzívny a bol pod vplyvom alkoholu. Preto sa rozhodla odísť z izby, aby ukončila nezmyselnú hádku. Vtedy ju otec fyzicky napadol. Stihla sa uhnúť tak, že ju zachytil iba za vlasy. K. sa snažil brániť ako sestru, otec ho vtedy napadol. Odvtedy N. má obavy, že jej otec znova ublíži a preto pred agresívnym otcom odišla bývať k môjmu otcovi dole, je to dva domy, kde nemá taký komfort, aký mala v ich dome. Dcéra Petra navštevovala vysokú školu v R. a potrebovala mať aj vytvorené podmienky. Jej deti boli často vystavované psychickým aj fyzickým útokom zo strany otca. Na K. sa to prejavilo tým, že dostal psychickú poruchu. Jeho fyzické útoky boli aj voči nej. Už viackrát bolo, ale teraz jej vulgárne nadával, ale to si už zvykla, lebo je to jeho prejav. Jeho agresívne správanie bolo aj voči nej apríli 2020, keď pracovala pri záhradke rodinného domu a niesla konáre a burinu do sadu, na kompostovisko. On sedel na dvore vzadu, za dvorom na lavičke, kde jej vulgárne nadával, ale ona na jeho slová nereagovala a šla si po svojom. Keď vzápätí chcela zatvoriť bráničku do sadu, stál za mnou so sekerou v ruke. Bránil jej zatvoriť bráničku. V tom zbudil v nej strach o svoj život, zavolala políciu a následne podala ne neho žalobu o vylúčenie z užívania domu, pretože jeho fyzické útoky voči nej a deťom neboli prvýkrát. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je pravda, že po 8 rokoch nemajú vysporiadané BSM, ale s ním sa nedá dohodnúť, ani telefonicky, ani písomne. Potom čo Krajský súd vydal zákaz z užívania domu, prvé 2 týždne to vôbec nerešpektoval, bol stále doma. Potom zavolala políciu, tá mu vysvetlila a odišiel, ale často stále chodil domov. Bral si veci určité, nielen osobné, ale aj hmotné, veci, ktoré potreboval. Až raz večer - jedného dňa vošiel v noci cez pivničné okno, ktoré rozbil, lebo bolo iba prasknuté a deti boli zamknuté. Deti sú v uzamknutom dome, v zamknutej izbe, lebo sa ho boja. Tak búchal, v tom deti pobudil a prišiel si o
2hod. v noci ráno pre veci, lebo odchádza do práce. Deti boli vystrašené, hneď jej volali. Cez deň chodil ako potreboval, pobral veci, ktoré potreboval. Ak bola ona v dome, zobral si napr. oblečenie, keď potreboval, poštu. Dňa 10.10.2020 prišiel večer a bol značne opitý, chcel sa dostať do zadného vchodu domu a začal páčiť dvere. V tom ho K.Š. upozornil, čo potrebuje ale nereagoval na to a v zapätí zavolala hliadku a tá už potom to ukončila. Žalobkyňa na otázku svojej práv. zást., ako často počas ich spoločného spolužitia s odporcom, ako často požíval alkoholické nápoje uviedla, že často, málokedy bol triezvy. V opitosti je strašne agresívny. Sám vyvolával zámienky, bolo to bežné. Rozbíjal taniere po dvore, rozhadzoval, čo mal v ruke to hádzal - metlu, železné predmety. Žalobkyňa na otázku svojej práv. zást., či má vedomosť, či ak k dnešnému dňu požíva alkoholické nápoje, či sa podrobil liečeniu uviedla, že požíva. Pokiaľ ide o liečenie, bol na liečení, záznamy však neexistujú. Raz bol v K.. Na dotaz, ako dlho to bolo dozadu žalobkyňa po nahliadnutí do rozsudku o rozvode manželstva poukázal, že, že bolo to v čase, keď ešte boli manželia. Nechcel sa dať liečiť. Žalobkyňa poukazuje, že všetko sa dá liečiť, keď sa chce. Ich manželský zväzok bol iba formálny, kvôli deťom. Žalobkyňa na otázku svojej práv. zást., či si vie predstaviť, aby sa jej bývalý manžel vrátil do spoločnej domácnosti a či si vie predstaviť, že by spolu naďalej žili uviedla, že nevie. Deti by boli v plnom psychickom strese a každý deň by bola tu polícia.
14. Z výpovede žalovaného vyplýva, že niečo je pravda, niečo nie, boli tam konflikty. Nesúhlasím s tým, že pokiaľ pracoval a žili v spoločnej domácnosti, že bol stále opitý, toto nie je pravda. Žalovaný poukazuje, že žalobkyňa oproti nemu pracovala menej. Žalovaný na otázku súdu, či je pravda, že sa takto agresívne a násilne správal voči žalobkyni, ako uvádzala uviedol, že áno.
15. Z výpovede svedkyne N. J. vyplýva, že strany sporu pozná a to čo je predmetom konania vie. Svedkyňa na otázku súdu, aby opísala svojimi slovami skutočnosti, ohľadom spolužitia ich rodičov uviedla, že strany sporu sú účastníci -moji rodičia, ktorí sú už momentálne rozvedení, približne 8 rokov sú rozvedení. Žijú v spoločnej domácnosti v ktorej som žila aj ja. Otec sa dočasne momentálne nenachádza v domácnosti, je vylúčený. Svedkyňa ďalej na dotaz súdu, aby ozrejmila vzťah žalovaného k žalobkyni, poukazuje, že podľa jej názoru, je žalovaný veľmi násilný, čo sa týka verbálnej stránky - útoky na jej osobu, doslova ide o vyhrážanie. To isté je aj voči mne. Netýka sa to len verbálnej stránky, ale aj fyzickej. Je tam toho veľa, aj ja mám osobné skúsenosti pokiaľ ide o fyzickú stránku. Svedkyňa na dotaz súdu, či sa žalovaný vyhrážal žalobkyni fyzicky ubližoval uviedla, že e áno. Fyzicky jej ubližoval, vyhrážal sa, používal nadávky, čo sa týka života, hovoril, že podpáli dom a podobné veci. Bližšie sa k tomu vyjadriť nechcem, aby nemalo to na mňa vplyv. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, aby konkretizovala k akým fyzickým útokom voči nej a voči žalobkyne dochádzalo a ako často svedkyňa uviedla, že žalovaný hlavne keď bol vplyvom alkoholu, interval je tam rôzny - niekedy to bolo raz do týždňa, niekedy raz do mesiaca. Naposledy pokiaľ išlo aj o fyzický útok aj na ňu, bolo to vyšetrované políciou. Vtedy sa naozaj bála, bola vystrašená, zaútočil na ňu, na jej obranu skočil jej brat, fyzicky sa bránil, boli tam kopance, spadol na schody, keď schádzal, kde sa hádzal, keď držal otca. Báli sa, aby v tom amoku zúrivosti, hnevu, bez zmýšľania zdravého úsudku, keďže bol pod vplyvom alkoholu, preto to v tom momente urobili. Voči matke to boli kopance, hádky, ide o celé obdobie. Je toho veľa, boli porozbíjané veci, dvere, je toho strašne veľa. Je to ťažko zhrnúť. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, ako takéto násilné správanie malo psychický vplyv na ňu a na rodinu svedkyňa uviedla, že momentálne je vystresovaná, nakoľko hovorí o veciach o ktorých sa jej zle hovorí. Ak je v jeho prítomnosti, má búšenie srdca a takéto pocity mala neustále keď bol doma. Boli v strehu, čo sa udeje, či ju bude hľadať v izbe, v dome sa skrývali v skriniach, po dome, na pôjde, v pivnici. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, či má vedomosť o tom, že bolo vydané neodkladné opatrenie a bol žalovaný vylúčený z užívania nehnuteľnosti svedkyňa uviedla, že áno, má vedomosť. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, či žalovaný tento zákaz akceptuje, alebo ho porušuje svedkyňa uviedla, že bola svedkom 2x, odkedy je vylúčený, fungujeme takto, že celý dom majú uzamknutý a odkedy je vylúčený, spáva s mladším bratom v jednej izbe, ktorá je taktiež zamknutá. Raz sa im stalo, nevie presne kedy to bolo, večer žalovaný rozbil pivničné okno, dostal sa do domu, majú tam drevo, dalo sa pekne zísť, bolo možno približne pol 2 ráno. Prišiel do domu, nakoľko v tom čase už obidvaja spali, klopal im na konkrétne dvere, konkrétnej izby, ona sa zobudila, rozmýšľala čo urobím, dvere otvorila, prišiel s požiadavkou, že si prišiel pre nejaké veci. Nakoľko v tom čase bola jeho izba obývacia izba, aby čím skôr odišiel, mu išla túto izbu otvoriť. Išla tam sama, brat bol ešte rozospatý, celú situáciu nevnímal, alebo bola v obave, strachu, stránila sa, aby nebola v jeho blízkosti, aby jej nemohol nič neurobiť, dovolila mu zobrať čo chcel, otvorila predné dvere a on odišiel. Druhýkrát bola tiež svedkom, keď bol pod vplyvom alkoholu, v ten deň m bola chorá aj unavená, prišiel na dvor v zadnej časti dvoru, vyzývali ho, nie konkrétne ona ale brat, aby odišiel. V tom čase bola na balkóne, počula to, žalovaný odísť nechcel, nerešpektoval výzvy, následne zavolali políciu. Odišiel s
policajnou cestou. Keďže bola v práci, ďalších incidentov som svedkom doma nebola. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, či si vie predstaviť, aby sa žalovaný vrátil do spoločnej domácnosti, aby spolu žili svedkyňa uviedla, že nie, nevie si to predstaviť, určite by sa odsťahovali, úplne ináč by to riešili, už je to nemožné z ich uhla pohľadu. Svedkyňa na otázku práv. zást. žalobkyne, aby uviedla, aký psychický dopad uvedené malo na jej brata svedkyňa uviedla, že keď sa s bratom o všetkých týchto udalostiach rozprávala, opisoval jej rovnaké pocity, ako má ona - stres, nerozvážnosť, búšenie srdca, negatívna energia. Ťažko sa o týchto veciach hovorí. Bolo veľa udalostí, ktoré sa stali a políciu nevolali. Aj ona mala niekoľko prípadov, kedy nevolala políciu, nechcela , aby ľudia to videli, že chodí k ním polícia. Nechávala mu čas, že si uvedomí, čo sa deje, nakoľko políciu volali aj susedia, počuli hádky a muselo to byť vážne. Ona subjektívne mu chcela dať priestor, aby sa ukľudnil a spamätal.
16. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
17. Podľa ust. § 126 ods. 1,2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
18. Podľa ust. § 146 ods. 1,2 OZ ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
19. Podľa ust. § 417 ods. 1,2 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
20. Podľa ust. § 705a OZ ( pri nájme bytu ) ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
21. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
22. Podľa ust. §151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
23. Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
24. Podľa ust. § 151o ods. 1,2,OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
25. Podľa ust. § 151p ods. 1,2,3,4 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
26. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa ust. § 490 ods. 1,2 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
28. Podľa ust. § 491 ods. 1,2, OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
29. Podľa ust. Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
30. Podľa ust. Čl. 3 ods. 1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
31. Podľa ust. Čl. 4 ods. 1,2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
32. Citované zákonné ustanovenie § 146 ods. 2 OZ umožňuje v prípade ak z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, súdu na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Toto ustanovenie slúži na ochranu týraných osôb voči násilníkovi a umožňuje týranému a ohrozovanému manželovi domáhať sa ochrany voči násilníkovi. Právo na ochranu života a zdravia , ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako vlastnícke , či iné právo násilníka. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu môže byť v záujme ochrany života a zdravia obetí obmedzené.
33. K obmedzeniu alebo vylúčeniu užívacieho práva môže dôjsť len za splnenie určitých podmienok, ktorými sú existencia fyzického alebo psychického násilia, toto fyzické, či psychické násilie smeruje voči osobám ako sú manžel, bývalý manžel, alebo voči osobe blízkej násilníkovi, ktorým môžu byť teda ja deti, povaha útokov voči uvedeným osobám musí mať takú intenzitu , že ďalšie spolužitie násilníka s uvedenými osobami sa stalo neznesiteľným, návrh na odňatie užívacieho práva , príp. jeho obmedzenie navrhol súdu manžel , alebo bývalý manžel. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže právoplatne rozhodnúť len súd a len na návrh manžela alebo bývalého manžela aj keď by násilie smerovalo voči blízkym osobám.
34. V prípade obmedzenia alebo vylúčenia užívacieho práva vlastnícke , alebo iné právo ostáva zachované, obmedzuje sa len jeho jedna zložka -užívacie právo, ( ius utendi) a to buď na určitý čas alebo na neurčito. Obmedzenie užívacieho práva alebo jeho vylúčenie neznamená, že je to navždy
ak sa zmena pomery , ktoré môžu spočívať v osobe násilníka, jeho správanie prípadne iných súd na návrh niektorého z manželov môže obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva zrušiť.
35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vylúčenia žalovaného z užívania ich spoločného rodinného domu.
36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola manželkou žalovaného. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 28.02.2013, č.k. 9P/305/2012-34. Z listu vlastníctva vyplýva, že obaja sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Č. R. T. .
37. Ako bolo uvedené predpokladmi pre vyhovenie žaloby ohľadom vylúčenia z užívacieho práva je existencia fyzického alebo psychického násilia, toto fyzické, či psychické násilie smeruje voči osobám ako sú , manžel, bývalý manžel, alebo voči osobe blízkej násilníkovi, ktorým môžu byť teda ja deti, povaha útokov voči uvedeným osobám musí mať takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka s uvedenými osobami sa stalo neznesiteľným, návrh na odňatie užívacieho práva , príp. jeho obmedzenie navrhol súdu manžel , alebo bývalý manžel. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže právoplatne rozhodnúť len súd a len na návrh manžela alebo bývalého manžela aj keď by násilie smerovalo voči blízkym osobám.
38. Prvý predpoklad je existencia fyzického alebo psychického násilia, toto bolo nepochybne v konaní preukázané ako to vyplýva z obsahu priložených uznesení PZ ČVS-ORP-664/HA-VT-2012, PZ ČVS- ORP-510/HA-VT-2019, zápisníc o výsluchu svedka K. J. zo dňa 30.10.2020 a D. J. zo dňa 28.10.2020. Uvedené skutočnosti o násilí žalovaného voči žalobkyni potvrdila žalobkyňa vo svoje výpovedi a svedkyňa D. J.. Uvedené tiež potvrdil v konečnom dôsledku aj samotný žalovaný.
39. Je preto nepochybné, čo nesporne bolo v konaní bolo preukázané, že k takémuto fyzickému a psychickému násiliu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni došlo.
40. Ja zrejmé, že bol splnený aj predpoklad toho, že povaha útokov voči žalobkyni ako je zrejmá z vykonaného dokazovania má takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka s uvedenými osobami v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným a nepredstaviteľným. Nie je možné spolužitie osôb , kde jedna z nich druhým opakovane a dlhodobo vyhráža smrťou ublížením na zdraví a zničením majetku.
41. Čo sa týka spoločného bývania aj táto skutočnosť bola preukázaná žalobkyňa žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu z dôvodu, že v stanovenej zákonnej lehote 3 rokov o právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva si BSM nevyporiadali.
42. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže právoplatne rozhodnúť len súd na návrh, ktorý je predmetom tohto konania.
43. Na základe vyššie uvedeného a cit. zákonných ustanovení preto súd žalobe ako dôvodnej ohľadom vylúčenia žalovaného z užívacieho práva k cit. nehnuteľnostiam ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň v z mysle žalobného návrhu a v súlade so zákonom obmedzil toto trvanie do obdobia do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tomuto rodinnému domu.
44. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobkyňa ako úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
48. Súd poukazuje, že žalovaný žalobu nerozporoval, súhlasil s ňou a potvrdil aj násilné správanie voči žalobkyni, vplyvom alkoholu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.