Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/149/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: FALBIN s.r.o., Gajová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 46 630 449, zastúpený: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, Čajakova 7, 811 05 Bratislava, IČO: 31 948 901, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101588488/2018 zo dňa 15.08.2018

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Daňový subjekt FALBIN s. r. o., Gajová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 46 630 449 (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo aj ako „žalobca“), podal na Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo aj ako „prvostupňový orgán“), dňa 11.09.2017 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 a uplatnil si nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) v sume vo výške XX XXX,XX eura.

2. Daňový úrad Bratislava, v súlade so o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 102258370/2017 zo dňa 26.10.2017 o daňovej kontrole, ktorú stanovil na termín dňa 31.10.2017 a to na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie august 2017.

3. Dňa 13.11.2017 sa na Daňovom úrade Bratislava v priestoroch na ul. Dr. Vl. Clementisa 10 v Bratislave, uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil daňový subjekt a ktorý na otázku č. 11 správcu dane, z akého dôvodu mu vznikol nadmerný odpočet na DPH uviedol, že tento vznikol z kúpy pozemku, ktorý je určený na výstavbu rodinného domu a k ďalšiemu zámeru s rodinným domom sa ešte nevedel vyjadriť. Z ústneho pojednávania bola vyhotovená zápisnica č. 102365089/2017.

4. Správca dane výzvou zo dňa 16.11.2017 č. /Dvo, vyzval Mestský úrad, Odbor výstavby, investičnej činnosti a rozvoja mesta, Hlavná 37, 931 01 Šamorín, za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov podľa ustanovenia § 26 ods. 1 Daňového poriadku, o poskytnutie

územnoplánovacej informácie o funkčnom využití pozemkov v zmysle platných územnoplánovacích predpisov a regulatívov týkajúcich sa pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Dunajskej Strede, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: O. N., obec: Š., katastrálne územie: I., číslo parcely XXXX/X registra „C“ lesné pozemky vo výmere 363 m2 a číslo parcely XXXX/XXX, registra „C“ - ostatné plochy vo výmere 839 m2 a či uvedené pozemky boli v roku 2017 stavebnými pozemkami v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“).

5. Správca dane listom č. /Dvo, predvolal daňový subjekt na ústne pojednávanie dňa 01.02.2018 vo veci jeho oboznámenia sa s priebehom daňovej kontroly vykonávanej na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017.

6. Dňa 08.12.2017 Mestský úrad, Odbor výstavby, investičnej činnosti a rozvoja mesta, Hlavná 37, 931 01 Šamorín, zaslal správcovi dane odpoveď na výzvu, a to územno-plánovaciu informáciu, z ktorej vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 839 m2 ako ostatná plocha je v katastrálnom území Š. situovaný v urbanistickom obvode určenom ako plochy na výstavbu rodinných domov a že pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2 je v katastrálnom území Š. situovaný v urbanistickom obvode vymedzenom ako izolačná zeleň a ktoré boli zahrnuté do územného plánu mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom v Š. č. 8/2007/XII zo dňa 13.12.2007.

7. Dňa 01.02.2018 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil konateľ žalobcu, ktorého správca dane oboznámil s priebehom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017 a ktorého vyzval, aby v lehote 8 dní od spísania zápisnice č. 100269284/2018 zo dňa 01.02.2018, predložil žiadosť o vydanie stavebného povolenia a územné rozhodnutie.

8. Dňa 02.02.2018 zaslal daňový subjekt správcovi dane e-mail (zaevidovaný pod ev. č. 88134/2018), ktorého prílohou bolo oznámenie o začatí stavebného konania vo veci stavby rodinného domu a oznámenie o upustení od ústneho konania zo dňa 29.12.2017.

9. Správca dane o vykonanej daňovej kontrole vyhotovil protokol č. 100710902/2018 zo dňa 11.04.2018 (ďalej aj ako „protokol“) a ktorý zaslal daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku k zisteniam uvedeným protokole a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly, a to do 15 pracovných dní. Daňovému subjektu boli uvedené listiny doručené dňa 18.04.2018. Správca dane uviedol kontrolné zistenia a vyhodnotil dôkazy s tým, že kontrolou predložených dokladov a vykonaných šetrení zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume XX XXX,XX eura a že právo na odpočítanie dane zdokladoval faktúrou č. 2017030 zo dňa 07.08.2017, vyhotovenou obchodnou spoločnosťou REDOD SK, a.s., Hlavná 483/90, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 36 865 940 ako predávajúcim (ďalej len ako „predávajúci“), vystavenou na sumu vo výške XXX XXX,XX eura, z toho 20 % DPH v sume XX XXX,XX eura a to na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2017 so žalobcom ako kupujúcim a predmetom ktorej bola kúpa pozemkov - parcela č. XXXX/X o výmere 363 m2 a parcela č. XXXX/XXX o výmere 839 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Š.. Správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly zistil, že predmetom zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 2017030 zo dňa 07.08.2017 je aj pozemok, ktorý nie je stavebným pozemkom - pozemok registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 363 m2, nakoľko sa jedná o lesný pozemok v katastrálnom území Š., situovaný v urbanistickom obvode určený ako izolačná zeleň a ktorého dodanie je v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o DPH od dane oslobodené a preto daňovému subjektu neuznal odpočítanie časti DPH, ktorá prislúcha k tomuto pozemku vo výške X XXX,XX eura a ďalej mu neuznal ani odpočítanie DPH vo výške XX XXX,XX eura za pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 839 m2, z dôvodu, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že kontrolou predložených dokladov k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 u daňového subjektu boli zistené porušenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“).

10. Daňový subjekt sa k protokolu č. 100710902/2018 zo dňa 11.04.2018, na základe výzvy správcu dane č. /Dvo zo dňa 11.04.2018 v lehote určenej správcom dane, a to do 11.05.2018, nevyjadril. O uvedenej skutočnosti spísal správca dane úradný záznam č. 100938136/2018 zo dňa 14.05.2018.

11. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného ďalšieho konania vydal rozhodnutie č. 100998637/2018/9104401/ Kub zo dňa 21.05.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2017 rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty, t.j. nepriznal mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume XX XXX,XX eura.

12. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu z kúpy pozemku v kontrolovanom zdaňovacom období za august 2017 na základe vystavenej faktúry č. 2017030 zo dňa 07.08.2017, ktorej predmetom bol nákup nehnuteľností, nakoľko žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal účel použitia predmetných nehnuteľností na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ďalej uviedol, že žalobca v zmysle podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty v zdaňovacích obdobiach február 2016 až december 2017 nedeklaroval dodanie tovarov a služieb podľa ustanovení § 8 a § 9 zákona o DPH s tým, že podľa ustanovenia § 3 zákona o DPH, štatút zdaniteľnej osoby je založený na vykonávaní akejkoľvek ekonomickej činnosti na pokračujúcom základe. Prvostupňový orgán zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku podľa ktorého, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, s cieľom ochrany záujmov štátu a obcí a zachovávaním práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 13. Daňový subjekt podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 04.06.2018. V prvej časti odvolania poukázal na definovanie stavebného pozemku na účely zákona o DPH podľa ktorého, je stavebný pozemok definovaný v ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len ako „stavebný zákon“), a teda stavebným pozemkom je každá parcela, ktorá sa nachádza v navrhovanom zastavanom území obce a nie je podstatné, aké konkrétne označenie má príslušná parcela na tomto území. Podľa jeho názoru, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2 je súčasťou tzv. obytnej zelene, pričom nejde o verejnú plochu a ako taká je súčasťou navrhovaného zastavaného územia, a preto aj táto parcela je stavebným pozemkom tak na účely stavebného zákona, ako aj na účely zákona o DPH. Zdôraznil, že daňové úrady pri kontrolách predaja takýchto pozemkov vyrubujú DPH a namietal, že správca dane má dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, s tým, že v danom prípade síce sa jedná o kupujúceho (nie o predávajúceho) a z hľadiska skutkovej podstaty ide o „zhodný“ prípad (ak predávajúci má podľa názoru daňových úradov povinnosť pri predaji takého pozemku odviesť DPH, potom kupujúcemu pri splnení zákonných podmienok nič nebráni tomu, aby si uplatnil odpočítanie DPH). 14. V druhej časti odvolania daňový subjekt poukázal na to, že je zdaniteľnou osobou, nakoľko dosiahol príjmy z ekonomickej činnosti na pokračujúcom základe napr. v roku 2017 vo výške XXX XXX eur a v roku 2016 vo výške XXX XXX eur, čo preukazujú účtovné uzávierky uložené v registri účtovných závierok správcu dane.

15. V tretej časti odvolania daňový subjekt citoval ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH a poukázal na skutočnosť, že správca dane odôvodňoval nepriznanie nároku na odpočítanie DPH z kúpy pozemkov z dôvodu, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepreukázal účel použitia predmetných nehnuteľností na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, hoci v rozhodnutí je uvedené, že podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu, predmetné pozemky boli kúpené na výstavbu rodinného domu a táto skutočnosť bola aj preukázaná oznámením o začatí stavebného konania. Uviedol, že správca dane vyjadrenie konateľa a ani predložené oznámenie o začatí stavebného konania nijako nespochybnil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmete svojej činnosti má spoločnosť aj „uskutočňovanie stavieb a ich zmien“ a „prenájom nehnuteľností“. Uviedol, že rodinný dom po dokončení buď predá alebo dá do prenájmu podľa aktuálnych požiadaviek trhu a teda predmetné pozemky budú slúžiť na dodávky tovarov a služieb spoločnosti ako platiteľa.

16. V štvrtej časti odvolania daňový subjekt poukázal na rozsudok ESD C 110/94 vo veci INZO, na ktorý sa odvolával v napadnutom rozhodnutí správca dane, s tým, že tento ale neuviedol konkrétne

body tohto rozsudku (28, 29 a 30), a preto je táto jeho citácia vytrhnutá z kontextu. Daňový subjekt poukázal na to, že argumenty správcu dane, ktorými odôvodnil nepriznanie nároku na odpočítanie DPH pri kúpe pozemkov, sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, vrátane vyššie uvedeného rozsudku ESD. Mal za to, že rozhodnutie správcu dane sa zakladá na argumentoch, ktoré nie sú v súlade so zákonom o DPH, so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ani s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a považoval ho za tendenčné, vydané iba so zámerom nepriznať mu nadmerný odpočet DPH. Zastával názor, že jednoznačne preukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH na základe prijatej faktúry č. 2017030 zo dňa 07.08.2017, v celkovej sume XXX XXX,XX eura (základ dane v sume XX XXX,XX eura a 20% daň z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura) od spoločnosti REBOD SK, a.s. za nákup pozemkov, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2017.

17. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Čajakova 7, 811 05 Bratislava (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), rozhodnutím číslo 101588488/2018 zo dňa 15.08.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie”), rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100998637/2018 zo dňa 21.05.2018 potvrdil z dôvodu, že zo spisového materiálu mal preukázané, že žalobca svojim konaním - uplatnením práva na odpočítanie v sume XX XXX,XX eura, konal v rozpore hmotnoprávnym predpisom a to ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH podľa ktorého, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalovaný sa podrobne zaoberal dôvodmi odvolania podanému proti prvostupňovému rozhodnutiu a konštatoval, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia a dospel k záveru, že Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti.

II.

Žaloba

18. Včas podanou žalobou zo dňa 18.10.2018, doručenou elektronicky dňa 19.10.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), sa žalobca - obchodná spoločnosť FALBIN s. r. o., Gajová 5, 811 00 Bratislava, IČO: 46 630 449 (ďalej len ako „žalobca“), domáhal voči žalovanému - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101588488/2018 zo dňa 15.08.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. /Kub zo dňa 21.05.2018 na základe ktorého, vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku, rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, a to v sume XX XXX,XX eura. Žalobca navrhoval, aby správny súd z dôvodu nezákonnosti zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

19. V žalobe žalobca uviedol totožné žalobné dôvody ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a namietal, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak procesné, ako aj hmotnoprávne nedostatky a sú takej intenzity, že v konaní viedli nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej tak na prvom, ako aj v druhom stupni.

20. Žalobca nesúhlasil s posúdením druhu pozemku žalovaným a to, že pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2 nie je stavebným pozemkom a že jeho prevod bol oslobodený od DPH a aj keď ho Mestský úrad Šamorín definoval ako lesný pozemok označený ako izolačná zeleň, je súčasťou tzv. obytnej zelene, pričom nejde o verejnú plochu a ako taká je v územnom pláne súčasťou navrhovaného zastavaného územia. Zastával názor, že uvedená parcela je stavebným pozemkom tak na účely stavebného zákona ako aj na účely zákona o DPH a na jeho posúdenie z hľadiska DPH nemá vplyv, či je zalesnený a či sa nachádza v chránenej vodohospodárskej oblasti.

21. Namietal, že záver vyhodnotenia charakteru kupovaných pozemkov na účely DPH nemá podklad vo vykonanom zisťovaní ani dokazovaní.

22. Zároveň žalobca namietal, že je zrejmé, že konateľ žalobcu uviedol, že má aj územné rozhodnutie, nebol však správcom dane ani na jeho predloženie vyzvaný, takže oprávnene predpokladal, že dôkazné bremeno uniesol a preto investičný zámer nemožno považovať za nepreukázaný. Poukázal na to, že orgány verejnej správy vyhodnotili, že nepreukázal svoje tvrdenia a budúci zámer

23. Vzhľadom na predmet činnosti mal žalobca za to, že ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami je správcovi dane zrejmé, a to, že nehnuteľnosti predá alebo ich prenajme a nepredpokladal, že musí dôkladnejšie vysvetliť budúce zámery s nehnuteľnosťami.

24. Poukázal na to, že žalovaný a ani pred ním správca dane žiadne pochybnosti v konaní neodstraňovali, len ich bez ďalšieho vyhodnotili v jeho neprospech a pokiaľ sa žalovanému mu javili niektoré tvrdenia a zistenia ako nepreukázané, mal doplniť zistenia a podklady a dôkazy vyhodnotil tak, aby odpočítanie dane mu nebolo priznané.

25. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca splnil podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH, je nezrozumiteľné v niektorých dôvodoch, ktoré si odporujú (žalovaný tvrdí, že žalobca preukázal investičný zámer ale zároveň popiera preukázanie jeho budúceho použitia pozemkov na zdaniteľné plnenie).

26. Nesúhlasil s odkazom žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky -17 z 23.2.2011, nakoľko v predmetnej veci neboli správcovi dane predložené prvotné podklady pre odpočítanie DPH, ktoré zákon vyžaduje na vrátenie DPH. Súdne autority viazali dôkaznú povinnosť práve k preukázaniu zákonných podmienok pre priznanie odpočtu. Zastával názor, že v jeho prípade boli všetky hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH splnené a faktúry, ktorých sa odpočet týka boli správcovi dane riadne predložené. Tvrdil, že orgány verejnej správy v tomto prípade spochybnili samotnú podstatu oprávnenia žalobcu na odpočet DPH, ktorá je v polohe výkladu práva a nie vždy je možné ju preukázať objektívnymi listinnými dokladmi. Uviedol, že v tomto prípade sa dá hovoriť o šikanóznom výkone práva, ktorý má znemožniť vrátenie prostriedkov, ktoré boli riadne v zmysle zmluvy a faktúr zaplatené a odvedené treťou osobou do štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že princípy na ktorých spočíva DPH nie sú pritom stavané na zbytočnom zaťažovaní daňovníka tejto dane, DPH nemá nahrádzať zrušenú daň z prevodu nehnuteľností, ani iný druh dane.

27. Žalobca namietal, že v danej veci správca dane nevykonal dokazovanie postačujúce na vyvodené závery, že tvrdenia jeho konateľa nesmerovali k záverom, ktoré im vo význame priradil žalovaný a že v administratívnom spise neexistuje dôvod pre záver, že predmetné pozemky nebudú použité na zdaniteľné plnenie, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou, ani že lesný pozemok nemá byť pre účely DPH posudzovaný ako stavebný pozemok a má byť oslobodený od dane a že správcom dane došlo k porušeniu zákona, keď nevykonal miestne zisťovanie, ktorý ho ani po kontrole nevyzval, okrem poučenia o práve vyjadriť sa k zisteniam zistených daňovou kontrolou, na podanie vysvetlenia k spochybneným tvrdeniam ani na predloženie dôkazov a vyjadrení na odstránenie pochybností. Taktiež ani žalovaný tieto nedostatky ani nezistil a neodstránil a ani ho nevyzval na vyjadrenie, ani nevypočul svedka a bez objasnenia tvrdení konateľa ignoroval vysvetlenie v odvolaní a uspokojil sa iba so zisteniami prvostupňového orgánu, ktorého závery si tak po skutkovej, ako aj právnej stránke osvojil. 28. Žalobca poukázal na to, že požiadal o posúdenie oprávnenosti odpočítania DPH požiadal po vydaní rozhodnutia znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. S. O., ktorý spracoval k problematike a konkrétnej veci odborné stanovisko č.1/2018 zo dňa 09.10.2018 a žiadal, aby súd vykonal dokazovanie jeho oboznámením sa. Zastával názor, že z tohto odborného stanoviska je zrejmé, že v rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane absentuje preukázanie výzvy na preukázanie relevantných skutočností. Zároveň poukázal aj na to, že nedeklarovanie dodania tovarov a služieb v zmysle ustanoveniach § 8 a § 9 zákona o DPH po určitú dobu, nemá za následok bez ďalšieho neposudzovanie právnickej osoby za zdaniteľnú osobu. Zdôraznil, že tvrdenie o tom, že orgány verejnej správy nemali preukázané dôvody výnosov žalobcu v rokoch 2016 a 2017 je tendenčné, nakoľko mali k dispozícii účtovné závierky žalobcu a ani nepožadovali takúto informáciu od žalobcu v priebehu kontroly a konania. III. Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 05.02.2019, doručeným správnemu súdu dňa 06.02.2019 s tým, že sa pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery a poukázal na to, že žalobca uviedol v žalobe rovnaké dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlasil so žalobnými dôvodmi uvedenými v podanej žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody súvisiace s fakturovanými pozemkami použil, resp. použije na účely svojej podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia zákona o DPH a žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť podľa ustanovenia . 30. K námietke žalobcu že správca dane po podaní daňového priznania nepostupoval v súlade so zákonom, keď nedoručil žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov, ale bez ďalšieho pristúpil ku kontrole, čím porušil postup predpokladaný v zákone, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, o aké nedostatky v danom prípade išlo, pretože v danom prípade žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie podal v zákonom stanovenej lehote, a preto správca dane nebol povinný vyzvať žalobcu na predloženie daňového priznania k DPH.

31. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 zákona o DPH, teda za podmienky, že prijaté plnenia použije na ním uskutočnené dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. V danom prípade daňový subjekt nepreukázal použitie deklarovaných pozemkov na účely jeho podnikateľskej činnosti, a preto správca dane správne neuznal uplatnené právo na odpočítanie dane z uvedených zdaniteľných obchodov.

32. K tvrdeniu žalobcu žalovaný uviedol, že rodinný dom prenajme, potom by bol povinný už postupovať podľa ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH (účinného do 31.12.2018) v zmysle ktorého, platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Uviedol, že v danom prípade je evidentné, že platiteľ v čase výkonu daňovej kontroly neprenajímal deklarovaný rodinný dom, pretože uvedená stavba nebola v danom čase ukončená a ani skolaudovaná, a preto je logické, že žalobca predmetný nedokončený rodinný dom, ani prenajímať nemohol.

33. Zastával názor, že žalobca nepreukázal v konaní žiadnym relevantným dôkazom, na aký podnikateľský účel bude deklarovaný rodinný dom používať, a takýmto dôkazom nemôže byť iba jeho tvrdenie, že ho buď prenajme alebo predá. Taktiež takýmito dôkazmi nie sú doklady, ktoré zaslal žalobca správcovi dane na základe jeho výzvy (oznámenie o začatí stavebného konania a o upustení od ústneho konania zo dňa 29.12.2017), nakoľko tieto naopak preukazujú, že sa jedná o stavbu rodinného domu, ktorý je podľa stavebného zákona definovaný ako bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie.

34. Zdôraznil, že správca dane riadne a v súlade so zákonom informoval konateľa žalobcu o zistených skutočnostiach súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami, avšak tento neuviedol žiadne námietky a vyjadril sa, že oboznámenie s priebehom kontroly zobral na vedomie.

35. Ďalej uviedol, že správca dane nepreveroval ekonomickú činnosť žalobcu, ale preveroval ním uplatnené právo na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 až § 51 zákona o DPH.

36. K tvrdeniu žalobcu, že je zdaniteľnou osobou, nakoľko je podnikateľom v zmysle a dosahuje príjem, teda vykonáva ekonomickú činnosť, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane nie z dôvodu porušenia a zákona o DPH, ktorý definuje zdaniteľnú osobu podľa hmotnoprávneho predpisu, pretože právo na odpočítanie dane z nadobudnutých pozemkov žalobcovi nepriznal z dôvodu nesplnenia podmietok ustanovenia zákona o DPH, čiže nepreukázal správcovi dane, že predmet dodanie použije za účelom svojej podnikateľskej činnosti ako platiteľ. Preto odvolávanie sa na ustanovenie a zákona o DPH zo strany žalobcu, je podľa žalovaného nedôvodné.

37. Zároveň sa žalovaný vyjadril sa k odbornému stanovisku vo veci odpočítania DPH pri kúpe pozemkov, vypracovanému Ing. S. O. s tým, že uviedol, že tento dôkaz žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, preto naň nemohol prihliadať.

38. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevyjadril v stanovenej lehote k zisteniam daňovej kontroly uvedeným v protokole a teda nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Poukázal na to, že v daňovom konaní je dôkazná povinnosť na strane daňových subjektoch, čo vyplýva z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011.

39. Podľa žalovaného, aby si platiteľ mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane musia mať nadobudnuté tovary služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné a daňovým subjektom preukázané, že prijaté služby sa viažu, resp., že sa budú viazať k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane v súlade s platnou legislatívou.

40. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že daňový subjekt prijal pozemky od iného platiteľa DPH, avšak tieto v danom čase nemali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá by bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Nárok na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách vzniká iba v situácii, ak sú takéto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. Je na platiteľovi dane, aby preukázal priamu a bezprostrednú súvislosť prijatých plnení s plneniami na výstupe, čo zo strany daňového subjektu nebolo preukázané.

41. Vo vzťahu k uvedenému zároveň žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru (C-4/94 BLP Groupplc, C-98/98 Midland Bank plc.).

42. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k názoru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukazujúce jeho tvrdenia použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

43. Nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že rozhodnutie správcu dane je tendenčné, vydané iba so zámerom nepriznať nadmerný odpočet DPH a poukázal na to, že podľa platnej legislatívy, t.j. podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o DPH, daňové subjekty si môžu upraviť odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok nadobudli, zmenia účel jeho použitia a podľa ustanovenia § 54 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmení účel použitia investičného majetku.

44. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou a taktiež správca dane postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 a že v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a že na zistený skutkový stav zákonným spôsobom správne aplikoval hmotnoprávny predpis - zákon o DPH. Uviedol, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne.

45. Žalovaný po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k obsahu napadnutých rozhodnutí v nadväznosti na ustanovenia zákona o DPH, nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania - ktorá je implementovaná v hmotnoprávnom predpise - v ustanovení § 49 až 51 zákona o DPH.

46. Na základe uvedených skutočností, žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Replika

47. Žalobca v replike zo dňa 21.02.2019 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutoč-nostiach uvedených v žalobe a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného.

48. Žalobca sa zdôraznil, že použitie kúpy pozemkov na výstavbu rodinného domu deklaroval s tým, že žalovaný nespochybnil podklady, ktoré mu zaslal, a teda preukázal prvotné použitie predmetného rodinného domu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po dokončení rodinného domu ešte nevedel presne uviesť, na ktorý z predmetov činnosti, ktoré má zapísané v obchodnom registri bude ďalej zdaniteľné plnenie využívať, nespochybňuje to jeho ďalšie použitie na podnikanie a zdaniteľný účel. Zároveň žalobca uviedol, že má prvotný záujem po dokončení rodinného domu ho aj s pozemkami predať a v prípade, ak trh bude stagnovať, bude zvažovať jeho iné využitie na podnikanie tak, aby dosiahol zisk. Zastával názor, že aj v prípade, ak by zvážil zmeniť stavebno-technický charakter a využiť nehnuteľnosť na kancelárie, splnil by požiadavku zákona.

49. Namietal, že žalovaný, ani správca dane ho nevyzvali na doplnenie daňového priznania, ani na doplnenie ďalších konkrétnych dôkazov podľa písm. b) citovaného ustanovenia, začatie stavebného konania nespochybnili, preto nemožno považovať tvrdenie o nedostatočnom preukázaní za určujúce a zákonné. Začatiu stavebného konania predchádza rozhodnutie o umiestnení stavby, keďže však bolo už začaté stavebné konanie, z povahy veci a aj z predloženého rozhodnutia vyplynulo, že umiestnenie stavby bolo povolené na dotknutých pozemkoch. Žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal, preto ďalšie podklady v tejto veci žalobca nepredkladal.

50. Zastával názor, že z informačného systému katastra nehnuteľností je zrejmé, že všetky pozemky, ktoré nadobudol v katastrálnom území Š. a sú zapísané na LV XXXX, sú umiestnené v zastavanom území obce, s vyznačeným kódom umiestnenia 1., a preto aj urbanistické začlenenie do izolačnej zelene je možné považovať za stavebný pozemok na účely DPH. Trval na tom, že evidencia v katastri nehnuteľností by mala postačovať na zaradenie pozemku v zastavanom území pre účely DPH na stavebný pozemok a uviedol, že žalovaný nevykladal zákon podľa jeho účelu, ale len formalisticky.

51. Uviedol, že bolo jeho legitímnym očakávaním, že v priebehu konania pred žalovaným aj správcom dane budú dodržiavané zákonné postupy orgánov verejnej správy a nakoľko správca dane mu neoznámil, v čom nie sú jeho tvrdenia dostatočné a ani ho nevyzval na predloženie ďalších podkladov, za účelom zistenia, či postupovali orgány verejnej správy správne, požiadal po druhostupňovom rozhodnutí znalca z príslušného odboru, aby zaujal k veci odborné stanovisko a v tejto súvislosti dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 25a Daňového poriadku mohol požiadať o znalecké dokazovanie správca dane. Uviedol, že odborné stanovisko pripojil k žalobe, a preto námietku žalovaného, že nebol súčasťou žaloby, považoval za neopodstatnenú.

52. K námietke žalovaného, že mal právo predložiť dôkazy, uviedol, že nič nemení na zákonnej povinnosti správcu dane ho vyzvať na odstránenie nejasností a doloženie dôkazov, ak mu doterajšie tvrdenia nepostačovali. Zdôraznil, že správcovi dane prvotné doklady riadne predložil a má za to, že preukázal svoju podnikateľskú činnosť vo vzťahu k danému zdaniteľnému plneniu, a poukázal na predmet činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri.

53. Žalobca poukázal na to, že síce dôkazné bremeno leží na ňom, avšak len do roviny možného plnenia s tým, že pri riadne preukázanom podklade - faktúre za kúpu pozemkov, preukázaní zahájenia prípravných prác na stavbu na dotknutých pozemkoch a riadnom zapísaní tejto činnosti v obchodnom registri splnil podmienky pre odpočet DPH. To, či stavba po dokončení prejde na konečného užívateľa, alebo či ju využije daňovník na prenájom alebo prevádzkovanie vlastnej prevádzky, nemá priamu súvislosť s bezprostredným použitím tovaru na podnikanie, ktoré je v tomto prípade už samotná výstavba a kroky k nej smerujúce. Zdôraznil, že zákon totiž na splnenie podmienky použitia predpokladá nielen dokonané konanie, ale aj konanie k preukázaniu takéhoto použitia vedúce a toto splnil a nárok preukázal.

54. Namietal, že tvrdenie žalovaného o porušení ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH je nepravdivé a že postupoval v súlade so zákonom. 55. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného len zopakovalo tvrdenia z priebehu daňového konania bez vyvrátenia argumentov použitých v žalobe a že žalovaný a ani správca dane v konaní neodstraňovali žiadne pochybnosti, len ich bez ďalšieho vyhodnotili v jeho neprospech. Zo strany žalobcu mu boli všetky relevantné podklady na priznanie dane predložené a dopĺňanie ďalších dôkazov by nemalo mať na posúdenie skutočného oprávnenia žalobcu na odpočítanie DPH vplyv. VI. Právne posúdenie veci

56. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 57. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia dňa 03.12.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2SSP). 58. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101588488/2018 zo dňa 15.08.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č č. /Kub zo dňa 21.05.2018. 59. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 60. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administra-tívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 61. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 62. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 63. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

64. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

65. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

66. Podľa § 24 ods. Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:

(1) a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20180101.html> b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

67. Podľa ustanovenia § 45 Daňového poriadku:

(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

68. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 69. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

70. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti

musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

71. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

72. Podľa prvá veta o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“), je oslobodené od dane dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.

73. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

74. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, si platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

75. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

76. Primárnou úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a v kontexte námietok žalobcu, posúdiť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí.

77. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či si žalobca oprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH, t. j. v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH, a to vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému obchodu týkajúceho sa kúpy pozemkov na základe vystavenej faktúry č. 2017030 zo dňa 07.08.2017 predávajúcim (dodávateľom) - obchodnou spoločnosťou REBOD SK, a.s., a či tieto použil, resp. použije na účely svojej podnikateľskej činnosti.

78. Zároveň bolo v konaní sporné, či predmetom zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 2017030 zo dňa 07.08.2017 je aj pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území Š., a to z hľadiska posúdenia správcom dane, že sa nejedná o stavebný pozemok a jeho dodanie bolo preto oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o DPH.

79. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané - z výpovede konateľa žalobcu uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102365089/2017 zo dňa 13.11.2017 v bode 11, že žalobca ako platiteľ DPH sa vyjadril, že pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 839 m2 a parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2, uvedené na faktúre č. 2017030 zo dňa 07.08.2017, kúpené žalobcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2017 uzatvorenej medzi predávajúcim (dodávateľom) - obchodnou spoločnosťou REBOD SK, a.s. a žalobcom ako kupujúcim, sú určené na stavbu rodinného domu s tým, že nevedel vysvetliť ďalší zámer s rodinným domom v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a že ani nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017 k deklarovanému zdaniteľnému obchodu - týkajúceho sa kúpy predmetných pozemkov, a preto správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vyvodil záver, že pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/ X o výmere 363 m2 nie je stavebným pozemkom a jeho dodanie je v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane a z toho dôvodu neuznal žalobcovi odpočítanie časti DPH, ktorá prislúcha k tomuto pozemku vo výške X XXX,XX eura a zároveň mu neuznal ani odpočítanie DPH vo výške XX XXX,XX eura za pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 839 m2, a to z dôvodu, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že správca dane preveroval prostredníctvom Mestského úradu, Odbor výstavby, investičnej činnosti a rozvoja mesta Š. funkčné využitie uvedených kúpených pozemkov v zmysle platných územnoplánovacích predpisov a ktorý zistil, že pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 839 m2 je v katastrálnom území Š.J. situovaný v urbanistickom obvode

určenom ako plochy na výstavbu rodinných domov a pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/ X o výmere 363 m2 je v katastrálnom území Š. situovaný v urbanistickom obvode vymedzenom ako izolačná zeleň. Zároveň mal správny súd v konaní preukázané, že žalobca investičný zámer stavby rodinného domu zdokladoval len zaslaním oznámenia o začatí stavebného konania, žiadosťou o vydanie stavebného povolenia a územným rozhodnutím.

80. K námietke žalobcu, že správca dane po podaní daňového priznania nepostupoval v súlade so zákonom, keď nedoručil žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov, ale bez ďalšieho pristúpil ku kontrole, čím porušil postup predpokladaný v zákone, správny súd uvádza, že každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť svoje tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno) a ktorá na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správny súd mal z administra-tívneho spisu preukázané, že správca dane postupoval v súlade so zákonom a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom však žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102365089/2017 zo dňa 13.11.2017), ďalej správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 01.02.2018 (zápisnica č. 100269284/2018 zo dňa 01.02.2018) vo veci jeho oboznámenia sa s priebehom daňovej kontroly a vyzval ho, aby predložil žiadosť o vydanie stavebného povolenia a územné rozhodnutie a ktorý mu zaslal dňa 02.02.2018 oznámenie o začatí stavebného konania vo veci stavby rodinného domu a oznámenie o upustení od ústneho konania zo dňa 29.12.2017. Zároveň mal správny súd v konaní preukázané, že žalobca sa k protokolu o vykonanej daňovej kontrole v lehote určenej správcom dane vôbec nevyjadril a zdôrazňuje, že správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane a povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Správny súd vo vyššie uvedenom kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Správny súd dospel k záveru, že správca dane v danej veci postupoval v súlade so zákonom, nakoľko žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi použitie deklarovaných obchodov - nákup pozemkov na účely jeho zdaniteľných plnení. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal v konaní použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správny súd poznamenáva, že úlohou orgánov verejnej správy v daňových konaniach je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Preto správny súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

81. K námietke žalobcu, že v predmete svojej činnosti má aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien a prenájom nehnuteľností a že rodinný dom po dokončení obchodnej spoločnosti buď predá alebo dá do prenájmu podľa aktuálnych požiadaviek trhu, správny súd uvádza, že správca dane nespochybnil reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov, ale v danom prípade bolo ním spochybnené a daňovým subjektom nepreukázané, že deklarované zdaniteľné obchody súvisiace s fakturovanými pozemkami daňový subjekt použil, resp. použije na účely svojej podnikateľskej činnosti. Preto pri posudzovaní tvrdenia žalobcu, že bol oprávnený si uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017 k deklarovanému zdaniteľnému obchodu, správny súd dospel k záveru, že v danom prípade, žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť prijatých plnení s plneniami na výstupe, nevedel vysvetliť ďalší zámer s plánovanou výstavbou rodinného domu, ktorá sa mala realizovať na deklarovaných pozemkoch a ani svoje tvrdenia, že rodinný dom buď predá alebo prenajme.

Súd má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca (daňový subjekt) prijal pozemky od iného platiteľa DPH, avšak tieto v danom čase nemali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá by bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Preto správny súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

82. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru (C-4/94 BLP Groupplc, C-98/98 Midland Bank plc.), z ktorej vyplýva, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť ale, aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť. Aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83. C-98/98, C-169/04, C-16/00) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane.

83. Ďalej správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal akú podnikateľskú činnosť vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období a aký je prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti spoločnosti a iba uviedol, že spoločnosť kúpila v zdaňovacom období august 2017 pozemok, ktorý je určený na výstavbu rodinného domu, avšak ďalší zámer s rodinným domom uviesť nevedel (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102365089/2017 zo dňa 13.11.2017). Žalobca správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, akú podnikateľskú činnosť reálne vykonáva a z ktorej dosiahol napr. aj výnosy za roky 2016 a 2017. Správny zastáva názor, že nárok na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách vzniká iba v situácii, ak sú takéto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe, a preto bolo povinnosťou žalobcu ako platiteľa dane, aby preukázal priamu a bezprostrednú súvislosť prijatých plnení s plneniami na výstupe. V danom prípade, však žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že predmetné zdaniteľné obchody použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

84. K tvrdeniu žalobcu, že je zdaniteľnou osobou, nakoľko je podnikateľom v zmysle a dosahuje príjem, a teda vykonáva ekonomickú činnosť, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane nie z dôvodu porušenia ustanovenia a zákona o DPH, ktorý definuje zdaniteľnú osobu podľa hmotnoprávneho predpisu, ale z dôvodu nesplnenia podmietok stanovených v ustanovení zákona o DPH, t. j. nepreukázal správcovi dane, že predmet dodania použije za účelom svojej podnikateľskej činnosti ako platiteľ.

85. K tvrdeniu žalobcu, že pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 363 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území Šamorín, je stavebným pozemkom, správny súd uvádza, že z územnoplánovacej informácie Mesta Šamorín vyplýva, že predmetný pozemok je v katastrálnom území Š. situovaný v urbanistickom obvode vymedzenom ako izolačná zeleň správny súd uvádza, že na účely zákona o DPH je stavebný pozemok zadefinovaný v ustanovení § 43h ods. 1 stavebného zákona a zároveň poukazuje na ustanovenie § 43h ods. 2 stavebného zákona podľa ktorého, nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospo-dárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu alebo ak je v zastavenom území. Z uvedeného je teda zrejmé, že v danom čase predmetný pozemok bol lesným pozemkom, ktorý nebol trvalo vyňatý z lesného fondu, a preto nemohol mať charakter stavebného pozemku. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume X XXX,XX eura, ktorá predstavuje daň z pridanej hodnoty za predmetný pozemok, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o stavebný pozemok, a preto dodávateľ ho bol povinný dodať v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 zákona o DPH ako oslobodený od dane. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že z predmetného pozemku pri jeho dodaní, t.j. predaji, nevznikla dodávateľovi daňová povinnosť a preto žalobca, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane z pozemku, porušil ustanovenie § 49 ods. l v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o DPH. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

86. K námietke žalobcu, že odôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, najmä neobsahuje vyporiadanie sa s námietkami a vyjadreniami žalobcu, a nezodpovedajú riadnemu odôvodneniu (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku), správny súd uvádza, že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení Daňového poriadku a v ich odôvodnení riadne uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

87. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhod-nutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

88. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ).

89. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

90. K žiadosti žalobcu o vykonanie dokazovania oboznámením sa s odborným stanoviskom č. 1/2018 zo dňa 09.10.2018 k posúdeniu oprávnenosti odpočítania DPH, vypracovaného znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. S. O., správny súd uvádza, že žalobca predložil predmetný dôkaz až k žalobe, teda až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným. Súd poznamenáva, že žalovaný sa s predloženým dôkazmi a námietkami uvedenými v odvolaní, môže vysporiadať len do vydania rozhodnutia o odvolaní (§ 48 ods. 6 druhá veta Daňového poriadku). Správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov ktoré mal účastník konania alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní a nie ich následne vyhodnocovať. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

91. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením.

92. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

93. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane, sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom O DPH, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa ustanovenia .

94. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.