Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: F.. O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E., Y. Č. K. Y. XX, A. U. M., XXX XX K., právne zastúpeným Z.. Z. H., M., N. N. Z. XX, XXX XX E., proti žalovanému: ROTAX ENERGO s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 46 279 261, právne zastúpený JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42085934, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -139 zo dňa 13.02.2020, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal prvotne žalobu o zaplatenie sumy 13.020,- eur spolu s príslušenstvom, pričom túto žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi zomrel otec a keďže nemal v tom čase finančné prostriedky na pohrebné služby požiadal o ne osobu Z.. K. J., u ktorého pracoval ako účtovník a živnostník, avšak ten mu uviedol, že mu peniaze neposkytne, ale kúpi od žalobcu byt a garáž, čo podľa žalobcu bolo vzhľadom na výšku sumy za pohrebné služby vo výške 800,- eur neopodstatnené a tým bola zneužitá žalobcova finančná tieseň. Žalobca tiež tvrdil, že podpisy na kúpnych zmluvách nie sú jeho. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa žalobcu bol žalovaný mu povinný zaplatiť sumu 23.000,- eur, z ktorej sumy mu doposiaľ po čiastkach vyplatil len 9.000,- eur. Žalovaný pri osobnom stretnutí s právnym zástupcom žalobcu sa mal vyjadriť tak, že všetko uhradil a že žalobcovi nič nedlhuje, čo sa však nezakladá podľa žalobcu na pravde.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. „

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , , , a , , , , Katastrálneho zákona, , a .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou podpísanou žalobcom dňa 22.04.2015 pred notárskym úradom Z.. X. I. a žalovaným dňa 29.04.2015 žalobca ako

predávajúci previedol v prospech žalovaného ako kupujúceho nehnuteľnosti, a to byt č. XX, vo vchode č. XX na treťom poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený na pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. za dohodnutú kúpnu cenu 15.700,- eur, ktorá mala byť zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. I. XXXX/XX zo dňa 09.09.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prospech žalovaného k nehnuteľnostiam byt č. XX, vo vchode č. XX na treťom poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený na pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2015 a žalovanému dňa 14.09.2015. Kúpnou zmluvou podpísanou žalobcom dňa 22.04.2015 pred notárskym úradom Z.. X. I. a žalovaným dňa 29.04.2015 žalobca ako predávajúci previedol v prospech žalovaného ako kupujúceho nehnuteľnosti pozemok parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavbu so súpisným č. XXXX - garáž postavenej na parcele registra „U.“ parc. č. XXXX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. za dohodnutú kúpnu cenu 3.000,- eur, ktorá bola vyplatená predávajúcemu v deň podpisu kúpnej zmluvy. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. I. XXXXX/XX zo dňa 09.09.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prospech žalovaného k nehnuteľnostiam pozemok parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavbu so súpisným č. XXXX - garáž postavenej na parcele registra „U.“ parc. č. XXXX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2015 a žalovanému dňa 14.09.2015. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti: pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, a stavby so súpisným č. XXXX - garáž postavenej na parcele registra „U.“ parc. č. XXXX je M. N., J.. XX.XX.XXXX, ktoré nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zapísanou v katastrálnom konaní pod číslom I. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2017 a kúpnou zmluvou zapísanou v katastrálnom konaní pod číslom I. XX/XXXX zo dňa 29.12.2017. Z katastrálneho portálu tiež vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., a to bytu č. XX, vo vchode č. XX na treťom poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený na pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 je S. U., J.. XX.XX.XXXX, pričom titul nadobudnutia je uvedené Kúpna zmluva č. I. XX/XXXX zo dňa 05.01.2016. Rozhodnutím U. K.I. K. sp. zn. 13198/2016 - KaHE zo dňa 17.11.2016 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie časti kúpnej ceny, ktorá žiadateľovi nebola vyplatená kupujúcim. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva že je daná pôsobnosť centra a ide o občianskoprávnu vec. Zároveň centrum v odôvodnení poukázal na vyjadrenie žiadateľa

- žalobcu, ktorý uviedol, že po smrti svojich rodičov sa rozhodol predať ich byt a garáž a keďže nemal peniaze na pohreb otca, tak sa dohodol s bývalým zamestnávateľom Z.. K.. J. na predaji nehnuteľností a podpísal s ním zmluvu o budúcej zmluve a následne uzavreli kúpne zmluvy. Žalobca tiež uviedol pred centrom, že na kúpnej cene sa dohodli, a to 20.000,- eur za byt a 3.000,- eur za garáž a keď podpisoval zmluvu, kúpna cena tam uvedená nebola, táto bola dopísaná až následne k, o ktorej zmene nevedel. Ďalej uviedol, že kúpna cena mu bola vyplatená postupne, nie naraz v plnej sume, po v čiastkach asi 9.000,- eur, z čoho vyplatil svoje dlžoby a zvyšná suma mu vyplatená nebola, avšak účtovníčka mu tvrdí, že celá suma mu vyplatená bola a odmietal vydať akejkoľvek doklady. Listom zo dňa 25.01.2019 právny zástupca žalobcu adresovanému advokátskej kancelárií Z.. K. J. oznámil prevzatie zastúpenia žalobcu v právnej veci o zaplatenie dlžnej sumy, vrátane podania žaloby na súd. Zároveň požiadal adresáta, aby obratom po doručení tejto žiadosti mu bol oznámený čas, kedy sa môžu osobne stretnúť na prejednanie uvedenej veci. Tiež adresáta upozornil na to, že ak nebude táto žiadosť akceptovaná, žalobca sa bude domáhať zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou. Na žiadosť súdu Okresný úrad Humenné, katastrálny

odbor oznámením zo dňa 30.10.2019 oznámil, že po opätovnom vyhľadaní, ktoré bolo vykonané dňa 29.10.2019, šetrením v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií zistil, že žalobcovi boli vydané fotokópie listín zo zbierky listín vedené pod spisovou značkou I. -XXXX/XX a I. -XXXX/XX dňa 07.07.2016. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu, že trvajú na znaleckom dokazovaní, čo sa týka ako súd vyšiel v ústrety, že pripustil zmenu žaloby, pokiaľ ide o určenie, že kúpne zmluvy zo dňa 22.04.2015 a čo sa týka aj jednej veci aj druhej veci, byt a garáž, že proste tieto kúpne zmluvy žalobca nepodpísal a preto má za to, že dôvodne sa žalobca domáha toho, aby bol pribratý znalec, kde sa preukáže, že naozaj tieto kúpne zmluve nepodpísal. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom zhrnutí uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať náhradu trov konania. Poukázal, že žalobou sa žalobca prvotne domáhal zaplatenia kúpnej ceny, resp. zostatku kúpnej ceny, ktorá mu nebola zaplatená, teda určitým spôsobom podľa názoru žalovaného žalobca uznal, že kúpne zmluvy uzatvoril so žalovaným, na základe ktorých previedol predmet kúpy na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu. Následne po podaní žaloby žalobca požiadal súd o zmenu petitu a domáha určenia neplatnosti a tým pádom určitým spôsobom zrozporoval svoje právne odôvodnenie podanej žaloby. S poukazom na právny názor, na ktorý súd upozornil žalobcu na poslednom pojednávaní, žalovaný je toho právneho názoru, že takejto žalobe nie je možné vyhovieť, pretože predmet kúpy je už prevedený na ďalšiu inú tretiu osobu ako kupujúceho. To znamená, že ak by aj chcel súd vyhovieť podanej žalobe resp. keby aj vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že podpis žalobcu na predmetnej zmluve nie je jeho, tak právny stav, ktorého sa žalobca domáha určenia, nie je v predmetnej právnej veci možný. Žalovaný je rovnako toho právneho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z toho dôvodu, že petit samotnej žaloby je nesprávny, pretože ak sa žalobca domáha určenia neplatnosti, tak na základe len doterajšieho vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca prijal určitú časť, tak ako on tvrdí, kúpnej ceny, to znamená, že v petite žaloby by malo byť minimálne určené, že aj na jeho strane je povinnosť vrátiť zostatok kúpnej ceny, ktorú prijal od žalovaného.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou najprv domáhal zaplatenia zvyšku kúpnej ceny, ktorá mu v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv so žalovaným nebola vyplatená a zároveň tvrdil, že podpisy na týchto kúpnych zmluvách nie sú jeho. Následne po zmene žaloby sa žalobca domáhal určenia, že obe kúpny zmluvy, ktorými mal žalobca previesť vlastnícke právo k bytu a garáže na kupujúceho sú absolútne neplatné, pretože podpisy na týchto zmluvách nie sú jeho, tieto zmluvy nepodpísal a za tým účelom navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Žalobou o určenie právnej skutočnosti, tak ako je to v tomto prípade, sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právnou skutočnosťou je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Právna úprava v ust. a je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem, pričom je aj naďalej možné žalovať o určenie právnej skutočnosti, čo je však ale limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Z dôvodovej správy k dotknutým ustanoveniam vyplýva, že „úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr. , Zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Podľa názoru vysloveného Krajským súdom Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.5.2019, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. sa viaže na „vyplývanie“ takejto možnosti z osobitného predpisu. Postačujúcim pre prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti je, „ak je takáto možnosť vyvoditeľná z osobitného predpisu, čo znamená, že ust. neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by (iba) explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ale podľa názoru odvolacieho súdu postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne. Inými slovami, ak existuje určité zákonné ustanovenie a z jeho obsahovej stránky možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, je takáto žaloba procesne prípustná.“ Vo vzťahu k ust. je takým osobitným predpisom ustanovenie katastrálneho zákona. Z úvah tohto súdu vyplýva teda záver, že ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu do katastra nehnuteľností ako zapísateľný výsledok sporového konania iniciovaného na podklade ust. , treba pripustiť aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená len parciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota, t. j. právne postavenie

strán sporu sa stane istým bez toho, že by muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie. Z ust. prvého odseku vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre strany v konaní, ale aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Z druhého odseku tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade určenia vecného práva k nehnuteľnosti alebo určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je výrok právoplatného rozsudku záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Takže pri zápise rozsudku, ktorým by bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu, sa nevyžaduje zápis poznámky o začatí súdneho konania. Jedinou podmienkou, aby výrok rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu bol záväzný aj pre ďalšie osoby ako strany v spore je tou, že sa právnymi nástupcami strán sporu stanú až po časovom okamihu (dni), keď výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť. V danom prípade tomu však nie je. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný uzatvoril kúpne zmluvy so žalovaným dňa 29.04.2015. Pred Centrom právnej pomoci žalobca uviedol doslovne „podpísal som s ním zmluvu o budúcej zmluve (neviem presne kedy) a následne sme uzavreli kúpne zmluve.“ Až v súdnom konaní žalobca tvrdí, že podpisy na týchto kúpnych zmluvách nie sú jeho, že tieto vlastnoručne nepodpísal. Súd je však toho názoru, že otázku, či kúpne zmluvy žalobca podpísal alebo nepodpísal, nie je v tomto prípade potrebné riešiť, pretože z údajov zverejnených katastrálnym portálom vyplýva, že k predmetom prevodu vlastníckeho práva (byt č. XX vo bytovom dome súp. č. XXXX s príslušenstvom a garáž so súp. č. XXXX oba v kat. úz. E.) došlo po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobcu nebol žalovaný výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Z toho dôvodu (zmena v osobe vlastníka) v prípade pozitívneho výsledku tohto konania by nemohlo dôjsť k účinkom uvedených v ust. katastrálneho zákona, teda nedošlo by k vyznačeniu stavu pred týmto právnymi úkonmi (kúpne zmluvy), keďže výrok tohto rozsudku by nebol záväzný pre právnych nástupcov žalovaného. Otázka, platnosti resp. neplatnosti napadnutých kúpnych zmlúv môže byť prejudiciálnou otázkou v inom súdnom konaní. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že v danom prípade je žaloba žalobcu „neužitočnou“, nič podstatné neriešiacou žalobou, pretože na jej základe vyslovená neplatnosť právneho úkonu by nebola podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalobcu ako pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností. Súd preto žalobu žalobca zamietol. Nakoľko súd sa v prvom rade zaoberal, či žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov je prípustným prostriedkom na ochranu práv žalobcu, preto súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie znalcom za účelom zistenia pravosti podpisu žalobcu na napadnutých kúpnych zmluvách a taktiež vypočutím konateľa žalovaného k okolnostiam uzatvorenia kúpnych zmlúv a zmluvy o budúcej zmluve, ktoré navrhol žalobca. Súd je však toho názoru, ako uviedol vyššie, že zisťovanie týchto okolností a vykonanie týchto dôkazov by pripadalo do úvahy len vtedy, ak by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré bolo prevedené napadnutými kúpnymi zmluvami, svedčalo stále žalovanému. Preto tiež súd návrhy na vykonanie dokazovania žalobcom zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. , a s tým, že vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné na tento prípad hľadieť ako na výnimočný. Žalobca na pojednávaní uviedol, že toho času býva v A. U. I. K., jeho príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný v apríli 2016 a ktorý je mu od 1.1.2020 vyplácaný v sume 193,- eur mesačne, iný príjem nemá. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný z dôvodu epilepsie ako aj na základe posudku podaného od ošetrujúcej psychiatričky. Výdavky žalobcu pozostávajú z platieb za ubytovňu, pričom v mesiaci január tohto roku zaplatil 62,50 eur, ďalej spláca pôžičku 10,- eur mesačne a dlh voči zdravotnej poisťovni W. vo výške 5,- eur mesačne. Ďalej žalobca uviedol, že voči nemu sú vedené žaloby na tomto súde a to z dôvodu neuhradených platobných kariet, pričom posledné pojednávanie sa konalo 29.01.2020, kde sudkyňa rozhodla v jeho prospech, avšak rozhodnutie mu doručené ešte nebolo. Na otázku súdu žalobca uviedol, že deti nemá a nemá ani iných príbuzných, ktorí by mu vedeli pomôcť. K svojim zdravotným problémom žalobca uviedol, že toho času sa lieči na pasový opar, pričom na lieky vynakladá približne 3,- eur mesačne, má plánovanú operáciu pruhu, ktorá sa má uskutočniť podľa dohody s chirurgom. Súd teda dôvody hodné osobitného zreteľa zistil z výsluchu žalobcu a tieto spočívajú v jeho nepriaznivej závažnej sociálnej a majetkovej situácie. Žalobca nemá toho času žiadne svoje bývanie a prespáva v ubytovni, pričom trpí zdravotnými problémami, ktoré spôsobili zníženú pracovnú spôsobilosť, kedy jeho príjmom je invalidný dôchodok. Naproti tomu žalovaný je obchodnou spoločnosťou vykonávajúci podnikateľskú činnosť od roku 2011. Z údajov dostupných databázy finstat vyplýva, že žalovaný v roku 2018 znížil stratu o 96 % na -155,- eur a tržby mu narástli o 913 % na 199.532,- eur. Súd tiež je toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do

majetkovej sféry žalobcu v takom rozsahu, aby jeho podnikateľská činnosť bola ohrozená. Naproti tomu zaviazanie žalobcu na úhradu trov konania v prospech žalovaného by malo ďalší nepriaznivý dopad do jeho už aj tak zlej majetkovej sféry.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Ako odvolací dôvod uviedol ust. , a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu nepochopiteľne a nevysvetliteľne súd prvej inštancie neprejavil dostatočný záujem o to, aby na pojednávanie sa dostavil, resp. aby sa ho zúčastnil osobne žalovaný, teda konateľ spoločnosti ROTAX ENERGO s.r.o., nakoľko od začiatku boli nezrovnalosti v jeho písomných vyjadreniach, napríklad v tom, že tento tvrdil súdu, že nemá žiadne podlžnosti voči žalobcovi a že žalovaný všetky peňažné prostriedky údajne vyplatil a že dokonca žalobca klame a zavádza súd. Súd pre žalobcu z nepochopiteľných dôvodov netrval, aby žalovaný predložil všetky relevantné doklady, teda príjmové a výdavkové pokladničné doklady, a uspokojil sa podľa svojho názoru s konštatovaním žalovaného, že je naozaj pravdou, že on nič žalobcovi nedlhuje. Naopak, že žalobca je nemorálnou osobou, ktorá od neho niečo žiada, načo nemá žiaden právny nárok. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval tú skutočnosť, nakoľko u žalovaného boli podpísané uvedené kúpne zmluvy a zmluva o budúcej zmluve, avšak žalovaný následne svojvoľne bez vedomia žalobcu a udelenia súhlasu znova zmluvy prepísal a opravoval. Ako žalobca na pojednávaní zreteľne uviedol, že zmluvy o predaji bytu a garáže a zmluvu o budúcej zmluve podpísal u konateľa Z.. J., avšak tieto zmluvy boli znova prepísané a opravované a podpísané za neho, teda za žalobcu neznámou osobou o čom sa žalobca dozvedel až keď sa osobne dostavil na katastrálny odbor Okresného úradu Humenné, ktorý na jeho vlastnú žiadosť mu vydal fotokópie zmlúv. O tomto úkone na katastri bol urobený úradný záznam a taktiež žalobca za to zaplatil správny poplatok. Taktiež uviedol, že overenie podpisov bolo vykonané notárom Z.. X.. I., ktorý mal sídlo v budove, ktorej vlastníkom je Z.. K. J., pričom táto skutočnosť by mala pre súd vyvolávať pochybnosti. Ani na jednom z pojednávaní nepokladal za povinnosť sa zúčastniť samotný žalovaný, zúčastňoval sa pojednávaní len jeho právny zástupca. Pre žalobcu je nepochopiteľné prečo tomu tak bolo. Podotkol, že na súde sú si všetci rovní pred zákonom a v danej veci ako žalobca zastáva názor, že tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie mal dostatok právnych prostriedkov vrátane predvedenia žalovaného prostredníctvom polície aby sa takýto účastník súdneho konania osobne dostavil na pojednávanie, plne rešpektoval a podriadil sa rozhodnutiu súdu ako žalovaný. Ohľadne neúčasti žalovaného na pojednávaniach súd prvej inštancie len konštatoval, že svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť. Medzi tým ako žalobca podal písomný návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorá sa nachádza v súdnom spise, následne túto zmenu súd prvej inštancie pripustil a napriek tomu vyslovil názor aby samotný žalobca zvážil, či podanie žaloby v tomto prípade je dôvodné. Žalobca zastáva názor, že zmena žaloby v tomto spore bola a je dôvodná, ale pre neho ako žalobcu je nepochopiteľné, že súd, ktorý pozná právo najskôr uznesením pripustí zmenu žaloby a v zapätí ide poučovať žalobcu o tom, aby zvážil či podanie žaloby je dôvodné. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie sa nedokázal vysporiadať s rozhodujúcimi skutočnosťami, preto jeho rozhodnutie považuje za predčasné a po právnej stránke za nesprávne. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súd správne rozhodol, ak žalobu žalobcu, ktorá bola pôvodne o zaplatenie 13.020,- eur s príslušenstvom a následne upravená ako žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci, hlavne s poukazom na v spojení s ust. zamietol. Právny názor konajúceho súdu je podľa názoru žalovaného plne v zhode s konštantnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných právnych veciach. Na základe uvedeného považuje žalovaný odvolaním napadnutý rozsudok za zákonný a správny, a preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Následne využil podanie odvolacej repliky žalobca, v ktorej uviedol, že žalovaný počas súdneho konania sa správal nezákonným spôsobom, výslovne nedôstojne a arogantne, keď na výzvy súdu nereagoval aby sa dostavil na pojednávanie súdu a predložil písomnosti v danej veci v prvopise. Logicky dané o niečom to svedčí a sám sa usvedčil z klamstva a aj z toho, že bol pokrytcom, keď nedokázal, nevedno z akých dôvodov, dostaviť sa na pojednávanie súdu a priamo do očí žalobcovi potvrdiť svoje argumenty. Ako žalobcovi mu je ľúto, že zo strany súdu jeho správanie a konanie bolo tolerované a zostalo bez následkov. Svoj výrazný podiel viny na súčasnom právnom stave má aj Katastrálny úrad, odbor Humenné, ktorý je podozrivý už len z toho, že na výzvu Okresného súdu si dovolil výslovne klamať,

keď súdu písomne oznámil, že kópie kúpnych zmlúv neboli z katastra vydané, pričom opak je pravdou. Podľa názoru žalobcu boli porušené všetky dobré mravy a bola zneužitá jeho psychická a finančná situácia, následkom čoho sa stal bezdomovcom.

10. Následne žalobca podanie odvolacej dupliky písomne nevyužil.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. , , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

16. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v skutočnosti, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní, súd prvej inštancie si nezabezpečil doklady o úhradách žalovaného za kupované nehnuteľnosti, kúpne zmluvy žalobca nepodpisoval a na predmetných kúpnych zmluvách sa nenachádza jeho podpis, a súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď najprv pripustil žalobu, avšak neskôr mal vyzývať žalobcu na zváženie podanej žaloby, teda na zváženie jej späťvzatia a neskôr aj žalobu zamietol.

17. Všetky vyššie uvádzané odvolacie dôvody považuje odvolací súd za nedôvodné.

18. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd nezabezpečuje prítomnosť, ktorejkoľvek sporovej strany na samotnom pojednávaní a je na zvážaní každej sporovej strany, či sa vytýčeného termínu pojednávania zúčastní alebo nezúčastní. O to viac, že v danom prípade na jednotlivých pojednávaniach bol temer vždy prítomný právny zástupca žalovaného. Nebolo v zmysle povinnosťou žalovaného dostavovať sa na jednotlivé pojednávania, v jeho prípade prichádzalo do úvahy ospravedlnenie z pojednávania, resp. nemusel sa z pojednávania ospravedlňovať a týchto sa nemusel ani zúčastňovať. Strana sporu sa pojednávania musí zúčastniť iba v prípade, že zákonný sudca si výslovne vyžiada jej povinnosť dostaviť sa na pojednávanie a o tejto skutočnosti sudca stranu výslovne poučí v predvolaní na pojednávanie. V predmetnej veci však k uvedené nenastalo.

19. Čo sa týka námietok ohľadne nezabezpečenia si jednotlivých listinných dôkazov súdom prvej inštancie k podanej žalobe zo strany žalovaného, tu odvolací súd poukazuje na jasné a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov nie je prípustným prostriedkom na ochranu práv žalobcu, považoval súd prvej inštancie za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie znalcom za účelom zistenia pravosti podpisu žalobcu na napadnutých kúpnych zmluvách a taktiež nepovažoval za hospodárne vypočutie konateľa žalovaného k okolnostiam uzatvorenia kúpnych zmlúv a zmluvy o budúcej zmluve, ktoré navrhol žalobca. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhy na vykonanie dokazovania žalobcom zamietol. Tu teda možno konštatovať, že súd prvej inštancie v rámci nevykonania dôkazov a zamietnutia dôkazov navrhovaných žalobcom sa s touto skutočnosťou riadne vysporiadal v zmysle ust. , keď riadne odôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie plne stotožňuje vzhľadom na skutočnosť, že je rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade sa určovacia žaloba má hodnotiť ako „nadbytočná“, a to z dôvodu, že by nebola odkladom preto, aby bol obnovený zápis žalobcu ako pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností.

20. V zmysle ust. pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, pričom prípustnosť takejto žaloby by mala byť vyjadrená v osobitnou právnom predpise implicitne. Teda malo by existovať určité zákonné ustanovenie a z jeho obsahovej stránky by malo byť možné vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti a až v takomto prípade by žaloba bola procesne prípustná. Pre daný prípad možno konštatovať, že vo vzťahu k ust. by bol takýmto osobitným predpisom katastrálny zákon a konkrétne ust. katastrálneho zákona, ktoré konštatuje, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pre týmto právnym úkonom alebo pre dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Možno teda len súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že predmetom prevodu vlastníckeho práva, teda konkrétne bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX došlo po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a v čase rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu nebol žalovaný výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Z tohto dôvodu v prípade pozitívneho výsledku predmetného konania by nemohlo dôjsť k účinkom uvedeným v ust. katastrálneho zákona, teda nedošlo by k vyznačeniu stavu pred týmito právnymi úkonmi, keďže výrok daného rozsudku by nebol záväzný pre právnych nástupcov žalovaného.

21. Odvolací súd uzatvára, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení nemohol žalobca podať žalobu podľa ust. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve, ale v prípade, že žalobca napádal ním uvádzané hmotnoprávne predpoklady pre uzatvorenie takýchto zmlúv, mal podať žalobu podľa ust. o určenie, či tu právo je alebo nie je, a to takým procesným spôsobom, že by petitom žaloby vo veci samej žiadal o určenie vlastníka predmetných nehnuteľností. V prípade takto podanej žaloby by sa v súlade s novou koncepciou ako predbežná otázka riešila neplatnosť jednotlivých zmlúv, no zároveň by vo veci samej došlo aj k odstráneniu konkrétnej spornosti pri jednotlivých prevodoch nehnuteľností. Žalobcom podaná žaloba, ktorá je predmetom posúdenia odvolacieho súdu by však iba vytvárala ďalší priestor a minula by sa samotnému účelu určovacej žaloby tak ako je definovaná konštantnou judikatúrou.

22. V danom prípade sa nejedná o taký hmotnoprávny a procesný stav konkrétnej veci, za ktorého by žalobcovi neostávalo nič iné, len aktivovať určovacie žalobu, tak ako ju uviedol v pozícii „ultimum refugium“, teda posledné východisko obrany a následnej ochrany svojich práv.

23. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na plnenie, napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody, alebo inú určovaciu žalobu, napr. žalobu o určenie práva alebo nároku. Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného, následne iniciovaného súdneho sporu.

24. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019, cit.: „Dovolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje že pokiaľ žalobca nemá inú právnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv než určovacou žalobou (napríklad podaním žaloby na plnenie), má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa v znení účinnom do 30. júna 2016 a rovnako aj podľa ust. . Uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.“ V zmysle tohto rozhodnutia v prípade, že ak žalobca nemôže popri určovacej žalobe zároveň mať možnosť žalovať na plnenie, má správne žalobca podať určovaciu žalobu podľa ust. .

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, keď žalobcom požadované určenie podľa ust. v predmetnej veci nepredstavuje také určenie, ktoré by napriek meritórnemu rozhodnutiu s definitívnou platnosťou aj pre budúcnosť vyriešilo spory medzi stranami sporu, jednak odstránilo spornosť medzi nimi, zamedzilo ďalším sporom a odstránilo právnu neistotu žalobcu voči žalovanému (rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného, následne iniciovaného súdneho sporu). Uvedené určenie, ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní nemôže v žiadnom prípade vytvoriť pevný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu a nemá ani spôsobilosť zamedziť ďalším sporom. Podaním žaloby v zmysle ust. ako už bolo vyššie uvedené, podľa odvolacieho súdu sa bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva, a teda iba takáto žaloba predstavuje komplexný právny prostriedok ochrany práv žalobcu.

26. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

27. O trovách konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nežiadal zohľadniť v rámci trov odvolacieho konania ust. . Nie je teda možné pri trovách konania z pohľadu odvolacieho súdu vychádzať z ust. tak ako ich aplikoval súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že podmienky, a to sociálne podmienky a spoločenské podmienky u samotného žalobcu, tak ako boli zistené súdom prvej inštancie, už toho času nemusia platiť aj vzhľadom na skutočnosť, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie a zisťovania predmetných podmienok pre aplikáciu ust. prebehlo viac ako pol roka a samotný žalobca v podanom odvolaní, či v odvolacej replike na takéto svoje sociálne postavenie, resp. životné pomery ako boli zistené súdom prvej inštancie v čase jeho rozhodnutia nepoukazoval.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).