Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-63-2024.pdf
PDF · 132.84 KB
Case nature
Subarea
14CoP/63/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. B., narodeného XX.XX.XXXX, C. B., narodeného XX.XX.XXXX a B. B., narodenej XX.XX.XXXX, všetkých bytom ako otec, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, deti matky C. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. - G., v konaní zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava – mestská časť Nové Mesto a Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, a otca A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 32P/8/2024-23 zo dňa 24.01.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 24.01.2024 súd prvej inštancie zamietol návrh matky maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do jej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí, a to na každé z nich v sume 150,- Eur mesačne, t. j. spolu v sume 450,- Eur.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. V rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že maloleté deti A. (11 rokov), C. (7 rokov) a B. (3 roky) pochádzajú pôvodne z manželského vzťahu rodičov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom č. k. 19P/254/2022-33 zo dňa 30.03.2023 bolo manželstvo rozvedené a výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom bol upravený tak, že maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a výživné počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti nebolo súdom určené. Na Okresnom súde Galanta sa v súčasnosti vedie konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 32P/56/2023, ktoré doposiaľ nebolo skončené.
Maloletý A. a maloletá B. sú v súčasnosti vo faktickej starostlivosti otca. Navrhovateľka tvrdila, že sa v súčasnosti nachádza u svojich rodičov, pravdepodobne s maloletým C., avšak tvrdenia ohľadom toho či sa tam zdržiava aj s maloletým C. sú rozporné.
5. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za to, že tento návrh nie je dôvodný, keďže navrhovateľka netvrdila a neosvedčila žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Výkon práv a povinnosti k maloletým deťom bol upravený súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 19P/254/2022-33 zo dňa 30.03.2023 tak, že maloleté deti sú na čas po rozvode manželstva zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Nebolo však tvrdené, ani osvedčené, že existujúca úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom by bola v neprospech maloletých detí a že by touto úpravou maloleté deti trpeli, prípadne že by bol ohrozený, resp. narušený ich život, zdravie, výživa a priaznivý vývoj a že by bolo potrebné maloleté deti odňať zo starostlivosti ich rodičov a zveriť ich dočasne do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže všetky ich potreby sú zo strany rodičov zabezpečované a nič im nehrozí. Nebolo tiež osvedčené, že by sa rodičia nevedeli na starostlivosti o maloleté deti dohodnúť. Z tvrdení navrhovateľky je zrejmé, že medzi ňou a otcom maloletých detí dochádza k problémom. Problémovým je podľa tvrdení navrhovateľky správanie sa otca maloletých detí voči nej spočívajúce vo verbálnych a fyzických útokoch. Vzťahy medzi rodičmi maloletých detí v súvislosti s agresívnym správaním sa otca voči navrhovateľke však nemožno automaticky rozšíriť na vzťahy otca k maloletým deťom. Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní nemal osvedčené také správanie sa otca voči maloletým deťom, ktoré by vyžadovalo zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s obmedzením otca vo výkone jeho rodičovských práv bez vykonania dokazovania vo veci samej. V konaní vedenom pod sp. zn. 32P/56/2023 dňa 17.01.2024 pristúpil k výsluchu maloletého A. a maloletého C., pričom z obsahu ich vyjadrenia bolo možné dospieť k obdobnému záveru, aký bol súdom prezentovaný v predchádzajúcich vetách. Vzhľadom na uvedené, niet nijakého dôvodu zveriť maloleté deti neodkladným opatrením do starostlivosti navrhovateľky (matky) a zaviazať otca na platenie výživného spolu vo výške 450,- Eur. Keďže nebola preukázaná, ani potrebná dočasná ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletým deťom, či potreba dočasnej úpravy pomerov k maloletým deťom, vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie nestotožnil s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nepovažoval súd za tak závažné, aby neodkladným opatrením, bez vykonania patričného dokazovania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, resp. navrhovateľky, keďže nateraz nemá osvedčené, že sú splnené podmienky. V predmetnej veci je potrebné vykonať riadne dokazovanie za účelom zistenia, či zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je v ich najlepšom záujme. Všetky tvrdené skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 32P/56/2023.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedla, že s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie nesúhlasí, keďže z celkového obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že aktuálne existujúca úprava rodičovských práv k maloletým deťom (spoločná osobná starostlivosť stanovená rozsudkom č. k. 19P/254/2022 zo dňa 30.03.2023) je jednoznačne v rozpore so záujmami maloletých detí predovšetkým pre dlhodobé
agresívne správanie a fyzické útoky otca voči nej, svedkom ktorých boli aj maloleté deti, čo spôsobuje ich sekundárnu viktimizáciu domáceho násilia. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že deti boli pravidelne svedkami agresívneho správania sa a fyzických útokov otca voči nej. S poukazom na odbornú literatúru konštatovala, že obdobné agresívne správanie sa rodiča môže v konečnom dôsledku poškodzovať maloleté dieťa do takej miery, ako by bolo zneužívanie zacielené priamo na neho. Pokiaľ ide o osvedčenie agresívneho správania sa otca, tak ho osvedčila jednak predloženými lekárskymi správami a tiež fotografiami jej zranení spôsobenými fyzickým atakom otca. Predložila súdu potvrdenie o podaní oznámenia o fyzickom útoku otca na ňu, výsledkom ktorého boli jej zranenia špecifikované v lekárskych správach predložených spolu s návrhom. Zároveň predložila uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 35C/4/2024-19 zo dňa 18.01.2024, ktorým súd na jej návrh nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť nevstupovať do rodinného domu, v ktorom až do jej úteku (opísaného a zdôvodneného v návrhu) žili v spoločnej domácnosti, ako aj zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Z obsahu tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd mal za osvedčené jej tvrdenia o fyzickom útoku otca, a to presne na základe rovnakých dôkazov, ktoré predložila aj vo svojom návrhu. Vyznieva pre ňu mimoriadne prekvapivo, že ňou tvrdené skutočnosti nepovažoval súd prvej inštancie v tomto konaní za tak závažné, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, keď rovnaký súd v inom rozhodnutí (35C/4/2024) vzhliadol bezodkladnú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze vstupu otca do spoločného domu a v zákaze priblíženia sa otca k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to prakticky na podklade rovnakých skutočností a dôkazov aké predkladala v predmetnej veci. Tým, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/4/2024 vyhovel jej návrhu mal v konečnom dôsledku za osvedčené, že otec svojím konaním a správaním ohrozuje jej telesnú a/alebo duševnú integritu. Tvrdila, že negatívne následky traumatických zážitkov, príčinou ktorých je agresívne konanie otca voči nej v prítomnosti detí sa minimálne u maloletej B. s vysokou pravdepodobnosťou už aktuálne aj začínajú objavovať, čomu nasvedčuje fakt, že maloletá má adaptačné problémy v materskej škole, o čom svedčí priložená správa škôlky, ktorú maloletá navštevuje. Namietala konštatovanie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení, že nebolo osvedčené, že by sa rodičia nevedeli na starostlivosti o maloleté deti dohodnúť, pretože už samotné dlhodobé agresívne konanie otca voči nej z podstaty veci vylučuje prípadnú dohodu rodičov ohľadom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a skutočnosť, že rodičia sa nevedia na starostlivosti dohodnúť vyplýva aj z faktu, že v súčasnosti na súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 32P/56/2023, v ktorom konaní obaja rodičia požadujú vo veci samej kategoricky odlišnú úpravu rodičovských práv a povinností. Tvrdila, že skutkový stav sa od obdobia podania návrhu pomerne významným spôsobom zmenil, a to najmä pokiaľ ide o bývanie matky a faktickú starostlivosť o maloletého C. a maloletú B., s ktorými už v súčasnosti žije v rodinnom dome v D., kým podľa jej vedomostí otec žije v H. I.. Dodala, že posledné štyri týždne riadne zabezpečuje faktickú starostlivosť o maloletého C. a maloletú B. s výnimkou posledných dvoch víkendov (16.02.-18.02. a 23.02.-25.02.), kedy v prípade prvého víkendu si otec maloleté deti vyzdvihol bez akejkoľvek komunikácie s ňou zo školy a následne jej oznámil, že si ich ponechá počas celého víkendu a po víkende si ich má vyzdvihnúť v škole. V prípade druhého víkendu bola s otcom dohodnutá, že si deti príde vyzdvihnúť v piatok 23.02. o 18:00 hod., ale napriek dohode sa domáhal skoršieho odovzdania detí v poobedných hodinách. Otec bezdôvodne privolal policajnú hliadku a kolízneho opatrovníka a tvrdil, že mu matka nechce deti odovzdať, dokonca ju začal očierňovať, že je pod vplyvom alkoholu a deti sú v jej domácnosti špinavé a zanedbané. Ani jedno z týchto tvrdení otca sa nepotvrdilo a nepreukázalo a po dohovore kolízneho opatrovníka mu deti odovzdala pred 18:00 hod. rešpektujúc platnú úpravu stanovenú rozsudkom č. k. 19P/254/2022 zo dňa 30.03.2023. Uviedla, že aj tieto skutočnosti potvrdzujú, že aktuálne sa rodičia na starostlivosti o deti dohodnúť nevedia a je v záujme maloletých detí, aby boli neodkladným opatrením bezodkladne zverené do jej starostlivosti za súčasného určenia dočasného výživného v rozsahu uvedenom v návrhu.
8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane rodičov a maloletých detí vyplýva, že dňa 15.03.2024 oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonalo pohovor na úrade s otcom maloletých detí a s maloletými deťmi. Otec spolu so všetkými troma maloletými deťmi býva u svojich rodičov v H. I. XXX v rodinnom dome. Domácnosť má štyri izby, kuchyňu, WC, kúpeľňu, dvor a úžitkovú záhradu. Otec svojím rodičom na chod domácnosti prispieva tak, že vykonáva pravidelné nákupy potrebné do domácnosti. Maloleté deti majú podľa vyjadrenia otca v domácnosti k dispozícii izby, ktoré sú podelené tak, že maloletá B. s maloletým C. spia s babkou, lebo k nej chceli ísť, maloletý A. spí v obývacej miestnosti, ktorá je rozdelená na dve časti s tým, že v jednej časti spí maloletý A., kde má rozťahovací gauč spolu so stolíkom a PC, kde má svoje súkromie a v druhej časti spí dedko. Otec spí zvlášť v izbe, pretože podľa jeho vyjadrenia chrápe a maloleté deti to ruší. Otec potvrdil, že
každý deň vozí maloletú B. do škôlky do D. a chlapcov do ZŠ G. B. B. J.. Otec potvrdil, že maloletá B. rada chodí do škôlky a u maloletých chlapcov, odkedy sú u otca, sa zlepšili aj ich vyučovacie výsledky v škole. Otec deti pravidelne kontroluje a pomáha im s prípravou do školy na nasledujúci deň. Otec oznámil MŠ aj ZŠ, že Okresný súd Galanta vydal uznesenie pod sp. zn. 32P/56/2023, vykonateľné dňa 26.02.2024, o nariadení neodkladného opatrenia v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým sa maloleté deti C. a B. zverili do jeho starostlivosti a maloletý A. sa ponechal v jeho starostlivosti. Otec dodal, že maloletí chlapci sa stravujú v školskej jedálni a žiadne krúžky nenavštevujú. Počas voľného času otec chodí s maloletými deťmi von, hrajú sa na PC, prípadne na mobile. Otec s maloletým C. chodí do kina. B. sa rada hrá so starými rodičmi a maloletý A. je už podľa vyjadrenia otca samostatný a chce mať svoje súkromie, ale to neznamená, že sa nezapája do bežných denných aktivít, prípadne hier so svojimi súrodencami. Maloletá B. trávi veľa času aj so sestrou pána B. pani B. B., nar. XX.XX.XXXX a hrajú sa spolu. Otec je zamestnaný vo firme K. C., J. ako vedúci prevádzky s čistým mesačným príjmom v sume 2.200,- Eur. Iný príjem neuvádza. Otec potvrdil, že je v pravidelnom kontakte s pedagogickým personálom ohľadom správania a vyučovacích výsledkov maloletých detí. Vyjadril sa, že s matkou maloletých detí komunikujú len minimálne cez SMS. Uviedol, že v SMS správach má všetky informácie od matky, ktorá ho pravidelne atakuje a cielene bráni vo vyzdvihovaní osobných vecí na maloleté deti na adrese v D.. Otec trvá na zverení maloletých detí do jeho starostlivosti z dôvodu zanedbávania starostlivosti matky o deti. Tvrdil, že matka pije alkoholické nápoje. S maloletým A. bol vykonaný pohovor bez prítomnosti otca. Maloletý A. potvrdil, že navštevuje 5. ročník ZŠ J. B. L. J. a chcel by pokračovať v štúdiu na bilingválnom gymnáziu pretože sa chce zdokonaliť v anglickom jazyku. Dodal, že je u svojich starých rodičov v H. I. spolu so svojím otcom a súrodencami. Podľa slov maloletého A. je oveľa lepšie bývať so starými rodičmi a otcom ako s mamou doma, a odkedy sú všetci spolu je dobre. Vyjadril sa, že mu mama chýba iba trochu a veľmi ho mrzí, že sa mama o nich nestarala, lebo prestala aj variť a v I. varí babka, ktorá varí tradičné „babkovské jedlá“, ktoré sú výborné. Otec varí iba vtedy, ak babka nie je doma. „Teraz sa cítim oveľa lepšie, ako keď som bol doma“. Maloletý A. sa tiež vyjadril, že chodí do D. pre osobné veci, ale keďže mama vymenila zámky na dverách, našťastie objavil „bezpečnostnú dieru“(v zadnej časti domu sú dvere, ktoré nie sú zamknuté a je tam aj rozbité okno, čo si aj odfotil), pričom uvedené dvere používa na vchod, aby si vzal svoje ako aj veci pre jeho súrodencov. Pokiaľ bol doma pre svoje veci bolo upratané a tiež ho otec poprosil, aby sa pozrel čo sa nachádza v koši. V domácnosti matky objavil aj fľašu od alkoholu, na otázku, že odkiaľ vie že to bol alkohol, maloletý odpovedal, že to tam bolo napísané. S maloletým C. bol vykonaný pohovor bez prítomnosti otca. Maloletý potvrdil, že býva v H. I. u starých rodičov a spí s babkou a sem tam aj s otcom. Dodal, že už ovláda celú abecedu a teraz sa učia písmenká s „mekčeňom“ a konkrétne preberajú písmeno “Č“. Učí sa s otcom, ale aj sám a potom ho otec skontroluje. Vyjadril, že mu chýba mama, ale aj s otcom mu je dobre a aj s babkou a dedkom mu je dobre. Podľa vyjadrenia maloletého C. mu mama zavolala na otcov mobil a opýtala sa ho, či mu je dobre, a to sa ho pýtala viac krát. Potom už otec zablokoval mobil. Uviedol, že zatiaľ chce byť s otcom, pretože s mamou už bol dlho, a je rád, že je u babky. Vo voľnom čase chodí s otcom a s maloletou B. na menšiu turistiku do prírody, lebo za domom je brána a za tou je veľké pole. Vzhľadom k nízkemu veku maloletej B. nebolo možné vykonať pohovor. Počas pohovoru sa maloletá B. hanbila a bola v náručí svojho otca a potom sa z miestnosti vzdialila a išla za dvere k súrodencom, javila sa byť spokojná. Dňa 15.03.2024 bol na úrade vykonaný pohovor s matkou maloletých detí, ktorá uviedla, že sa momentálne nachádza u svojich rodičov v F. a do domu v D. chodí kŕmiť psov. Dodala, že od vydania neodkladného opatrenia jej otec zamedzil styk s maloletými deťmi, ako aj osobný a telefonický kontakt. Vyjadrila sa, že dňa 27.02.2024 odniesla štandardne deti do MŠ a ZŠ a následne, keď išla poobede pre ne do školských zariadení, jej pedagogický personál oznámil, že jej deti nevydajú. Dostali oznámenie zo súdu. Zároveň matka uviedla, že dňa 11.03.2024 jej otec sľúbil, že v stredu, t. j. 13.03.2024, môže o 18:00 hod. zavolať a bude sa môcť rozprávať s deťmi, čo následne zmenil a prehodil dátum hovoru na deň 15.03.2024 o 18:00 hod. Matka potvrdila, že komunikácia s otcom je minimálna, píšu si cez SMS, avšak otec jej zablokoval číslo aj na sociálnych sieťach si ju zablokoval. A ani rodičia matky nemajú kontakt s deťmi. Poznamenala, že toho času je ešte vedená na úrade práce ako nezamestnaná a je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, ktorú má do 01.05.2024 a potom sa od 01.05.2024 zamestná, keďže predtým pracovala v doprave a nebude mať problém sa zamestnať. V závere sa matka vyjadrila, že v prípade neodkladného opatrenia, ktoré dočasne určí styk s maloletými deťmi matke navrhuje tento upraviť v rozsahu každého párneho týždňa od pondelka 14:00 hod. do stredy do 8:00 hod. rána a od piatka 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a následne každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 14:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. rána.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom- matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Predmetom konania je návrh matky na dočasné zverenie všetkých troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s určením povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti neodkladným opatrením, čím by došlo k dočasnej zmene zverenia maloletých deti zo spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
24. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
25. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu pomerov maloletých detí podľa § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, § 366 CMP a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.
27. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 19P/254/2022 zo dňa 30.03.2023 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov. Matka z dôvodu dlhodobého nevhodného a agresívneho správania sa otca, ktoré zahŕňalo aj fyzické násilie voči nej opustila spoločnú domácnosť a utiekla k svojím rodičom do F., kde býva aj v súčasnosti. Odvolací súd sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 32P/56/2023-115 zo dňa 26.02.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 32P/56/2023 (zmena úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom), na základe ktorého bol maloletý A. ponechaný v starostlivosti otca a maloletý C. s maloletou B. boli zverení do starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť odovzdať maloletého C. a maloletú B. do starostlivosti otca. Z tohto uznesenia vyplýva, že Materská škola – M. L. D. oznámila súdu, že matka vodí maloletú B. do škôlky a zo škôlky, pričom sa stalo, že dieťa prišlo do škôlky v mokrých pančuchách, keďže vonku pršalo a v kočíku zmoklo a bolo nedostatočne oblečené. Rodičia ostatných detí sa viackrát sťažovali, že v šatni cítia nepríjemný pach podobný alkoholu, aby vyvetrali. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Zo stanoviska psychologičky Krajského súdu v Trnave k zisťovaniu názoru maloletého A. a maloletého C. zo dňa 17.01.2024 vyplýva, že na základe výpovedí detí je možné za vhodnejšie výchovné prostredie považovať domácnosť otca. Odvolací súd zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane rodičov a maloletých detí zo dňa 15.03.2024 zistil, že všetky tri maloleté deti sa už nachádzajú vo faktickej osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý býva aj so svojimi rodičmi v H. I.. Prihliadol aj na vyjadrenia maloletého A. a maloletého C., ktorí potvrdili, že v starostlivosti otca sú spokojní a je im dobre. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd aktuálne nezistil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiada matka. Takáto potreba nevyplýva ani z tvrdení matky obsiahnutých v odvolaní, ktoré sa prevažne zameriavajú na opis otcovho dlhodobého agresívneho a vulgárneho správania voči nej, ktorého svedkami mali byť aj maloleté deti. V konaní nebolo osvedčené, že by bol ohrozený zdravý psychický a fyzický vývin maloletých detí, keďže nedostatky v aktuálnej osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, prípadne existencia akéhokoľvek iného ohrozenia detí v domácnosti otca, nebola súdu avizovaná ani zo strany kolízneho opatrovníka. Na uvedenom závere nemení nič ani tá okolnosť, že matka popisuje fyzické ataky zo strany otca voči jej osobe, ani vydané neodkladné opatrenie Okresným súdu Galanta č. k. 35C/4/2024-19 zo dňa 18.01.2024, ktorým bola otcovi uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu v D., ako aj na priľahlý pozemok a úmyselne sa priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
28. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, teda nie je v ich najlepšom záujme. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť zmeny výchovného prostredia maloletých detí h dočasným zverením do osobnej starostlivosti matky, tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala.
29. Na Okresnom súde Galanta sa vedie konanie pod sp. zn. 32P/56/2023 o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorom konaní súd vykoná náležité a dôsledné dokazovanie.
30. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi detí, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
31. Deti by v žiadnom prípade nemali byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi ich rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté deti a na ich intrapsychické prežívanie. V záujme detí je, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva.
32. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletých detí je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem detí pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletých detí rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté deti potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné deti a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku detí. V záujme maloletých detí, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté deti boli vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi. V záujme zdravého vývinu maloletých detí je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletými deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi.
33. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí ako prvoradé hadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.
34. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).