Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. XX, 2) Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. XX, 3) S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, I., všetci zast. JUDr. Jozef Vančo, advokát, M.R. Štefánika 60/A, Martin, proti žalovaným: 1) M. P., nar. 18.XX.XXXX, bytom K. H. XX, zast. Mgr. Roman Nagy, advokát, Akademická 4, Nitra, 2) F.. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. dolina XXXX/XX, J., zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, Školská 3, Nitra, o určenie spoluvlastníckeho práva k 1/3 nehnuteľností a neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej ako žalobcovia) sa domáhali žalobou, doručenou súdu dňa 23.12.2019 určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/3 nehnuteľností, a to stavby-rodinný dom, súp. č. 32, postavenej na parcele KN-C č. 69/2 a pozemkov, parc. KN-C č.69/2, výmera 994 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN-C č. 69/3, výmera 371 m2, druh záhrada, 1/3 pozemok, parc. KN-C č. 69/4, výmera 357 m2, druh orná pôda, nachádzajúcich sa v k. ú. S. U., LV č. XXX, ako aj pozemku, parc. KN-C č. 69/1, výmera 2061 m2, druh orná pôda., nachádzajúcej sa v k. ú. Malý Cetín, LV č. XXXX. Uviedli, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rade 1. sú 4/6 z predmetu žaloby, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rade 2 je 1/6 z predmetu žaloby, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rade 3. je 1/6 z predmetu žaloby. Zároveň navrhli určiť, že kúpna zmluva - vklad do katastra nehnuteľnosti vedeným Okresným úradom Nitra - katastrálny odbor zn. V 9934/18 -254/18, ktorým žalovaný v 1. rade previedol predmet tejto žaloby špecifikovaný v bode 2. na žalovaného v 2. rade, je neplatná. Uviedli, že kúpnou zmluvou zo dňa 22. 12. 1996, uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a predkami žalobcov ako kupujúcimi bratmi Y. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. U. XX, zomr. XX. XX. XXXX, a I. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. U. XX, zomr. XX.XX.XXXX, bola odkúpená pozostalosť po ich neb. otcovi Y. P., nar. XXXX. Kupujúci nadobudli predmet kúpy rovným dielom do podielového spoluvlastníctva. Prevedené nehnuteľnosti - pozostalosť tvoria predmet tejto žaloby, pričom žalovaný v 1. rade medzičasom kúpnou zmluvou V 9934/18 -254/18 (parc. reg. KN-C 691/1) previedol predmet tejto žaloby špecifikovaný podľa LV č. XXXX. Žalobcovia sú univerzálnymi právnymi nástupcami neb. kupujúcich bratov Y. a I. P., Konkrétne neb. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, je otcom žalobcov - dedili po poručiteľovi zo zákona ako deti rovným dielom; teda zdedilo každé dieťa - žalobcovia 1/3 z 1/2 predmetu kúpnej zmluvy. Neb. Štefan Ferenci, nar. 14. 09. 1935, zomrel neskôr ako Y., bol bezdetný, slobodný, dedil po ňom žalobca v rade 1. ako dedič zo závetu, zdedil ku svojej 1/3 z 1/2 predmetu žaloby ako dedičstvo po otcovi

druhú 1/2 z predmetu žaloby. Teda žalobca v 1. rade vlastní ako dedič po neb. bratoch 4/6 z predmetu žaloby, čo tvorí 4/18 celkového podielu na nehnuteľnostiach ako takých. Žalobca v 2.rade vlastní po neb. otcovi Y. P. ako dedič 1/6 z predmetu žaloby, čo tvorí 1/18 podielu na nehnuteľnostiach ako takých a žalobca v 3.rade vlastní po neb. otcovi Y. P. ako dedič 1/6 z predmetu žaloby čo tvorí 1/18 podielu na nehnuteľnostiach ako takých. Žalobcovia sú si vedomí, že ich predkovia so žalovaným v 1. rade uzatvorili dňa 22. 12. 1996 tzv. neperfektnú kúpnu zmluvu, avšak predmetnou kúpnou zmluvou sa stali dobromyseľnými držiteľmi a v tomto presvedčení užívali dané nehnuteľnosti viac ako 10 rokov do svojej smrti. Kupujúci v danom dome aj po uzavretí kúpnej zmluvy bývali a toho času v dome býva žalobca v 2.rade. O zaplatení kúpnej ceny vo výške 34 000 Sk predkami žalobcov žalovanému svedčia poštové poukážky z obdobia rokov 1992 až posledná splátka 13. 10. 1997. K písomného uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až po uhradení kúpnej ceny. Strany vychádzali z úradnej ceny za pozemky a domu v tej dobe a cena bola primeraná. Predkovia žalobcov tiež boli uvedení ako vlastníci domu súp. č. 32 pri udelení súp. čísla obcou v roku 2007, čo tiež môže svedčiť o ich dobromyseľností ohľadom držby resp. presvedčení o vlastníctve., čo sa týka v podstate celého predmetu žaloby. Podanou žalobou sa domáhali súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním, pričom len ich samotní právni predchodcovia vec ako dobromyseľní držitelia užívali pokojným spôsobom, v presvedčení, že sú vlastníci viac ako 10 rokov. Boli presvedčení, že za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa SR a čl. 11 ods. 1 listiny práv a slobôd - ústavný zákon , základného práva na súdnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno považovať taký výklad , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym. V tomto prípade žalobcovia ako univerzálni právni nástupcovia kupujúcich, odvodzujú ich dobromyseľnosť vrátane dobromyseľnosti ich poručiteľov - predkov, od písomne uzatvorenej, hoci neperfektnej kúpnej zmluvy. Aj v zmysle nálezu ÚS SR, sp. zn. zo 14. 11. 2018 , pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať či držiteľ objektívne mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec nadobudol poctivým spôsobom. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu alebo poskytol iné dohodnuté alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

2. Na základe výzvy na doplnenie žalobného návrhu podľa uznesenia súdu zo dňa 08.01.2020, č. k. -36, žalobcovia upresnili petit v tom zmysle, že vymedzili, ktorý z nich má nadobudnúť aký konkrétny podiel na jednotlivých nehnuteľnostiach (na nehnuteľnostiach podľa LV č. 932 žalobca v 1. rade podiel 4/18, žalobcovia v 2. a 3. rade, každý podiel 1/18, podľa LV č. XXXX žalobca v 1. rade podiel 4/18, žalobcovia v 2. a 3. rade, každý podiel 3/18), a zároveň špecifikovali aj predmet kúpnej zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáhali.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú. Svoj spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach nikdy právnym predchodcom žalobcov - svojim bratom Y. a I., nepredal. Písomnosť, označenú ako kúpna zmluva zo dňa 22.12.1996 spochybnil, nespĺňa ani len základné náležitosti kúpnej zmluvy, nie sú v nej dostatočne identifikovaní účastníci zmluvy, majetok, ktorý by mal byť predmetom predaja a ani aká časť domu a pozemku by mala byť odkúpená. Rovnako časť domu a pozemku mali byť predané za 34 660 Sk, s tým, že z priložených šekov je zrejmé, že ku dňu 22.12.1996 nebola celá kúpna cena ani uhradená. Právni predchodcovia žalobcov nemohli nadobudnúť preto od žalovaného v 1. rade vlastnícke právo podľa kúpnej zmluvy a ani nemohli byť dobromyseľní v tom, že by im spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade vo veľkosti 1/3, patril. Uviedol, že medzi ním a jeho bratmi Y. a I. boli rokovania a ústna dohoda o tom, že prevedie podiel k stavbe na právnych predchodcov žalobcu po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny vo výške 34 660 Sk. V nej ale nebola zahrnutá hodnota spoluvlastníckeho podielu k pozemkov, ako to prezentujú žalobcovia. Na spoločnom stretnutí dňa 22.12.1996 priniesol brat Y. napísanú písomnosť označenú ako kúpna zmluva, ale pred jej podpisom sa výslovne dohodli len na to, že predmetom predaja bude po úplnom uhradení kúpnej ceny iba spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade na stavbe - dom so súp. č. 32. Predmetom budúceho predaja nemal byť teda aj podiel žalovaného v 1. rade na pozemkoch a žiadna dohoda s takýmto obsahom ani nikdy platne uzatvorená nebola. Žalovaný v 1. rade ani nikdy neponúkol a nesľúbil predať právnym predchodcom žalobcov svoj podiel na pozemkoch. Ohľadne prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami titulom vydržania, spochybnil naplnenie zákonných predpokladov podľa . Podľa písomnosti zo dňa 22.12.1996 nebola žalovanému v 1. rade

uhradená dohodnutá suma, pričom podľa poštových poukážok suma 2 000 Sk bola uhradená dňa 13.10.1997 a zvyšná suma 660 Sk nebola uhradená ani dodnes. Preto poprel aj tvrdenia žalobcov, že k písomnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť po uhradení kúpnej ceny. Taktiež poprel, že by sa uzatvorením neperfektnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1996, právni predchodcovia žalobcov stali dobromyseľnými držiteľmi a v tomto presvedčení užívali dané nehnuteľnosti viac ako 10 rokov do svojej smrti. Práve naopak, keďže nebola uhradená celá kúpna cena, v dôsledku čoho nedošlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy a k podaniu návrhu na vklad, právni predchodcovia žalobcov si museli byť vedomí toho, že nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade o veľkosti 1/3. Z toho vyplýva, že počas celej doby od podpísania písomnosti až do smrti neboli právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní v tom, že im tento podiel patrí. Žalovaní v 1. rade im nikdy nesľúbil ani neponúkol svoj podiel na predaj, preto nemali ani žiaden právny dôvod, na základe ktorého by sa mohli rozumne a dôvodne domnievať, že by nadobudli vlastnícke právo od žalovaného v 1. rade aj k pozemkom. Podľa dohody zo dňa 22.12.1996 mal byť predmetom prevodu po úplnom zaplatení kúpnej zmluvy len podiel k stavbe domu. Počas celej doby od podpísania písomnosti zo dňa 22.12.1996 až do súčasnosti bol podľa LV č. XXXX evidovaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník práve žalovaný v 1. rade. Ide o špekulatívnu žalobu, pretože žalobcovia predali svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam a týmto spôsobom sa snažia opätovne nadobudnúť vlastníctvo k nim, aby ich mohli aj po predaji naďalej užívať. Ak by žalobcovia skutočne mali za to, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k podielu žalovaného v 1. rade, riešili by to už v dedičskom konaní po neb. Ľudovítovi ako aj Štefanovi. K uvedenému nálezu ÚS SR uviedol, že sa netýka tohto prípadu a aj to, že dohodnutá kúpna cena zaplatená nebola a teda nemôže ísť ani o prípad poctivého spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva.

4. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že nie je dedičom po právnych predchodcoch žalobcov a dodal vo vzťahu k predmetu žaloby, že nikdy nenadobudol žiadny spoluvlastnícky podiel k domu od žalovaného v 1.rade, ale práve naopak, od žalobcov samotných. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Štefanom Šutarom, sp. zn.22D/852/2007, D not 99/2007 zo dňa 13.09.2007, vyplýva, že žalobcovia nadobudli po poručiteľovi Ľudovítovi P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 26.04.2007, nehnuteľnosti o spoluvlastníckom podiele 1/3 v pomere k celku ku dňu smrti poručiteľa. Z uznesenia Okresného súdu Nitra, vydaného prostredníctvom notárky JUDr. Zuzany Jánskej, sp. zn. -43 zo dňa 26.06.2018, vyplýva, že žalobcovia nadobudli po poručiteľovi I. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 05.02.2017, nehnuteľnosti o spoluvlastníckom podiele 1/3 v pomere k celku ku dňu smrti poručiteľa. Ak žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam o podiele 1/3 v pomere k celku na základe spornej zmluvy, uviedol, že uvedená listina základné obsahové ani formálne náležitosti kladené na písomné právne úkony nespĺňa a z jej obsahu nie je možné zistiť a bez pochybností určiť, aké konkrétne nehnuteľnosti mali byť predmetom údajného prevodu a ani dôkazy, na ktoré žalobcovia poukazujú nesvedčia o ich tvrdeniach a je v nich rozpor. Nie sú dostatočne určito určené zmluvné strany, ani predmet spornej zmluvy, ani dôkazy o údajnom zaplatení dohodnutej sumy. Celková výška sumy podľa predložených poukážok nezodpovedá údajnej dohode o odkúpení a je nižšia, ako sa potvrdzuje v údajnej spornej zmluve, ktorá by mala byť nadobúdacím titulom. Údajná dohodnutá suma 34 660 Sk bola uhradená k 22.12.1996 a majú ju preukazovať poštové poukážky, pritom z ich obsahu s prihliadnutím na dátumy odtlačkov podacej pošty vyplýva pravý opak. Dve šekové poukážky v súčte na sumu 4 000 Sk boli prijaté na zaplatenie dňa 13.10.1997 (suma 2 000 Sk) a dňa 27.01.1997 (suma 2 000 Sk). Mal pochybnosť, aké konkrétne peňažné plnenie poukazovali I. P. a Y. P. v roku 1992 (4 roky pred údajnou spornou zmluvou) i v roku 1997 (1 rok po údajnej spornej zmluve) M. P. (bez bližšej špecifikácie osoby s poukazom na zhodnosť so žalobcom v 1. rade), a na aký konkrétny účel, pritom mohlo ísť o plnenie rôznych vzájomných záväzkov medzi týmito osobami. Ak by žalobcami namietaný nesúlad medzi faktickým stavom a právnym stavom mal mať oporu, poukazujúc žalobcami na judikatúru Ústavného súdu, o dobromyseľnosti držiteľov, a zohľadňoval súlad aj s dobrými mravmi, musel by sa tento stav objektívne premietnuť aj v dedičských konaniach po právnych predchodcoch, pánovi I. P. a Y. P.. Žalobcovia žiadnu existenciu majetku po právnych predchodcoch, poukazujúc na spornú zmluvu k nehnuteľnostiam, ale nikdy netvrdili. Predsa boli notárom súčasne poučení o povinnosti úplnými a pravdivými údajmi prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu. Napriek tomu po 11 rokoch od skončenia dedičského konania po poručiteľovi, Y. P., žalobcovia predkladajú údajnú spornú zmluvu, o ktorej sa notárovi ani len nezmienili a možno mohli mať preto oprávnené pochybnosti o tejto spornej zmluve, ktoré sa tým len znásobujú a odôvodňujú predpoklad, že žalobcovia tým sledujú úplne iný účel ako je ochrana ich domnelých práv. To isté platí aj pre prípad dedičského konania po neb. I. P.. Žalovaný v 2. rade prišiel do kontaktu so žalobcami na začiatku roku 2018, keď ho kontaktovala

manželka žalobcu 1, pani H. P.. Postupne sa dohodol so žalobcami na odkúpení ich spoluvlastníckych podielov 2/3 v pomere k celku - k domu a nehnuteľnostiam a nakoniec aj so žalovaným v 1.rade vo vzťahu k pozemku parcelného čísla 69/1 v podiele 1/3 v pomere k celku. Išlo o kúpne zmluvy zo dňa 18.01.2018,28.09.2018, 26.10.2018, 05.12.2018. Ak sa žalobcovia domáhajú, vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu k domu súpisného čísla 32 (postavaný na parcele č. 69/2) a pozemkom parcelného čísla a 69/4, určenia spoluvlastníckeho podielu, taká požiadavka vo vzťahu k žalovanému v 2.rade nemôže obstáť, nebol účastníkom údajných vzťahov zo spornej zmluvy a nadobudol ich právnym dôvodom kúpy od samotných žalobcov. Vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcelného čísla 69/1, sa snažia zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade o podiele 1/3 v pomere k celku k dotknutému pozemku, ktorý nadobudol v dobrej viere od žalovaného v 1. rade. Navyše samotní žalobcovia, s ktorými prišiel do styku pri uzatváraní kúpnych zmlúv, žiadnym spôsobom nespochybňovali spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade a nesprávali sa tak, že by oni mali byť vlastníkmi, ani to netvrdili v dedičských konaniach po právnych predchodcoch. Žalovaný v 1. rade v roku 1989 nadobudol zápisom do pozemkovej knihy spoluvlastnícky podiel k dotknutému pozemku parcelného čísla 69/1 (Pkn.vl.č.116-111/89). V nadväznosti na žalobcami tvrdenú dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním uviedol, že ak žalovanému v 1.rade dlhé roky svedčal zápis vlastníka v katastri nehnuteľnosti, ktorý musel byť žalobcom dobre známy, nemôže im svedčať podmienka dobromyseľnosti a oprávnenej držby, ak nepochybne vedeli alebo mohli vedieť, že vec im v rozsahu podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1.rade nepatrí, t. j. nemohli s ňou nakladať ako s vecou vlastnou ako neobmedzený vlastník. Nestotožnil sa s právnym záverom žalobcov o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania, a to predpokladu oprávnenej, t. j. dobromyseľnej držby, v súvislosti so skutkovým i právnym stavom. Žalobcovia nepreukázali, že by mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, ak právny titul 30 rokov svedčal žalovanému v 1.rade a doposiaľ nebol žiadnym spôsobom spochybňovaný, preto žalobcovia ani nemohli byť dobromyseľní pri nimi tvrdenej oprávnenej držbe, ak preukázateľne vedeli, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam svedčí žalovanému v 1.rade podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohli tak nakladať s nehnuteľnosťou, ako by bola ich výlučným (podielovým) vlastníctvom. Nesplnili ani ďalšie podmienky stanovené zákonom na to, aby bolo možné uvažovať o ich podielovom spoluvlastníctve so zreteľom na doposiaľ uvádzané okolnosti, ktoré by mali vykazovať charakter objektívneho stavu, nie však subjektívneho presvedčenia žalobcov. Ak dôjde k stretu ochrany práv domnelého predchádzajúceho vlastníka a súčasného vlastníka, ktorý by rozhodnutím súdu mohol byť dotknutý na svojich právach, je potrebné podľa ustálenej judikatúry zaťažiť vyšším rizikom pôvodného vlastníka.

5. Žalobcovia v rámci repliky uviedli, že pri písaní žaloby došlo k preklepu ako zrejmej pisárskej chyby, keď k písomnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo podľa správnosti až po uhradení väčšiny kúpnej ceny. Tvrdili, že žalovaní sa úmyselne vyhli účelu poukazovania peňazí zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, pretože išlo o platenie kúpnej ceny za predmet žaloby a nevedia vymyslieť iný právny titul prijatých platieb, pričom ide o dôležitý fakt aj v nadväznosti na uvedený nález Ústavného súdu SR. Žalovaní podľa nich spochybňujúc dobromyseľnosť žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, sa snažia bagatelizovať význam predmetného nálezu. Za predmet žaloby bolo riadne zaplatené, o čom svedčia poštové poukážky, pričom istá časť bola uhradená aj v hotovosti. Kupujúci, resp. držitelia boli dobromyseľní.

6. Žalovaný v 1. rade v rámci dupliky konštatoval, že žalobcovia svojimi opravenými tvrdeniami ohľadne uhradenia kúpnej ceny potvrdili, že skutočnosti uvedené v písomnosti zo dňa 22.12.1996, sa nezakladajú na pravde, ako aj to, že v ten deň právni predchodcovia žalobcov neuhradili žalovanému v 1. rade celú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 34 660 Sk. Tvrdenia žalobcov o úhrade kúpnej ceny formou poštových poukážok a aj v hotovosti, považoval za účelové a nepravdivé. Poprel pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že časť kúpnej ceny mu mala byť vyplatená v hotovosti. To žalobcovia neuviedli ani v žalobe a účelovo ho uviedli až potom, čo žalovaný v 1. rade poukázal na to, že mu nebola od právnych predchodcov žalobcov uhradená celá dohodnutá kúpna cena. Zároveň poukázal na to, že v roku 2006 riešil s bratmi Ľudovítom a Štefanom podielové spoluvlastníctvo k iným nehnuteľnostiam v kat. úz. S. U. dohodou zo dňa 24.08.2006. Vtedy mu bol predložený zo strany bratov ako právnych predchodcov žalobcov návrh kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na LV č. XXX ako parc. č. 69/2 spolu s domom súp. č. XX a parc. č. XX/ X, a to na neb. Y. a I. P.. Predmetný návrh ale odmietol podpísať, pretože sa týkal aj prevodu časti pozemkov, na čom sa nikdy so súrodencami nedohodol. V tom čase mu nebola uhradená ani kúpna cena

za dom a považoval návrh za neseriózny. Z toho je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní držiteľmi, pretože ak by boli v dobrej viere v tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria, predsa by nemali logicky dôvod predkladať návrh kúpnej zmluvy. Preto, že predchodcovia žalobcov nespĺňali zákonné podmienky vydržania, a to nepretržitú držbu predmetu držby po dobu 10 rokov, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, si ani žalobcovia samotní nemôžu dôvodne odvodzovať od svojich právnych predchodcov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V 11/2019 žalobcovia riešili spätné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu od žalovaného v 2. rade k domu a priľahlým pozemkom, s tým, že manželku žalovaného v 1. rade kontaktovala manželka žalobcu v 1. rade, aby žalovaný v 1. rade predal svoj podiel na nehnuteľnostiach potencionálnemu záujemcovi. Z toho predaja sa mali vyplatiť úvery manželky žalobcu v 1. rade a žalovanému v 1. rade sa mala vyplatiť časť zo záhrady, pričom ohľadne domu uviedla, že z toho už bol vyplatený sumou 34 000 Sk. Z toho je zrejmé, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že právni predchodcovia nikdy nemali kupovať od žalovaného v 1. rade jeho spoluvlastnícky podiel k pozemkom

- parc. č. XX/X,XX/X,XX/X a XX/X, ale iba k domu sp. č. XX. Preto ani žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním, nakoľko neexistoval žiadny právny dôvod, podľa ktorého by sa mohli domnievať, že by od žalovaného v 1. rade nadobudli vlastnícke právo k pozemkom.

7. Žalovaný v 2. rade v duplike podotkol, že žalobcovia sa stroho vyjadrili, pričom už zmenili svoju skutkové tvrdenia a prispôsobujú ich tomu, čo vyšlo najavo z vyjadrenia žalovaného v 2. rade.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pridržal sa jej obsahu ako aj vyjadrenia a pokiaľ ide o podiely žalobcov, ktoré majú nadobudnúť, tieto vyrátal zlomkom, pričom vychádzali z podielu 1/3.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade navrhol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam k u. S. U., LV č. XXX a XXXX v podiele 1/3-ina, pričom vlastnícke právo odvodzujú od svojich právnych predchodcov, ktorí ho mali nadobudnúť kúpnou zmluvou z r. 1996, zamietnuť. Pridržal sa písomných vyjadrení a spochybnil platnosť kúpnej zmluvy a vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva uviedol, že nie je splnená podmienka dobromyseľnosti žalobcov ani ich právnych predchodcov a aplikácia nálezu ÚS SR nie je v tomto konaní na mieste.

10. Právny zástupca žalovaného v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť, pridržiaval sa písomných vyjadrení a uviedol, že je veľmi zvláštne, že ak mala existovať zmluva v r. 1996 ohľadne prevodu podielu k sporným nehnuteľnostiam, prečo v r. 2007 a 2017 (po smrti právnych predchodcov žalobcov) nebola žiadna zmienka o tom, že by tu mal existovať nejaký majetok.

11. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v r. 1996 bol osobne s otcom podpísať zmluvu a nehnuteľnosti boli ohodnotené tak ako boli vyčíslené v kúpnej zmluve. Keď chceli v r. 2006 dať všetko do poriadku, žalovaný v 1. rade, alebo skôr jeho manželka, to už nechceli podpísať skrz cenu. Dom, čo sa spomína, bol pôvodne zvalený v 70-tich rokoch, rodičia potom postavili nový dom. V tomto prípade sa jedná len o pozemok a cena uvedená v zmluve zodpovedala vtedajším cenám. Celé sa to ťahá od r. 2006, keď odmietol žalovaný v 1. rade usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti sú vedené aj na meno žalovaného v 2. rade, predal mu ich, pretože to potreboval predať. V dome býva žalobca v 2. rade. Podiel k nehnuteľnostiam nadobudli jeho otec a brat v r. 1996, keď podpísali zmluvu. O nehnuteľnosti sa starali najskôr rodičia, potom on a jeho súrodenci. Zmluvu z r. 1996 si odložili a vypracoval ju jeho otec, tj. Y. P.. Pri podpise boli prítomní účastníci zmluvy, bola tam aj manželka žalovaného v 1. rade, on tam prišiel už v čase, keď bola podpísaná. Vlastníkmi nehnuteľností od r. 1996 až do dnes boli žalobcovia a žalovaný v 1. rade, pretože on to nechcel prepísať - previesť. I. Ferenczi podpisoval zmluvu u seba doma. Nevedel, či od r. 1996 niekto jeho alebo jeho právnych predchodcov rušil v držbe nehnuteľností. Kúpna cena sa platila poštovými poukážkami a ohľadne kúpnej ceny im matka hovorila, že žalovanému 1. vyplatili 7 000 Sk v hotovosti v čase, keď ešte nebol ženatý, tj. ešte pred rokom 1976; nevedel, kto mu to uhradil ani kedy, bol to asi otec. Na uzatvorení kúpnej zmluvy sa najskôr dohodlo jej vyplatenie a potom jej podpísanie. Nevedel, kedy sa toto dohodlo, je tomu už 24 rokov. Najskôr sa to vyplatilo a potom sa to podpísalo. Písomnej zmluve predchádzala podľa neho ústna dohoda. Súhlasili s tým, tak to potom aj podpísali. Manželka žalovaného 1. spomínala, že by za užívanie nehnuteľností chceli odplatu, akoby nájomné, a to asi potom ako zomrel otec v r. 2007. Podľa neho takáto zmluva medzi súrodencami stačila, tak to spomínali. Hovorili, že si navzájom dôverujú. Podpísanie zmluvy stačilo k tomu, že vec bola uzavretá a vysporiadaná. Bol prítomný pri

ústnych dohovoroch. Žalovaný 1. k nim chodieval a rozprávali sa o tom s jeho otcom. V r. 2006 chceli riešiť túto vec, teda jeho otec Y. tak, že žalovaný 1. prevedie svoj podiel na jeho otca a brata, riešilo sa to len ústne a o písomnom návrhu nemal vedomosť, keď to nechcel žalovaný 1. riešiť, bolo by to zbytočné. Vtedy sa riešilo aj spoluvlastníctvo k iným nehnuteľnostiam medzi jeho otcom a žalovaným 1. Bol si vedomý toho, že to jeho nebolo. Následne uviedol, že návrh kúpnej zmluvy z r. 2006 naozaj videl a mal o nej vedomosť. Tento návrh vypracoval jeho otec. Nevedel, prečo predmetom tejto zmluvy nemala byť parc. č. 69/1 a 69/4, asi to bolo omylom. V r. 2019 riešil prevod spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu a potenciálny záujemca mal záujem kúpiť aj podiel žalovaného 1. a ostatných spoluvlastníkov. Túto situáciu neriešil so žalovaným 1 a nemal vedomosť o tom, že by to robil niekto z rodiny. Nemal vedomosť o obsahu SMS správ manželky a ani o tom, že by ona mala požičané peniaze od manželky žalovaného 1. Keď zomrel jeho otec, u notára zabudol uviesť, že by mal otec vlastniť nejaký iný majetok ako ten, čo bol predmetom dedenia. V r. 2017 po smrti I. sa v dedičskom konaní nezmienil o tomto majetku, lebo to mali odkúpiť od žalovaného 1. Na pozemkoch sa okrem domu nachádza aj stavba sýpky. Ide asi o 100 ročnú budovu, ktorú opravili, zvonka natiahli omietku. Užívajú ju, majú v nej odložené veci a náradie.

12. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že časť kúpnej ceny bola hradená v hotovosti a existujú aj poštové poukážky o zaplatení súm. Bola to dohoda medzi súrodencami, pričom žalovaný 1. bol najmenší a najmladší. Druhý dom na pozemku postavili rodičia, žalovaný 1. do neho nedal nič. Podiel na dome previedol žalovanému 2. a podiely na pozemkoch už ani nevedel komu, mal z toho chaos. Nikdy nemal finančné problémy, mal ich žalobca 1. Vedel, že v súčasnosti v dome už nemal bývať, ale bolo mu povedané, že všetko niekto kúpi. Nakoniec bude musieť asi odísť. Žalovaný 1. bol vyplatený, preto podľa neho stratil nárok na svoj podiel k nehnuteľnostiam. Nepatrí mu to odvtedy, čo podpísali medzi sebou súrodenci tú zmluvu. Nevedel presne všetko okolo zmluvy, viackrát z Cetína odišiel a nebol tam stále. Nehnuteľnosti užívajú traja, voľačo tam zasadil. Myslel si, že bratia si verili a všetko bolo medzi nimi v poriadku a platí tak, ako sa dohodli v r. 1996, teda že žalovaný 1. bol vyplatený. Nevedel čo mal za to dostať, okrem tohto prebieha aj konanie medzi žalobcami a žalovaným 2., iné veci ohľadne pozemkov sa neriešili. V dome býval od narodenia, od 1993 tam mimo malých krátkych prestávok býva stále. Zmluva so žalovaným 2. bola pôžička na sumu 18 000 eur pre manželku žalobcu 1. a potom pýtal naspäť 25 000 eur. Peniaze sa žalovanému 2. nevrátili. Osobne nebol prítomný pri tom, kedy by žalovaný 1. a jeho bratia riešili tieto veci. O podpise a uzatvorení dohody sa dozvedel vtedy, keď to podpísali, a to od otca. Nevedel, že by jeho otec a brat spomínali, že vec so žalovaným 1. nie je dotiahnutá do konca. Nevedel o tom, že by sa v r. 2006 riešilo niečo ohľadne týchto nehnuteľností medzi žalovaným 1. a Y. a I., ani to, kto a kedy vybavoval pridelenie súpisného čísla k domu a ani to, kto bol evidovaný na LV, kde boli nehnuteľnosti zapísané. Mal iné problémy, bol nezamestnaný a nestaral sa o to, aj sa rozvádzal. O tejto veci sa veľa nerozprávalo, malo to byť vybavené a nič iné nevedel. Vlastnícke právo zdedil po otcovi a jeho bratovi I.. Nehnuteľnosti boli písané na strýka I. a na nich ako žalobcov. Žalovaný 1. bol už vyplatený. Rieši sa tento spor z dôvodu, že žalovaný 1. pýta znovu peniaze a nie je mu jasné, prečo ho majú znovu vyplácať. Asi 2 roky dozadu, resp. vlani sa dozvedel, že je vlastníkom aj žalovaný 1. Dozvedel som sa to od žalobcu 1. Podiel k nehnuteľnostiam previedol na žalovaného 2. ako aj na p. H.. Nevedel, prečo podal žalobcu až v r. 2019, teda po viac ako 23 rokov potom, čo došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. 2/3-iny nehnuteľností predali žalovanému 2. a v decembri roku 2019 sa mal podľa zmluvy uzatvorenej so žalovaným 2. z nehnuteľností vysťahovať.

13. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že jej otec veľmi dôveroval žalovanému 1., mali ho veľmi radi, boli siroty. Vyplatili ho z domu, pričom v r. 1965 si rodičia postavili nový dom, potom čo predchádzajúci bol zbúraný. Boli to tichí nenásilní ľudia. Ona viackrát otcovi hovorila, aby dal túto vec na súd. Žalovaný 1. celú situáciu zneužil a nechce priznať a zapiera, že zmluva bola podpísaná a že bol vyplatený. V r. 2006 jej otec povedal, že to chcel celé dokončiť, ale nakoniec sa to nepodarilo vybaviť prevodom cez kataster. Jej rodičia dali žalovanému 1. sumu 7 000 Sk v hotovosti a ešte mu prispeli 100 000 Sk na byt, čo si kúpil. Otec bol veľmi smutný z toho, že ho žalovaný 1. v čase, keď bol chorý, neprišiel ani pozrieť. Minulý rok sa mali zísť žalobcovia so žalovaným 1., ale nakoniec za žalovaného 1. prišiel len jeho syn Igor a povedal, že otec nepríde, lebo je chorý. Domáhajú sa len toho, čo im patrí. Z rodičovského domu odišla v r. 1974, býva tam žalobca 2. Na katastri je nehnuteľnosť v podiele 1/3 evidovaná na žalovaného 1. Bola spísaná zmluva medzi súrodencami, preto by to malo prejsť na nich troch ako žalobcov. Prevodom svojej časti v prospech tretej osoby pomohla žalobcovi 1. a keď sa to nesplatilo, prišla o to. Od p. H., ktorej predala nehnuteľnosti tiež, nedostala kúpnu cenu, išlo o splatenie niečoho. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo má byť vlastníčkou v podiele 1/18 a žalobca

1. v podiele 4/18. Ona do Cetína nechodí absolútne, o nehnuteľnosti sa stará výlučne žalobca 2., a to už od smrti otca. On tam býva, on sa stará o dom a o pozemky sa stará žalobca 1. Žalobca 2. užíva dom, musí sa starať, predsa on tam býva. Ona sa o dom vôbec nestará. Vedela, že žalobca 2. už nie je vlastníkom. Predtým bol vlastníkom podielu, ktorý zdedil po otcovi. Podiel po otcovi je predmetom tejto žaloby, keď to nedoriešili rodičia, musia to riešiť oni. Ako išiel čas, stále pýtali viac peňazí. Veď predsa bola podpísaná zmluva, sú k nej šeky o zaplatení kúpnej ceny, nevie prečo sa bránia prepisu. O uvedenej zmluve sa dozvedela od svojho otca. Bolo to asi v r. 2000, dovtedy nemala vedomosť o žiadnej zmluve. Otec bol predsa svojprávny a riešil si svoje veci. Ona sa do toho nestarala. Otec sa pokúšal doriešiť to, ale žalovaný 1. mal už podľa nej iné plány, chcel viac peňazí. Otec bol presvedčený, že dom je vyplatený a tento dom chcel dať do poriadku aj na katastri. Otec vedel o tom, že v r. 2006 bol vlastníkom aj žalovaný 1. Otec jej povedal, že predmetom zmluvy boli okrem domu aj pozemky ako aj roľa vzadu. Mala vedomosť o tom, že v r. 2006 sa mal riešiť tento spoluvlastnícky podiel, ale nakoniec sa to nepodarilo. Návrh zmluvy pripravoval jej otec. Ona návrh tejto zmluvy nikdy nevidela. Pôvodný dom bol starý sedliacky dom, išlo o zrúcaninu, nevedela, či z toho domu bol žalovaný 1. vyplatený. Nebola prítomná nikdy pri tom, kedy by niekto odovzdával žalovanému 1. peniaze v hotovosti. Vlastnícke právo mali nadobudnúť vydržaním v čase, keď to zdedili po otcovi a jeho bratovi Štefanovi. Vedela, že žalovaný 1. je evidovaný ako spoluvlastník nehnuteľností a aj to, že sa to bude musieť riešiť. V rámci dedičského konania nadobudla len to, čo tam bolo prečítané a uvedené zo strany notára. Myslela si, že to bude riešiť strýko I., on ešte vtedy žil. Nevedela, prečo to neriešila od r. 2007, mala iné starosti a možno si myslela, že sa so žalovaným 1. stretne, porozpráva a dohodne. Ona osobne nekontaktovala ohľadne tejto veci žalovaného 1. Vedela o tom, že sa navzájom pozná manželka žalovaného 1. s manželkou žalobcu 1. a oni sa o tom rozprávali, určite. Táto žaloba bola podaná na podnet žalobcu 1., potom sa k tomu pridala aj ona. Podali to z dôvodu, pretože už aj žalovaný 1. nie je najmladší, všetci z rodiny už pomreli.

14. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že mu je to celé ľúto. Oni boli siroty a neb. Ľudovít bol ako jeho otec. Keď rodičia zomreli, ich tútor rozdelil nehnuteľnosti na tretiny. Nie je pravda, to že by mu právni predchodcovia žalobcov dali nejaké peniaze alebo dary. Za dom, ktorý postavil brat Y., peniaze nechcel. Splácali mu postupne peniaze šekmi, jeden mu dal 15 000 Sk a druhý 12 000 Sk, to je všetko, čo on dostal. Papier, na ktorom je zmluva zo dňa 22.12.1996, priniesol brat Y. a pri podpise bol prítomný on, jeho brat a manželka. Nevedel, komu patrí tretí podpis na tejto zmluve. On sa chcel so žalobcom 1. dohodnúť, ale nevyšlo to. Asi pred rokom ho kontaktoval žalobca 1., aby sa stretli, navrhol mu, že mu zaplatí 2 000 eur, ale s tým nesúhlasil. Z jeho strany nebola urobená žiadna výzva, či už písomná alebo ústna, vo vzťahu k nebohým bratom ani tu prítomným žalobcom, na základe ktorej by im povedal, že užívajú jeho podiel. Predmetom zmluvy malo byť vyplatenie sumy 34 660 Sk za dom a záhrady, ktoré sú predmetom tohto sporu. Bratia mu celú kúpnu cenu nevyplatili, splácali to po troške. Nevedel povedať, či vlastne I. túto zmluvu podpisoval, pretože pri podpise bol prítomný on len s bratom Y.. Keď podpisovali zmluvu, nebol tam tretí podpis. Dátum na zmluve napísal brat Ľudovít. Z domu nechcel žiadne peniaze. Za pozemky mu vyplatili, ale chýbalo tam 2000 Sk. Brat potom ochorel a on už peniaze nepýtal. Bratia mu mali vyplatiť 1/3 za dom a pozemok. Na konečnej sume sa nedohodli, oni mu to postupne splácali, ale nevyplatili mi to. On so súrodencami neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani písomnú ani ústnu, ktorou by riešili tieto nehnuteľnosti ako aj sýpku nachádzajúcu sa na pozemkoch. Písomnosť podpisoval v r. 1996 z dôvodu, aby mal brat Y. doklad o tom, že má zaplatiť sumu 34 660 Sk. Podpísali to, mali to doplatiť, ale na zmluve sa nedohodli. Písomnosť z r. 1996 nevnímal ako zmluvu, predsa zmluva nemôže byť na kúsku papiera. Vnímal to tak, že to potom dotiahnu a doriešia. S bratom sa nedohodli, sľúbil, že to doplatí. Nevedel, akú sumu nemal doplatenú zo sumy 34 660 Sk, uvedenej na písomnosti zo dňa 22.12.1996, pričom sa mu to zdá k dnešnému dňu za podiel k nehnuteľnostiam málo.

15. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od predávajúcich

- P.. Kúpil podiel asi v 10/2018, pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k spochybneniu ich vlastníckeho práva. Dom neužíva, býva tam žalobca 2. W. som mu to po dobu 1 roka a nakoľko prebieha aj iný spor o túto nehnuteľnosť, býva v ňom na dobré slovo. Po uzatvorení zmluvy sa nikto zo žalobcov nedomáhal vlastníckeho práva k podielu, ktorý mu bol prevedený. Prvý krát sa o tom dozvedel po doručení žaloby. Ako súkromná osoba naposledy požičal peniaze asi v r. 2013. Uhradil kúpnu cenu na číslo účtu, ktoré bolo uvedené priamo v zmluve, pričom v zmluve bolo tiež uvedené, že predávajúci súhlasia s tým, aby kúpna cena bola uhradená na účet uvedený v zmluve. Ďalšie okolnosti neskúmal a nemal na to ani dôvod. Od žalobcov 1. až 3. kupoval ich spoluvlastnícke podiely, tak k domu ako aj k ostatným pozemkom, ktoré vlastnili. Bolo to skôr, ako kúpil podiel od žalovaného 1. So

žalovaným 1. sa dohodol na predaji teda až po tom, čo vlastnil podiely žalobcov. Pri dohadovaní kúpnej zmluvy so žalobcami mu nebolo z ich strany povedané a ani žiadnym iným spôsobom naznačené, že by mali záujem alebo vôľu spochybniť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného 1. Rokovanie a samotné riešenie kúpnej zmluvy za žalobcov vybavovala H. P. ako manželka žalobcu v 1.rade, pričom dôvodom na predaj bolo získanie financií na investovanie. Mal vedomosť o tom, že na súde prebieha konanie o neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 2. Ohľadne zmluvy so žalobcami bola podpísaná samotná zmluva, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť, pričom nemali voči nej žiadne pripomienky, následne vyplatil peniaze a prebehol prevod cez kataster. Nepýtal sa ich čo so zvyšnou 1/3, videl na liste vlastníctva, kto ich vlastní. V prípade, ak sa to bude predávať v celosti, tj. keď mu to bude patriť, má záujem na tom niečo získať.

16. Svedkyňa D. P., v rámci výsluchu uviedla, že žalovaný v 1. rade ako jej manžel zostali siroty spolu s bratmi a za slovenského štátu sa o ich majetok staral tútor. On bol najmladší z 3 bratov. Za manžela sa vydala v r. 1977 a nevedela sa vyjadriť k tomu, čo bolo pred týmto rokom. Ona nikdy nemala záujem o dom v Malom Cetíne a ani tam nechodila za jeho bratmi. V r. 1996 začali posielať po 1000 Sk a vtedy sa pýtala manžela, že prečo. Nič voči tomu neurobila, nechala to tak. V r. 1996 prišiel k nim domov jeho brat Lajo s papierom, na ktorom bolo uvedené, že splatili určitú časť. Manžel tento papier podpísal, podpis ďalšieho brata Pištu tam nebol. Oni medzi sebou vychádzali dobre. Následne zo strany bratov nebolo doplatené všetko. Ako sa ale dohodli pred r. 1977, to povedať nevedela. Potom sa dlhšiu dobu nedialo nič a keď po určitom období chceli bratia manžela meniť nejaké pozemky, manžel to podpísal a celý prevod sa aj zrealizoval. Išlo o obdobie, keď ešte obaja jeho bratia žili. V 8/2006 sa rozprávala s jeho bratom Lajom, bolo to v aute, o tom, že by sa mali dať do poriadku všetky nehnuteľnosti, takto to navrhol Lajo a ona mu povedala, že bolo by na čase. Osobne uhradila H. P. 7 000 Sk za prepisy pozemkov, pretože túto sumu žiadala zaplatiť od jej manžela a nemali záujem sa s nimi o tom hádať. Okrem toho jej zaplatila aj sumu 1 340 Sk. Keď sa spomínali nehnuteľnosti, manžel a ona stále hovorili len o dome, pozemok nikdy nebol na reči. Z domu manžel nechcel nič, ale pozemok si chcel nechať. Zo strany jeho bratov bola predložená manželovi zmluva, na základe ktorej chceli od neho odkúpiť podiel 1/3 výlučne na dome a dvore, nebola tam záhrada. Kúpna cena bola navrhnutá ako 1 Sk. K podpisu tejto zmluvy neprišlo. Ohľadne listiny z 22.12.1996 uviedla, že ju pozná. Jej manžel ju má k dispozícii, pričom nikdy ju nepovažoval za kúpnu zmluvu. Rozdiel medzi listinou, ktorá je v spise a ktorú majú k dispozícii oni, ktorej fotokópiu súdu predložila na nahliadnutie, je ten, že na nej nie je podpísaný druhý brat Štefan. Túto písomnosť priniesol na podpis manželovi neb. Y. P. - jeho brat. Ona bola osobne prítomná pri podpise tejto písomnosti, brat I. pri podpise tejto listiny nebol. Túto písomnosť podpísal za účelom toho, že niečo bolo zo strany jeho bratov už zaslané, mala tým na mysli nejakú sumu peňazí. Oni si dôverovali a manžel nemal dôvod, prečo to nepodpísať. Pokiaľ žili manželovi bratia, nikto nič nepodnikol vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. Všetko sa začalo riešiť až po smrti toho druhého brata - Štefana. Pri podpise tejto listiny sa manžel s bratom rozprávali len o tom, že jeho brat to doplatí a tým pádom bude dom vyrovnaný. Nikdy sa neriešili samotné pozemky, vždy manžel hovoril o dome a dvore. Takto to prezentoval aj jeho brat. Ona osobne nemala záujem v rodine robiť žiadne rozbroje. Suma uvedená na listine 34 660 Sk nebola v čase podpisu tejto listiny uhradená v celosti. Manžel to stále spomínal, držal si to v hlave, že to nie je uhradené tak ako je uvedené v listine. Od r. 1996 nikto z právnych predchodcov nekontaktoval jej manžela ohľadne vyriešenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Jedinou výnimkou bol rok 2006, kedy kúpnu zmluvu manžel nepodpísal V r. 2017 zomrel brat I., majetok po ňom zdedil žalobca 1. Následne sa nijako nedohodli na usporiadaní týchto nehnuteľností a v r.2019 začali chodiť SMS od Kataríny P. ohľadne riešenia vlastníckeho práva. V roku 2006 manžel podpisoval aj dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva k iným nehnuteľnostiam, to sú tie, ktoré spomínala ako nehnuteľnosti zamenené. Dôvodom pre nepodpísanie kúpnej zmluvy bola smiešna kúpna cena 1 Sk. V tom čase všetko za bratov manžela a žalobcov riešila samotná H. P. a nechcela sa dohodnúť na inej cene. S bratom manžela Lajom sa stretla v aute presne v deň, keď podpisovali dohodu. On nemohol vyjsť po schodoch, preto zostal v aute a ona s ním. V zmluve z r.2006 sa síce uvádza dom a dvor, ale podľa nej tam mal byť len samotný dom. Keď sa s manželom zobrali, dokonca im ponúkali, aby si na pozemkoch postavili dom. Nevedela, prečo predmetom kúpnej zmluvy z r. 2006 neboli záhrady. Asi vedeli, že to by už vôbec nepodpísali. Listinu zo dňa 22.12.1996 manžel podpísal, ale bolo to veľmi na rýchlo, keď došiel 2 dni pred Vianocami jeho brat k nim domov. Rozprávali sa výhradne o tom, že sa to týka len domu, dôverovali si. Nemali dôvod si neveriť, predsa jeho bratia už vopred posielali šekmi určité sumy, a zvyšok mali ešte doplatiť. Podľa jej názoru tu nemožno hovoriť o kúpnej zmluve, je to len zdrap papiera. Nepamätala si aká suma nebola manželovi uhradená, možno 600 alebo 800 Sk. Stále hovorila len o dome, ničoho iného sa to netýkalo. Nevedela

sa vyjadriť k tomu, či manžel kontaktoval žalobcov ohľadne listiny z r. 1996 a ani k tomu, či niekto zo žalobcov alebo bratov manžela požadoval vrátiť uhradené sumy v období r. 1992 - 1997; ak by to tak bolo, myslela, že by jej to povedal. Listinu z 22.12.1996 nikdy nepovažovali s manželom za zmluvu. Brali to len ako akýsi papiek k tomu, koľko sa má zaplatiť za dom. Pozemky a dvor nikdy prejednávané medzi manželom a jeho bratom, ktorý listinu priniesol, spomínané neboli. Listinu v r. 1996 predložil jej manželovi brat Lajo. Oni si dôverovali, mali dobré vzťahy a posielal mu brat peniaze, preto to podpísal. Bolo ale povedané, že sa potom spraví riadna zmluva. To, čo si mohol jej manžel predstavovať pod formuláciou „1/3 domu a 12 á pozemkov“ nevedela povedať, bolo to veľmi dávno. Celá táto vec je pre manžela podľa nej veľké utrpenie. Uviedla, že po pojednávaní bol úplne vystresovaný, bola to pre neho veľká trauma. On je staršieho veku, po onkologickom ochorení a mal z vypočutia stres, ktorý sa možno prejavil pri tom, čo povedal.

17. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči skonštatoval, že podľa neho boli preukázané skutočnosti uvedené v žalobe, pričom treba mať na pamäti, že ani žalobcovia ani žalovaní nemajú právne vedomosti. Oni spísali v r.1996 kúpnu zmluvu, ktorá podľa ich predstáv mala všetky náležitosti s tým, že sa prevedie vlastníctvo ku predmetu žaloby ako je uvedené v žalobe aj v kúpnej zmluve. Za tieto nehnuteľnosti ako vyporiadanie zaplatili v plnej výške peniaze. Dohodnutú kúpnu cenu platili šekmi, zvyšok doplatili v hotovosti. Túto skutočnosť nikto nerozporoval. Samotný žalovaný 1. potvrdil skutočnosti, ktoré sú uvádzané v žalobe, že tieto peniaze prijal, s vedomím toho, že sú vyplatené za to, čo previedol platnou kúpnou zmluvou. Bola to jeho predstava ako laika o fungovaní právnych vzťahov. Svedkyňa vypovedala o nerušenej držbe zo strany žalobcov a žalovaných, podporila tvrdenia svojho manžela, že nikdy nespochybňoval vlastníctvo žalobcov k predmetu sporu. Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného 1 negoval priamo žalovaný 1., doslova ich vyvrátil, preto nie sú relevantné. Samotná svedkyňa potvrdila, že osobne jednala s H. P.. žalovanému 1. možno zmluva v r. 2006 nebola ani predložená, veď o nej sa dohadovali len D. P. a H. P.. Svedkyňa uviedla, že jej nie je známe, že by samotní žalobcovia a žalovaní ohľadne kúpnej zmluvy vôbec komunikovali. Netvrdil, že zmluva z r. 1996 bola po právnej stránke perfektná, ale v predstavách jej priamych účastníkov perfektná bola. Samotný žalobca 2. užíval nehnuteľnosti do konca minulého roku nerušenie a zo strany žalovaných nebol žiadnym spôsobom kontaktovaný, čím bolo preukázané, že nehnuteľnosti užíval nerušene ako vlastník a bol dobromyseľný. Touto žalobou mienili žalobcovia zosúladiť faktický stav s právnym stavom, aby to bolo dané celé do poriadku aj papierovo. Nebolo preukázané, že by žalovaný 1 mal vedomosť o zmluvách z r. 2006. Ďalší fakt, ktorý treba brať do úvahy, je ten, že žalovaný 1. chcel viac peňazí za nehnuteľnosti, ktoré inak už boli podľa nich prevedené a vydržané.

18. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú a neodôvodnenú. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. S. U. na LV č. XXX a XXXX a to z titulu vydržania, pričom zároveň sa domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1. ako predávajúcim a žalovaným 2. ako kupujúcim. V danom prípade nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V prvom rade písomnosť označená ako tzv. kúpnopredajná zmluva zo dňa 22.12.1996 nespĺňa náležitosti právneho platného úkonu a teda túto písomnosť nie je možné považovať za kúpnu zmluvu. Okrem toho poukázal na nedostatky zmluvy, kde nie je špecifikovaný predmet prevodu, veľkosť vlastníckeho podielu, uvádza sa v nej, že kúpna suma bola zaplatená, pričom zo samotných listinných dôkazov predložených žalobcami, konkrétne z poštových poukážok, je zrejmé, že časť kúpnej ceny vo výške 2 000 Sk mala byť zaplatená až dňa 13.10.1997, pričom zvyšná časť kúpnej ceny 660 Sk nebola do zaplatená vôbec a táto skutočnosť nebola zo strany žalobcov vôbec preukázaná. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobcu v 1.rade, ktorý uviedol, že „v r.2006 chceli riešiť túto vec tak, že žalovaný 1. prevedenie svoj podiel na jeho otca a brata“. Taktiež uviedol, že bol si vedomý toho, že to jeho nebolo a sám žalobca 1. potvrdil, že mal vedomosť o návrhu kúpnej zmluvy z r. 2006, ktorý vypracoval jeho otec. Takisto aj žalobkyňa 3. potvrdila vo svojej výpovedi, že jej otec v r. 2006 povedal, že to chcel celé dokončiť, ale nakoniec sa to nepodarilo vybaviť prevodom cez kataster. Poukázal na výpoveď svedkyne Evy Ferenciovej, ktorá uviedla, že v r. 2006 osobne stretla vtedy s neb. Y. P., teda právnym predchodcom žalobcov, ktorý výslovne uviedol, že už by mali tieto veci dotiahnuť do konca. V nadväznosti na vykonané dokazovanie bol toho názoru, že v konaní bolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia nespĺňali podmienku dobromyseľnosti, v r. 2006 mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi nehnuteľností, že spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností je žalovaný 1. a taktiež považovali potrebné túto vec vyriešiť. Okrem toho, že žalobcovia neboli dobromyseľní, nebola naplnená ani druhá podmienka vydržania a

to je nepretržitá držba 10 rokov, nakoľko údajná kúpna zmluva, z ktorej vyvodzujú vlastnícke právo žalobcovia, bola podpísaná 22.12.1996, časť kúpnej ceny bola zaplatená až 13.10.1997, pričom návrh kúpnej zmluvy bol žalovanému 1. predložený už v 8/2006, tj. pred uplynutím 10 ročnej vydržacej doby. Pokiaľ právny zástupca žalobcov spochybnil návrh kúpnej zmluvy z r. 2006 a ako aj skutočnosť, že tento návrh bol žalovanému 1. predložený, poukázal na to, že predmetnú skutočnosť žalovaný 1. uviedol už vo svojom vyjadrení zo dňa 08.07.2020, pričom toto skutkové tvrdenie žalobcovia počas celého konania žiadnym spôsobom nepopreli, preto sa považujú podľa za nesporné. Odmietol tvrdenie, že by uvádzal skutočnosť v rozpore s tvrdeniami žalovaného 1., nakoľko vychádzal z jeho vyjadrení, ktoré mu uviedol v kancelárii a skutočnosť, že na pojednávaní bol v dôsledku osočujúcich a nepravdivých tvrdení žalobcov vyvedený z miery a uvádzal iné ako jemu, to nemá vplyv na dôvodnosť a pravdivosť uvedených tvrdení. Z vecnej stránky považoval spor za nedôvodný. Pokiaľ ide o procesnú stránku, petit žaloby považujem za nevykonateľný, pretože žalobcovia, ak už odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich predchodcov, z titulu, že to už ich právni predchodcovia vydržali, tak by sa mali domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel žalovaného 1. patrí do dedičstva po neb. Y. a I. P.. Nemajú na podanej žalobe právny záujem. V prípade zamietnutia žaloby si žalovaný 1. uplatnil nárok na náhradu trov konania.

19. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že ani jeden z dôvodov uplatňovaných žalobcami (tj. uzatvorenie neperfektnej kúpnej zmluvy z r. 1996, eventuálne vydržanie nehnuteľnosti), neobstojí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia, resp. právni predchodcovia údajnú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu, nezaplatili, čo vyplýva priamo z dôkazov predložených priamo žalobcami. Uvedenú skutočnosť na pojednávaní potvrdila aj svedkyňa P., rovnako tak žalovaný 1. aj vo svojich písomných podaniach. Zároveň považoval údajnú kúpnu zmluvu z r. 1996 za neurčitú a nezrozumiteľnú v otázke predmetu tejto zmluvy, čo sa v tomto konaní preukázalo aj tým, že žalobcovia ako aj žalovaný 1. si ju vykladali rôzne. Ak by sa aj pripustilo, že predmetom neperfektnej kúpnej zmluvy mal byť jasný a určitý predmet prevodu, nemohli by právni predchodcovia žalobcov nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu, pretože v súlade s nálezom ÚS, na ktorý poukazovali žalobcovia, nekonali v poctivo v tom, že by zaplatili celú kúpnu cenu. Okrem rozporov medzi žalobcami a žalovaným 1. k otázke výkladu o predmete zmluvy z r. 1996, vyvoláva ďalšie rozpory aj predložený návrh kúpnej zmluvy z 8/2006, ktorý predložil neb. Ľudovít žalovanému 1. Obsahuje klauzulu, že touto zmluvou sa neprevádza vlastnícke právo žalovaného 1. konkrétne k parc. č. 69/1 a parc.č. 69/4. Keďže návrh tejto zmluvy predložil právny predchodca žalobcov, tak je zrejmé, že v tomto obsahu zmluvy sa modifikovala ich vôľa a do určitej miery spresňovala to potvrdenie z r.1996, že skutočne predmetom prevodu tak, ako tvrdil aj žalovaný 1., minimálne nemali byť tieto pozemky. Uvedené do značnej miery spochybňuje skutkové tvrdenia žalobcov v tomto konaní, keď samotná vôľa ich predchodcov, uvedená v návrhu zmluvy z 8/2006, preukazuje opak. Pokiaľ ide o splnenie podmienok vydržania právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami samotných, tu nebola splnená 10 ročná lehota vydržania ako aj faktické užívanie, najmä pokiaľ ide o faktické užívanie zo strany žalobcov 1-3, všetci žalobcovia vedeli, komu nehnuteľnosti patria, čiže nemohli byť dobromyseľní a žalobca 1 a žalobkyňa 3 uviedli, že sa o nehnuteľnosti nejak nestarali, neužívali ich, mal tam bývať len žalobca 2. Ten sa však na pojednávaní vyjadril, že viackrát opustil túto nehnuteľnosť, pričom z jeho strany to nebolo časovo špecifikované. Z uvedených dôvodov mal za to, že v merite veci žaloba žalobcov je nedôvodná. Pokiaľ ide o žalovaného 2., ten uzavrel riadnu kúpnu zmluvu k parc. č. 69/1 so žalovaným 1., za ktorú v súlade s nálezom ÚS SR riadne zaplatil, tj. konal poctivo a v dobrej viere, že žalovaný 1. je oprávneným spoluvlastníkom nehnuteľností v 1/3, pričom žalobcovia toto nikdy nenamietali, hoci sa so žalovaným 2. aj stretli pri uzatváraní kúpnych zmlúv. Zároveň z hľadiska procesného, je žaloba žalobcov neprípustná z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nikdy neboli prejednané v dedičských konaniach po právnych predchodcoch žalobcov a teda považoval aj z tohto dôvodu podanú žalobu za nedôvodnú. V prípade úspechu si žalovaný 2. uplatnil voči žalobcom náhradu trov konania.

20. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, a to o najmä: výpisom z LV č. XXX a XXXX pre kat. úz, S. U., listina z 22.12.1996, poštové poukážky, uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. , osvedčenie o dedičstve sp. zn. , rozhodnutie o určení súp. čísla, čestné vyhlásenia, kúpne zmluvy, dohoda č. V 5137/2006, kúpna zmluva z 16.08.2006, sms správy, kúpna zmluva č. I výsluchom strán sporu, svedkyne D. P., vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:

21. Právni predchodcovia žalobcov (neb. Y. a I. P.) a žalovaný v 1. rade boli pôvodne podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. Malý U., a to parc. CKN č. XX/X, XX/X, XX/ X XX/X a stavby domu so súp. č. XX, postavenom na parc. č. XX/X, a to každý z nich v podiele 1/3.

22. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na základe dedičských rozhodnutí. Podľa osvedčenia o dedičstve JUDr. Štefana Šutaru ako súdneho komisára zo dňa 13.09.2007, sp. zn. , po neb. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 26.04.2007, nadobudli žalobcovia ako jeho zákonní dedičia - deti, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/3 v kat. úz. S. U., evidovaných na LV č. XXX, a to každý z nich vo veľkosti 1/9.

23. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26.06.2018, č. k. -43, nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/3 v kat. úz. Malý U., evidovaných na LV č. 932, po neb. I. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 05.02.2017, závetný dedič - žalobca v 1. rade.

24. Nebohý Y. P., S. U. XX, ako osoba označená v hornej časti listiny, predložila písomnosť žalovanému v 1. rade s označením ako „Vec: Kúpno predajná zmluva !“, na podpis s textom: Pozostalosť po neb. otcovi P. Y. nar. XXXX: 1/3 domu a 12 ár pozemku na meno P. M. nar. 1941 prepísané. Po dohode s bratom P. Ľudovítom a P. I. je jeho časť z domu a z pozemku v dohodnutej sume a to 34 660,- sk odkúpená. Poštové šeky sú priložené. Datovaná bola dňom 22.12.1996 a figurovali na nej 3 podpisy, 2 za kúpu a 1 za predaj.

25. Poštovými poukážkami boli žalovanému v 1. rade zasielané zo strany jeho bratom - právnych predchodcov žalobcov nasledovné sumy: dňa 25.08.1992 suma 3 500 Sk od brata Ľudovíta a suma 7 500 Sk od brata I., dňa XX.XX.XXXX suma 7 500 Sk od brata Y. a suma 7 500 Sk od brata Štefana, dňa 15.10.1995 suma 2 000 Sk od brata Y., dňa 27.11.1995 suma 2 000 Sk od brata Y., dňa 27.01.1997 suma 2 000 Sk od brata Ľudovíta, dňa 13.10.1997 suma 2 000 Sk od brata Štefana. Spolu ide celkovo o sumu 34 000 Sk.

26. V rozhodnutí o určení súpisného zo dňa 28.05.2007, vydaného Obcou S. U. bolo uvedené, že vlastníkmi stavby sú Y. a I. P.. V čestných vyhláseniach p. I. G. a manž. N., ako aj Y. G., zo dňa 22.12.2019 uviedli, že dom postavili manželia Y. a S. P. a I. P. a užívali ich do svojej smrti.

27. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.01.2018 žalobca v 1. rade ako predávajúci predal žalovanému v 2. rade ako kupujúcemu svoj podiel 1/9 k parc. č. 69/1, kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.2018 svoj podiel 1/3 k tejto parcele.

28. Dňa 26.10.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade, predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/3 k parcele č. 69/1, č. V 9934/18.

29. Kúpnou zmluvou, spísanou formou notárskej zápisnice dňa 05.12.2018 previedli žalobcovia v 1. až 3. rade ako predávajúci v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho svoje spoluvlastnícke podiely celkovo 2/3 k parcelám č. a 69/4 ako aj k stavbe domu so súp. č. 32 na parc. č. 69/2.

30. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 16.08.2006, evidovaného pod č. V 5137/2006, došlo medzi žalovaným v 1. rade a jeho bratmi - Y. a I. k usporiadaniu parc. č. 426/6 a 426/12, kat. úz. Malý Cetín.

31. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.08.2006, ktorá nebola podpísaná, mal žalovaný v 1. rade ako predávajúci predať neb. Y. a I., ako kupujúcim nehnuteľnosti v kat. úz S. U., a to svoj podiel 1/3 k parc. č. XX/X, XX/ X, a to za 1 Sk. Predmetom prevodu nemal byť podiel k parc. č. XX/X a XX/X.

32. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa a , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

35. Podľa a , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

36. Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

37. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonník, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

38. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. S. U. a sú evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX a XXXX, a to konkrétne išlo o podiel žalovaného v 1. rade vo veľkosti 1/3 a zároveň učenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bola parc. č. XX/X.

39. Podľa sa však určenia, že tu právo je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie súd konštatuje, že táto podmeinka splnená bola, pretože žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a žalovaní sú subjektmi, ktorí sú evidovaní ako vlastníci jednotlivých nehnuteľností, teda žalovaný v 1. rade je naďalej vlastníkom podielu vo veľkosti 1/3 nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX a žalovaný v 2. rade je vlastníkom podielu vo veľkosti 2/3 nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX a podielu 7/9 nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX (zvyšný podiel 2/9 vlastní p. S. H., ktorej ho previedli žalobca v 2. a 3. rade).

40. Okrem toho súd poukazuje na to, že v žalobe o určenie vlastníckeho práva musí byť z procesného hľadiska splnená okrem vecnej legitimácie aj podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacie žaloby majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný; tj. jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. <http://merit.slv.cz/5MCdo1/2010>). Konkrétne, ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k osobe, resp. osobám zapísaným v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ takéto určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom pre docielenie zapísania žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností namiesto tam zapísaných žalovaných osôb. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu, ktorý nie je zapísaný v katastri

nehnuteľností ako vlastník, je neisté a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Je však potrebné, aby žalobný petit takejto určovacej žaloby bol procesne prístupný, čo neplatí ale pre tento prípad. Dedič má naliehavý právny záujem len na určení, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, resp. že ich vlastníkom bol ku dňu svojej smrti (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. februára 2009, sp. zn. ). Súd preto posudzoval skutkové tvrdenia, ktoré prezentovali strany sporu. Z nich jednoznačne vyplynulo, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju, pretože žalobcovia v 1. až 3. rade nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, tj. na určení, že žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností v podiele 4/18 a žalobcovia v 2. a 3. rade v podiele 1/18 k nehnuteľnostiam, evidovaných na LV č. 932 ako aj že žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností v podiele 4/18 a žalobcovia v 2. a 3. rade v podiele 3/18 k nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. 1688 (podľa žalobného petitu z 10.01.2020).

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že samotní žalobcovia tak v žalobe ako aj počas konania tvrdili, že podiel žalovaného v 1. rade nadobudli ich právni predchodcovia - otec Y. P. a I. P., Bez rozdielu toho, či by písomnosť z 22.12.1996 bola neperfektnou kúpnou zmluvou alebo nie, samotní žalobcovia v žalobnom návrhu žiadali určiť, aby spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade vo veľkosti 1/3 nadobudli v rozdielnych podieloch, nie rovnakým dielom. Jednotlivé svoje podiely pri nehnuteľnostiach na LV č. XXX (parc. č. XX/X,XX/X,XX/X a dom) odvíjali práve z dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch, keď navrhli, aby žalobca v 1. rade nadobudol podiel 4/18 a žalobcovia v 2. a 3. rade každý podiel 1/18, čo spolu predstavuje u žalobcov podiel 1/3 (6/18). Takisto pri nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX (69/1) odvíjali svoje podiely tiež z dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch, keď navrhli, aby žalobca v 1. rade nadobudol podiel 4/18 a žalobcovia v 2. a 3. rade každý podiel 3/18. V tomto prípade ide celkovo o podiel žalobcov vo veľkosti 5/9 (10/18), čo ale nezodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcov, ktorí od počiatku sami aj spolu s ich právnym zástupcom uvádzali, že predmetom žaloby je len podiel žalovaného v 1. rade vo veľkosti 1/3. Ak by mal súd návrhu takto vyhovieť, čo ale nebolo inak dôvodné, svojim rozhodnutím by vlastne rozhodol o dedičstve mimo dedičského konania, pretože právni predchodcovia žalobcov, ktorým malo podľa žalobcov svedčať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného v 1. rade, zomreli. Práve preto žalobcovia v 1. až 3. rade nemajú na žalobnom návrhu v aktuálnom znení naliehavý právny záujem. Za prípadného vlastníka sporných nehnuteľností nemožno určiť subjekty, ktoré zomreli a preto tieto nehnuteľnosti by mohli byť výlučne predmetom dedičského konania po neb. Y. a I. P.. O dedičstve súd koná v samostatnom dedičskom konaní, ktoré nemožno vynechať. V dedičskom konaní sa rozhoduje podľa ustanovení až 483 a postupuje sa podľa ustanovení , resp. predchádzajúceho procesného predpisu - . Tieto podmienky ale v tomto sporovom konaní nie sú dané.

42. O nedostatku naliehavého právneho záujmu súd informoval strany sporu v rámci predbežného právneho posúdenia, napriek tomu žalobcovia zostali pasívni a vo vzťahu k tomu nenavrhli zmenu žalobného návrhu. Preto ak požadovali určenie vlastníckeho práva na základe písomnosti z 22.12.1996, nemohli mať a ani nemali naliehavý právny záujem na takomto určení. Všetci žalobcovia ako aj ich právny zástupca poukazovali na to, že podiel k nehnuteľnostiam nadobudli ich otec a strýko (neb. Y. a I. P.). Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že to bolo v roku 1996, keď podpísali zmluvu. Žalobca v 2. rade uviedol, že vedel o dohode medzi žalovaným v 1. rade a jeho súrodencami z r. 1996 a žalobkyňa v 3. rade sa dozvedela o tom od svojho otca Y., asi v r. 2000.

43. Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade, súd dospel k záveru, že je procesne neprípustná. Ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti a podľa ustanovenia musí takáto žaloba vyplývať z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony sú právnymi skutočnosťami a preto aj prípadný výrok rozsudku o určení neplatnosti zmluvy, nemá výpovednú hodnotu, či sú žalobcovia v čase jeho vyhlásenia vlastníkmi alebo sú nimi iné osoby. Pretože žaloba na určenie právnej skutočnosti - neplatnosť kúpnej zmluvy, nevyplýva z právneho predpisu, je nedôvodná, z dôvodu čoho ju súd zamietol.

44. Ku skutočnostiam, na ktoré poukazovali žalobcovia a ktoré mali prípadne preukázať ich vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu 1/3 žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach, evidovaných na LV č. XXX a XXXX, vydržaním, súd uvádza nasledovné. Z obsahu žalobného návrhu ako aj z vyjadrení žalobcov bolo zrejmé, v akom podiele mali nadobudnúť žalobcovia predmetný spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade vo veľkosti 1/3, pričom uvádzali, že oni sami dobromyseľnosť odvíjali od svojich právnych

predchodcov, ktorí ich užívali viac ako 10 rokov. Na druhej strane vo svojej výpovedi sama žalobkyňa v 3. rade ale sama uviedla, že z domu odišla v r. 1974, do Cetína absolútne nechodí a o nehnuteľnosti sa stará výlučne žalobca v 2. rade, a to po smrti otca. Žalobca 2. sa stará o dom a žalobca v 1. rade o pozemky. Napriek tomu, že súd zamietol žalobu z už vyššie uvedených dôvodov, nad rámec toho okrajovo uvádza, že z toho, čo bolo tvrdené žalobcami v priebehu konania, je minimálne sporné, kto by sa prípadne mohol zo žalobcov domáhať vlastníckeho práva titulom vydržania, ku ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam a v akom konkrétnom podiele. Súd neskúmal podrobne podmienky vydržania, pretože ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR sp. zn. , , ). Na základe toho súd len okrajovo uviedol, čo bolo zo strany žalobcov k samotnému spôsobu užívania dotknutých nehnuteľností tvrdené. Vydržanie v znení, aké navrhli žalobcovia v petite žaloby, ale nie je podľa súdu ani po procesnej stránke správne, a to už nehovoriac o tom, či svojimi tvrdeniami žalobcovia dokážu aj v prípade ďalšej žaloby preukázať jej opodstatnenosť vo veci samej (splnenie podmienok vydržania podľa ). Samotní žalobcovia uvádzali, že vedeli o tom, že žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom, žalobcovia v 1. a 3. rade vedeli aj o návrhu kúpnej zmluvy z r. 2006 ako aj o tom, že to treba so žalovaným v 1. rade riešiť. Práve už na základe týchto skutočností vzniká pochybnosť o dobromyseľnosti žalobcov ako prípadných užívateľov sporných nehnuteľností.

45. V konaní súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcov, a to výsluch svedkyne H. P., ktorá mala mať vedomosť o tejto veci, o užívaní nehnuteľností žalobcami a kontaktov so žalovanými. Mohla potvrdiť skutočnosti, ktoré uviedol samotný žalovaný 1 a svedkyňa, ktoré smerujú ku pokojnému užívaniu nehnuteľností, k vyplácaniu peňazí a skutočnosti v zmysle podanej žaloby. Dňa 02.12.2020 e-mailom o 21.07 hod. (9.07 PM) ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcov a navrhol odročiť pojednávanie. Súd jeho návrhu nevyhovel, o čom ho informoval telefonicky dňa 03.12.2020 a uviedol mu, že mal o tom vedomosť už od 22.11.2020. Predmetný návrh súd zároveň vyhodnotil ako neúčelný, a to z dôvodu, že ak sa aj mala vyjadriť k obdobiu roku 2006 a neskôr, ako aj ohľadne návrhu kúpnej zmluvy, prípadné skutočnosti by nič nezmenili na tom, že v tomto prípade nepreukázali žalobcovia naliehavý právny záujem na podanej žalobe v požadovanom znení. Pretože súd sa ďalej vecou samou podrobne nezaoberal, nebolo dôvodné odročiť pojednávanie, pretože by to bolo v konečnom dôsledku nehospodárne a bolo by to v rozpore s princípom čo najrýchlejšieho prejednania veci.

46. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %, pretože mali vo veci plný úspech. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie ( ) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ) .