Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-567-2020.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Subarea
30Ek/567/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37927795 proti povinnému: N. C., G.: X.X.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX O.Á. O. o vymoženie 4840,08 EUR s príslušenstvom,, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.03.2020 domáhal od povinného vymoženia 4840,08 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 25.09.2019, ktorý vydal Okresný súd Brezno a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.10.2019. Poverením zo dňa 01.04.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom Exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 96501 Žiar n/Hronom, ktorý ju vedie pod spisovou značkou N. XXXEX XXX/XX.
2. Povinná doručila súdnemu exekútorovi dňa 19.08.2020 návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 12.05.2020, z čoho vyplýva, že povinná podala svoj návrh na zastavenie exekúcie po lehote.
3. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že žiada zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný, z dôvodu porušenia jej ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci, hoci má ústavne právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Povinná ďalej žiadala aby tunajší súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň navrhuje súdu exekúciu ihneď zastaviť pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkovi konania, a pretože súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole v jej prítomnosti, tak aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie argumentovala tým, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Podľa jej názoru podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodenia práv spotrebiteľa, a preto má znášať podľa zákona aj trovy, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré sú predmetom exekúcie. Povinná ďalej argumentovala tým, že poverenie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože súd: a) nevykonal dôkazy pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, b) nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, c) neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, d) nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, e) neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f) nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada povinná tunajší súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v konaní o zastavenie exekúcie a pre nárok uplatňovaný v exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv zrušil poverenie, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a zastavil exekúciu, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonnom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Záverom povinná žiada pribrať do konania prokurátora na ochranu jej zákonných práv.
4. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v podaní, v ktorom uviedol, že predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku právoplatne priznaného exekučným titulom, platobným rozkazom Okresného súdu Brezno pod č.k. 1Csp/44/2019 zo dňa 25.09.2019. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplatenej pôžičky. Prostriedky procesnej obrany voči nami uplatnenému nároku počas základného konania neuplatnil a odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Povinný v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 61k a nasl. Exekučného poriadku brániaci vymáhateľnosti oprávneným uplatneného nároku, so zastavením exekúcie oprávnený nesúhlasí a na podanom návrhu na vykonanie exekúcie preto trvá aj naďalej.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
16. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12.05.2020 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 27.05.2020 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podala povinná návrh na zastavenie exekúcie dňa 19.08.2020, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
18. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
19. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 01.04.2020 doručením poverenia a vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny, úroku z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov exekúcie - oprávneného. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia nároku na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. XCsp/XX/XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2019. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
20. Povinná návrh na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu - Platobného rozkazu Okresného súdu Brezno. Súd mal za to, že povinnou uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinnej zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej
exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na tunajšom súde bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, pretože sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedná zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené a súd zároveň dodáva, že povinná sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
21. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti CSP, ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že predmetnej žiadosti povinného súd nevyhovel.
22. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.
23. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu ako účinnú obranu povinného je potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia skončila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
23. Keďže povinná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvod, na základe ktorého by bolo možné exekúciu zastaviť, a to ani v čiastočnom rámci, súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.