Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/529/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného: F.. W. Z., advokátka so sídlom S.. Sv. L. XXXX/XXA, XXX XX N., proti povinnému v 1. rade: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX R., proti povinnej v 2. rade: X. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur, vedenej súdnym exekútorom: X.. Martin Thomka, Exekútorský úrad so sídlom Pavla Mudroňa 483/28, 03601 Martin, pod sp. zn. 366EX 214/19, rozhodujúc o sťažnosti povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. februára 2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. februára 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.04.2019 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 1.745,07 eur na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.11.2018. Dňa 06.05.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 24.02.2020 zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) a súčasne uložil povinnosť povinným v 1. a 2. rade zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s ich návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 50,46 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , Exekučného poriadku, na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne tým, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie, kedy povinní nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinní v 1. a 2. rade odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie tým, že v základnom konaní dostatočne preukázali splátky, ktoré zaplatili oprávnenému, ktorý toto neuviedol, pričom poukázali na to, že sa obrátili na Okresnú prokuratúru a aj na bankového ombudsmana s oznámením o úverovom podvode a preto žiadali exekúciu zastaviť, kým sa cela vec neprešetrí. Oprávnený s návrhom povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že žiadna zo skutočnosti uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie nie je relevantnou pre zastavenie exekúcie a súčasne si uplatnil nárok na trovy konania. Uviedol, že jeho pohľadávka bola riadne priznaná všeobecným súdom a po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to ani v časti, pričom neexistujú ani iné skutočnosti, ktoré by mali brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, čím nevznikol žiaden dôvod na

zastavenie exekúcie. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že zo strany povinných namietaná skutočnosť, že sa obrátili na Okresnú prokuratúru s oznámením o úverovom podvode, nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku. Povinní súdu nedoručili právoplatné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu alebo právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, preto považoval exekučný titul za naďalej spôsobilý k vedeniu exekúcie. Hmotnoprávne námietky mali povinní v 1. a 2. rade možnosť namietať v základnom konaní, prípadne aj v odvolacom konaní spôsobom predpokladaným príslušnými právnymi predpismi, čo však neurobili a v čoho dôsledku predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. V exekučnom konaní súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo existenciu iných skutočností, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinní v 1. a 2. rade však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vydanom v základom konaní. Považoval za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní v 1. a 2. rade povinnosť uvedenú im vo výroku exekučného titulu nesplnili, v dôsledku čoho vyvodil, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Dodal, že v exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom súd v ňom právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať, ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej viazaný.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podali povinní v 1. a 2. rade povinná v zákonom stanovenej lehote dňa 01.04.2020 sťažnosť, ktorou žiadali, aby súd exekúciu zastavil. Sťažnosť odôvodnili tým, že dostatočne preukázali zaplatené splátky a preto postup súdu považujú za nesprávny vtom smere, že súd nepreveril pravdivosť nimi uhradených splátok. Povinní v 1. rade namietal, že platí kompletné poistenie k úveru, 7 mesiacov bola povinná v 2. rade PN a povinní v 1. rade prišiel o prácu, pričom nemá právo na pomoc s kompletným poistením, na čo by mal zo zákona nárok, avšak oprávnený ho dal na exekúciu za nezaplatené splátky, ktoré si je vedomý, že nezaplatil a bol ochotný ich splatiť. Poukázali na to, že oprávnení im nezaslal mimosúdnu dohodu, pričom považujú za diskriminačné, že nemali právneho zástupcu, tiež to, že sa nezúčastnili žiadneho pojednávania a súd v základnom konaní rozhodol bez toho, aby mohli obhajovať svoje tvrdenia a nerozumeli tomu, prečo súd nepovažuje doklad z banky o zaplatení splátok za relevantný dôkaz. Od exekučného súdu žiadali, aby súd preveril uhradené splátky na úver.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinných v 1. a 2. rade v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť povinných v 1. a 2. rade voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1. a 2. rade nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa preto stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinných v 1. a 2. rade prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

15. K opätovnej argumentácii povinných v 1. a 2. rade súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu (nimi uhradené splátky úveru pred vydaním exekučného titulu a ich poistenie úveru), sudca poznamenáva, že s týmto sa už dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí vyšší súdny úradník, keď vyhodnotil, že hmotnoprávne námietky mali povinní v 1. a 2. rade možnosť namietať v základnom konaní, prípadne aj v odvolacom konaní spôsobom predpokladaným príslušnými právnymi predpismi a nie až v exekučnom konaní. Sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinní v 1. a 2. rade nemôžu v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu

oprávneného a povinných, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinní v 1. a 2. rade hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva tak, ako žiadali povinní v 1. a 2. rade, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Preto akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohli a mali povinní v 1. a 2. rade namietať výlučne v základnom konaní, a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať uhradené splátky na úver tak, ako to v sťažnostnom konaní po exekučnom súde žiadali povinní v 1. a 2. rade.

16. Sudca na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka navyše zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. januára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom bol právoplatne odmietnutý odpor oboch žalovaných (povinných v 1. a 2. rade) voči exekučnému titulu z dôvodu, že neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o nedôvodnosti a nesprávnej výške uloženej povinnosti, kedy v odôvodnení odporu len bez ďalšieho konštatovali, že zistili chýbajúce splátky, ktoré v období od 01.02.2017 do 30.06.2018 uhradili, avšak prehľad splátok a úhrad predložený žalobcom ničím konkrétnym nespochybnili. Ak žalovaní v podanom odpore tvrdili, že splatili viac ako si žalobca uplatnil podaným návrhom, boli zároveň povinní uvedené tvrdenia súdu preukázať. Súd v základnom konaní nemal z uvedeného tvrdenia žalovaných preukázané, kedy a v akej výške splácali poskytnutý úver a či už došlo k jeho celkovému zaplateniu (žalovaní mali konkrétne uviesť, koľko splátok a v akých výškach vykonali okrem tých, ktoré uvádza samotný žalobca). Naopak žalobca predložením výpisu z príslušnej banky dostatočne súdu preukázal, že žalovaní uhradili dňa 20.04.2017 sumu 158,28 eur, dňa 22.05.2017 sumu 158,28 eur, dňa 20.06.2017 sumu 158,28 eur, dňa 25.07.2017 sumu 158,28 eur, dňa 14.09.2017 sumu 158,28 eur, dňa 12.10.2017 sumu 158,28 eur, teda celkovo sumu 949,68 eur. Zároveň tvrdil, že žalovaní apríl 2018 vložili na úverový účet sumu 179,65 eur a v máji 2018 rovnako vložili na úverový účet sumu 179,65 eur. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaní za obdobie od 01.02.2017 do 30.06.2018 uhradili žalobcovi sumu 1.308,98 eur. Súd v základnom konaní sa súčasne vysporiadal aj s námietkou žalovaných, že žalobca im neposkytol možnosť celú situáciu vyriešiť mimosúdnou cestou a to tak, že takúto povinnosť žalobcovi neukladá žiaden právny predpis a je výlučne na vôli žalobcu, či inštitút mimosúdnej dohody využije, alebo nie. Uvedené rozhodnutie bolo v sťažnostnom konaní dňa 18. februára 2019 potvrdené aj zákonným sudcom, ktorý vyslovil, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne, pretože odpor žalovaných v 1. a 2. rade (povinných) proti platobnému rozkazu bol neodôvodnený, keďže nespochybnili výšku nároku, iba poukázali na absenciu predžalobnej výzvy a na neurčité úhrady, ktorými odôvodňovali pochybenie Okresného súdu v Námestove a dodal že povinní v 1. a 2. rade v sťažnosti rozšírili podaný odpor aj o iné skutočnosti a dôkazy, ktoré mali k dispozícii už v čase podania odporu a mali ich tak uviesť už v podanom odpore. S poukazom na uvedené považoval sudca v tomto exekučnom konaní za preukázané, že s vecnými námietkami povinných týkajúcimi sa skutkového stavu pred vznikom exekučného titulu a súčasne aj s ich tvrdením, že im oprávnený neumožnil vec riešiť mimosúdnou cestou, sa už vysporiadal priamo súd v základnom konaní. Tým boli vyvrátené tvrdenia povinných, že súd v základnom konaní rozhodol bez toho, aby mohli obhajovať svoje tvrdenia, pretože ako bolo uvedené vyššie, súd v základnom konaní sa hmotnoprávnymi námietkami povinných zaoberal nielen v podanom odpore, ale ešte aj v sťažnostnom konaní.

17. Keďže oprávneným predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, v dôsledku čoho sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, pričom povinní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o nezákonnosti exekúcie, a keďže sudca ani v sťažnostnom konaní nevzhliadol dôvodnosť predloženej sťažnosti, preto bolo potrebné sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.02.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.

18. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).