Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/30/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101706184/2023 zo dňa 07.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.08.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03.08.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101706184/2023 zo dňa 07.07.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100140429/2023 zo dňa 12.01.2023. Predmetným rozhodnutím správca dane určil daň podľa pomôcok v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume XXX XXX,XX eura tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume XX XXX,XX eura zvýšil na daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume XXX XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 50 zamestnancov, v regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov, od jeho činnosti je závislých v SR aj v zahraničí niekoľko desiatok ďalších spoločností. Podľa žalobcu si voči Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam riadne a včas plnil a plní svoje záväzky, nikdy sa nedostal do omeškania, záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia pre neho znamená ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, keďže by daňová exekúcia: a) poškodila jeho dennodenný chod, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, b) poškodila výkon jeho podnikateľskej činnosti, keďže ho ohrozuje na dôveryhodnosti, c) dostala ho do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, d) znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu. Tiež sa účastní verejného obstarávania, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom. Odkázal na oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021, zn. 26675/MST. V prílohe predložil súdu kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že prípadný výkon rozhodnutia mu preukázateľne spôsobí nevyčísliteľnú škodu, bude vedený Finančnou správou SR ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu sťažuje

výkon podnikateľskej činnosti. Je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania osôb. Táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie jeho záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom, tiež má za následok stratu možnosti zúčastňovať sa verejných súťažných konaní a poškodzuje jeho dobré meno. Žalobca tvrdil, že sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na odloženie výkonu rozhodnutia, lebo žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov a odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022, účtovnú závierku k 31.12.2022, kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom MMJ Invest, s.r.o. (ďalej len „kúpna zmluva“). Priložil aj e-mail od Tatra banka a.s., ktorým bolo oznámené konateľovi A., že banka pristúpila k holdovaniu KTK úveru v plnej výške do času, kým nebude vysporiadaná záležitosť s Finančnou správou a oficiálne zverejneným nedoplatkom voči daňovej sekcii.

5. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení zo dňa 05.03.2024 a navrhol tento návrh zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby

treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol do jeho majetkových práv a ohrozil výkon jeho podnikateľskej činnosti, tiež že zamestnáva takmer 50 zamestnancov, ako aj ďalšími dôvodmi uvedenými v ods. 2, 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

15. Z obsahu predloženého daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 vyplýva, že žalobca mal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške + XXX XXX,- eur. Z obsahu účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2022 je zrejmé, že na strane aktív predstavuje spolu majetok žalobcu netto sumu X XXX XXX,- eur. Z obsahu vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy vyplýva okrem iného to, že žalobca ako objednávateľ si objednal u dodávateľa „logické celky“ presne špecifikované v predmetnej kúpnej zmluve za dohodnutú kúpnu cenu X XXX XXX,- eur bez DPH s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa dodania tovaru objednávateľovi.

16. Správny súd uvádza, že žalobca na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným vo výške XXX XXX,XX eura sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu.

17. Správny súd konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil, v čom spočíva tvrdená hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného v kontexte jeho celkovej majetkovej situácie. Rovnako ani neosvedčil svoje tvrdenie či a koľko zamestnancov zamestnáva.

18. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci bolo začaté vymáhanie daňového nedoplatku, resp. daňové exekučné konanie a k návrhu ani nepripojil rozhodnutie o začatí exekučného konania na podklade exekučného titulu. Preto ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v , nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

19. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

21. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).