Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/27/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Aleny Záhumenskej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. februára 2024 č.k. -15, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil povinnému, aby po dobu 6 mesiacov nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orientačné číslo XX, D. F. C. G. D., postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. 952/53, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, parc. č. 2516/17, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a parc. č. 3808/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D.. Výrokom II. poučil povinného, že ako žalobca môže podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu o náhradu škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia. Výrokom III. povinnému zakázal priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, na ktoré bude E. B. predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Výrokom IV. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom V. navrhovateľke uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala proti E. B. žalobu na ochranu osobnosti. O trovách konania rozhodol výrokom VI., ktorým navrhovateľke priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou povinného - E. B., pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom súdu sp. zn. . Napriek tejto skutočnosti žila s menovaným v spoločnej domácnosti v nájomnom byte č. X nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. G. D.. Problémy s povinným nastali v decembri 2022. Tento máva agresívne výbuchy, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej, že jej rozbije papuľu. Je veľmi prudkej a výbušnej povahy. Vykrikoval jej, že je špina, že ju pripraví o byt. Ich spoločná XX-XXXXX dcéra sa tak bojí jeho správania, že s ňou navštevuje psychiatrickú ambulanciu, pretože zo správania svojho otca sa zrútila. V poslednej dobe sa jeho správanie vystupňovalo do takej miery, že ďalšie spolužitie v spoločnej domácnosti ju i jej dcéru ohrozuje na živote a zdraví. Keďže sa ataky, nadávky, vyhrážky stupňovali, obrátila sa na políciu. Polícia dňa 07.02.2024 o 11.55 hod. E. B. vykázala zo spoločného obydlia podľa o policajnom zbore. Navrhovateľka poznamenala, že psychický stav E. B. je veľmi nepredvídateľný, jeho správanie sa zhoršilo do takej miery, že pri jeho súčasnom psychickom stave je

len otázkou času, kedy svoje vyhrážky naplní a pripraví ju o život. Má za to, že je potrebné upraviť pomery medzi ňou a E. B. a neznesiteľnú situáciu zapríčinenú jeho správaním urýchlene riešiť cestou neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , a . Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je predovšetkým jej psychické zdravie a duševná integrita. Rovnako osvedčila aj potrebu bezodkladnej ochrany tohto svojho práva, keď predložila potvrdenie o vykázaní E. B. zo spoločného obydlia, ku ktorému došlo v súlade s ustanovením o policajnom zbore, a teda z dôvodov, že zo strany E. B. možno dôvodne očakávať útok na život a zdravie navrhovateľky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že policajt v zmysle tohto zákonného ustanovenia môže vykázať podozrivého zo spoločného obydlia len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že hrozí z jeho strany ďalší útok na život alebo zdravie obete. Za takéhoto stavu mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že E. B. sa opakovane dopúšťa najmä psychických útokov voči navrhovateľke, a to najmä v domácom prostredí, preto je potrebné poskytnúť navrhovateľke ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Preto uložil povinnému - E. B. povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia, ktoré špecifikoval vo výroku napadnutého rozhodnutia. Aby došlo k účinnému eliminovaniu možných útokov zo strany menovaného voči navrhovateľke, zakázal mu súd prvej inštancie v zmysle priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov uvedených vo výroku rozhodnutia, nakoľko mal za to, že priblížením sa povinného k navrhovateľke by mohlo dôjsť k ďalším nežiaducim zásahom do jej duševnej integrity. Navrhovateľka síce žiadala, aby súd zakázal povinnému priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, avšak na tomto mieste mal súd prvej inštancie za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov. Túto vzdialenosť považoval za dostatočnú na vylúčenie prípadných verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Preto súd prvej inštancie vo zvyšnej časti (nad 10 metrov) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tiež považoval za potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude prípadne nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a menovaného súčasne, na čo však navrhovateľka v návrhu nemyslela. Preto určil, že dodržanie vzdialenosti 10 metrov sa nevzťahuje na účasť na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, na ktoré bude E. B. predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súd prvej inštancie takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania, kde sa vyžaduje účasť navrhovateľky i povinného súčasne. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude zasiahnuté neprimeraným spôsobom do práv povinného, ktorý aj po vykázaní zo spoločného obydlia má bytovú potrebu zabezpečenú na ním uvádzanej adrese. Aj keď je týmto rozhodnutím bezpochyby obmedzený vo výkone užívacieho práva k bytu, ktorý doposiaľ užíval zjavne na základe súhlasu navrhovateľky, je potrebné si uvedomiť, že ochrana zdravia a duševnej integrity navrhovateľky požíva vyššiu mieru ochrany ako v tomto prípade výkon užívacieho práva povinného. Súd prvej inštancie mal za splnené všetky zákonom predpísané predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. V časti zákazu vstupu do predmetného bytu súd prvej inštancie neodkladné opatrenie časovo obmedzil na dobu 6 mesiacov, ktorú dobu považoval za dostatočnú na to, aby si navrhovateľka vyriešila s menovaným otázku užívania predmetného bytu, keďže menovaný zjavne nie je nájomcom bytu, ale byt užíva so súhlasom navrhovateľky. V tomto smere potom súd prvej inštancie poučil povinného o možnosti podania žaloby na náhradu škody, ak by mu výkonom tohto neodkladného opatrenia škoda vznikla. Vo vzťahu k časti neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, uložil navrhovateľke v zmysle povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému na ochranu osobnosti, keďže toto konanie má svoj základ v (najmä ochrana integrity, dôstojnosti, súkromia). Súd prvej inštancie je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do budúcnosti po zadovážení dôkazov oboch strán. O trovách konania rozhodol podľa , keď mal za to, že navrhovateľka mala plný úspech v časti nariadenia neodkladného opatrenia na zákaz vstupu, celkom nepatrný neúspech v časti zákazu priblíženia sa, pričom vzdialenosť, na ktorú sa povinný nesmie priblížiť, závisí do značnej miery od úvahy súdu, preto navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 %.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasil. Dôvodil, že návrh je postavený na klamstvách a má manipulatívny charakter. Zastával názor, že navrhovateľka účelovo klame s cieľom, aby mu poškodila dobré meno. Poukázal na to, že v roku 2016 sa s navrhovateľkou po prvýkrát rozviedli, navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V decembri 2022 sa opakovane zosobášili s tým, že prehodnotila svoj odchod od rodiny a mala záujem udržať svoju rodinu plne funkčnú. Nasledujúce mesiace sa niesli v pohodovej rodinnej atmosfére, rodina bola plne funkčná. Dňa 01.09.2023 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom pravdepodobným dôvodom bolo, že si našla nového partnera. V ďalšom pochopil, že navrhovateľka si počas manželstva začala budovať súbežne partnerský vzťah popri trvajúcom manželskom zväzku. V minulosti sa vyjadrila aj počas návštevy u lekára, že trpí duševnou nerovnováhou, je duševne nevyrovnaná a necíti sa dobre. Uvedené psychické rozpoloženie bolo pravdepodobným dôvodom nestability v poradí druhého manželského zväzku. Ďalej uviedol, že klamstvá navrhovateľky odmieta, nikdy ju nijakým spôsobom neohrozoval, nevyhrážal sa jej a nevidí dôvod, aby súd uložil zákaz sa približovať k navrhovateľke vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov. Považuje to za diskriminačné z dôvodu, že s navrhovateľkou majú dve spoločné dospelé deti a nebude sa môcť zúčastňovať rodinných osláv, kde bude navrhovateľka, či bežných stretnutí s rodinou. Súčasne uviedol, že odmieta na základe fabulácií navrhovateľky byť diskriminovaný pri stretávaní sa so svojimi dospelými deťmi, ak budú niekde v sprievode navrhovateľky. Toto považuje za šikanózne a manipulatívne konanie zo strany navrhovateľky. Nesúhlasil ani s uloženou povinnosťou uhradiť trovy konania navrhovateľke z dôvodu fabulovania reality.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

4. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti povinnému, aby dočasne nevstupoval do bytu, ktorý špecifikovala v podanom návrhu a nepribližovania sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila tým, že jej manželstvo s povinným bolo rozvedené, napriek tejto skutočnosti žila s menovaným v spoločnej domácnosti v predmetnom nájomnom byte, pričom povinný máva agresívne výbuchy, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej. Je veľmi prudkej výbušnej povahy, ich spoločná XX-XXXXX dcéra sa bojí jeho správania, preto s ňou navštevuje psychiatrickú ambulanciu, zo správania svojho otca sa zrútila. Správanie povinného sa v poslednej dobe vystupňovalo do takej miery, že ďalšie spolužitie v spoločnej domácnosti ju i jej dcéru ohrozuje na živote a zdraví. Z dôvodu stupňovania sa atakov, nadávok, vyhrážok sa obrátila na políciu, ktorá povinného vykázala zo spoločného obydlia. Poznamenala, že psychický stav povinného je veľmi nepredvídateľný, jeho správanie sa zhoršilo do takej miery, že pri jeho súčasnom psychickom stave je len otázkou času, kedy svoje vyhrážky naplní a pripraví ju o život.

5. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (s tým rozdielom, že okrem zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť 50 metrov rozhodol o vzdialenosti 10 metrov) s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami, čo odôvodňuje využitie požadovaného inštitútu, na svoje tvrdenia v návrhu predložila relevantné dôkazy a osvedčila, že jej hrozí ujma.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdené skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza:

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 2 možno strane uložiť najmä, aby

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch dotknutých strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

14. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa , t. j. k povinnosti dočasne nevstupovať do dotknutého bytu, v ktorom býva navrhovateľka, odvolací súd uvádza, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky, detí či iných blízkych osôb znalých pomerov. Správanie osoby, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje a možné podozrenie je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti k doterajším vzájomným vzťahom ako aj ku prezumpcii neviny, čo však samo osebe nevylučuje naplnenie predpokladov pre aplikáciu príslušných ustanovení o neodkladnom opatrení.

15. Neodkladné opatrenie podľa je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi priame nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii ohrozenia ich duševnej, či telesnej integrity. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej, či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobujú tejto osobe ujmu.

16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu, alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilie ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom predpise

formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

17. Dôvodné podozrenie z násilia a s ním spojeného vedeného trestného stíhania však nie je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Zákonnou podmienkou pre uloženie neodkladného opatrenia, aby sa strana na určenú vzdialenosť nepribližovala je hrozba, že konaním tejto strany môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne aj došlo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš predpokladaná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

18. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za osvedčené, že manželstvo navrhovateľky a povinného - E. B. bolo rozsudkom súdu č. k. -13 zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Navrhovateľka dňa 24.01.2024 uzavrela ako nájomca s mestom D. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orientačné číslo XX na ulici C. G. D.. Z potvrdenia H. I. G. E. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.02.2024 vyplýva, že E. B. bol dňa 07.02.2024 vykázaný z bytu č. X (zrejme chyba v písaní) na adrese C. XXX/XX, D. na dobu 14 dní. K vykázaniu došlo podľa o policajnom zbore. Neodkladnosť požadovanej povinnosti videla navrhovateľka v správaní povinného, ktoré sa malo vystupňovať do takej miery, že navrhovateľka sa cíti byť ohrozená na živote a zdraví s tým, že ďalšie spolužitie v spoločnej domácnosti ohrozuje na živote a zdraví aj ich plnoletú dcéru, ktorá sa bojí správania povinného, v dôsledku čoho navrhovateľka s ňou navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, teda situácie, ktoré neznesú odklad do skončenia konania vo veci samej, čo v danom prípade splnilo podmienky navrhovaného inštitútu.

21. Z obsahu predloženého spisového materiálu i odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčenú nielen z tvrdení navrhovateľky produkovaných v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súčasne vychádzal aj z listinných dôkazov predložených súdu spolu s týmto návrhom. Súd prvej inštancie správne prihliadal na skutočnosti vyplývajúce aj z potvrdenia, ktoré mal k dispozícii, a to o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.02.2024, vystaveného H. H. I. D., z ktorého vyplynulo, že povinný bol dňa 07.02.2024 o 11.55 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – navrhovateľky.

22. Odvolací súd konštatuje, že v tomto štádiu konania, kedy sa tvrdené skutočnosti zväčša osvedčujú a nie je procesný priestor na dôkladné skutkové dokazovanie, sa komplex poskytnutých informácií zo strany navrhovateľky podporený predloženými listinnými prostriedkami javí ako pravdepodobný.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke. Povinný v odvolacom konaní tvrdenými skutočnosťami neosvedčil, že by sa fyzického násilia voči navrhovateľke nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia smerujúceho voči navrhovateľke, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Navrhovateľka predložila dôkazy osvedčujúce dôvodné podozrenie z násilného správania sa povinného voči navrhovateľke, ktoré povinný právne relevantným spôsobom okrem svojich spochybňujúcich tvrdení nevyvrátil, a preto je tu aj podľa názoru odvolacieho súdu zo strany navrhovateľky oprávnená obava zo spoločného spolužitia strán.

24. Je preto v záujme navrhovateľky a povinného, aby neboli vystavovaní stresovým situáciám, ku ktorým dochádza pri spolužití strán v jednej domácnosti a ktoré môžu negatívne vplývať na ich fyzické či psychické zdravie. Je pravdou, že povinný v odvolaní popiera konanie, ktoré mu za vinu kladie navrhovateľka, tvrdí účelovosť jej podaní, avšak v tomto smere odvolací súd do pozornosti odvolateľa dáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu zisťovať do dôsledku všetky skutkové okolnosti danej veci, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade odvolací súd mal vo vzťahu k podanému návrhu za osvedčené. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy účastníkov, a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj v uvedenom rozsahu došlo.

25. Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý mal v čase vydania svojho uznesenia v súlade s základným spôsobom osvedčené pomery medzi stranami pre potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa a .

26. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa potvrdiť.

27. Správny je aj výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval základnú zásadu sporového konania, ktorou je zásada úspechu, resp. zásada zodpovednosti za výsledok. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania.

28. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ), pretože konanie o neodkladnom opatrení nebolo súčasťou konania o veci samej, boli splnené zákonné podmienky pre to, aby odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že úspech zaznamenala v odvolacom konaní navrhovateľka, vychádzajúc zo zásady úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách v sporovom konaní, súčasťou ktorého je tiež rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie, prináleží jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v rozsahu 100 %, za aplikácie v spojení s a . Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy navrhovateľky v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).