Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-95-2020.pdf
PDF · 155.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO : 36 432 105, zastúpeného JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej : S. G., L.. XX.XX.XXXX, J. L. K. XX, XXX XX E. B., o zaplatenie 674,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 576,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,67 eur od 08.08.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 232,55 eur od 07.09.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 78,63 eur od 13.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 72,48 eur od 07.11.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42,48 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 09.01.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 07.02.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,47 eur od 07.04.2018 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 22,24 eur od 08.05.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 30 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 581,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,67 eur od 08.08.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 232,55 eur od 07.09.2017 do zaplatenia , 5 % ročne zo sumy 83,62 eur od 13.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 72,48 eur od 07.11.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42,48 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 09.01.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 07.02.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,48 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,47 eur od 07.04.2018 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 22,24 eur od 08.05.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 92,20 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb a žalovaná na základe dohody mala pravidelne splácať cenu za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Tvrdil, že žalovaná si neplnila zmluvne dohodnuté záväzky keď neuhradila cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe znejúcimi na sumu spolu 581,95 eur a to napriek opakovaným upomienkam spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Tvrdil, že nezaplatila ani dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtovanú jej vo výške 92,20 eur podľa vzorca uvedeného v žalobe, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2019 bola táto pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu, a keďže žalovaná ani po postúpení pohľadávky na svoj záväzok žalobcovi nič nehradila, tento sa domáha zaplatenia dlžnej sumy pozostávajúcej z ceny služieb vo výške 581,95 eur (30,67 eur + 232,55 eur + 83,62 eur + 72,48 eur + 42,48 eur + 24,48 eur + 24,48 eur + 24,48 eur +24,47 eur + 22,24 eur) a zmluvnej pokuty vo výške 92,20 eur súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania z nezaplatenej ceny služieb.
3. Prílohami k návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zoznamu uvedeného žalobcom (čl. 10 spisu) mali byť 1./ Zmluva o poskytovaní verejných služieb /Dohoda o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb /Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti, 2./ Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, 3./ Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 4./ Žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 5./ Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 6./ Všeobecné podmienky, 7./ Osobitné podmienky, 8./ Cenník, 9./ Faktúry, 10./ Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva, 11./ Oznámenie o postúpení pohľadávky, 12./ Základná úroková sadzba ECB, 13./ Plnomocenstvo, 14. / Osvedčenie o registrácii DPH.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa v dôsledku podaného odporu žalovanej zo zákona zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.08.2020 postúpil vec podľa § 14 ods.3 zákona o upomínacom konaní na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou značkou 10Csp/95/2020.
5. Podaný odpor žalovaná odôvodnila tým, že nebola informovaná o povinnosti zaplatiť dlhy, keďže faktúry boli posielané na e - mail ktorý nie je jej, ale je jej syna, ktorý ho veľmi nepoužíval, preto nebola informovaná o dlhoch a preto nemala možnosť začať ich platiť. Uviedla, že v prípade neuznania odporu chcela by sa dohodnúť na splátkovom kalendári a súčasne požiadala o odpustenie trov konania z dôvodu jej finančnej tiesne.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že považuje ho za nedôvodný a účelový s cieľom vyhnúť sa plneniu si zmluvných povinností žalovanou. Žalovaná podľa neho nárok nespochybnila, uviedla len, že jej neboli doručované faktúry s vyčíslením jej záväzkov avšak faktúry boli jej doručované v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb na korešpondenčnú adresu, resp. e - mailovú adresu tak ako ich uviedla pri komunikácii s jeho právnym predchodcom. Uviedol, že po späťvzatí odporu, resp. rozhodnutí vo veci samej nebráni sa možnosti dohodnúť so žalovanou splátkový kalendár na primerané mesačné splátky.
7. Žalovaná v duplike uviedla, že nakoľko nemá ako dokázať svoje tvrdenia, lebo syn už nepoužíva e - mail, žiada o splátkový kalendár v zmysle ktorého by jej boli povolené splátky vo výške minimálne 20,- eur mesačne ktoré by hradila najneskôr k 25.-dňu v mesiaci.
8. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.12.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 24.11.2020 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná žiadne dôkazy nepredložila, oboznámením sa s dôkazmi o pomeroch žalovanej (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca tvrdil uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi žalovanou a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. pričom predložil hneď viacero zmlúv a dodatkov a tiež faktúry, ktoré označil v žalobe a ktorými boli účtované žalovanej poplatky a cena za poskytnuté telekomunikačné služby v súvislosti s používaním telefónneho čísla XXXX XXX XXX a účastníckeho programu Happy M. Tento program a používanie tohto čísla dohodnuté boli v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.06.2017 (čl. 16 a 17 spisu). Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 21.06.2017 túto Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol program služieb Happy M NAJ a ďalšie služby (dátové služby Internet v mobile 500 + 500 MB, CLIP, CLEAR, Roaming, poistenie zariadenia, povolenie medzinárodných hovorov). Spoločnosť Slovak Telekom sa v tejto zmluve zaviazala aktivovať a sprístupniť žalovanej komunikačné služby v zmysle dohodnutého programu služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb špecifikovanú v zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou, príslušnými Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Pre platby dohodnuté bolo zúčtovacie obdobie od 22. dňa v mesiaci do 21. dňa nasledujúceho mesiaca. Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb podpísanej žalovanou.
11. Z predložených faktúr číslo XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č.D. XXXXXXXXXX S. Č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nimi žalovanej titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby v súvislosti s používaním telefónneho čísla XXXX XXX XXX vyúčtovala za obdobie odo dňa 22.06.2017 do 20.04.2018 k zaplateniu sumu spolu 576,96 eur. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX bola žalovanej k zaplateniu vyúčtovaná aj suma 4,99 eur, pričom vo faktúre je uvedené, že ide o sumu účtovanú za „upomienku oneskorenej platby“.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 22.04.2018 žalovanej bola titulom dvoch zmluvných pokút vyúčtovaná k zaplateniu suma 29,18 eur a 63,02 eur (spolu 92,20 eur). Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 07.05.2018.
13. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanú upomínala k plneniu (viď napr. upomienka na čl. 25 spisu), pričom aj súčasťou každej faktúry bolo uvedenie sumy nielen aktuálne vyúčtovanej sumy, ale aj celkového dlhu žalovanej voči tejto spoločnosti s výzvou na jeho úhradu.
14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 (čl.16 spisu) spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej oznámila, že postúpila pohľadávky voči nej vyúčtované vo faktúrach číslo XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX, Č.Í. XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX S. Č. XXXXXXXXXX spolu s príslušenstvom na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 a vyzvala ju na úhradu pohľadávky novému veriteľovi najneskôr do 5 dní na tam uvedený bankový účet nového veriteľa.
15. Žalovaná uplatnenému nároku bránila sa len tým, že nebola informovaná o svojich dlhoch, lebo faktúry mali jej byť doručované na e- mail jej syna, ktorý ho veľmi nepoužíval. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že boli jej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. riadne poskytnuté telekomunikačné služby v rozsahu a špecifikácii podrobne uvedenej v žalovaných faktúrach a že tam uvedenú cenu týchto služieb doposiaľ nezaplatila však nepoprela a tak tieto súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné.
16. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanej boli poskytnuté dohodnuté služby, vznikol v zmysle zmluvy a cenníka služieb nárok na zaplatenie ceny týchto služieb a nakoľko porušila zmluvnú povinnosť, vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,20 eur, spolu teda nárok na zaplatenie sumy 674,15 eur, pričom túto sumu žalovaná spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ani žalobcovi ako novému veriteľovi postúpenej pohľadávky neuhradila.
17. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je v danom prípade nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 674,15 eur titulom ceny telekomunikačných služieb (vo výške 576,96 eur), poplatku za upomienku (vo výške 4,99 eur) a zmluvnej pokuty (vo výške 92,20 eur). Tento nárok opiera o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatok uzavreté so žalovanou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Preto súd pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie uvedeného osobitného zákona a pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
18. Podľa § 52 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
21. Podľa § 44 ods.1 zák.č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení k 21.06.2017 (dátum uzavretia zmluvy) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 22. Podľa § 44 ods.2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201> 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
23. Podľa § 44 ods.3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
24. Podľa § 44 ods. 5 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
25. Podľa § 43 ods.1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, 26. Podľa § 43 ods.12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 27. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o elektronických komunikáciách o postúpení pohľadávky.
28. Podľa § 524 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. /§ 526 ods.2 Občianskeho zákonníka/.
30. Podľa § 43 ods.13 Zákona o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
31. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila, keď zriadila žalovanej ako účastníkovi prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti a poskytla žalovanej dohodnuté služby, za čo jej vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie odo dňa 22.06.2017 do 20.04.2018 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom bola vo výške 576,96 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovanou uhradená, čo žalovaná v konaní ničím nespochybnila. K obrane žalovanej, že dlh vznikol len v dôsledku jej neinformovanosti o povinnosti uhradiť dlhy súd uvádza, že táto obrana neobstojí. Žalovaná nepoprela, že zmluvu uzavrela a dané telekomunikačné služby využila. Nespochybnila ani, že boli jej riadne doručované faktúry s ich vyúčtovanou cenou, tvrdila, že o nich nevedela len preto, lebo chodili na e - mail jej syna ktorý ho veľmi nepoužíval. Žalovanou uvádzané skutočnosti sú však skutočnosťami, ktoré idú na jej ťarchu. Ak podnik riadne poskytol služby, riadne ich vyúčtoval a faktúry doručil žalovanej dohodnutým, resp. ňou zvoleným spôsobom, potom nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že žalovaná sa s nimi neoboznámi. Bolo na žalovanej, aby si zabezpečila oboznámenie sa s faktúrami ak zvolila taký spôsob ich doručovania. Jej obrana neobstojí aj preto, že povinnosť platiť cenu služieb ukladá tu priamo zákon a zmluva a tak keď žalovaná 10 mesiacov riadne využívala služby telekomunikačného podniku, musela vedieť že je potrebné platiť za ne odplatu a preto mala sa sama zaujímať a starať o plnenie tejto svojej povinnosti. Nič jej nebránilo oboznámiť sa s obsahom faktúr, či dopytovať podnik alebo neskôr žalobcu o ich výšku. Nedbalosť žalovanej, ktorá dlhodobo (10 mesiacov) využívala služby a nijako sa nezaujímala, koľko, dokedy a ako má za ne zaplatiť ju neospravedlňuje a nijako nezbavuje jej povinnosti. Do podania žaloby mala dostatok času zaujímať sa o svoj záväzok a splniť ho, keďže ani sama nespochybňuje, že tento bol riadne vyúčtovaný a že neoboznámila sa s faktúrami len preto, že jej syn nečíta správy. Žalobca preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe postúpenia v súlade s § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách a § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Povinnosťou žalovanej bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi.
32. Súd priznal žalobcovi časť uplatneného nároku vo výške 576,96 eur pozostávajúcu z nezaplatenej ceny služieb vyúčtovanej žalovanej faktúrami číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.05.2018 znejúcou na sumu 114,44 eur (z čoho cena služieb bola 22,24 eur, zvyšok bola zmluvná pokuta), číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.12.2017 znejúcou na sumu 42,48 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 08.01.2018 znejúcou na sumu 24,48 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.08.2017 znejúcou na sumu 30,67 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.09.2017 znejúcou na sumu 232,55 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 12.10.2017 znejúcou na sumu 83,62 eur (z čoho prisúdená cena služieb bola 78,63 eur, zvyšok vo výške 4,99 eur bol poplatok za upomienku ktorý prisúdený nebol), číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.02.2018 znejúcou na sumu 24,48 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.03.2018 znejúcou na sumu 24,48 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.04.2018 znejúcou na sumu 24,47 eur a číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.11.2017 znejúcou na sumu spolu 72,48 eur. Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 576,96 eur ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nezaplatila, jej preukázaný dlh na cene služieb je vo výške 576,96 eur. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 576,96 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko tento nárok žalobcu bol predloženou zmluvou a faktúrami riadne preukázaný a žalovaná jeho základ a výšku ani nespochybnila.
33. Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaná dostala do omeškania, zo zákona jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
okrem ceny služieb aj úrok z omeškania, nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená aj s týmto jej príslušenstvom.
34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry) a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 576,96 eur rovnajúcou sa výške jej dlhu zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (prvý výrok).
39. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,20 eur a v časti o zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur vyúčtovaného faktúrou číslo XXXXXXXXXX súd žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov
40. Podľa § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
41. Podľa § 545 ods.1,2 a 3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
42. Žalobca neuniesol v spore bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pokiaľ ide o ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že žalobca pôvodne inicioval upomínacie konanie ako alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku nič nemení na tom, že bol povinný tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti aj vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (keďže ho uplatnil), čo sa nestalo.
43. Podľa ust. § 215 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
44. Podľa § 3 ods.3 a 4 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo
splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
45. Podľa § 4 ods. 6 uvedeného zákona ak sa návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, k návrhu sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje.
46. Civilný proces sporový sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a (s ním spojeným) princípom formálnej pravdy. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 CSP pre rozhodnutie vo veci je teda na stranách sporu. V spore s ochranou slabšej strany, čo je aj prípad tohto spotrebiteľského sporu síce súd môže výnimočne vyvinúť aj vlastnú dôkaznú iniciatívu, avšak len a výlučne na ochranu slabšej strany- spotrebiteľa, ktorým tu je žalovaná, nie dodávateľa, ktorým tu je žalobca (viď § 295, § 296 CSP). Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe. Unesenia dôkazného bremena, ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní, je dôležitým definičným znakom civilného sporového konania. Za „svoj“ výsledok konania je takto plne zodpovedná sporová strana. Rovnako dôležitým znakom sporového procesu, ktorý ho diferencuje od procesu mimosporového, je uplatnenie prejednacieho princípu, podľa ktorého súd (až na výnimky uvedené v § 185 a v sporoch s ochranou slabšej strany, ktoré ale slúžia na ochranu slabšej strany, ktorou tu žalobca nie je) nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Práve tento aspekt výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového základu rozhodnutia vo veci samej. V klasickom spore je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu (k tomu bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 CSP).
47. Strana civilného sporového konania má teda povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Nejde totiž o nedostatky pre ktoré o žalobe žalobcu nemožno konať. Konať o nej možno, nemožno jej však vyhovieť. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového civilného konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označila dôkazy.
48. Uvedené princípy pritom nie sú nové, platili už za účinnosti pôvodnej procesnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Nový Civilný sporový poriadok príklonom k formálnej pravde a prenesením zodpovednosti za výsledok sporu výlučne na strany sporu tieto princípy len posilnil a zvýraznil.
49. Súd, ktorý z podstaty svojho poslania musí byť nezávislý a nestranný nemôže vyzývať žalobcu na predloženie, či doplnenie dôkazov za účelom unesenia dôkazného bremena, aby mohol žalobcovi nárok priznať. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
má pre žalobcu za následok stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou, no ani právom súdu žalobcu vyzývať k splneniu dôkaznej povinnosti, keďže jej neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesnú vadu žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. V opačnom prípade by súd zásadu nestrannosti a rovnosti strán porušil, nakoľko by tým jednej strane pomáhal k úspechu v spore, keďže nejedná sa o odstraňovanie vád podania na ktoré dopadá § 129 CSP. Žalobca tu neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
50. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca bol v spore zastúpený advokátom a tak poučovacia povinnosť súdu podľa § 160 ods.1 a 2 CSP preň neplatila súd pre úplnosť uvádza, že ani poučovaciu povinnosť súdu, teraz obsiahnutú v § 160 CSP nemožno zamieňať s povinnosťou strany sporu upravenou v ust. § 132 ods.1 CSP (podporne k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/253/2016). Odvolací súd sa tam stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe s tým, že uvedené nie je možné vykladať tak ako to robí odvolateľ, že súd ho nevyzval na doplnenie jeho podania. Podľa krajského súdu, cit.“ žaloba žalobcu nebola nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná, preto nebol namieste postup podľa vtedy platného a účinného § 43 ods.1 O.s.p. tak, ako to tvrdí žalobca. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo žalobca neurobil. V žiadnom prípade nebolo úlohou súdu vyzývať žalobcu na preukázanie svojich tvrdení, lebo táto povinnosť žalobcovi vyplývala vtedy z ust.§ 120 ods.1 O.s.p., lebo povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im bola všeobecne uložená v citovanom ust.§120 ods.1 O.s.p. účinnom v čase podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť účastník konania, teraz strana sporu splní platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania, teraz strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teraz § 131 až § 135 C.s.p. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania, teraz stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíval v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žaloby; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol“
51. Súd už uviedol, že neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena nie je vadou, ktorá by odôvodňovala odstraňovanie vád žaloby a postup podľa § 129 CSP, čo potvrdil vo vyššie uvedenom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove. Žaloba žalobcu, v ktorej nedostatočne opíše rozhodujúce skutočnosti a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani ich k nej nepripojí nie je procesne nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná. Súd postupom podľa § 129 CSP nemá a ani nesmie žalobcovi pomáhať k úspechu v spore, má ním len odstraňovať vady žaloby v prípade, že napr. žaloba obsahuje nesprávne označenie strán sporu, vady spôsobujúce neurčitosť, nevykonateľnosť žalobného návrhu a podobne. Tu ale nejde o taký prípad. Ak by tu súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby predložením dôkazov za účelom unesenia dôkazného bremena vo vzťahu k zmluvnej pokute potrebného pre úspech žalobcu v spore, neodstraňoval by tým vady žaloby, ale nedostatky brániace jej vyhoveniu, čím by absolútne zásadným spôsobom porušil nielen všetky vyššie uvedené procesné princípy a zásady, ale aj svoju nestrannosť a rovnosť strán, čo je neprípustné.
52. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti napr. aj aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2017 vo veci sp.zn.10Co/109/2017. Krajský súd tam uviedol, cit „Odvolateľ si pomerne účelovo zamieňa neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca
bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.“
53. V inej veci Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 25.3.2014 sp.zn.6Co/405/2013 uviedol, cit.„ Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné“.
54. Skutočnosť, že žalobca uplatňuje pohľadávky hromadne, formulárovými žalobami ho nijako nezbavuje vyššie uvedených procesných povinností. Povinnosťou žalobcu je tvrdiť rozhodujúce skutočnosti z ktorých vyvodzuje svoj nárok a predložiť, či aspoň označiť dôkazy na ich preukázanie (§ 132 ods.1,3 CSP). Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom v žiadnom prípade nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú označenými dôkazmi preukázané. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho poslania musí byť nezávislý a nestranný si skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať ktorým z predložených dôkazov by asi takýto nezdôvodnený nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. Úplne nepochopiteľne vyznieva, ak žalobca, uplatňujúci zmluvnú pokutu uvedie (viď žaloba), že „v prípade ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná následovne...“
55. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tu treba uviesť, že žalobca predložil so žalobou hneď niekoľko dodatkov k viacerým zmluvám, v ktorých sú obsiahnuté dojednania o zmluvnej pokute bez toho, aby akokoľvek uviedol, z ktorého konkrétneho dodatku je tu konkrétne vyvodzované právo na zmluvnú pokutu práve v danej uplatnenenej výške, najmä keď uplatňujú sa v skutočnosti zmluvné pokuty dve (jedna vo výške 29,18 eur a druhá vo výške 63,02 eur), pričom časť dodatkov predložených žalobcom ani nie je žalovanou podpísaná, hoci dojednanie o zmluvnej pokute musí mať pod následkom absolútnej neplatnosti písomnú formu (§ 40 ods.3 Obč. zákonníka).
56. Konkrétne žalobca predložil žalovanou nepodpísaný dodatok zo dňa 24.03.2017 (čl. 12 spisu) kde je uvedená zmluvná pokuta označená ako „zmluvná pokuta za P. K. 150,-eur jednorazovo. Ďalej predložil žalovanou nepodpísaný dodatok zo dňa 28.03.2017 (čl. 13 spisu) kde je uvedená zmluvná pokuta označená ako „zmluvná pokuta za P. K. 150,-eur jednorazovo. Tiež predložil žalovanou nepodpísanú listinu označenú ako kúpna zmluva (čl. 15 spisu) zo dňa 24.03.2017 kde je uvedené zmluvná pokuta za N. S. XXX 30,-eur jednorazovo. Predložil tiež dodatok zo dňa 21.06.2017 kde je uvedená zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) 158,-eur. Žalobca teda predložil niekoľko dodatkov a niekoľko dojednaní o zmluvnej pokute bez akéhokoľvek odôvodnenia z ktorého konkrétneho dodatku či dodatkov vyvodzuje právo na dve zmluvné pokuty v danej konkrétnej výške. Ako už súd uviedol, postup, keď žalobca len predloží dôkazy a nechá na súd aby si „vyhľadal“ a sám domýšľal, z ktorého asi dojednania by mal daný nárok vyplývať nemá oporu v zákone a bráni priznaniu daného nároku. Navyše, ako už súd uviedol, väčšina žalobcom predložených dodatkov ani nie je podpísaná žalovanou. Podpísaný je len dodatok zo dňa 21.06.2017, kde je ale uvedená len jedna zmluvná pokuta (základ 158 eur) a tak vzhľadom na absenciu uvedenia rozhodujúcich skutočností žalobcom nemožno mať za preukázané a odôvodnené priznanie nároku na dve zmluvné pokuty vo výške 29,18 eur a 63,02 eur. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty preto pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena súd žalobu zamietol.
57. K nároku na zaplatenie „upomienky oneskorenej platby“ vyúčtovanému faktúrou zo dňa 22.09.2017 je treba uviesť, že v konaní nebolo preukázané ani len samotné vystavenie danej upomienky v danom čase (predložená bola len upomienka až zo dňa 31.07.2019) a teda existencia samotného podkladu za vyúčtovanie poplatku za upomienku. V predloženej faktúre ktorou bol tento poplatok vyúčtovaný (čl. 31 a 32 spisu) síce je uvedené, že na konci faktúry sa nachádza upomienka, avšak pokiaľ by spoplatnený sumou 4,99 eur mal byť len text upomienky na konci faktúry, nie osobitná upomienka vo forme samostatnej listiny tak potom by šlo o spoplatnenie vystavenia samotnej faktúry čo nebolo dohodnuté. Navyše duplicitné sankcionovanie omeškania žalovanej so zaplatením ceny služieb jednak úrokom z omeškania (ktorý súd v požadovanej výške žalobcovi prisúdil) a zároveň poplatkom za upomienku účtovaným vo výške, ktorá sa v danom prípade javí ako neprimeraná (pokiaľ by skutočne spoplatneným mal byť len párriadkový text „upomienky“ na konci faktúry, keďže žiadna iná upomienka
z času pred 22.09.2017 predložená nebola) naráža na zákonné limity vyplývajúce z ust.§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka ukladajúce každému právo vykonávať v súlade s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie 4,99,-eur titulom poplatku za upomienku zamietol, ako aj zároveň v časti úroku z omeškania požadovaného z tejto sumy, nakoľko s úhradou neexistujúceho nároku sa žalovaná nemohla dostať do omeškania. 58. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,-eur mesačne. Súd z odpovede na lustráciu žalovanej v registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP) zistil, že žalovaná má 5 maloletých detí (čl. 64 spisu), pričom poberá vdovský dôchodok 121,10 eur. Vzhľadom na uvedené, keď ani žalobca vychádzajúc z jeho vyjadrenia k odporu žalovanej sa povoleniu splátok nebránil súd s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením má za to, že povolenie splátok žalovanej zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Preto súd povolil žalovanej splátky vo výške 20,-eur mesačne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a § 257 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 674,15 eur je pri prisúdenej istine 576,96 eur pomer úspechu a neúspechu strán 85,58 % k 14,42 %, čo by odôvodňovalo nárok žalobcu na náhradu trov konania podľa § 255 ods.2 CSP v rozsahu 71,16 %. Súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( sociálne a ekonomické dôvody na strane žalovanej) v zmysle § 257 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 30 %. 60. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP) a tak výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa súd nemusí neúspešnú stranu, resp. stranu, ktorá zavinila zastavenie konania zaviazať na náhradu trov konania protistrane celkom alebo sčasti (moderačné právo súdu). Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R 34/1982). Použitie uvedeného ustanovenia nie je viazané na návrh, teda strana ktorá by inak mala povinnosť nahradiť trovy konania sa nemusí použitia uvedeného ustanovenia osobitne dovolať. Ak súd existenciu výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa zistí sám, tak ak má naplniť svoje poslanie strážcu spravodlivosti a vyváženosti, musí ho aplikovať aj bez návrhu. Len pre úplnosť vo vzťahu k tu prejednávanej veci súd uvádza, že žalovaná žiadosťou o „odpustenie“ trov zo dňa 05.08.2020 (čl. 57 spisu) sa z dôvodu finančnej tiesne aj výslovne dovolávala aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania. 61. Teória aj súdna prax sa zhodli, že dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP môžu byť aj výnimočné, osobitné okolnosti prípadu či procesná situácia. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych, pričom okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní (k tomu podporne pozri napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 941 s.) Pri posudzované dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen strany sporu, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady dotknutá, pričom všímať si je treba aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). „Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa“ (citované z Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 941 s.). 62. Vzhľadom na už popísané sociálne a majetkové pomery žalovanej bolo podľa názoru súdu namieste využiť moderačné právo súdu v zmysle § 257 CSP. Súd má za to, že priznaním trov v rozsahu len 30 % (namiesto 71,16 %) žalobca nebude zasiahnutý vo svojich pomeroch výrazným spôsobom. Súd pri určení rozsahu náhrady prihliadol aj na formulárový spôsob uplatnenia nároku žalobcom. Na druhej strane, ak žalovaná žiadala o úplné „odpustenie“ trov, toto podľa názoru súdu nebolo dôvodné. Žalovaná mala do podania žaloby k dispozícii dostatočne dlhý čas na to, aby splnila svoju povinnosť, čo i len v splátkach a predišla tak úplne vzniku trov spojených so súdnym konaním. Bolo by nespravodlivé
nepriznať žiadnu náhradu trov (teda ani súdny poplatok) v situácii, keď žalovaná niekoľko rokov bola vo vzťahu k plneniu svojej povinnosti úplne pasívna, a keď napriek tomu, že využila služby operátora za niekoľko sto eur neuhradila z nich doposiaľ ani časť, pričom svoju platobnú povinnosť neplnila hneď od počiatku. Preto súd v zmysle § 257 CSP žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.